Synonymá slova "vod" v Synonymickom slovníku slovenčiny

rieka prirodzené prúdenie vody korytom vo väčších rozmeroch: hlboká, rozvodnená rieka • odb. tok (rieka prúdiaca korytom; jej úsek): znečistenie vodných tokov; horný tok Hrona • voda: spustiť čln na vodu

voda p. rieka

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

vodáckať sa p. chodiť 4

matný 1. ktorý má málo lesku (op. lesklý); ktorý má malú intenzitu žiarenia, zvuku (op. intenzívny) • mdlý: matný, mdlý náter; matné, mdlé svetielko (op. jasné) • nevýrazný • nejasný • slabý: nábytok mal nevýrazný, slabý lesk (op. silný), nejasný, slabý zvuk (op. ostrý, prenikavý) • nepriehľadný • mliečny (o skle upravenom špeciálnou technikou) • neleštený (o povrchovej úprave nábytku): neleštený príborník • zahmlený • zastretý • vodnatý • vodavý • expr. vodový (pripomínajúci hmlu, vodu): uprel na ňu zahmlený, zastretý, vodnatý, vodavý pohľad

2. ktorý nemá prísnu al. viditeľnú podobu • nejasný • nezreteľný • nevýrazný • hmlistý • neurčitý: mať matný, nejasný, nezreteľný dojem; vynárali sa mi nejasné, hmlisté spomienky na detstvo; na tvári mal neurčitý, nezreteľný, nevýrazný náznak úsmevu • neostrý • rozmazaný (obyč. o filme a pod.): neostrá, rozmazaná fotografia

3. p. slabý 2

riedky 1. ktorý má slabšiu konzistenciu; ktorý obsahuje menej podstatných častíc (op. hustý) • zriedený • riedený • rozriedený (obyč. pridaním nejakej tekutiny): riedka, zriedená natieracia farba; riedky, riedený, rozriedený roztok • hovor. pančovaný (ktorý pridaním tekutiny, obyč. vody stratil pôvodnú chuť): pančované víno • vodnatý • vodavý (v ktorom prevláda voda nad pôvodnými časticami): uvarila vodnatú, vodavú polievku • pren. pejor. brečkový (ako brečka): brečkový čaj • slabý: slabá omáčka, polievka • expr.: riedučký • riedunký • riedulinký

2. ktorého časti sú vo väčšej vzdialenosti od seba (op. hustý): riedke vlasy • prerednutý • preriedený • porednutý (ktorý sa stal redším, riedkym): prerednuté, preriedené zuby • medzerovitý (majúci medzery): medzerovitý porast • expr.: riedučký • riedunký • riedulinký

3. p. zriedkavý

vodavý p. vodnatý 1, 2

vodnatý 1. obsahujúci priveľa vody • vodavý: vodnaté, vodavé ovocie • riedky (majúci slabšiu konzistenciu): riedky tvaroh • slabý (obsahujúci málo požadovaných látok): slabé víno

2. pripomínajúci vodu • vodavý • vodový: vodnaté, vodavé oči • nevýrazný • nejasný • mdlý (ktorý nemá vyhranený výraz): nevýrazná, mdlá tvár • matný: matný úsmev

vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcovia • veliteľ: veliteľ skupiny • kapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mesta • kormidelník: kormidelník štátu • tribún: tribún revolúcie • náčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelník • hist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtman • hist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfej • hovor. šéf • slang. šerif: šéf, šerif bandy • slang. bos • vajda (vodca skupiny Rómov)

vodič kto vedie motorové al. iné vozidlo: vodič električky, traktora • šofér (vodič motorového vozidla)

smernica obyč. mn. č. zásady upravujúce, určujúce istú činnosť: smernica vlády pre podnikanie • direktíva: plniť direktívy • inštrukcia: konať podľa inštrukcií • pokyn: čakať na pokyny nadriadených • propozícia: technické propozície • úprava: vyžiadať si úpravu na ďalší týždeň • dispozícia: postupovať podľa dispozícií • návod (poučenie, ako niečo robiť): pridržiavať sa návodu • vodidlo: byť vodidlom pri práci • príkaz (autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho): dostať príkaz • subšt. maršruta: maršruta nebola presne vypracovaná

vodidlo p. smernica

vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať sa • vtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníka • tisnúť sa • tlačiť sa • dotierať sa • nanucovať sa • natískať sa • natláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazne • ponúkať sa • núkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcu • nadbiehať • nadbehávať • nadbehovať • nadchodiť • nadchádzať • nadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plat • hovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzala • expr.: pchať sa • strkať sa • vdierať sa • vodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnosti • kraj. nabíjať sa (Vansová)

vodík plynný chemický prvok tvoriaci s kyslíkom vodu • chem. hydrogén

viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domov • privádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domu • odvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňa • eskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancov • vodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlky • hovor.: dirigovať • šikovať • hovor. expr.: šupovať • navigovať: šikovala ho z krčmy domov • expr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby

2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábku • hovor. zastar. al. expr.: karovať • kerovať (viesť vozidlo): keroval sánky • kormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať

3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím

4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol cit • privádzať: túžba ho privádzala domov • pobádať • podnecovať • hnať • nutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovy • hovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami

5. mať za následok • spôsobovať • kniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory

6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu

7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2

vodiť 1. ísť s niekým a oboznamovať s pozoruhodnosťami • sprevádzať: vodil hostí po dome; sprevádzal turistov po meste • expr. vláčiť

2. sprostredkúvať vstup • privádzať • pozývať • uvádzať: vodil snúbenicu do rodiny; pozýval ju na tancovačky

3. porov. viesť

vodiť sa 1. byť niekomu nejako • mať sa: Ako sa ti vodí?; mať sa dobre, zle • nažívať • žiť • hovor. existovať: Ako nažívate, existujete? • menej vhodné al. subšt.: viesť sa • dariť sa

2. p. chodiť 4

žiť 1. byť v stave života • byť nažive • byť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živý • dýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchať • hovor.: existovať • jestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje

2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostne • vychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantný • zastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v raji • hovor. existovať: naučiť sa spolu existovať • mať sa • vodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobre • expr. poživkávať si (príjemne si žiť)

3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodku • hovor.: jestvovať • existovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?

4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa

balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudí • zavádzať • miasť • mámiť: vedome zavádzajú, mätú mládež • kraj. galamutiť (Jégé) • ohlupovať: frázy na ohlupovanie más • klamať • fraz. vodiť za nos • hovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za nos • hovor. expr. valiť • blázniť • šialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčence • mystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovanie • demagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutili • expr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!

klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhať • hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel • hovor. šialiť • hovor. expr.: šaľbiariť • lakovať • gabať: Nešiaľte, nelakujte nás! • fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos • fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí • hovor. expr.: zohýbať • zohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať • mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi • pliesť • miasť • mámiť • hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly • hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo • dezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamné • fraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku • hovor. pejor.: švindľovať • fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje • hovor. expr.: šudiť • šudiariť: kde môže, šudí • pejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať

prezradiť povedať niečo al. povedať o niečom, čo malo ostať utajené; spôsobiť, že niečo vyjde najavo • vyzradiť: prezradiť, vyzradiť cudzie tajomstvo; prezradiť, vyzradiť o niekom novinu • zradiť: nikomu nezradím, že si mi zveril peniaze • kniž. zjaviť: prisahám, že vás nezjavím • expr., obyč. pejor.: vytárať • vykrámiť • vybubnovať • vytrúbiť • vycengať • vyzvoniť • vytrepať • vyrepetiť • vyrapotať • vytrantáriť: nedá sa pred ňou nič povedať, všetko vytára, vytrepe, vykrámi, vyzvoní • expr., obyč. pejor.: vybľabotať • vylalotať • vyľapotať • vyfrfotať • vyštebotať • vyčvirikať • vygágať • vygagotať • vykotkodákať • vykrákoriť • vykvákať • vyklebetiť: Prečo si to vybľabotala, vyklebetila o svojej kamarátke? • expr., obyč. pejor.: vyblafnúť • vyštekať • vyfrflať • vybrblať: vyblafnúť svoje zámery; babka všetko vyfrfotala • expr. vykričať (verejne): vykričí pred všetkými krutú pravdu • nár. vodlovať (Rysuľa) • subšt. vyvaliť • prerieknuť sa • preriecť sa (neúmyselne prezradiť): preriekla sa, že chce zmeniť miesto • vyjaviť • dať najavo: vyjaviť niekomu svoje skryté myšlienky; oddaný výraz tváre dal najavo, vyjavil silný cit • vyžalovať (žalovaním prezradiť): nebojte sa, nevyžalujem to na vás rodičom • povyzrádzať • poprezrádzať (postupne, viac vecí): povyzrádzať tajomstvá

vodnár p. vodník

vodník rozprávková bytosť podobná človeku žijúca vo vode: strašiť deti vodníkom • zastar. vodnár: rozprávky o vodnároch • nár. topelec (Urban)

nádrž 1. veľká nádoba, priestor na uschovávanie tekutín al. plynov: benzínová nádrž • zberač: zberač odpadových vôd • bazén (malá vodná nádrž): termálny bazén • vaňa (väčšia pozdĺžna nádrž): chrómovacia vaňa • cisterna (zatvorená nádrž na kvapaliny): cisterna s naftou • tank (nádrž na kvapaliny): tank na mlieko • vodojem (nádrž na vodu): vodárenský vodojem • plynojem (veľká nádrž na plyn) • zásobník • rezervoár • rezervár (nádrž na kvapaliny al. plyny): zásobník propán-butánu, rezervoár oleja • žumpa (nádrž na výkaly a tekutý odpad): betónová žumpa

2. prirodzený al. umelo utvorený priestor na zachytávanie al. uschovávanie vody: vodná nádrž • priehrada (umelá vodná nádrž utvorená prehradením vodného toku): kúpať sa v priehrade • jazero (umelá vodná nádrž): Počúvalské jazero • rybník (umelá vodná nádrž na chov rýb)

vodojem p. nádrž 1

vodoliečba liečenie horúcimi al. studenými kúpeľmi • hydroterapia

vodomer prístroj na meranie rýchlosti, množstva pretekajúcej vody • hydromer

kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa

vodopád vodný prúd padajúci z výšky v stupňovitom teréne: tatranské vodopády • kaskáda (stupňovitý vodopád)

hydrografia opis vodstva • vodopis

vodopis p. hydrografia

suchý 1. ktorý neobsahuje vlhkosť al. ktorý stratil (prirodzenú) vlhkosť, vodu (op. mokrý, vlhký): suchá krajina • vysušený • kniž. vyprahnutý • vodoprázdny: suchá, vysušená bielizeň; suché, vysušené koryto rieky; vysušené, vyprahnuté ústa • uschnutý • vyschnutý • zoschnutý • odumretý (op. čerstvý, živý): suché, uschnuté kvety vo váze; zoschnuté, odumreté stromy, konáre • usušený (ktorý sa sušením zbavil vlhkosti): vysušené, usušené drevo, hríby • bezdaždivý: bezdaždivé leto • expr.: suchučký • suchunký • suchulinký (úplne al. príjemne suchý)

2. ktorý neobsahuje masť, tuk • holý • neomastený • nenamastený: jesť suché, holé, neomastené zemiaky; suchý, nenamastený chlieb • expr. hlúpy (obyč. o zemiakoch) • expr. planý: plané jedlo

3. p. chudý 4. p. odmeraný 1, strohý 2, 3, nezaujímavý

vodoprázdny p. suchý 1

ležato rovnobežne s vodnou hladinou, vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy • naležato, pís. i na ležato, ležmo: fľaše daj do tašky ležato, naležato; chladničku nie je vhodné prepravovať ležmo • ležiačky • poležiačky: skriňu museli prenášať ležiačky, poležiačky • vodorovne • horizontálne: vodorovne, horizontálne pripevnená súčiastka

rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

10. p. rovnako 1

vodorovne 1. porov. vodorovný 2. p. rovno 3 3. p. ležato

rovný 1. nevychyľujúci sa zo smeru, z roviny al. plochy (op. krivý, nerovný) • priamy • priamočiary • lineárny: rovná, priama, priamočiara cesta; lineárny rez • vzpriamený • vystretý • vypätý • vypnutý: vzpriamená postava (op. zhrbený); vystretý chrbát; byť vypätý, vypnutý ako struna • narovnaný • zarovnaný • usporiadaný (ktorý sa stal rovným): narovnaný obrus; zarovnaná ofina; zarovnaný, usporiadaný rad • nezvlnený • rovinatý • rovinný • plochý (ktorý má rovný povrch; op. zvlnený): nezvlnený, rovinatý terén; plochá pláň • hladký (op. drsný, hrboľatý): hladká doska, ľad je hladký • vodorovný: vodorovná strecha domu • expr.: rovnučký • rovnunký • rovnulinký • rovnušký

2. p. rovnaký, rovnocenný 3. p. celý 1, plný 2 4. p. úprimný 1, priamy 1, 2

vodorovný rovnobežný s vodnou hladinou (op. zvislý) • horizontálny: vodorovná, horizontálna čiara, poloha • rovný: rovná strecha • rovnobežný

nepremokavý ktorý neprepúšťa vodu • nepriepustný • vodotesný: nepremokavý, nepriepustný, vodotesný oblek • impregnovaný (napustený látkou zabraňujúcou prepúšťanie vody): nepremokavá, impregnovaná tkanina

nepriepustný ktorý neprepúšťa isté (obyč. neželateľné) látky (op. priepustný) • nepriechodný: íl je nepriepustná, nepriechodná hornina • nepriedušný • vzduchotesný (neprepúšťajúci vzduch): nepriedušný, vzduchotesný obal (na potravinách) • nepremokavý • vodotesný: nepremokavá úprava látky; vodotesné hodinky • odb. hermetický (veľmi tesne uzavretý, neprepúšťajúci vzduch ani vodu): hermetický uzáver

p. aj tesný

vodotesný p. nepremokavý, nepriepustný

priesvitka odb. priesvitná kresba v papieri • zastaráv.: vodotlač • vodoznak

vodotlač p. priesvitka

vodováha pomôcka v podobe nádoby s kvapalinou na zisťovanie vodorovnej polohy • tech. libela

potrubie sústava rúr na rozvod kvapalných al. plynných látok: klásť potrubie • rúrovod (komplex rúr) • vodovod (potrubie na rozvod vody) • plynovod (potrubie na vedenie plynu) • ropovod (potrubie na vedenie ropy) • naftovod (potrubie na rozvod nafty)

vodovod 1. p. potrubie 2. p. výlevka

výlevka misovitá nádoba pod vodovodným kohútikom na odtekanie vody: kuchynská výlevka • hovor. vodovod • drez (zabudovaná nádoba na umývanie riadu): položiť taniere do drezu

vodový p. vodnatý 2

zelený majúci farbu ako svieža tráva, listy stromov a pod. • jasnozelený • živozelený • ostrozelený • sýtozelený: jasnozelené šaty, živozelená siatina, sýtozelený májový les • svetlozelený • slabozelený • bledozelený (zelený s bledým odtieňom): bledozelená blúza • zelenožltý • žltozelený • kaki (neskl.; zelený so žltým odtieňom): kaki košeľa • zlatozelený (zelený so zlatým odtieňom): zlatozelené šíre polia • pren. mačací (o farbe očí) • fosforový (zelený ako fosfor) • zelenavý • zelenkavý • zelenastý • zelenkastý • nazelenastý • nazelenalý • nazelenkastý (trocha sfarbený do zelena): zelenkavá voda; nazelenkasté svetlo • zried. zelenistý: zelenisté vody (Kalinčiak) • tuhozelený • tmavozelený • temnozelený • fľaškovozelený (zelený s tmavým odtieňom): tmavozelený plot • zelenomodrý • modrozelený • belasozelený • zelenobelasý • tyrkysový • akvamarínový • vodový (zelený s modrým odtieňom): tyrkysový, akvamarínový prsteň; steny vodovej farby • trávový • trávovozelený • hráškový • hráškovozelený • smaragdový • smaragdovozelený • malachitový • morský (zelený ako tráva, hrášok, smaragd, malachit, ako more): nohavice hráškovej farby; smaragdová, malachitová zeleň; morská farba • olivový • olivovozelený (zelený ako olivy): olivovozelený odtieň látky • šedivozelený • sivozelený (zelený do siva) • expr.: zelenučký • zelenušký

vodoznak p. priesvitka

votrieť sa pretvárkou, lesťou vnútiť niekomu svoju prítomnosť • expr. vtrieť sa: votrel sa, vtrel sa do cudzej spoločnosti • vnútiť sa • vtisnúť sa • natisnúť sa • vtlačiť sa (nasilu sa votrieť): vtisli sa, natisli sa im do domu • expr. nanominovať sa: nanominoval sa k nim na tri dni • expr.: vdrať sa • vodrať sa • vdrieť sa • vodrieť sa (prudko, dravo sa votrieť): vodral sa, vodrel sa medzi nich • vlúdiť sa (nenápadne sa votrieť): vlúdil sa do jej rodinného kruhu

vtisnúť sa tlakom, tískaním sa niekam dostať • vtlačiť sa: vtisli sa, vtlačili sa medzi dav • vstrčiť sa • vopchať sa: ešte sa stihli vstrčiť, vopchať do autobusu • vsunúť sa: vsunúť sa do otvoru dverí • vtesnať sa • zried. vtiesniť sa (tesne sa umiestniť): do izby sme sa všetci vtesnali • expr.: vpratať sa • vštúriť sa: žiaci sa vpratali, vštúrili do autobusu • napchať sa • natlačiť sa: za krk sa mu napchalo, natlačilo ihličie • vtrieť sa • votrieť sa • vdrať sa • vodrať sa • vdrieť sa • vodrieť sa (násilím, lesťou sa niekam dostať): v(o)trieť sa do domu • povtláčať sa • popchať sa (postupne sa vtisnúť) • zmestiť sa • vmestiť sa • pomestiť sa • expr.: popratať sa (dostať sa do istého priestoru): noha sa zmestí, vmestí do topánky; nepoprace sa všetko do kufra

vodrať sa, vodrieť sa p. vtisnúť sa

vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránky • strčiť • vstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vrecka • zastrčiť • zasunúť • vsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložku • vopchať • vpraviť • vpratať • vtlačiť • vtesnať • expr.: vodžgať • vteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vreca • vmestiť • pomestiť • hovor.: vpasovať • zapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný oblok • naložiť • nastrkať • napratať • napchať • natlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky obleky • nabaliť • hovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do tašky • expr.: šupnúť • šuchnúť • všupnúť • všuchnúť • všustnúť • vchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiek • vsadiť • nasadiť • posadiť • zasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekery • expr. vpašovať • zried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do tašky • vkomponovať • zakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do diela • povkladať • postrkať • popchať (postupne, viac vecí)

2. porov. vkladať 2, 3

vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiť • vstrčiť • vpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámky • expr.: zastrčiť • všantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pás • spratať • expr. vpratať: spratal peniaze do mešteka • expr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišla • vraziť • votknúť (prudko): vrazil kôl do zeme • vsunúť • zasunúť • vsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčky • vtlačiť • vtisnúť • vtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniaze • expr.: všuchnúť • šuchnúť • šupnúť • všupnúť • štúriť • vštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vrecka • nastrkať • postrkať • napchať • popchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky

dôkaz 1. fakt potvrdzujúci istú mienku: priniesť dôkaz o niečom • argument: presvedčivý argument • dôvod: uviesť dôvody • kniž. svedectvo: svedectvo úpadku • indícia (nepriamy dôkaz) • corpus delicti (usvedčujúci dôkaz) • expr. tromf (presvedčivý dôkaz)

2. p. doklad 2

dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodu • príčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútok • odôvodnenie: chýbal bez odôvodnenia • opodstatnenie • oprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenie • argument • dôkaz: uviesť argumenty • zmysel (dôvod konania, existencia): zmysel života • zámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchod • pohnútka • motív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalície • hovor. titul: nemá na to titul • zádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapku • zried. záderka (Kukučín) • podklad: právny podklad žaloby

podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popud • impulz • pohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútok • motív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívy • vnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutie • iniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívou • myšlienka • idea • nápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápad • dôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvodu • inšpirácia: básnická inšpirácia • hýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnosti • vzpruha • zastar.: spruha • spružina: úspech je vzpruhou do ďalšej práce • kniž.: stimul • stimulácia: morálny stimul • kniž. stimulans (Mráz)

p. aj idea 1, dôvod

zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)

2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv

5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu

koreniť¹ 1. mať zapustené korene • mať korene: strom korení, má korene hlboko v zemi

2. kniž. mať svoj začiatok • mať pôvod • pochádzať • pochodiť: jeho zlozvyk korení, má pôvod v detstve, pochodí ešte z detstva • kniž.: tkvieť • spočívať • väzieť (byť následkom niečoho): nevedomosť tkvie, väzí v ich biede • prameniť: neistota pramení z chudoby • pren. kotviť (mať základ v niečom): každý jeho čin kotvil v domácej tradícii

pochádzať mať niekde, v niečom začiatok, vznik • pochodiť: pochádzať, pochodiť z Oravy • byť: je z bohatej rodiny • mať pôvod: nepriateľstvo má pôvod v dávnom spore • koreniť • fraz. mať korene • kniž.: tkvieť • väzieť (byť ukrytý): nevedomosť korení, tkvie, väzí v nezáujme • hovor.: regrutovať sa • grupovať sa: odoberatelia časopisu sa regrutujú, grupujú z národne orientovaných občanov

spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mne • kniž.: prebývať • dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokoj • kniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťati • hľadieť • pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základ • mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplíne • byť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo? • kniž. tkvieť • väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k veci • kniž.: koreniť • mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodine • pochádzať • pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku tolerancie • zastaráv.: pozostávať • záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety

návod postup, ako niečo robiť al. používať • inštrukcia: konať podľa návodu, inštrukcií • pokyn: pridržiavať sa pokynov • poučenie • ponaučenie: priložiť poučenie, ponaučenie • smernica (zásady určujúce istú činnosť): smernice na hospodársku činnosť • direktíva: plniť direktívy • rada: požiadať niekoho o radu • predpis • recept • zastar. recepis (návod na prípravu niečoho): lekársky, kuchársky predpis, recept

p. aj smernica

rada 1. ústne al. písomné vyjadrenie, ako konať • poučenie • ponaučenie: dávať niekomu radu, poučenie, ponaučenie • naučenie: užitočné naučenie • odporúčanie: knihu si kúpil na odporúčanie priateľa • návod (rada, ako niečo robiť, používať): pridržiavať sa návodu • tip (dobrá rada): dať niekomu tip • inštrukcia: konať podľa inštrukcií • inštruktáž: poskytnúť niekomu inštruktáž

2. skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán: redakčná rada časopisu • kolégium (skupina vybratých odborníkov, poradcov): kolégium ministra • konzílium (skupina poradcov): lekárske konzílium • výbor (skupina ľudí zvolených z väčšieho celku): zasadnutie výboru • grémium: grémium riaditeľa

3. p. schôdzka 1

podnik 1. jednotka vyvíjajúca istú hospodársku činnosť • závod: podnik, závod na výrobu automobilov; lesný podnik, závod • firma: firma so zahraničnou účasťou

2. p. podujatie 3. p. konanie

závod p. podnik 1

pôvod 1. začiatok existencie, vzniku niečoho • kniž. proveniencia: vykopávky náradia domáceho pôvodu, domácej proveniencie • genéza: genéza človeka • prameň • zdroj: prameň, zdroj príjmov

2. spoločenská, národná a iná príslušnosť • rod: otec je pôvodom, rodom Nemec

vznik prvá fáza jestvovania (op. zánik): vznik života na Zemi, vznik štátu • začiatok (čas vzniku, prvé obdobie): začiatky stavby • kniž. zrod: byť v štádiu zrodu • kniž. zrodenie: zrodenie človeka • pôvod • genéza (prvá fáza a okolnosti, miesto jestvovania): pôvod sveta; genéza jazyka • tvorba: tvorba nádorov, krviniek

začiatok prvá priestorová al. časová fáza niečoho (op. koniec): začiatok obce, začiatok vyučovania • zriedkavejšie počiatok: na počiatku 20. storočia • kniž. prvopočiatok (úplný začiatok): prvopočiatky nového hnutia • vznik (začiatok jestvovania): vyšetrovať vznik požiaru • prameň: prameň zla • príchod: príchod zimy • pôvod (začiatok existencie): pôvod sveta • genéza: genéza ľudových zvykov • nástup: nástup novej éry • štart (začiatok pretekov): chybný štart bežca • úvod: úvod listu • predohra: pijanstvo býva predohrou rodinných sporov • kniž.: zrod • zrodenie: zrod, zrodenie štátu • kniž. úsvit: na úsvite dejín • kniž. zárodok: zárodok lásky • obyč. pejor. semeno • poet. semä: semeno zloby

zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostí • prameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informácií • žriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznania • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti • ohnisko: ohnisko nákazy • pôvodca: pôvodca nešťastia • pôvod: pôvod príjmov • doklad • dokument: historické doklady, dokumenty • základ: nájsť spoľahlivý základ

p. aj základ 3

úvod začiatočná, obyč. samostatná časť publikácie al. rečového prejavu: krátky úvod knihy; prednášať začal bez úvodu • predslov • predhovor (úvodné poznámky na začiatku diela al. rečového prejavu): predslov, predhovor editora; povedať krátky predslov • prológ: prológ k básnickej zbierke • expozícia (úvodná časť literárneho diela): expozícia drámy • kniž. introdukcia • zastar. prefácia (Škultéty)

vývod 1. koncová časť nejakého vedenia: vývod kábla • vývodka (rúrkovité zakončenia elektroinštalácie)

2. p. záver 2

záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záver • koniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncu • zakončenie • ukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdnin • ostatok: vydržať do ostatku • posledok: robiť do posledku • hovor. expr. amen: prísť na amen • kniž. zried. závierka: závierka roka (Hviezdoslav) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg drámy

2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené závery • úsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudok • mienka: povedať si svoju mienku • kniž. konklúzia: robiť konklúzie • kniž. vývod: vývody prednášateľa • dedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel) • zried. uzáver: dospieť k uzáveru • kniž. súd: vynášať predčasné súdy

3. uzatváracia súčiastka: záver pušky • uzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáver • uzávierka: uzávierka potrubia