Význam slova "miesť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

miesť metie metú nedok. hádzať, vrhať, metať: vietor m-ie sneh (na cestu);
neos. (vonku) m-ie je metelica

● → nová metla dobre m-ie

miestami prísl. na niekt. miestach, niekde, kde-tu: vlasy m. šedivé

miestečko [-ťe-], miestočko -a -čiek s. zdrob.

● → teplé m.

miestenka -y -niek ž. poukážka na miesto v dopr. prostriedku: rezervovať si m-u;

miestenkový príd.: m. vozeň

miestne prísl. k 1, 2: m. obmedziť;
m. umŕtviť;

miestnosť -i ž. stenami ohraničený priestor v budove: spoločenské, obchodné m-i;

miestnôstka -y -tok ž. zdrob.

miestny príd. k 1 – 3: m. dážď, m-e pomery;
m-a bolesť;
m. zvyk;
m. úrad;
(prv) m. národný výbor, skr. MNV;
lingv. m-e mená;

miesto²

I. predl. s G namiesto: m. vody pije víno;
prišiel m. mňa

II. miesto toho, aby; miesto aby spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah: m. toho, aby pracoval, odcestoval;
m. aby sa učil, išiel do kina

miesto¹ -a miest s.

1. vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; priestor, na ktorý sa poukazuje al. kt. je ináč určený: chránené m. v hore, m. stretnutia;
m. na sedenie;
dať veci na m.;
lingv. príslovka m-a

2. vymedzený priestor ako časť celku: opraviť m. v článku;
poškodené m. na nábytku

3. mesto, obec al. osada: m. narodenia, kúpeľné m.

4. umiestnenie (v poradí): skončiť na 3. m-e;
desatinné m.

5. postavenie v zamestnaní, funkcia; zamestnanie: mať zodpovedné m.;
hľadať si m., byť bez m-a

6. obyč. mn. hovor. inštancia: odvolať sa na vyššie m-a;

miestodržiteľ -a mn. -lia m. zástupca, námestník panovníka v závislej krajine;

miestodržiteľský príd.

miestopis -u m. geogr. opis ľudských sídlisk; topografia;

miestopisný príd.: m-á kniha

miestoprísažne prísl.

miestoprísažný príd. práv. zastupujúci prísahu: m-é vyhlásenie;