Význam slova "povedã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

povedačka -y -čiek ž.

1. riekanka: detská p.

2. expr. výmysel, táranina: prázdne babské p-y

povedať -vie -vedia -vedz! dok.

1. vyjadriť slovami, rečou: p. pravdu, svoj názor;
p-dz, čo si včera robil;
ako sa to p-ie po anglicky? ťažko p., čo mu vlastne je;

2. vysloviť názor, zaujať stanovisko: čo na to p-š (ako odborník)?

3. predniesť (význ. 1): p. prípitok, reč

4. prezradiť (význ. 1): p-l to na mňa otcovi

5. určiť, stanoviť: p. cenu

6. p. si dohovoriť sa, dohodnúť sa: p-li si, že pôjdu spolu

7. pomenovať, nazvať: prvý raz mu p-l: otec

8. hovor. expr. (ne)p-dz(te)! v plat. čast. nadväzuje na kontext a vyj. prekvapenie: nep-dz, už je doma?

● urobil to, len aby sa nep-lo povrchne, naoko;
nep-l ani pol slova celkom nič;
p. niekomu niečo do očí priamo, otvorene;
p. niečo na pol úst, cez zuby nedbanlivo, neochotne;
nikdy by som to o tebe nebol p-l nečakal som to od teba;
p. posledné slovo definitívne sa rozhodnúť;
ani by som nep-l nemyslím, že je to tak;
dať si p. uznať;
nemať čo p. nemať argumenty;
nemajú si čo p. nemajú spoločné záujmy;
čo nep-te! výraz prekvapenia;
p. niečo po lopate priamo;
p-dz pravdu, prebiješ si hlavu pravda sa ťažko presadzuje

povedľa

I. prísl.

1. v (tesnej) blízkosti, v susedstve: stáť hneď p., postaviť stoličku p.;
dvere p.

2. popri, pomimo, okolo: šiel p. a nevidel nás

II. predl. s G vyj. smerovanie al. polohu vedľa, pozdĺž niečoho, popri: cesta vedie p. jazera;
prešiel p. nás;
sadli si p. seba;
miesto p. mňa