Význam slova "mrň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mrnčať -í -ia nedok. expr.

1. vydávať plačlivé zvuky, poplakávať, fňukať: dieťa m-í

2. vydávať slabé nezrozumiteľné zvuky, mrnkať: spokojne m.;
m. si popod fúzy

mrnkať nedok. expr. (slabo) mrnčať (význ. 2): dieťa m-á;
m. zo sna;

dok. mrnknúť -e -ú -kol

mráčik -a/-čka m. zdrob. k 1, 2: nikde ani m-a;

mrákava -y -kav ž. súvislé ťažké mračná: od hôr sa ženie m.

mrákota -y -kot ž. obyč. mn. stav začínajúceho sa bezvedomia, mdloby: idú naňho, obchádzajú ho m-y, prebrať sa z m-ot

● robiť ako v m-ách v zmyslovom otupení;

mrákotný príd.: m. stav

mráz mrazu m.

1. teplota, pri kt. mrzne voda, al. od nej nižšia: prízemný, tuhý m.;
udreli m-y;
m. spálil, ošľahol kvety;
fyz. bod m-u 0 °C;

2. mrazivý pocit na tele: prebehol mu m. po chrbte, po tele (od strachu, vzrušenia) i fraz.

3. srieň, inovať: na pole padol m.

● expr. → príde na psa m.;
m. žihľavu nespáli silnému, zlému nič neuškodí;

mrázik, mrazík -a m. zdrob.: ľahký m.;

mrľa -e -í/mŕľ ž. hlísta cudzopasiaca v ľudskom čreve, zool. Oxyuris

● expr. m-e ho žerú je netrpezlivý; nepostojí

mršina -y -šín ž. expr. naničhodné, staré, chudé ap. zviera (obyč. kôň), mrcina;

mršinka -y -niek ž. zdrob. expr.