Význam slova "mãƒâ k" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kým spoj. podraď. uvádza vetu

1. časovú s význ. okolnosti, počas kt. al. po ktorú trvá dej nadradenej vety: k. sme mladí, všetko sa nám zdá krajšie;
budeme tu dotiaľ, k. neprídu ostatní

2. podmetovú s časovým význ. (v prís. nadradenej vety je sloveso trvať): trvalo to dlho, k. sa vychystali

3. nepravú časovú, pričom vyj. odporovací vzťah, zatiaľ čo: jemu sa darilo, k. ostatní zápasili s problémami

mäkčeň -a m. diakritické znamienko na označenie mäkkosti hlásky (napr. ľ, č)

mäkčidlo -a -diel s. zmäkčovadlo

mäkčiť nedok.

1. zmäkčovať: m. vodu;
lingv. m-enie spoluhlások palatalizácia

2. hovor. mäkko vyslovovať

mäkučký, mäkušký, mäkunký, mäkulinký príd. expr. veľmi al. príjemne mäkký;

márnotratník -a mn. -ci m. márnotratný človek;

mínometník -a mn. -ci m. kto obsluhuje mínomet

mostík, môstik -a m.

1. zdrob. k most: m. cez potok

2. niečo podobné malému mostu: kapitánsky m.;
lyžiarsky m.;
odrazový m. i fraz. východisko, začiatok;
lek. náhrada časti chrupu;

múzejník -a mn. -ci m. odborník v múzejníctve

ťuťmák -a mn. -ci m. hovor. pejor. nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek, babrák;