Význam slova "povol" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 16 výsledkov (1 strana)
-
povolanec -nca m. branec
-
povolanie -ia s.
1. trvalá činnosť, kt. človek vykonáva ako zamestnanie a na kt. sa pripravil učením, štúdiom, profesia: pôvodným p-ím je krajčír;
voľba p-ia;
hudobník z p-ia;
choroby z p-ia2. poslanie, určenie: jeho p-ím bolo zabávať;
cirk. vnútorná dispozícia zvoliť si duchovný stav: duchovné p.;
p. za kňaza -
povolaný príd. schopný, spôsobilý, oprávnený, kompetentný na niečo: p. odborník;
počuť niečo z p-ch úst;
na túto úlohu sú najp-ejší -
povolať dok.
1. vyzvať niekoho, aby niekam prišiel, zavolať (obyč. úradne): p. niekoho na vojenské cvičenie, pred súd
-
povolávací príd. určený na povolávanie: voj. p. rozkaz
-
nedok. povolávať -a
-
povolebný príd. nasledujúci, konaný po (parlamentných) voľbách: p-á eufória, p-é kroky víťaza
-
povolenie -ia s. úr. súhlas, ktorým sa niečo povoľuje; listina s týmto súhlasom: stavebné, vývozné p.;
dostať p. vycestovať□ dať p. na niečo povoliť
-
povoliť -ľ! dok.
1. uvoľniť niečo napäté, pritiahnuté, stiahnuté, popustiť: p. nohavice, p. brzdu, p. uzdu
2. dať povolenie na niečo, dovoliť: p. odklad cvičenia, p. výnimku
3. uvoľniť sa, stratiť napätosť: tlak p-l, struna p-la
4. (o veciach) poddať sa tlaku, popustiť: pritisol a dvere p-li
5. poddať sa nátlaku: matka po dlhom odporovaní p-la
7. zoslabnúť, poľaviť, zmierniť sa: zima p-la, bolesti p-li
● p-li mu nervy prestal sa ovládať;
-
povoľkať si dok. expr. trocha si voľkať, pohovieť si: rád si po práci p-á;
-
nedok. povoľkávať si -a
-
povoľne prísl.;
-
povoľnosť -i ž.
-
povoľný príd. vyhovujúci cudzím žiadostiam, podrobujúci sa cudzej vôli, ústupčivý: otec, inak p., teraz neustúpil;
k vnukovi je veľmi p-á; -
nedok. povoľovať