Význam slova "poslednãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

posledný

I. čísl. rad. neurč. kt. je na konci radu, poradia, ostatný, op. prvý: p. deň roka, byť na p-om mieste, p. termín

● nadišla (jeho) p-á hodina zomiera, zaniká;
p-á cesta pohreb;
nie je prvý ani p. aj ďalším sa tak povodí;
prvý a p. raz jediný raz;
mať p-é slovo definitívne rozhodnúť

II. príd.

1. jediný zvyšujúci, zostávajúci, ostatný: vyrúbali už aj p. strom v aleji;
robiť niečo z p-ej sily, s vypätím p-ých síl

2. nedávno minulý, predchádzajúci; najnovší, ostatný: v p-om čase, p-é udalosti;
p-á vôľa testament

3. expr. najnižšie postavený, najmenej hodnotný, ostatný: chodí otrhaný ako p. žobrák, mali ho za najp-šieho chudáka

● do p-ého dychu do konca, do smrti;
dal by aj p-ú košeľu je veľký dobrák

III. posledné s. aj to jediné zvyšujúce, všetko: dávam ti p., čo mám

● → melie z p-ého