Význam slova "úsilný" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

úsilný príd.: ú. pochod;

násilnícky príd. i prísl.: n. človek;
n. čin násilný;
správať sa n.;

násilníctvo -a s.

násilník -a mn. -ci m. kto sa dopúšťa násilia;

násilný príd.

1. spôsobený al. vykonaný násilím: n-á smrť, n. prevrat

2. spôsobujúci násilie, násilnícky: n. človek

3. pôsobiaci neprirodzene, silený: n. úsmev, humor;

nenásilný príd. kt. nie je silený; prirodzený, nenútený: n. smiech, n-é gestá;

silný príd.

1. majúci veľkú fyzickú silu, mocný, op. slabý: s. chlap, s-é ruky

2. kt. má veľkú intenzitu, intenzívny, veľký, op. slabý: s. vietor, kašeľ;
s. tón, s-á streľba

3. energický, rázny, op. slabý: s-á osobnosť, povaha

4. odolný, pevný, dobrý, op. slabý: s-é zdravie, s-é nervy

5. majúci veľký počet, početný, op. slabý: s-á armáda, s-é zastúpenie

6. majúci veľa podst. zložiek, op. slabý: s. čaj, s-á káva, s-é pivo

7. veľmi účinný: s. film;
s. činiteľ mocný;
s-é slovo trpké al. urážlivé;
s. vtip neslušný

8. hovor. hrubý (význ. 1, 2): s-á doska, s. kmeň, s-é nohy;