Význam slova "povã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

krúpový príd. k 1: k-á kaša;

poväčšine prísl. zväčša, väčšinou, prevažne: obedúval p. doma;
boli to p. mladí ľudia

povädnúť -e -ú -dol dok.

1. postupne zvädnúť, uvädnúť: všetky kvety p-li

2. (trocha) zvädnúť (význ. 2): dievčina p-la

pováľať -a dok.

1. postupne viac vecí zváľať, porúcať: vietor p-l snopy;
povodeň p-la mosty

2. váľaním stlačiť: p-né obilie, p. posteľ

3. vyváľať, zváľať: p. niečo v prachu

povážiť¹ -i dok. kniž. uvážiť, vziať do úvahy: p-te len, koľko to dá roboty;
je to na p-enie

povážiť² -i dok. postupne odvážiť: p. všetky vrecia

povážlivo prísl.;

povážlivosť -i ž.

povážlivý príd. vzbudzujúci znepokojenie, obavy, vážny, nebezpečný: p-á situácia, p. prípad;

povďačnosť -i ž.

povďačný príd. obyč. v spoj. byť p. prejavovať, pociťovať vďaku, byť vďačný: byť p. za poskytnutú pomoc;
bol by som vám p., keby ...;

povíchrica -e -ric ž. víchrica: snehová p.;

nedok. k 1 povíjať -a

povšimnúť si -e -ú -mol dok. všimnúť si: p. si zmenu;
prejsť popri niekom bez p-tia;
stojí to za p-tie

povšimnutiahodný príd. kt. je hodný povšimnutia: p-é dielo, predstavenie

povýšene prísl.;

povýšenec -nca m. povýšený človek: panský p.;

povýšenecký príd.;

povýšenecky prísl.;

povýšenectvo -a s.

povýšenosť -i ž.

povýšený príd. povyšujúci sa nad iných, neprimerane sebavedomý; svedčiaci o tom: p. človek;
p. tón reči;

povýšiť -i dok.

1. udeliť vyššiu hodnosť, postavenie, dôležitejšie miesto, funkciu: p-li ho na, za majstra;
dôstojníkov p-li

2. pozdvihnúť, povzniesť: p. ľud vzdelávaním;

šípový príd.: š. ker, š-á ruža;

stĺpový príd. k 2: s-á sieň so stĺpmi;