Synonymá slova "žmeň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

hrsť miskovito ohnutá dlaň • poet. žmeň: za hrsť, za žmeň zeme

žmeň p. hrsť

obrat 1. zmena smeru (obyč. o 180^o) • obrátenie • otočenie: obrat, obrátenie, otočenie auta do protismeru • otočka: otočka s loptou • hud. kadencia (melodický obrat na konci skladby)

2. zásadné, protikladné zmenenie okolností, podmienok al. dovtedajšieho stavu • zvrat • prevrat: zažiť politický obrat, zvrat, prevrat • prelom • zlom: takýto spoločenský prelom, zlom nik nečakal • zmena: historická zmena nastala až neskôr • reakcia (opačné, protikladné smerovanie v niečom): prudká reakcia v správaní

3. p. zvrat 1

zlom 1. náhle, prenikavé nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: dejinný zlom vo vývine spoločnosti • obrat: obrat v myslení • zvrat: dramatický zvrat v rokovaní • prevrat: vynález znamenal prevrat v technike • zmena: nemal rád prudké zmeny • premena: premena v názoroch • kniž. prelom: prelom v zmýšľaní ľudí • kniž. ruptúra: v básnikovom vývine nastala ruptúra

2. výrazné časové rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi: na zlome vekov • kniž. prelom: na prelome tisícročí • rozhranie: rozhranie medzi 16. a 17. storočím • hranica: hranica medzi letom a jeseňou • predel • priedel: predel desaťročí

3. p. trhlina

zmena 1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: kvalitatívna, spoločenská zmena; zmena počasia • premena: hlboká premena v živote • prevrat • zvrat (náhla prenikavá zmena): prevrat, zvrat vo vede • obrat: politický obrat • otras: krajinu zasiahol hospodársky otras • zlom: revolučný zlom v dejinách • kniž. prelom (výrazná, podstatná zmena): ekonomický prelom • kniž. prerod (základná zmena): spoločenský prerod • skok (náhla zásadná zmena): vývinový skok • obmena (čiastočná zmena): zaspievať pieseň s istou obmenou • odb. metamorfóza: metamorfóza hornín • revolúcia (základná zmena): priemyselná revolúcia • odb. konverzia: konverzia zbrojnej výroby • transformácia: transformácia elektrického prúdu • reforma (zmena majúca za cieľ zlepšiť niečo): menová reforma

2. vymedzený pracovný čas zamestnanca (obyč. vo výrobe): robiť na tri zmeny • hovor. šichta: vrátiť sa zo šichty • hovor. nočná (nočná zmena): idem z nočnej • hovor. denná (denná zmena): dnes mám dennú

obrátiť 1. dať na opačnú, protiľahlú stranu • prevrátiť • otočiť: obrátil, prevrátil, otočil list v knihe; obrátiť, otočiť látku na líce • expr. prevaliť: jazykom prevalil jedlo na druhú stranu; prevaliť v údive oči • poobracať • pootáčať (postupne) • pootočiť • poobrátiť (čiastočne)

2. dať niečomu opačný al. iný smer • otočiť: obrátil, otočil hlavu; na konci ulice auto otočil, obrátil • zvrtnúť • skrútiť • skrútnuť (náhle, okolo osi): chlapec naraz bicykel zvrtol; zvrtnúť kľúčom v zámke; pren. zvrtnúť, obrátiť reč na iné

3. priviesť k istej zmene • zmeniť • premeniť: obrátil, zmenil kamarátovo presvedčenie, obrátiť, premeniť zmýšľanie • zried. preobrátiť: chcieť preobrátiť svet • expr.: preinačiť • preonačiť: nik ho nepreinačí

prekrútiť 1. znova, ešte raz nakrútiť; krútením dať do inej polohy (a obyč. pokaziť) • pretočiť: prekrútiť, pretočiť film; prekrútiť, pretočiť koliesko na hodinkách • prevrátiť • preklopiť • obrátiť (oči): s nevôľou prevrátila, obrátila, preklopila oči dohora • zried. prekrútnuť: prekrútnuť cievku

2. zámerne vyložiť nesprávne • prevrátiť • preinačiť: fakty, pravdu majstrovsky prekrútiť, prevrátiť, preinačiť • sfalšovať • expr. pokriviť (nepravdivo vyložiť): sfalšovať, pokriviť historickú skutočnosť • zmeniť: zmení všetko podľa svojej vôle • znetvoriť • spotvoriť (jazykovému výtvoru dať neadekvátnu podobu): znetvorili, spotvorili text na nepoznanie • zdeformovať: na matrike mu zdeformovali priezvisko • hovor. skomoliť: skomoliť odkaz od niekoho; skomolený, prekrútený citát • fraz. prevrátiť naruby (úplne prekrútiť): všetko prevráti naruby • poprekrúcať • poprekrucovať (postupne, viac vecí)

premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniť • pretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systém • kniž.: prerodiť • preporodiť • obrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svet • kniž. preformovať: treba preformovať celé naše myslenie • zreformovať • reformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopis • odb. transformovať: transformovať elektrický prúd • kniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz) • preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemysel • prečariť • prečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabu • kniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)

p. aj prerobiť

2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasov • hovor.: preinačiť • preonačiť • zinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačili • pren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilo • pozmeniť • obmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódia • popremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňané • zvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie

3. nahradiť niečím iným • zameniť • vymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingy • hovor.: prečarať • prečarovať • začarať • začarovať • vyčarať • vyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajaca • prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vety • zmeniť • rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovku • popremieňať • pozamieňať • povymieňať (postupne, viacero vecí)

prepísať 1. znova napísať: žiak krasopisne prepísal úlohu • odpísať (napísať podľa predlohy): návod na použitie si odpíšem • preklepať (prepísať na stroji): preklepať článok trojmo • expr.: preklepkať • preťukať (na stroji): pomaly si príspevok preklepkám, preťukám sám • poprepisovať (viac vecí)

2. napísať v inej sústave; pren. vyjadriť ináč • odb. transkribovať: dobre prepisuje, transkribuje stenografický záznam; fonetické prepisovanie, transkribovanie ľudovej piesne • odb. transliterovať (prepísať z jednej abecednej sústavy do druhej každé písmeno osobitne): zápis v azbuke transliterovať do latinky; pren. poviedku prepísať, transkribovať do filmovej podoby

3. znova, inak spracovať (obyč. písaný text) • prepracovať • prerobiť: poviedku autor niekoľko ráz prepísal, prepracoval, prerobil • opraviť • zmeniť: niektoré časti článku treba ešte opraviť, zmeniť

4. urobiť prevod majetku • previesť: prepísať, previesť dom na deti • poprepisovať (postupne, na viaceré osoby)

prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metra • pretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domov • upraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačku • prestavať • adaptovať • prispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálu • poprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniť • premeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci park • kniž. modifikovať: projekt modifikujú • preštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná veta • prevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš

p. aj premeniť

2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazí • stratiť • zastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratili • hovor. expr.: prekašlať • prekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal

vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiť • kniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti stroja • zmeniť: rád by zmenil miesto • zameniť • hovor.: vyčarať • vyčarovať • prečarať • prečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovky • hovor.: čarať • čarovať: s nikým by nečaral, nečaroval • subšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnika • hovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vete • premeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobné • povymieňať • popremieňať • pozamieňať • pomeniť (postupne, viac vecí)

2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúť • vybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík

zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v banke • zmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť byt • hovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť čísla • hovor.: vyčarať • vyčarovať • začarať • začarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračky • hovor.: čarať • čarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovať • hovor.: prečarať • prečarovať: prečarali si stoličky • premeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobné • kniž. substituovať • nahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti stroja • pozamieňať • povymieňať • pomeniť • popremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky

zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremením • hovor.: preinačiť • preonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíš • hovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačili • popremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiť • prepracovať • pretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriť • kniž.: preporodiť • prerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosť • prekrútiť • prevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátil • pozmeniť • obmeniť • modifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenená • pren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný program • zvrtnúť • zvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

2. nahradiť iným • zameniť • vymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolanie • hovor.: začarať • začarovať • vyčarať • vyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúky • vystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaní • prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v texte • premeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingy • rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisícku • pomeniť • pozamieňať • povymieňať • popremieňať (postupne, viacero vecí)

zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohora • zakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé telo • prevrátiť • zvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrek • obrátiť • otočiť • stočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behu • skrútiť: skrútiť auto, pohľad • zvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostí • otočiť • zmeniť • premeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizácie • zvrtnúť: zvrtnúť osud • zahatať • zamedziť • zmariť • prekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie

obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbát • prevrátiť sa • expr.: prevaliť sa • prekotúľať sa • prekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruško • prehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bok • zastar. zaobrátiť sa (Dobšinský) • poobracať sa • pootáčať sa (postupne) • pootočiť sa • poobrátiť sa (čiastočne)

2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilo • zvrtnúť sa • skrútiť sa • skrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západ • vzoprieť sa • postaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti nám • zried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovať • prestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sa • premeniť sa • otočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš? • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • fraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabát • obmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadať • poprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc) • uchýliť sa • kniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

p. aj osloviť 2

zmeniť sa nadobudnúť iný vzhľad, ráz a pod., stať sa iným, zmeniť tvárnosť, podstatu • premeniť sa: na starosť sa už nezmením, nepremením • hovor.: preinačiť sa • preonačiť sa: život sa nám celkom preinačil • prejsť (zmeniť sa na niečo iné): modrá prešla do zelenej; hádky prejdú do bitky • popremieňať sa (postupne): v meste sa všeličo popremieňalo • pozmeniť sa • obmeniť sa (sčasti sa zmeniť): jej vzťah k rodine sa pozmenil; obmenil sa nám denný poriadok • napraviť sa (zmeniť sa k lepšiemu): žiak sa v poslednom čase napravil • obrátiť sa: zajtra sa počasie obráti; všetko zlé sa obráti na dobré • odstať sa (v úsloví): čo sa stalo, už sa neodstane • presunúť sa (o rozložení niečoho): pomer síl sa presunul • kniž. prepodstatniť sa (zmeniť svoju podstatu): literatúra sa celkom prepodstatnila • kniž.: preporodiť sa • prerodiť sa: mladík sa pre(po)rodil na chlapa • prevteliť sa (zmeniť sa na inú bytosť, vstúpiť do inej bytosti): Boh sa prevtelil do človeka • kniž. transmutovať (zmeniť sa transmutáciou, zmeniť sa ako druh): rádioaktívne prvky transmutujú

predbežný 1. konaný ako príprava • prípravný: predbežné, prípravné rokovania pred stretnutím najvyšších politikov

2. ktorý nemá konečnú platnosť (op. definitívny, konečný) • dočasný: predbežný, dočasný rozpočet, návrh • zmeniteľný • odvolateľný (ktorý možno zmeniť, odvolať; op. definitívny, konečný): zmeniteľné, odvolateľné rozhodnutie; odvolateľný súhlas • nepresný • približný • neuzavretý (zisťovaný predbežne; op. presný, uzavretý): nepresný, približný, neuzavretý počet uchádzačov • predpokladaný (ktorý sa len predpokladá): predbežný, predpokladaný termín skončenia úlohy (op. presný)

zmeniteľný p. predbežný 2

zmenka cenný papier ako platobný a úverový prostriedok: splatnosť zmenky • hovor. zastar.: veksľa • vechsľa: podpísať veksľu, vechsľu

ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým al. ako na začiatku (op. zväčšený) • zmenšený • znížený • opadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakov • odb. atrofický

2. ktorého fyzické al. duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení • chabý • slabý • malátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervy • mdlý • zoslabnutý • expr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svaly • vysilený • unavený • ustatý • vyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmus • sklesnutý • skľúčený • skormútený • expr.: zvädnutý • uvädnutý • spľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá nálada • nepružný (bez pôvodnej pružnosti) • ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožka • neohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica

obmedziť 1. určiť rozsah platnosti, pôsobnosti niekoho, niečoho • ohraničiť: vláda obmedzila, ohraničila právomoc úradov • vymedziť • kniž. limitovať: vymedzenie, limitovanie času na výskum • kniž. rámcovať (nedok.): autor rámcuje dej historickými udalosťami • lokalizovať (obmedziť pôsobenie niečoho na isté miesto): lokalizovať požiar

2. určiť menší rozsah, intenzitu, platnosť a pod. • zmenšiť • znížiť: obmedziť, zmenšiť, znížiť prídel pohonných hmôt • zúžiť: zúžiť okruh pôsobností • kniž. oklieštiť: oklieštiť práva, požiadavky menšín • redukovať • zredukovať: (z)redukovanie stavu armády • reštringovať • zreštringovať: (z)reštringovanie počtu zamestnancov, financií • paralyzovať (urobiť menej účinným): paralyzovať škodlivú činnosť spolku • minimalizovať (obmedziť na minimum) • pren. expr.: obkresať • obstrihať • okyptiť: obkresať, obstrihať platnosť zákona; okyptiť domáci rozpočet

uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsť • vyslobodiť • oslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si ruky • vymaniť • vymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalu • subšt. vyprostiť

p. aj prepustiť

2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasok • popustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

p. aj odviazať

3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniť • vyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosť • odblokovať • tech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechod • prekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

4. ubrať z intenzity • zmenšiť • zmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlak • povoliť: povolil zovretie dlaní • expr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu

zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiť • oslabiť • znížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslu • stíšiť • zjemniť • stlmiť • zmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenie • utíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnev • zried. umierniť: umierniť svoju zlosť • ochladiť • schladiť • zried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnev • expr.: zahasiť • uhasiť • zahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domove • spomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)

ubudnúť stať sa menším čo do počtu, množstva, rozmerov (op. pribudnúť) • odbudnúť: záujemcov o šport ubudlo, odbudlo; síl mi v poslednom čase ubudlo; z krásy jej neubudlo, neodbudlo • zmenšiť sa: zásoby pšenice sa zmenšili, odbudlo z nich • schudnúť (pri zmenšení telesnej váhy): neubudlo z nej, neschudla • poubúdať (postupne ubudnúť): poubúdalo zo zásob

zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšil • stenknúť • stenčiť sa • zúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sa • zoschnúť (sa) • zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo sa • lek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrkli • poklesnúť • klesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)klesla • ubudnúť • odbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlo • zoslabnúť • oslabnúť • zoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sa • zredukovať sa • znížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimum • obmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzila • zdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelo • zrednúť: zástupy zredli • zried. zmalieť (Urban)

zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, menším, znesiteľnejším, menej intenzívnym • zmenšiť sa • oslabiť sa • zoslabiť sa • oslabnúť • zoslabnúť • zmiernieť • znížiť sa (op. zväčšiť sa): vietor sa zmiernil, zmenšil, (z)oslabil; hukot motora sa nezmiernil, nezmiernel, neznížil sa • stíšiť sa • zjemniť sa • zjemnieť • stlmiť sa • zmäkčiť sa (stať sa príjemnejším, vľúdnejším, lahodnejším, menej intenzívnym): žiaľ sa časom stíši, stlmí; pri pohľade na dieťa sa jej tvár zjemnila, zmäkčila; hlas sa mu dojatím stlmí, zjemnie • poľaviť • povoliť (o zime, chorobe a pod.) • spomaliť sa (op. zrýchliť sa): tempo sa spomalilo • ovládnuť sa • umierniť sa (v prejavoch): chcel deti potrestať, ale sa ovládol, umiernil, zmiernil

krátiť robiť kratším • skracovať: kráti, skracuje synovi kabát; pri výslovnosti skracuje dlhé hlásky • zmenšovať (robiť menším čo do dĺžky al. menším vôbec): zmenšuje rukávy; zmenšili nám prémie • zostručňovať (robiť kratším, stručnejším): pre nedostatok času prednášateľ výklad zostručňuje

mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumenie • zmenšovať: zmenšovať rýchlosť • oslabovať • zoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencov • znižovať: znižovať napätie • tlmiť • tíšiť • stišovať: liek tlmí, tíši bolesť • expr. hasiť: hasil smäd pivom

2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovať • uspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného kolegu • chlácholiť • tíšiť • utešovať • utišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťa • krotiť: krotiť vášeň • expr.: čankať • čičíkať: čičíkal ho sľubmi • krstiť • hatiť • brzdiť • chladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovaním • hovor. hamovať • expr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeň • subšt. haltovať

míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujú • ubúdať • odbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúda • strácať sa • tratiť sa • miznúť • zanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvá • zastar.: pomíňať • pomíňať sa (Štúr, Kukučín)

2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhým • expr. tiecť • kniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomaly • bežať • utekať • letieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letia • expr.: ťahať sa • vliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečie • poet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav) • míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)

tratiť sa 1. dostávať sa na neznáme miesto (o predmetoch) • strácať sa • miznúť: veci sa mi tratia, strácajú; knihy z police miznú • kapať (tratiť sa krádežou): ovocie nám zo záhrady kape

2. stávať sa menej viditeľným, menej početným • strácať sa • vytrácať sa • zanikať: sneh, hmla sa tratí, stráca; zvyky zanikajú • miznúť • prestávať: spev prestával • ubúdať • zmenšovať sa: svetla ubúda; zásoby sa zmenšujú • expr. prchať: radosť z nás prchá • padať: zábrany, predsudky padajú

3. nepozorovane sa vzďaľovať • vytrácať sa • odchádzať • expr. vykrádať sa: z oslavy sa po jednom tratia, vytrácajú

zmenšovať sa p. míňať sa 1, tratiť sa 2, zužovať sa

zužovať sa stávať sa užším, úzkym • úžiť sa: cesta sa do vrchu zužuje, úži • zmenšovať sa (čo do šírky) • stenčovať sa • tenčiť sa: nos sa mu ku koreňu stenčuje, tenčí • sťahovať sa • zvierať sa (v objeme): hrdlo sa dojatím sťahuje, zviera; membrána sa zmenou tepla sťahuje

bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakať • bľakotať • bučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučí • mečať • mékať • mekotať (obyč. o koze, ovci) • ručať • mučať • expr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovať • vybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)

2. p. spievať 1 3. p. kričať 1

mečať 1. (o koze a ovci) vydávať zvuk mé • mékať: koza mečí, méka na dvore • expr. mekotať: ovce mekocú • bečať • bľačať • bľakotať • bliakať (o ovci)

2. p. spievať 1

spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajú • nôtiť • pospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robote • vyspevovať • vyspevúvať • prespevovať • prespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujú • expr. vyťahovať • pejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovať • zaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávnice • ťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiu • expr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseň • pejor.: bľačať • bliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovať • vyrevúvať • vyrevovať • vyvreskovať • vyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečať • mékať • mekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiť • halákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

p. aj hmkať (si) 2

2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1

buržoázia pôvodne vrstva bohatého mestského obyvateľstva vo feudálnej spoločnosti; neskôr bohatá vrstva spoločnosti • meštianstvo • meštiactvo: holandské meštiactvo uskutočnilo prvú buržoáznu revolúciu • panstvo: novodobé panstvo sa zabáva na jachtách • kapitalisti (príslušníci vrstvy vlastniacej kapitál)

meštianstvo p. buržoázia

meštiactvo p. buržoázia

čmeľ p. čmeliak

čmeliak chlpatý zamatovočierny bzučiaci hmyz • čmeľ: bzučanie čmeliakov, čmeľov

gladiola záhradná rastlina s jednostranným strapcom kvetov a s dlhými úzkymi listami • bot. mečík: kytica gladiol, mečíkov

mečík p. gladiola

hybaj 1. naznačuje obyč. rázny, rýchly pohyb preč • hybáj • poď • poďho: a on hybaj, poďho dolu vŕškom na saniach • hajde • hajdy • zried. hajda: nasadol na bicykel a hajdy • šup • šups: šup, šups, a už jej nebolo

2. vyjadruje pokyn, rozkaz na odchod z nejakého miesta, pokyn na priblíženie, pokyn na začatie niečoho • hajde • hajdy • zried. hajda: hybaj, hajde, nech ťa tu už nevidím • poďho • poďme: poďho, poďme, tam nemáš čo robiť • hybajme • hybajte: hybajme, hybajte do roboty • šup • šups • šup-šup: šup, šups, to nie je pre vás

jačmeň obilnina s dlhým ôstím; zrno tejto obilniny • jarec: zimný jačmeň, jarec

koľko 1. vyjadruje otázku zacielenú na počet al. množstvo; ako veľa, ako mnoho • expr. koľkože: Koľko(že) vás pôjde na výlet? • koľkí • expr. koľkíže (životné mužského rodu): Koľkí(že) sa prihlásili na zájazd? • koľké • expr. koľkéže (neživotné mužského rodu, ženského a stredného rodu): Koľké(že) z dievčat boli na zábave? • nár. koľme

2. expr. vo zvolacích vetách ukazuje na veľký počet, na veľké množstvo • expr.: koľkože • čo • čože: koľko(že) sa len načakala; čo(že) ten toho už narozprával • expr.: ako veľa • ako mnoho: koľko, ako veľa krvi už stratil • expr. koľkoro (ukazuje na veľké množstvo a zároveň na rozmanitosť): koľkoro šiat má doma • nár. koľme

3. uvádza vedľajšiu príslovkovú vetu miery • nakoľko: každý utekal, koľko, nakoľko vládal

4. p. hocikoľko

koľme p. koľko 1, 2

kostol sakrálna budova: farský kostol • chrám (väčší kostol): gotický chrám • dóm (biskupský sídelný kostol): košický dóm • katedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrála • bazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Ríme • svätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňa • kaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v poli • zried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé) • modlitebnica • modlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží dom • dom modlitby • svätostánok (Figuli) • sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešita • džamija (mohamedánsky kostol)

krémeš p. krémovník

krémovník lístkové krémové pečivo • hovor. krémeš

ktovie vyjadruje pochybnosť o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti • nevedno: ktovie, nevedno, či príde • nevie sa • nie je známe • nik nevie: nevie sa, nie je známe, nik nevie, kedy prídu • hovor. ktohovie • hovor. expr.: ktoževie • ktožehovie • ktožehotamvie: kto(že)hovie, ktožehotamvie, kedy sa to skončí • hovor. expr.: bohvie • bohhovie • pánbohvie • pánbohhovie: boh(ho)vie, pánbohvie, či sa vráti • hovor. expr.: čertvie • čerthovie: čert(ho)vie, čo chcel • hovor. expr.: paromvie • paromhovie • paromžehovie: paromvie, parom(že)hovie, čo tým myslel • nár. ktozná • nár. expr.: ktohozná • ktožezná • ktožehozná • bohzná: kto(že)zná, ako to bolo

malomeštiacky ktorý sa vyznačuje malým rozhľadom, plytkým životným cieľom, obmedzenými názormi, zvykmi, predsudkami; svedčiaci o takýchto vlastnostiach • filisterský: malomeštiacky, filisterský spiatočník; malomeštiacke, filisterské názory na morálku • snobský • snobistický • pejor. meštiacky (typický pre snoba, malomeštiaka): snobské, meštiacke správanie • spiatočnícky • konzervatívny (op. pokrokový): spiatočnícky, konzervatívny spôsob života • obmedzený (rozumovo ohraničený) • expr. kocúrkovský: malomeštiacke, obmedzené, kocúrkovské chápanie sveta

malomeštiak človek s plytkým životným cieľom, s obmedzeným rozhľadom, spiatočníckymi názormi • filister • meštiak: stal sa z neho malomeštiak, meštiak • pejor.: obmedzenec • zápecník

meštiak 1. príslušník vyššej vrstvy mestského obyvateľstva v minulosti • mešťan: v mestskej rade sedeli meštiaci, mešťania • kniž. buržoa

2. p. malomeštiak

meč p. šabľa, zápas 3

šabľa sečná a bodná zbraň s jednostranným ostrím: vytiahnuť šabľu z pošvy • kniž. šablica (Dobšinský) • meč (zbraň s obojstranným ostrím): brániť sa mečom • poet. paloš: rúbať palošom • odb.: fleuret (ľahká bodná zbraň) • kord (dlhá bodná zbraň)

zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápase • bitka: pustiť sa do bitky • boj: zvíťaziť v boji • potýčka (krátky zápas): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • zrážka: krvavé zrážky • súboj: letecký súboj • duel: stretnúť sa v dueli • expr.: pračka • ruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačka • hovor. pasovačka: junácke pasovačky • poet. zápol (Roy)

2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápas • boj: konkurenčný boj • kniž. zápolenie: zápolenie s prekážkami • kniž. borba: životná borba • zastar. úbehy (Zguriška)

3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápas • stretnutie: víťazné stretnutie • kniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebeh • preteky (zápas o prvenstvo): automobilové preteky • šport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať meč • zastar. úbehy (Dobšinský)

mela, meľa 1. p. zmätok 2 2. p. bitka 1

meľhuba p. tárač

tárač, táraj expr. kto veľa, zbytočne, nerozvážne hovorí • expr.: táradlo • trepaj • trepák: nik si ho nevážil, bol to iba taký tárač, trepaj • expr.: meľhuba (Vajanský) • rapotáč • rapoták (Bendová) • frázista • šepleta (Zúbek) • expr. zried.: taran • tliapaj • hovor. pejor. búchač (Hviezdoslav) • pejor. tlčhuba • nár.: ľapták (Hviezdoslav) • ľaptoš (Skalka) • ľabdoš • hrub. drístoš • subšt. kecoš

meňastý p. meňavý

meňavý ktorý mení farbu, farebné odtienky, ktorý vytvára svetelné efekty (o farbe, intenzite svetla a pod.) • meňastý • menivý • menistý: meňavý, meňastý brokát • blikavý: blikavé svetlo lámp • premenlivý • menlivý • trblietavý: premenlivé, menlivé farby; premenlivý, trblietavý mihot hviezd

meňavka jednobunkový živočích • zool. améba

premenlivý ktorý podlieha zmenám, ktorý prejavuje nestálosť • nestály (op. stály): premenlivé, nestále nálady; premenlivé, nestále počasie • striedavý: striedavé úspechy • menlivý • meňavý • menistý • menivý: menlivé, meňavé, menisté, menivé farby, materiály • aprílový (o počasí) • pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory v závislosti od okolností): chameleónsky postoj • zried. premieňavý (Kostra) • kolísavý • rozkolísaný • nestabilný (striedavo stúpajúci a klesajúci; op. stabilný): kolísavý výkon športovca • vrtkavý • expr. zried. rozlietavý: vrtkavé šťastie, vrtkavá povaha • odb. premenný: premenná veličina • kniž. variabilný: variabilné tvary, formy

mešec 1. p. vrecko 1 2. p. peňaženka

peňaženka taštička, puzdro na uschovanie peňazí • hovor. zastaráv.: pudilár • budilár • pugilár: mať plnú peňaženku, plný pudilár, budilár • hovor. zastar. portmonka: vytiahnuť peniaze z portmonky • zastaráv. tobolka (náprsná taška) • zastar. mešec • hovor. zastaráv. buksa • subšt. bríftaška

vrecko 1. menšie vrece: papierové vrecko; vrecko cukru • mešec • miešok (vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky): mešec na tabak • hovor. zastaráv. škarnicľa (papierové vrecko): cukríky mu dal do škarnicle • subšt.: sáčik • sáčok

2. súčasť oblečenia, obyč. na ukladanie drobných osobných vecí • vačok: hlboké, bočné vrecká; vybrať niečo z vrecka, dať si ruky do vačku • expr. kešeňa

3. útvar podobný menšiemu vrecu • kapsa: urobiť do mäsa vrecko, kapsu • vačok: vačky pod očami

meškať 1. ísť neskoro, robiť niečo s oneskorením • omeškávať sa: meškať, omeškávať sa do školy; meškáme s plnením plánu • oneskorovať sa • oneskorievať sa: vlaky sa oneskorujú • zastar.: pozdiť sa • opozdievať sa: nerád sa pozdil

2. ostávať za niekým, niečím • omeškávať sa • zaostávať: výroba mešká, zaostáva • oneskorovať sa • oneskorievať sa • byť pozadu: stavebné práce sa oneskorujú, sú pozadu • expr.: krivkať • pokrivkávať: stavba už dlho pokrivkáva za plánom

3. p. váhať

okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?

váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodný • byť neistý • kolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistý • rozhodovať sa • vyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďou • otáľať • odkladať • meškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčito • zdráhať sa • okolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasil • okúňať sa • ostýchať sa • expr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdu • tápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom

mešťan p. meštiak 1

mešťanosta p. starosta

starosta volený najvyšší predstaviteľ mesta, obce: starosta Očovej • primátor (starosta mesta): primátor Bratislavy • richtár (v minulosti starosta obce) • zastar. mešťanosta (starosta väčšieho mesta)

mešuge 1. p. bláznivý 1 2. p. blázon 1

natoľko 1. odkazuje na mieru deja, vlastnosti, obyč. vyjadrenú vedľajšou vetou • tak • tak veľmi • hovor. toľme: natoľko, tak sa zľakla, že nevedela povedať ani slovo; tak veľmi, toľme sa bál otca, že radšej nešiel domov

2. p. potiaľ 3

toľko 1. ukazuje na počet, množstvo pozorovaných vecí al. na kvantitu pozorovaného deja • toľkoto • tak veľa • tak mnoho: ešte toľko, toľkoto sme nazbierali; tak veľa, tak mnoho nás nebude • tak veľmi • hovor. toľme: prečo tak veľmi, toľme fajčíš • zastaráv. zatoľko: napadlo zatoľko snehu • toľkoro (ukazuje na počet a zároveň na rozmanitosť): toľkoro šiat ešte nikdy nemala

2. odkazuje na dĺžku času určenú situácii; taký dlhý čas • tak dlho: Kde si toľko, tak dlho bol? • toľkoto • hovor. toľme: Kde sa toľkoto, toľme tára? • zastaráv. zatoľko (Timrava)

toľme p. toľko 1, 2, natoľko 1

potutme, poťuťme p. tajne, ukradomky, nepozorovane