Význam slova "dopĺň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

doplna prísl. celkom plno: naliať poháre d.

dopĺňací, doplňovací príd. určený na doplnenie, dopĺňanie: d-ia skúška, d-ie voľby

nedok. dopĺňať -a, doplňovať

// doplniť sa

1. pribudnutím niečoho sa stať plným: nádrž sa rýchlo d-la vodou

2. pribudnúť do niečoho doplna: tekutina v organizme sa postupne d-í;

nedok. dopĺňať sa, doplňovať sa

doplniť dok.

1. pridaním niečoho urobiť plným: d. nádrž benzínom, d. si šatník

2. pridať do niečoho doplna: d. zásoby, víno (do suda)

3. dodať a tým urobiť (ú)plným: d-ené vydanie knihy;
d. údaje;

doplnkový príd.: d-á pôžička;
d. predmet (do bytu);
gram. d-á veta vedľajšia, kt. vyj. doplnok nadradenej vety

doplnok -nku m.

1. čím sa niečo dopĺňa, doplnenie, dodatok: d. k smernici, k rezolúcii

2. obyč. mn. predmety dopĺňajúce obyč. oblečenie, byt: módne d-y, bytové d-y

3. gram. vetný člen spájajúci sa s podmetom al. predmetom a s prísudkom zároveň;

dopáliť -i -ľ! dok. expr.

1. nahnevať, nazlostiť, najedovať: d. učiteľa

2. rýchlo, náhle prísť: otec d-l už na obed

// dopáliť sa nahnevať sa: na to sa starec d-l

dopátrať sa -a dok. pátraním sa dozvedieť, zistiť: d. sa pravdy;
d. sa, v čom je podstata

nedok. dopíjať -a

dopísať -še -šu dok.

1. skončiť písanie; prestať písať: d. knihu, úlohu;
už som d-l

2. pripísať a tým doplniť: d. potrebné údaje;

dopísmena, pís. i do písmena prísl.

1. úplne všetko: prečítať niečo d.

2. presne, dôsledne: urobil to d. tak, ako mu to prikázali

nedok. dopúšťať -a

// dopustiť sa spáchať, vykonať: d. sa zločinu, priestupku;

nedok. dopúšťať sa

dopýtať sa -a dok. pýtaním sa dozvedieť: d. sa, kde niekto býva, d. sa niekoho na cestu;

každopádne prísl. zastar. v každom prípade, naisto: k. pricestujeme