Synonymá slova "ôš" v Synonymickom slovníku slovenčiny

samotný ktorý je bez spoločnosti iných • sám: prechádzal sa samotný, sám • osamotený • osamelý: stáť pred domom osamotený, osamelý • opustený • izolovaný • odlúčený: už dlhé roky žije v horách opustený, izolovaný, odlúčený • expr.: samučičký • samunký: naokolo ani živej duše, iba on samučičký, samunký • expr. zastar.: samojediný • samojedinký: matka žila vo veľkom dome samojediná, samojedinká

sedlať dávať koňovi sedlo al. postroj • osedlávať: sedlá, osedláva koňa, chystá sa preč

sejba dávanie zrna al. semena do zeme • siatie: včasná sejba, jesenné siatie; čas sejby, siatia • výsev: výsev kukurice • kniž. siatba: pripraviť pôdu na siatbu • osev (osievanie pôdy): zvýšiť osev repy

schnúť 1. strácať vlhkosť, stávať sa suchým • vyschýnať • vysychať • usychať • uschýnať: porasty schnú, vyschýnajú, vysychajú; bielizeň vonku dobre schne, usychá, uschýna • sušiť sa: huby sa nemajú sušiť na prudkom slnku • vysúšať sa • vysušovať sa: mokré šatstvo sa vysúšalo na radiátore • oschýnať • obschýnať • osychať • obsychať (na povrchu, čiastočne): chodník o(b)sychá • preschýnať • presychať (čiastočne, cez vrstvy): sená preschýnajú • zaschýnať • zasychať (schnúť a priliepať sa na niečo): krv na rane zaschýna • kniž. prahnúť: zem prahne

2. p. chradnúť

siatina mladé, po zasiatí vzídené obilie al. iný mladý porast: poľné siatiny • hovor. siatie: ničiť burinu v siatí • kniž. zastar. osenie: zelené osenie (Vajanský, Kukučín)

silno 1. vyjadruje veľkú mieru, intenzitu; s veľkou silou, intenzitou (op. slabo) • silne • mocne: silno, mocne sa oprieť do dverí; rozchod rodičov silno, mocne pôsobí na psychiku dieťaťa • pevne • tuho • stuha: pevne, tuho stisol mužovi ruku; stuha pritlačil soka k zemi • dotuha • hovor. expr. fest: dotuha, fest zatiahnutý uzol • veľmi • značne • hodne: voda v rieke je veľmi, značne, hodne znečistená • intenzívne: intenzívne sa zapájať do verejného života • prenikavo • ostro: jasmín prenikavo, ostro vonia • dôrazne • energicky • prudko • rázne • strmo: dôrazne, energicky sa domáhal vstupu do budovy; prudko, rázne, strmo zabúchal na dvere • vehementne • razantne: vehementne, razantne obhajuje svoje názory • výdatne: vonku výdatne prší • prisilno • prisilne (príliš silno)

porov. aj silný 1–4

2. p. hrubo 1 3. p. ťažko 3

silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako buk • statný • mohutný • svalnatý • svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postava • zavalitý • robustný • obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité plecia • pevný: svaly má pevné • jadrný • zemitý • hovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládenci • zdatný • pren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapci • pren. expr. goliášsky • herkulesovský • herkulovský (o postave človeka) • expr.: premocný • presilný • zried. tužný (Jesenský) • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľký • mohutný • intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápach • kniž. razantný: razantný úder • tuhý • ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenka • treskúci • úporný (o zime, mraze) • sýty • výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnaku • lek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého čreva • prenikavý • ostrý • príkry • pálčivý • expr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesť • náruživý: náruživý fajčiar • expr.: zúrivý • divý • divoký • strašný • hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietor • prudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zem • zvučný • expr.: hromový • hurónsky • zried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachot • neuhasiteľný • nezhasiteľný • neutíšiteľný • neskrotný • neovládateľný • kniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeň • expr.: bláznivý • šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeň • omračujúci: omračujúci úder • expr. zžieravý • prisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevný • tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreň • húževnatý • priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duch • odolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná žena • nezlomný • nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakter • pren.: železný • oceľový • žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstva • trvalý • nezničiteľný • nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahy • skalopevný • kniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčenie • kniž. zemitý • prisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivý • veľký: silný, horlivý, veľký vlastenec • expr.: tuhý • tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalista • bigotný • ortodoxný • fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný

skúsený ktorý má pracovné, životné al. iné skúsenosti (op. neskúsený) • osvedčený: projekt dať posúdiť skúsenému, osvedčenému odborníkovi • kniž. zbehlý: byť v nejakej činnosti zbehlý • expr. ostrieľaný (majúci dlhú skúsenosť): ostrieľaný komentátor; byť ostrieľaným hokejistom • remeselný • profesionálny • rutinovaný (ktorý je dobre vycvičený v nejakej činnosti; ktorý robí niečo ako profesiu, remeslo, s rutinou): museli to byť remeselní zlodeji; takto to vie predviesť iba profesionálny, rutinovaný umelec • starý (ktorý nie je začiatočník; op. mladý): starý praktik; výsledky starej, skúsenej učiteľky • hovor. expr. podkutý (dobre pripravený): podkutý rečník, študent • svetaskúsený • svetaznalý • zrelý (ktorý sa vyzná vo svete; ktorý mnoho zažil, videl, precestoval a pod.): svetaskúsený, svetaznalý podnikateľ; skúsená, zrelá žena • kniž. znalý

slabý 1. ktorý má málo fyzickej sily (op. silný): je slabá ako mucha • neodolný • krehký (ktorý nie je dostatočne fyzicky ani psychicky silný; ktorý nedokáže odolávať chorobe, väčšiemu zaťaženiu, zmenám a pod.): neodolný, krehký organizmus • chabý • vetchý: iba duša chodí spávať do jeho chabého, vetchého tela • lek. astenický • malátny • ochabnutý • oslabený • zoslabnutý • zoslabený • oslabnutý • vysilený (telesne): astenický pacient; malátne, ochabnuté, oslabené, zoslabnuté, oslabnuté, vysilené dieťa nevládze chodiť • chatrný • neduživý • podlomený • labilný (slabý v dôsledku chorľavosti): chatrné, neduživé, podlomené, labilné zdravie; neduživý starec • nevládny • bezvládny • nemohúci • umdlený • umdletý (ktorý stratil silu): ležať nevládny, bezvládny, nemohúci v posteli; sedieť umdlený, umdletý • háklivý • chúlostivý • citlivý: je slabý, háklivý, chúlostivý, citlivý na žalúdok • chymražný • expr.: mľandravý • dengľavý • cintľavý: mľandravé svaly; dengľavé, cintľavé dieťa • vybiedený: popoháňal vybiedené kone • expr.: slabučký • slabunký • slabušký • slabulinký • vetchučký (veľmi slabý) • prislabý (príliš slabý)

p. aj chudý

2. ktorý je nevyhovujúci, nedostačujúci z nejakého hľadiska (op. silný, veľký) • nedostatočný • nevyhovujúci • nepostačujúci: predložiť iba slabé, nedostatočné dôkazy; slabé, nevyhovujúce, nepostačujúce zisky • malý • neveľký (op. veľký, bohatý) • chabý: malá, neveľká úroda; chabý rok • nevýdatný • mizerný: nevýdatný, mizerný spánok • nízky • chatrný • biedny • skromný: nízka návštevnosť divadiel; chatrné, biedne príjmy; žiaci s biednymi, veľmi skromnými znalosťami • podpriemerný • podnormálny (slabší ako priemer): podpriemerný študent, výkon • expr. tenký: tenký obed • skúpy • priskúpy (príliš skúpy) • kniž. sporý: skúpe, sporé slnko • bledý • expr.: úbohý • pramizerný • pren. expr. čajový (veľmi slabý): bledá nádej na víťazstvo; to sú úbohé, pramizerné výsledky • riedky: riedka polievka • matný: matné spomienky, matná predstava o budúcnosti • krátky • deravý • sklerotický • zábudlivý (o pamäti) • zlý • prislabý (príliš slabý) • expr.: slabučký • slabušký • slabulinký • slabunký

3. ktorý má malú intenzitu (op. silný): slabý úder • tichý • tlmený • pridusený • šepkavý • šeptavý • ševelivý • tenký • expr. zadrhnutý (o hlase, zvuku): slabé, tiché, tlmené, pridusené stonanie; prevravela slabým, šepkavým, šeptavým, ševelivým, tenkým hlasom • bledý • svetlý (o farbe): bledý, svetlý modrý odtieň • nevýrazný • nejasný • nezreteľný: nevýrazné tóny, nejasné svetlo; slabý, nezreteľný spev • nepatrný • nebadateľný • jemný: pery sa mu roztiahli do nepatrného, nebadateľného, jemného úsmevu • chabý • nepostrehnuteľný • nebadaný: chabé sneženie, nepostrehnuteľný, nebadaný záblesk na oblohe • lek. nitkovitý: slabý, nitkovitý pulz • expr. škamravý • zried. mrkotný (o slabom svetle) • poet. mrivý • prislabý (príliš slabý)

4. ktorý má málo predpokladaných schopností, želaných vlastností (o človeku; op. schopný, dobrý, kvalitný) • chabý: slabý, chabý žiak • neschopný • zlý: neschopný, zlý odborník • netalentovaný • neúspešný • neuznávaný: slabý, netalentovaný, neúspešný herec; neuznávaný umelec • pren. expr. čajový: čajový spevák, • prislabý

5. p. poddajný 2 6. p. útly 1, tenký 1, 3, chudý 7. p. bezmocný 1, 2 8. p. zlý 2

sladiť robiť sladkým, dodávať sladkú chuť • osládzať • osladzovať: sladí, osladzuje si kávu medom; pren. osládzať si život zábavou • cukriť • cukrovať (sladiť, posýpať cukrom): cukriť si čaj; koláče po povrchu bohato cukruje

sladký 1. ktorý má chuť ako cukor, ktorý obsahuje cukor: sladký nápoj • sladkastý • sladkavý • nasladnutý (trocha sladký): jedlo malo sladkastú, sladkavú chuť; nasladnutý pach • osladený (dochutený sladidlom, cukrom a pod.): osladený čaj • cukrový • cukornatý: cukrové rezance s tvarohom; cukornaté hrozno • expr.: sladučký • sladušký • sladunký • sladulinký (veľmi al. príjemne sladký) • poet. sladostný (Alexy, Kukučín, Hviezdoslav)

2. p. milý 1, 2, príjemný 3. p. sentimentálny 4. p. úlisný

slamenica pletená nádoba zo slamy • slamienka: dať chlieb kysnúť do slamenice, do slamienky • opálka (košík na nosenie krmu a pod.): za opálku zemiakov • ošítka (okrúhla al. podlhovastá slamenica): ošítka s vajcami

slávnosť podujatie konané na počesť niekoho al. niečoho • oslava: rodinná, májová slávnosť, oslava • hovor. sláva: zajtra bude u nás veľká sláva • festival (pravidelná prehliadka umeleckej tvorby a výkonov): hudobný festival

slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncert • sviatočný • spoločenský • parádny • lepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočný • nevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosť • gala • zastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, program • reprezentatívny • reprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojný • vážny • patetický • vznešený • kvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečou • obradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítania • povznášajúci • povznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená nálada • majestátny • kniž.: velebný • svätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté ticho • oslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry

slepec 1. slepý človek • slepý: viesť slepca, slepého • nevidiaci: koncert pre nevidiacich • zried. oslepenec (človek, ktorý oslepol) • zastaráv. nevidomý • pejor. slepáň

2. p. zaslepenec

slepý¹ 1. ktorý nevidí, trpiaci slepotou • nevidiaci • zastaráv. nevidomý: slepý, nevidomý, nevidiaci človek, starec • zaslepený • oslepený: starobou zaslepené, oslepené oči • slabozraký (ktorý slabo vidí): slabozraké dieťa

2. ktorý sa neriadi, neusmerňuje rozumom; ktorý nesvedčí o rozvážnosti, premyslenosti (obyč. o veľmi intenzívnych a prudkých citových prejavoch) • zaslepený: byť slepý, zaslepený zlosťou, žiarlivosťou • bezhraničný • bezmedzný • nekonečný: odpúšťať vie iba bezhraničná, bezmedzná, nekonečná láska • bezvýhradný • oddaný: bezvýhradná, oddaná poslušnosť • absolútny • dogmatický (ktorý absolútne nepochybuje, nepripúšťa námietky): absolútna, dogmatická viera • bezhlavý: bezhlavá vášeň, horlivosť • fanatický (slepo oddaný): fanatickí prívrženci • bezduchý • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý: bezduché, bezmyšlienkové, bezmyšlienkovité napodobovanie • neovládateľný: slepý, neovládateľný pud • neznámy: slepá, neznáma sila • nerozumný • nerozvážny: nerozumná, nerozvážna oddanosť

3. p. ľahostajný 4. p. falošný 5. p. nepriehľadný

slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v meste • hovor.: čeľadníčiť • paholčiť • parobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiť • posluhovať: chodila posluhovať do domácnosti • zastar. sluhovať

2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudí • pomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvu • pejor.: prisluhovať • službičkovať • služobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnosti • pejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžia • pracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracuje • byť v poriadku: zariadenie je v poriadku

4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievať • osožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osoží • expr. žíriť: nová rodina mu žíri

5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať sa • využívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtveho • celebrovať (slávnostnú omšu)

soliť 1. dávať soľ do niečoho (obyč. na dochutenie jedla) • osáľať: solí, osáľa si polievku • presáľať (príliš soliť): jedlo vždy presáľa • posáľať (soliť na povrchu) • prisáľať • dosáľať (dodatočne pridávať soľ): zo zvyku si všetko prisáľa, dosáľa

2. konzervovať soľou • zasáľať • zasoľovať: solia, zasáľajú na zimu slaninu

somár 1. zviera s dlhými ušami používané najmä na nosenie nákladov • osol: prepravovať náklady na somárovi, na oslovi

2. p. hlupák

spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listy • spopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriu • popáliť • pospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevo • zuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo

2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliť • prepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečky • skúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo

3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnik • ošľahnúť • opáliť • omraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listy • kniž. ožehnúť • oškvariť • oškvŕknuť • oškvrknúť • obškvŕknuť • obškvrknúť • nár. expr.: ošmrliť • ošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli ruku • vypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinou • prepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasy • prižiariť • pripiecť • pripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre

4. p. upáliť 5. p. premárniť

spoľahlivý na ktorého, na ktorý sa dá spoľahnúť (op. nespoľahlivý) • dôveryhodný: všetci ho považovali za spoľahlivú, dôveryhodnú osobu • seriózny • solídny (majúci vlastnosti, na ktoré sa dá spoľahnúť, napr. vážnosť, kvalitu a pod.): seriózny, solídny obchodný partner; ponúkať seriózne, spoľahlivé výrobky • hodnoverný • vierohodný • nepochybný (ktorému možno uveriť, o ktorom nemožno pochybovať): hodnoverné, vierohodné údaje; vierohodné správy, nepochybné dôkazy • bezpečný • istý • zaručený (dávajúci bezpečnosť, istotu, záruku): poznať bezpečnú, istú skrýšu; zaručené informácie • osvedčený (op. neosvedčený) • overený (op. neoverený) • vyskúšaný (ktorý sa už osvedčil, overil, vyskúšal): osvedčený, overený prostriedok; vyskúšaný liek • presný (spoľahlivý v presnosti): presné hodinky

spríjemniť urobiť príjemnejším, príjemným • expr. osladiť: spríjemniť si, osladiť si život cestovaním; iron.: Veď ja mu to spríjemním, osladím!

sprostý 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o tom (op. múdry) • hlúpy: byť sprostý, hlúpy ako poleno; sprosté, hlúpe otázky • nedôvtipný • nechápavý • tupý • ťažkopádny • ťarbavý (ktorý ťažko myslí, ktorý si zle pamätá, zle a ťažko sa učí; op. bystrý, dôvtipný): nevedel, že je taká nedôvtipná, nechápavá; tupý, ťažkopádny reparátnik; mať ťarbavú myseľ • obmedzený (rozumovo) • kniž. stupídny • expr. zried. tupohlavý: viesť obmedzené, stupídne reči; nadávať niekomu do tupohlavých chudákov • pejor.: primitívny • bezduchý: zaoberali sa iba primitívnym, bezduchým táraním • nerozumný • nemúdry • kniž. neumný (ktorý svedčí o nerozvážnosti): nerozumná, nemúdra myšlienka • neinteligentný • nevzdelaný • nekultúrny (ktorý nemá inteligenciu, vzdelanie, kultúrnosť; op. inteligentný, vzdelaný, kultúrny): neinteligentní, nevzdelaní ľudia; nekultúrne správanie • zaostalý • expr.: zadebnený • zadubený (ku ktorému sa nové poznatky, informácie nedostávajú al. ktorý ich pre svoju obmedzenosť neprijíma): zaostalý, zadebnený, zadubený človek • prázdny • expr. vykradnutý • pren. pejor.: dutý • dúpny (Vajanský): prázdna, somárska, vykradnutá hlava; je celkom dutý, dúpny • pren. expr.: debilný • imbecilný • idiotský • kreténsky • expr., často pejor.: somársky • sprostácky • chumajský • lajošský • subšt. blbý • expr. zjemn.: sprostučký • sprostulinký • sprostunký • hlúpučký; nasprostastý • sprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • hovor. expr. pripečený • subšt.: prihorený • prihoretý (trocha sprostý) • osprostený: dočista osprostený • nár. expr. krepý • hovor. zastar. bornírovaný (Jesenský)

2. p. nepríjemný 3. p. bezvýznamný, obyčajný 1

sŕkať, srkať 1. privretými perami vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný hláskam sŕ: nahlas sŕkal polievku • expr.: strebať • chlípať • chleptať • chľastať • chlamtať (hlučne, sŕkavo a obyč. aj hltavo piť, jesť): strebe nápoj ešte horúci; chlípe, chlepce vodu priamo z vedra; Nechľascite, nechlamcite!

2. od bolesti, chladu a pod. vydávať zvuk podobný predĺženej hláske s • osŕkať • zosŕkať • zried. osrkovať: (o)sŕka, zosŕka, osrkuje od náhlej bolesti • chvieť sa • triasť sa • drgľovať sa (trhavo, jemne sa pohybovať a obyč. pritom vydávať tichý sŕkavý zvuk): chvieť sa, triasť sa zimou; striasa sa, drgľuje sa od chladu, strachu

3. pľuť pomedzi zuby • crkať • cŕkať: srká, crká, cŕka z obloka

stajňa miestnosť al. budova pre hospodárske zvieratá • maštaľ: zahnať kone do stajne, vyčistiť maštaľ • zastar. staj (Vajanský) • nár. štál (Šoltésová) • teľatník (maštaľ pre teľce) • ošipáreň (stavba pre ošípané) • kravín • kraviareň (stavba pre kravy) • koniareň (stajňa pre kone)

starnúť stávať sa starším, starým (op. mladnúť) • ostarievať • zried. starieť: všetko okolo starne, ostarieva, starie • opotrebúvať sa (vekom al. častým používaním sa stávať menej hodnotným): organizmus starne, opotrebúva sa • vädnúť (o človeku): žena pomaly vädne

starosť¹ 1. nepokoj mysle spôsobený niečím, čo sťažuje priebeh, fungovanie niečoho: mať veľké starosti; rozprával mi o svojich starostiach • ťažkosť: finančné, zdravotné ťažkosti • trápenie • súženie • expr. súžoba • poet. súžba (telesné al. duševné utrpenie): mať trápenie s deťmi; prežívať radosť i súženie; ľudská súžba • hovor. problém: mať problémy so zdravím • bremeno • záťaž (ťažko doliehajúca povinnosť): daňové bremeno, daňová záťaž • ťarcha: striasť sa ťarchy • tieseň: finančná tieseň • tvŕdza: tvŕdza o robotu • bieda: po biede chodí • útrapy: vojnové útrapy • kniž. protivenstvo • nepríjemnosť: zažil už veľa nepríjemností • expr. klopota: denné klopoty • expr. súra: pomáhať tomu, kto je v súre • expr.: peklo • kalvária • oštara: s autom je len oštara • hovor. trampoty: so stavbou mal veľké trampoty • expr.: hryzovisko • zhryzovisko: jeho život je stále hryzovisko • hovor. expr. kríž: so ženou mal kríž • kniž. strasť: životné strasti • subšt. trable

2. p. starostlivosť

starý¹ 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarý • nemladý • starší • hovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej žene • expr.: obstarožný • obstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzor • prestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratá • ostarený • ostarnutý • zostarený • zostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručký • staručičký • starušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičov • stáročný • prastarý • poet.: stáveký • stoveký • expr.: vekovitý • vekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dub • expr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná žena • pejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedo • pristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

p. aj starecký

2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciach • opotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčku • ošumelý • ošúchaný • obnosený • obdratý • zodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté tenisky • ojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené auto • expr.: obstarožný • obstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdy • tvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chlieb • expr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylý • starodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestá • dávny • dávnoveký • odveký • pradávny • prastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisy • dlhoročný • mnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvo • starosvetský • staromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatka • archaický • zried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazy • zastar. starinný: starinná báj (Figuli) • kniž. zašlý: zašlé časy • zabudnutý • pren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesne • hovor. predpotopný • pamätnícky: pamätnícke časy

4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený

stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuť • umĺknuť • zmĺknuť • zamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkli • utíšiť sa: smiech sa zrazu utíšil • zanemieť • expr. znemieť • onemieť • expr. zamrieť • poet. zmrieť • odmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčal • expr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeli • expr.: začúchnuť • učúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchne • pritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritíchol • oslabnúť • zoslabnúť • ochabnúť • utíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchli • ustať: zavíjanie vetra ustalo • kniž. pohasnúť: smiech naraz pohasne • zried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

p. aj stíšiť sa

2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestať • ustať • ustúpiť • utíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpila • pominúť • zaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne

stíšiť sa 1. stať sa tichším, tichým (o zvuku) • stlmiť sa: hovor sa stíšil, stlmil • pritlmiť sa (trocha): smiech z vedľajšej izby sa pritlmil • pritíchnuť (sčasti, trocha): všetko vôkol pritíchlo

2. stratiť na intenzite, sile • zmierniť sa • utíšiť sa: nával hnevu sa stíšil, zmiernil; plač sa utíšil • oslabnúť • zoslabnúť • ochabnúť: víchor (z)oslabol, ochabol • upokojiť sa: jeho žiaľ sa trocha upokojil • zvoľniť sa • spomaliť sa: tempo sa zvoľnilo, spomalilo

p. aj stíchnuť 1

streh napäté sústredenie na niečo: boli vždy v strehu • ostražitosť • bedlivosť • bdelosť: treba zachovať ostražitosť, bedlivosť, bdelosť • pozornosť: pozornosť je v každom okamihu na mieste • zried. postreh: zostali sme v postrehu

strelec 1. kto strieľa zo zbrane: guľometný strelec • zastar. ostrostrelec (iron. dobrý strelec) • ostreľovač • snajper (strelec určený na osobitné úlohy)

2. šachová figurka, ktorá sa pohybuje uhlopriečne • hovor. zastar. bežec

strmo 1. s ostrým sklonom, takmer zvislo smerom hore al. dolu • prudko • ostro • príkro: chodník strmo, prudko klesá k rieke; lietadlo ostro, príkro stúpa • zastar. zrázne

2. s veľkou silou, intenzitou • rázne • prudko • silne • silno: strmo, rázne sa prechádzal po izbe; prudko, silno zabuchol dvere • ostro • zostra: ostro, zostra zaklopal na oblok

3. prejavujúc ráznosť, rozhodnosť • rázne: strmo, rázne odpovedať na otázky • ostro • zostra • príkro: ostro, zostra, príkro sa pozrel na syna • rozhodne • energicky • rezolútne: rozhodne, energicky, rezolútne požiadal o ospravedlnenie • stroho: stroho zaveliť na odchod • prudko • expr. britko: prudko, britko zareagovať na nevhodnú poznámku

strohý 1. ktorý dôrazne dáva najavo odmeranosť voči iným, odmietanie iných (o človeku a jeho prejavoch; op. mierny) • odmeraný • chladný • zdržanlivý: pôsobila dojmom strohej, odmeranej, chladnej ženy; strohým, zdržanlivým správaním zakrýval skutočné city • prísny • neprístupný • strmý • rázny (jednoznačne, prudko odmeraný): vítal ho matkin prísny pohľad; odrádzala ho neprístupná povaha dievčaťa; strmá, rázna reč • ostrý • príkry • expr. britký (tvrdo, hrubo strohý, nešetriaci): ostré, príkre slová, poznámky; britký tón v hlase • hovor. komisný (úradne strohý)

2. ktorý zachytáva, podáva iba podstatu; ktorý je bez zbytočností; vyznačujúci sa jednoznačnosťou • krátky • stručný: dostalo sa mu strohé, krátke, stručné vysvetlenie • úsečný • lakonický: úsečná, lakonická odpoveď • expr. suchý

3. ktorý je založený na jednoduchosti • jednoduchý • triezvy: strohý, jednoduchý, triezvy štýl; jednoduché, triezve tvary, farby • neosobný • chladný (zbavený akéhokoľvek osobného rázu, príznaku, prejavu): neosobný, chladný interiér • holý • čistý • suchý: suché fakty

stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeraveli • zdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdreveneli • stuhnúť • potŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplo • kniž.: strnúť • ustrnúť: celý (u)strnul • zried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údy • znehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneli • skľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejú • zmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvela • skamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieť • stuhnúť • znehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasu • kniž.: ustrnúť • strnúť • fraz. expr.: ostať ako obarený/ovalený • ostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺp • zdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťou • zamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na perách • pren.: zmrznúť • zamrznúť (od strachu, hrôzy)

strúhať 1. rozdrobovať rezaním al. trením o drsný povrch (obyč. na strúhadle): strúhať chren, mrkvu • hovor. rajbať: rajbať suchú žemľu • krúžľať (strúhať na kolieska): krúžľa zemiaky

2. orezávať na povrchu • ostruhávať • zastruhávať: strúhať, zastruhávať kriedu; nožom ostruháva kolík • ostriť (robiť ostrejším, ostrým pomocou strúhania): ostrí si, strúha si ceruzu

3. zhotovovať rezaním po povrchu (obyč. pomocou noža) • vyrezávať: vyrezáva píšťalku z vŕby; strúhať, vyrezávať hračky • expr.: stružlikať • stružlikovať • pidlikať • pidlikovať: stružliká, pidliká nožíkom drievko

stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť) • stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstla • pribrať • nabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabrala • hovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviť • expr.: rozkysnúť sa • vykŕmiť sa • vypásť sa • vytučiť sa • vyžrať sa • rozpásť sa (s neestetickými následkami) • pejor.: stelnatieť • zbruchatieť • zbachratieť • spupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatel • expr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sa • zaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatila • zhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrubla • zosilnieť • zmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším) • expr. zried.: zosadlovatieť • zosadlovieť • osadlovieť (obrásť tukom)

subjektívny ktorý vychádza zo subjektu, ktorý je ním podmienený (op. objektívny) • osobný • vlastný: mať subjektívny, osobný pohľad na niečo; spoliehať sa na subjektívne, osobné pocity; vysloviť subjektívny, vlastný názor • individuálny: pohybovať sa vo svojom subjektívnom, individuálnom svete; individuálne vlastnosti, predpoklady • zaujatý • predpojatý • neobjektívny (ktorý prestáva byť nestranný, ktorý veci posudzuje iba zo svojho hľadiska): zaujatá, predpojatá, neobjektívna kritika • jednostranný • nevecný: jednostranné kritériá; subjektívne, nevecné argumenty

súkromný 1. ktorý sa týka jednotlivca ako vlastníka, majiteľa (op. spoločný, spoločenský) • osobný: súkromný, osobný majetok; osobné vlastníctvo • privátny: privátna advokátska kancelária; chodiť na privátne hodiny spevu • vlastný: je to jeho vlastný podnik

2. ktorý sa týka iba jednotlivca, jeho súkromia; ktorý zodpovedá jeho vnútornému založeniu, potrebám • osobný: mať súkromné, osobné problémy; presadzovať súkromné, osobné záujmy • privátny: riešiť privátne záležitosti • intímny: miešať sa do cudzieho intímneho života; zastihnúť niekoho v intímnom rozhovore

súostrovie skupina ostrovov • ostrovy: Havajské súostrovie, Havajské ostrovy • kniž. archipel

sušiak jednoduchá konštrukcia, obyč. z dreva, slúžiaca na sušenie: hrach sa suší na sušiakoch • ostrva (sušiak na seno): zaraziť ostrvy do zeme

sušička prístroj na sušenie: sušička obilia • sušič • fén • star. föhn (prístroj na sušenie vlasov) • osušovač • vysušovač: osušovač, vysušovač filmov • zried. sušidlo

sušiť zbavovať vlhkosti (obyč. teplom); odstraňovať vlhkosť z povrchu • vysušovať • vysúšať • osušovať • osúšať: sušiť seno; vysušovať, vysúšať rybník; osušuje, suší si vlasy; osúša dieťaťu slzy z tváre • presúšať (zľahka sušiť): presúša liečivé bylinky

svätiť 1. cirkevným obradom robiť posvätným, vykonávať posvätné obrady • posväcovať • posviacať: svätiť, posväcovať vodu, veľkonočné jedlo • požehnávať (dávať požehnanie, aby niečo získalo Božiu priazeň): kňaz požehnáva novomanželov • vysviacať (robiť posvätným al. robiť oprávneným vykonávať kňazský úrad): vysviacať kostol, kňaza

2. slávnostne si pripomínať pamiatku, výročie niekoho, niečoho • oslavovať • sláviť: svätiť, sláviť Kristovo narodenie; oslavovať meniny • uctievať (prejavovať úctu slávnostným spôsobom): pamiatku básnika uctievame recitáciami z jeho diela

3. prejavovať niečomu, niekomu úctu obradmi, zvykmi, pracovným voľnom a pod. • zasväcovať: svätiť, zasväcovať nedele, sviatky

svetlo¹ 1. viditeľná časť elektromagnetického žiarenia vychádzajúca z prirodzených al. umelých zdrojov: denné, slnečné svetlo • svit: mesačný svit • jas (silné biele svetlo): jas lámp • kniž. prísvit: prísvit večera • žiara (svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom): oslepujúca žiara; žiara reflektorov • osvetlenie (svetlo pôsobiace v istom priestore): pracovať pri umelom osvetlení • kniž. iluminácia: slávnostná iluminácia • zastar. svetlosť: elektrická svetlosť (Kukučín) • det. žiža

2. p. svietidlo

svietidlo zdroj umelého osvetlenia, osvetľovacie teleso: elektrické svietidlo • lampa: stolná, pouličná lampa; zapáliť lampu • osvetlenie (akýkoľvek zdroj svetla): slnečné osvetlenie • luster (visiace, obyč. ozdobné svietidlo): krištáľový luster • lampáš (prenosné svietidlo): vreckový lampáš • baterka (vreckové elektrické svietidlo): posvietiť si baterkou • svetlo: zahasiť svetlo • lampión (svietidlo s priesvitným, obyč. pestrofarebným tienidlom): tanečný parket osvetľujú lampióny • reflektor (osvetľovacie teleso sústreďujúce odrazom svetlo zo zdroja do blízkeho al. vzdialeného bodu): divadelné reflektory • svetlomet: automobilové svetlomety • zried. svietelnica (Figuli)

svieži 1. ktorý je v dobrej duševnej i telesnej kondícii, plný energie; svedčiaci o tom • čerstvý • čulý: vrátiť sa z dovolenky svieži, čerstvý (op. unavený, vyčerpaný); čerstvá, čulá starenka, myseľ • oddýchnutý • odpočinutý • vypočinutý (ktorý opäť nadobudol sviežosť, silu a pod.): oddýchnutá, odpočinutá tvár • mladý • mladistvý (príznačný pre mladosť; op. starý): mať vysoký vek, ale mladý, mladistvý výzor • kniž. jarý: starý, ale jarý • nestarnúci (ktorý sa zdá stále mladý): nestarnúci duch

2. ktorý osviežuje, ktorý príjemne pôsobí na zmysly • čerstvý • osviežujúci: svieži, čerstvý horský prameň; osviežujúca ranná rosa • chladný (príjemne): chladné ráno • neznečistený • zdravý (o vzduchu) • šťavnatý (o zeleni, tráve)

3. p. čerstvý 1, nový 1 4. p. svižný, rezký 1

sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípaných • brav • bravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať brava • kŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnik • prasa (mláďa svine): prasa kvičí • prasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicu • mangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban) • hovor.: mašica • mašura • hypok.: mašo • maško • nár.: vepor (Šoltésová) • bravčo

2. p. podliak, nemravník, chlipník

svojráz súhrn osobitných znakov, osobitný ráz niekoho, niečoho • svojráznosť: svojráz kraja; národná svojráznosť • svojskosť: svojskosť názorov • osobitosť • osobitnosť • zvláštnosť: osobit(n)osť, zvláštnosť jazyka • kniž. svojbytnosť: svojbytnosť umenia • individualita: prejavovať svoju individualitu • typickosť: typickosť kraja • jedinečnosť • neopakovateľnosť • originálnosť • originalita: originálnosť myšlienky • nekonvenčnosť • neošúchanosť • mimoriadnosť • zastaráv. svojstvo

svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojrázny • svojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umenie • kniž.: samobytný • samorastlý: samobytný, samorastlý talent • osobitý • osobitný • individualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejav • jedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básne • nenapodobniteľný • nenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestá • individuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlu • svoj: na veci sa díval svojím pohľadom • typický • výrazný • charakteristický • špecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríka • zvláštny • netradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslením • rázovitý • írečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie

p. aj pôvodný 3

2. p. našský

šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šaty • oblečenie: pohodlné oblečenie • odev: nekrčivá úprava odevov • oblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblek • šatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstva • ošatenie (Jesenský) • zried. zašatenie (Hviezdoslav) • toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaleta • róba (dámske slávnostné šaty): večerná róba • úbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úbor • kostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmy • smoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • gala • zastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gála • zastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav) • ústroj (Figuli) • ustrojenie (Plávka) • zaodev (Podjavorinská) • zried. odenie (Felix) • kniž.: odedza • šata: ženská šata (Felix) • háb (Čajak) • rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúcho • hovor. expr.: háby • handry: kúpiť si nové háby, handry • kniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom háve • hovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský) • subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov

p. aj šatník

škaredý 1. ktorý nemá pekný vzhľad, vonkajšok (o človeku al. veci); ktorý na pohľad odpudzuje, vzbudzuje nepríjemný pocit (op. pekný) • ošklivý • nepekný: zo škaredého, ošklivého káčatka vyrástla krásavica; ošklivá, nepekná farba • mrzký • špatný • kniž. nevzhľadný • hovor. nevýstavný • hovor. expr. šeredný: na tvári mu zostala mrzká, špatná jazva; nevzhľadný, nevýstavný kus; býval v starom šerednom dome • nesvedčný • nevkusný • neestetický (bez zmyslu pre krásu, vkus): nesvedčné oblečenie; nevkusné, neestetické bytové zariadenie • nevábny • nepríťažlivý (ktorý nepriťahuje vonkajšou krásou): nevábna krajina, nepríťažlivá žena • odpudivý • odpudzujúci • nešeredný: odpudivý, odpudzujúci úškľabok • hnusný • odporný • obludný • ohavný • ohyzdný • potvorný (veľmi škaredý, vzbudzujúci odpor, až strach): hnusná, odporná, hnevom spotvorená tvár; obludný, ohavný, ohyzdný netvor • expr. nemožný • pren. expr. otrasný: nemožné, otrasné šaty • nár. pejor. rašmavý

2. p. nepríjemný 3. p. neslušný, hrubý 2

škrabať, škriabať 1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom (často pazúrmi, nechtami) • driapať: kocúr škr(i)abe, driape; tŕne ruže ho škrabú, driapu • hovor. expr.: škrabcovať • drapcovať: chlapci škrabcujú nožíkom do stola • expr.: škrabkať • zadrapkávať • drapkať (jemne): škrabkať po stene ihlou; mača zadrapkáva, drapká do záclony • expr. škrabotať (spôsobovať pritom jemný zvuk): myši škrabocú pod dlážkou; pes škraboce po dverách

2. nejakým predmetom (obyč. rukou, nechtami) pohybovať po povrchu niečoho (a často odstraňovať svrbľavý pocit): škr(i)abe si chrbát • šúchať • šuchať • trieť • drieť: šúcha, trie, drie si oči, tvár • drhnúť • expr.: brhliť • drhliť • škohliť: drhne, brhlí, drhlí si telo ostrou kefou; škohliť sa pod pazuchou

3. ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, kôry, šupky, nečistoty a pod.; odstraňovať kôru, šupku, nečistotu a pod. z povrchu niečoho • oškrabovať • zoškrabovať • olupovať • zlupovať: škriabať, (z)oškrabovať zo steny maľovku; olupovať, zlupovať chrasty z rany • šúpať • lúpať • bieliť • hôliť • čistiť (kožku z niečoho): šúpať, lúpať, bieliť zemiaky; čistiť, hôliť ovocie

4. spôsobovať škrabľavý pocit • driapať • hovor. hrýzť: vlnený sveter, tvrdý golier ho škriabe, driape, hryzie • štípať • hovor. žrať (obyč. o hmyze): vši ho štípu, žerú; prach ma štípe, žerie

5. p. čarbať 6. p. brať 1

škvariť 1. pripravovať na rozpálenom tuku • pražiť • smažiť: škvarí, praží mäso pekne do ružova • oprážať • opekať • osmážať (na povrchu): klobásky opráža, opeká, osmáža zo všetkých strán

2. rozpúšťať pôsobením vysokého tepla • vytápať • roztápať • topiť: škvarí, vytápa slaninu; topí, roztápa maslo, masť • vyškvárať • vyškvarovať: vyškvárať sadlo

škvarka, škvarok 1. zvyšok slaniny po vypražení • oškvarok: husacie škvarky, oškvarky; bryndzové halušky so škvarkami, s oškvarkami • nár. škračka

2. p. kúsok 1

špatnieť stávať sa špatným, škaredým • ošpatnievať • oškaredievať: tvár jej rokmi špatnie, ošpatnieva; hora v novembri oškaredieva

špecialita 1. špeciálna vlastnosť • osobitosť • zvláštnosť: špecialita, osobitosť, zvláštnosť charakteru človeka • mimoriadnosť: mimoriadnosť situácie • špecifikum • zried.: špecifika • špecifita: špecifikum, špecifika literatúry • špeciálnosť: špeciálnosť prístroja je v tom, že… • špecifickosť: špecifickosť obdobia

2. špeciálny výrobok, obyč. potravinársky: špeciality domácej kuchyne • hovor. špécia: začal vyrábať špécie

špeciálny 1. ktorý má vymedzené al. obmedzené funkcie, presne určený cieľ, účel: špeciálne laboratóriá, špeciálna činnosť • samostatný • osobitný (vyčlenený spomedzi ostatných, určený iba na danú vec): na súkromnú korešpondenciu má samostatný, osobitný fascikel; špeciálna, osobitná skrinka na úschovu prístroja • zvláštny: zvláštne školenie, zariadenie; zvláštna vojenská jednotka, vhodnejšie osobitná vojenská jednotka • mimoriadny • hovor. extra: mimoriadna zásielka liekov; nevenovali problému nijakú mimoriadnu, extra pozornosť • patentný • dózický (o špeciálnej zámke)

2. ktorý je niečím príznačný, ktorý sa vymyká spomedzi iných al. ostatných • zvláštny • mimoriadny: špeciálny, zvláštny talent kriminalistu; riešiť špeciálny, zvláštny, mimoriadny prípad; mimoriadna cena • nevšedný • netradičný (doteraz nezaužívaný, nepoužívaný): nevšedný, netradičný spôsob prípravy známeho jedla; sukňa ušitá zo špeciálneho, nevšedného, netradičného materiálu • vyberaný (veľmi dobrej akosti): vyberaný tovar, vyberané jedlá

špicato s ostrým zakončením (op. tupo) • došpicata • našpicato, pís. i do špicata, na špicato: špicato, došpicata, našpicato upravený koniec palice • končito • končisto • dokončita • dokončista • nakončito • nakončisto, pís. i do končita atď.: konči(s)to, dokonči(s)ta, nakonči(s)to okresať žrde • ostro • naostro, pís. i na ostro: ostro, naostro zabrúsené konce oceľových tyčí • tenko • natenko, pís. i na tenko: tenko, natenko zastrúhať ceruzku

porov. aj špicatý

špicatý ktorý je zakončený špicou • zašpicatený • zahrotený • prihrotený: špicatý výstrih; nosiť špicaté, zašpicatené topánky; zahrotené, prihrotené drevené kolíky • hrotitý • hrotistý • končitý • končistý • ostrý (op. tupý): úsmev mu odhalil hrotisté, končité, končisté, ostré zuby; končistý, ostrý nos • rohatý • rohovitý • rožkatý (majúci tvar rožkov): na kmeni sa objavili rohaté, rožkaté výrastky; rohovitý útvar • strechovitý (majúci podobu strechy): strechovitý vrch

štipľavý 1. vyvolávajúci pocit štípania, pálenia, prenikavej bolesti • bodavý: štipľavý, bodavý hmyz; štipľavý, bodavý mráz • korenistý • korenitý: koreni(s)tá chuť • rezavý • pálčivý • pálivý: rezavý vietor; pálčivá, pálivá bolesť • tuhý • ostrý (ktorý pôsobí veľmi intenzívne, najmä na chuťové zmysly): tuhý, ostrý dym štípe oči; štipľavá, tuhá, ostrá paprika, cibuľa • korenený • pikantný (štipľavý v chuťovej zložke): korenené, pikantné jedlá

2. p. ironický, posmešný, ostrý 5, 9

štítiť sa pociťovať (prirodzený) odpor k niečomu, niekomu • mať odpor: štíti sa špiny, má odpor k hmyzu • odťahovať sa: odťahuje sa od páchnuceho jedla; odťahuje sa od namáhavej roboty • hnusiť sa • protiviť sa • oškliviť sa • hudiť sa (vyvolávať prirodzený odpor): hnusí sa mu, protiví sa mu podlizovanie; oškliví, hudí sa jej kožka z mlieka

šúchať sa, šuchať sa pri pohybe sa niečoho, niekoho tesne (kĺzavo, šúchavo) dotýkať • ošuchovať sa • trieť sa • otierať sa • obtierať sa: dávaj pozor, šúchaš sa, ošuchuješ sa, o(b)tieraš sa o stenu; mačka sa trela, o(b)tierala o nohu • drieť sa • odierať sa • zadŕhať sa (vzájomným tesným dotykom prekážať pohybu): koleso sa drie o rám; súčiastky sa odierajú, zadŕhajú

tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniť • zmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať krik • tíšiť • stišovať: tíši, stišuje hlas, smiech • oslabovať • zoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetra • pritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev

2. zabraňovať citovému prejavu • potláčať • dusiť • udúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnev • tíšiť • stišovať: tíši svoj bôľ modlitbou • pritlmovať • krotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmi • expr.: ututlávať • tutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisť • zried. uzdiť • ovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť

tradičný ktorý má tradíciu; ktorý sa oddávna, resp. už dlhší čas vyskytuje, opakuje (op. netradičný) • zaužívaný: tradičné, zaužívané novoročné zvyky; tradičné, zaužívané vianočné jedlá • vžitý • osvedčený • zabehaný (ktorý sa opakovaním osvedčil, stal sa bežným): spoliehal sa na vžitý, osvedčený postup (op. nový, novátorský) • zvyčajný • obvyklý: zišli sa na svojom zvyčajnom, obvyklom mieste; zvyčajný, obvyklý názor na daný problém • bežný: bežné vzory, materiály (op. nové) • tradicionalistický • zastar. tradicionálny (uprednostňujúci tradíciu pred niečím novým, nezaužívaným): tradicionalistické, tradicionálne koncepcie • konvenčný • zastar. konvencionálny (rešpektujúci konvenciu): konvenčný pozdrav; konvenčná, konvencionálna kultúra

p. aj konzervatívny

trhan 1. pejor. otrhaný človek • pejor.: otrhanec • šklban • ošklbanec • handrár • handroš (Rázus) • tulák • vandrák (často v nadávkach) • hovor. pejor. šupák

2. p. chudák 2

tŕň 1. ostrý výrastok niektorých rastlín • pichliač: ruža má tŕne, pichliače • osteň

2. p. kolík

tŕnistý ktorý má tŕne, ostne • tŕnitý • tŕňový: tŕnistý, tŕnitý, tŕňový ker • pichľavý • ostnatý: pichľavý, ostnatý porast; pichľavý, ostnatý kvet

trvať 1. pokračovať v čase (neprestajne, neprerušene) • jestvovať • existovať • byť • pretrvávať: zásoby ešte trvajú, jestvujú, sú; problémy stále trvajú, pretrvávajú • kniž. perzistovať • ostávať • neprestávať: nariadenie ostáva (v platnosti); búrka neprestáva • kniž. tlieť • udržiavať sa (utajene al. s vypätím): nádej, iskra tlie, udržiava sa • žiť • držať sa: tradície sa držia, žijú • prebiehať: rozhovor prebieha už hodinu

2. postupovať bezvýhradne podľa pevného stanoviska • pridŕžať sa • držať sa: trvať na svojom vyhlásení, pridŕžať sa, držať sa svojho názoru • zotrvávať • kniž. perzistovať: zotrvávať na svojom postoji • neustupovať • nezriekať sa: neustupujte od splnenia sľubu; nezriekajte sa príležitosti • nástojiť • žiadať (dôrazne): nástojí, žiada, aby prišli načas

tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmota • súdržný • kniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masa • stuhnutý • stvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farba • odb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, oleje • tvrdý (op. mäkký) • nepoddajný • neohybný • húževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevo • ťažký (o pôde) • odb. rigidný • expr. tuhučký

2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevný • silný: mať tuhý, pevný, silný koreň • odolný • zdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlap • nezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmov • úporný • húževnatý • nevykoreniteľný • nevykynožiteľný • nezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina

3. ktorý má veľkú intenzitu • silný • mocný • veľký • pevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvo • ohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenka • treskúci • ostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutý • expr. urputný • úporný • neúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zima • tvrdý • hlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánok • sýty • tmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modrá • ťažký • namáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robota • náruživý: náruživý fajčiar • expr. čertovský

4. p. horlivý 5. p. meravý 1

tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrý • nenaostrený • nenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožom • vytupený • otupený • stupený • zatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky píly • pritupý (priveľmi tupý)

2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblený • plochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stola • neostrý

3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutý • temný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné dunenie • pren. drevený

4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupený • zatupený • kniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatický • letargický • ľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváre • prázdny • bezduchý • bezvýrazný • nevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné oči • oslabený • ochabnutý • necitlivý • kniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1

tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajcia • tuho • natuho • dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsno • drsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadli • ostro • rázne • rozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárov • prísne • príkro • neprístupne • stroho • sucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdrav • odmerane • chladne • chladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • kruto • nemilosrdne • hrubo • surovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciu • bezcitne • bezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

porov. aj tvrdý 3

4. p. tuho

tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajný • húževnatý • tuhý • pevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skala • suchý • starý (o chlebe, pečive) • stvrdnutý • zrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidle • odb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatina • pritvrdý

2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienky • ostrý: tvrdé, ostré črty tváre • strohý • prísny: strohý, prísny hlas, pohľad

3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomný • nepoddajný • pren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdce • ostrý • príkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkra • strohý • prísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slová • neúprosný: neúprosný trest • sparťanský: sparťanská výchova • hrubý • drsný • bezcitný • bezohľadný • krutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanie • ukrutný • nemilosrdný • neľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitky • surový • drastický • brutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrok • pritvrdý (príliš tvrdý)

4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3

ubytovať sa zaujať byt, nájsť si bývanie (v byte, v dome; obyč. na kratší čas): ubytoval sa v hoteli, v meste • zložiť sa: zatiaľ sa zložil v škole • expr. usalašiť sa: usalašili sa u brata • usídliť sa (často aj na dlhší čas): v susedstve sa usídlili noví nájomníci • nasťahovať sa • expr. nakvartírovať sa (obyč. na dlhší čas zaujať byt): nasťahoval sa do podnájmu • zastar. uhospodiť sa: uhospodil sa u istého garbiara (Kukučín) • usadiť sa • osadiť sa (nájsť, zaujať trvalý domov): usadil sa v rodičovskom dome; osadil sa natrvalo na vidieku • utáboriť sa (ubytovať sa v stane, v tábore, expr. ubytovať sa vôbec)

p. aj usadiť sa

učiť sa 1. cvičením, precvičovaním, počúvaním učiteľa, štúdiom a pod. získavať zručnosť al. vedomosti (často v rámci školy): učiť sa spievať, bicyklovať; učiť sa fyziku (na vysokej škole); zle sa učí • vzdelávať sa (rozvíjať si intelektuálne schopnosti, nadobúdať všestranné vedomosti): vzdelávať sa v cudzine • študovať • hovor. zastar. al. expr. študírovať (nadobúdať vzdelanie na strednej al. vysokej škole al. získavať vedomosti v istom odbore): študuje na technike; študuje astronómiu; študuje, učí sa za doktora • zastaráv. školovať sa: je to školovaný človek • školiť sa (získavať potrebné vedomosti, schopnosti, obyč. krátkodobo, mimo školy): školil sa u významného odborníka na mikropočítače; ekonomicky sa školili na sústredení v Tatrách • zaúčať sa • zaškoľovať sa (pri postupnom ovládaní istého pracovného úkonu, istej pracovnej oblasti): zaúča sa, zaškoľuje sa do odboru • memorovať (učiť sa naspamäť): žiak memoruje báseň • hovor. expr. bifľovať sa (mechanicky sa učiť naspamäť) • expr. drieť sa (usilovne, intenzívne a obyč. netvorivo sa učiť): drie sa na skúšku • štud. slang.: drviť sa • drviť • šprtať sa • štukovať sa (usilovne a obyč. mechanicky, netvorivo sa učiť): drví sa, šprtá sa chémiu • vštepovať si do pamäti: vštepuje si do pamäti zložité vzorce • podúčať sa (získavať ďalšie, podrobnejšie vedomosti o niečom): podúča sa šiť

2. na základe výchovného pôsobenia si zapamätávať a prijímať ako svoje • osvojovať si • prijímať za svoje: učiť sa skromnosti; osvojovať si správne držanie tela • privykať si • privykať sa • priúčať sa: privyká si na poriadok; priúča sa variť

p. aj cvičiť 1

udržať sa 1. zotrvať v pôvodnom, nezmenenom stave, na pôvodnom mieste: športovec sa chce udržať v dobrej forme • vydržať • vytrvať: nemohol už vydržať doma, radšej odišiel; vydržal, vytrval dlho v namáhavej polohe • zachovať sa • uchovať sa (pred zánikom, zmenou, pokazením a pod.): pamiatky sa zachovali, uchovali v dobrom stave; potraviny sa uchovajú čerstvé v chladničke • ostať: ostal vo svojej viere v dobro až do konca • pretrvať (týka sa dlhšieho časového úseku): jeho dielo pretrvá desaťročia • odolať (ostať v pôvodnom stave napriek nátlaku): odolať presile, udržať sa pri presile

2. p. zdržať sa 3

uchvátiť 1. násilím, prevahou al. potajomky vziať niečo, zried. niekoho • zmocniť sa: povstalci uchvátili moc, zmocnili sa vlády; uchvátil mu dievča • expr.: uchytiť • uchmatnúť • urvať: každý chce pre seba uchytiť, uchmatnúť, urvať čo najviac • kniž. uzurpovať si (mocensky): uzurpovali si právo rozhodovať • osvojiť si (násilím): osvojili si, čo im nepatrí • strhnúť: strhnúť na seba moc

2. vyvolať kladné silné citové vzrušenie, priviesť do vytrženia • expr. uniesť: pohľad na more ho uchvátil, uniesol • nadchnúť (citovo vzrušiť a vyvolať záujem, zápal): šport ho nadchol • strhnúť (zároveň podnietiť k citovému al. inému prejavu): výkon umelca ho celkom strhol • omámiť • zmámiť • očariť • opojiť (o niečom krásnom): omámi, očarí vás krása vychádzajúceho slnka • rozohniť (uviesť do silného citového vzrušenia): víno ich rýchlo rozohní • pren. expr. elektrizovať: správa o výhre ho elektrizovala • chytiť • dojať (v menšej miere): hercov prednes ho vždy chytí, dojme

ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť sa • objaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otca • vyjsť • zried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnko • expr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • hovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očí • mihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvár • expr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sa • blysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strach • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obraz • preletieť • prebehnúť • prelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmev • predstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

p. aj vyskytnúť sa

2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavo • vyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavo • vysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajú • prejaviť sa • preukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelec • odhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetle • iron. vyznamenať sa • hovor. iron. vycajchnovať sa • hovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil! • expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodník • osvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčil • kniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatí • predstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetle • pochváliť sa • popýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺk • hovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahne • expr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdením • hovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil! • expr.: blysnúť sa • blysknúť sa: blysla sa vedomosťami • hovor. švihnúť sa

úklady konanie, správanie zacielené na oklamanie, poškodenie niekoho: chystať úklady proti niekomu • nástrahy: nepriateľské nástrahy • kniž. osídla: dostať sa do osídel zloby • pasca • klepec: nastaviť niekomu pascu • intrigy: zákulisné intrigy • pejor.: machinácie • čachre • machre • machle: finančné machinácie, politické čachre, machre • hovor. pletky: špinavé pletky • subšt.: pikle • techtle-mechtle: kuť pikle, robiť techtle-mechtle

uplatniť sa stať sa platným, účinným: svojimi vedomosťami sa všade uplatní • presadiť sa (uplatniť sa napriek prekážkam): ako spisovateľ sa nepresadil; chce sa presadiť v úlohe brankára • hovor. uchytiť sa (uplatniť sa s nie veľkými schopnosťami al. iba prechodne): načas sa uchytil v redakcii • osvedčiť sa (ukázať sa ako vyhovujúci): v novej funkcii sa tajomník osvedčil; náš postup sa osvedčil • realizovať sa: realizuje sa so svojimi danosťami hudobníka • preraziť (presadiť svoju vôľu, dosiahnuť cieľ): nevedel v podnikaní preraziť

usadiť sa 1. nájsť domov, bývanie, sídlo (obyč. trvalé) • osadiť sa • usídliť sa: naši predkovia sa natrvalo usadili, osadili v krajine pod Tatrami; usídlil sa v meste • hovor. zakotviť • expr.: uviaznuť • zaviaznuť: zakotvil na dedine; napokon uviazol, zaviazol kdesi v Afrike • pren. expr. pustiť korene: v emigrácii už pustil korene • udomácniť sa • zabývať sa (prispôsobiť sa novému domovu): po presťahovaní sa rýchlo udomácnili • kniž. etablovať sa: na katedre etablovaný profesor • expr.: usalašiť sa • upelešiť sa • zapelešiť sa • roztiahnuť sa • rozpelešiť sa: usalašil sa, upelešil sa v rodičovskom dome • utáboriť sa (dočasne sa ubytovať v stane): kočovníci sa utáborili na kraji hory • hovor.: nanosiť sa • naniesť sa (obyč. o niekom, niečom neželanom, nevítanom): hmyz sa nám nanosil, naniesol do komory • kniž. sadnúť (si) (obsadiť isté miesto): sadol si na otcovo miesto • kniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na ruke • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): kmene sa pousádzali pri riekach

p. aj ubytovať sa

2. (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu, usadeninu • usadnúť sa: v celom byte sa usadil, usadol prach • uložiť sa (pozvoľna): navrch sa uložilo páperie • navrstviť sa (vo väčších vrstvách): naspodku sa navrstvil piesok • sadnúť: na stromy sadla hmla • pousádzať sa • pousadzovať sa (postupne): v čajníku sa pousádzal kameň

3. p. sadnúť (si) 1

uschnúť stratiť vlhkosť, sviežosť, stať sa suchým; vypariť sa z povrchu • usušiť sa: tráva na koreni uschla, usušila sa; kvet uschol; pot na čele uschol, usušil sa • uvädnúť • zvädnúť • ovädnúť • zried. zavädnúť (v dôsledku straty vlhkosti stratiť sviežosť): kvety rýchlo zvädli • vyschnúť • vysušiť sa (dôkladne, celkom): konáre stromu vyschli; bylinky sa dobre vysušili • preschnúť • presušiť sa (trocha, čiastočne uschnúť; dôkladne uschnúť): do večera seno preschne, presuší sa; drevo dobre preschlo, presušilo sa skrz naskrz • zaschnúť (úplne, celkom uschnúť; uschnúť a prilepiť sa na niečo): pokopaná zem zaschla; krv na rane zaschla • obschnúť • oschnúť (na povrchu, čiastočne): bielizeň už o(b)schla • kniž. vyprahnúť (veľmi sa vysušiť): zem vyprahla, ústa vyprahli • pouschýnať • pousychať • pozaschýnať • pozasychať (postupne uschnúť): tráva predčasne pouschýnala, pousychala, pozasychala

usilovne s vypätím obyč. duševných síl, s úsilím • snaživo: usilovne, snaživo sa učil cudzie jazyky • príčinlivo • agilne: príčinlivo, agilne zhromažďoval podkladový materiál • tuho: tuho sa pripravovať na skúšku • expr.: ostopäť • ostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovania • fraz. o milých päť • nespis. pilne

porov. aj usilovný

ústrižok 1. odstrihnutý kúsok • odstrižok: ústrižok látky, odstrižok plechu • ostrižok

2. časť lístka al. listiny určená na oddelenie pri kontrole, na evidenciu a pod.: ústrižok sprievodky, odtrhnúť ústrižok • kupón (kontrolný ústrižok): kupóny akcií

uterák kus tkaniny na utieranie tela po umytí: ľanový uterák, vziať si so sebou mydlo a uterák • osuška (veľký uterák na osúšanie): frotírová osuška, zabaliť sa do osušky • utierka (uterák na riad)

uviaznuť 1. ostať väzieť na jednom mieste • zaviaznuť: autobus uviazol, zaviazol v záveji; kolesá uviazli, zaviazli v blate • zostať • ostať (nevzdialiť sa): Kde si včera (z)ostal tak dlho?; keby sme (z)ostali, uviazli v rozmoknutom teréne, zíde sa nám povraz • zachytiť sa (v nejakej prekážke): vetvička sa jej zachytila vo vlasoch • zabodnúť sa (po bodnutí ostať trčať z niečoho): nôž sa zabodol do srdca, uviazol v srdci • zaryť sa • vryť sa: guľka sa zaryla, vryla do steny • zapadnúť: zapadnúť do snehu

2. prestať prebiehať (o deji) • zaviaznuť • ustať • zastaviť sa: zábava uviazla, zaviazla; rozhovor ustal; doprava sa zastavila • zadrhnúť sa (o hlase, reči): slová sa mu zadrhli v hrdle • kniž. ustrnúť: pohyb ustrnul • hovor. expr. zamrznúť: žiadosť kdesi zamrzla

3. p. usadiť sa 1

uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsť • vyslobodiť • oslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si ruky • vymaniť • vymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalu • subšt. vyprostiť

p. aj prepustiť

2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasok • popustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

p. aj odviazať

3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniť • vyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosť • odblokovať • tech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechod • prekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

4. ubrať z intenzity • zmenšiť • zmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlak • povoliť: povolil zovretie dlaní • expr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu

užitočný prinášajúci úžitok (op. neužitočný, škodlivý) • osožný • prospešný: užitočný, osožný hmyz (op. škodlivý); užitočná, osožná, prospešná vec • dobrý: dobrý plán; na špinavú robotu mu bol užitočný, dobrý • potrebný (op. zbytočný, nepotrebný): venuje sa užitočnejším, potrebnejším činnostiam; ešte som vám potrebná, ale čoskoro ma oželiete; chcem byť ešte potrebný • na nezaplatenie (veľmi užitočný) • lepší (iba v 2. stupni): bolo by užitočnejšie, lepšie, keby si trénoval

úžitok 1. výsledok práce, úsilia, ktorý možno využiť pre svoju potrebu • osoh: mať z niečoho úžitok, hmotný osoh; byť na úžitok, na osoh • prospech: verejný prospech • zisk: to neprináša nijaký zisk • záujem: brániť svoje záujmy • hovor. chosen • choseň: z mojej námahy mal chosen iný

2. p. blaho 1

vahan drevená al. pletená nádoba s rovným dnom na zrno, strukoviny a pod. • vahanec: nasypať do vahana, do vahanca kukurice • slamenica • slamienka • ošítka (slamená nádoba): ošítka vajec

váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodný • byť neistý • kolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistý • rozhodovať sa • vyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďou • otáľať • odkladať • meškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčito • zdráhať sa • okolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasil • okúňať sa • ostýchať sa • expr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdu • tápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom

väzieť kniž. 1. byť niekde dlho • zdržiavať sa • zdržovať sa: Kde toľko väzí?; dlho sa zdržuje v práci • ostávať • zostávať • zotrvávať: zostáva, zotrváva na pracovisku do večera • expr.: kvočať • čupieť • drepieť • dučať • trčať: nikam nejde, kvočí, čupí, trčí doma • expr.: tvrdnúť • visieť: tvrdol, visel tam bez peňazí • pren. pejor. kvačať • nár. repieť: kvačali, repeli na stanici dve hodiny

2. p. spočívať 3

velebiť kniž. vyjadrovať veľké, mimoriadne uznanie, obdiv • kniž. zvelebovať: velebia, zvelebujú Boha • oslavovať • chváliť • vychvaľovať: oslavoval krásu hôr; vychvaľoval múdrosť ľudu • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť • chválorečiť • glorifikovať (vyjadrovať najvyššiu úctu, obyč. Bohu): blahorečil Bohu za navrátené zdravie; blahoslavil, glorifikoval Boha v modlitbách • spievať • hovor. expr. básniť • kniž. zastar. veličiť: spieval, básnil o rodnej zemi; veličil profesorove zásluhy • vynášať • vyvyšovať (často nekriticky vychvaľovať): vynášali, vyvyšovali ho neprávom

veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodne • značne: veľmi, hodne, značne mu pomohli • nemálo • veľa • mnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťou • vysoko: vysoko si vážia svojho učiteľa • neobyčajne • nezvyčajne • nevšedne • mimoriadne • osobitne • zvlášť • kniž.: nezvykle • neobvykle • obzvlášť • zastar. obzvlášte • hovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekom • pozoruhodne • obdivuhodne • kniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskok • neprimerane • nepomerne • neúmerne • nadmerne • enormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotreba • priveľmi • príliš • prílišne • nadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťa • nanajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístup • abnormálne • nenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístup • nadpriemerne • nadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstavenie • podpriemerne • podnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stav • nevídane • neslýchane • nevýslovne • nevysloviteľne • nevypovedateľne • neopísateľne • nepredstaviteľne • neuveriteľne • nezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitok • nesmierne • ohromne • vrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovanie • mocne • silne • tuho • hovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánka • ťažko: otec bol ťažko chorý • hovor. expr.: neúrekom • neúrečne • nár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečne • expr.: riadne • poriadne • naplno • náramne: riadne, poriadne, náramne si vydýchol • expr.: obrovsky • úžasne • závratne • kolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiar • expr.: šialene • ukrutne • ukrutánsky • hovor. expr.: hrozne • hrozitánsky • hromsky • strašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbená • subšt. nehorázne: nehorázne nás oklamali • expr.: až beda • až hrôza • až strach • až hanba: vychudnutý až beda, až hrôza • expr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako. • expr.: čertovsky • diabolsky • pekelne • potvorsky • hovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácia • nár. velice • subšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmi • veľmi-preveľmi • prenáramne • prenesmierne • preukrutne • nár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)

volať 1. (o človeku) silným hlasom oznamovať • kričať: volá o pomoc, kričí zo sna • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa (odniekiaľ): ohlášal sa, ozýval sa z izby • vyvolávať • vykrikovať (často, ustavične): vyvolávala na susedku

2. (o niektorých vtákoch) vydávať zvuky • ohlášať sa • ohlasovať sa • ozývať sa: divé husi volajú, prepelice sa ohlášajú

3. hlasom, vyslovením mena a pod. upútavať pozornosť • kniž. zvať: volal deti domov • pozývať (na účasť na niečom): volal, pozýval ho na konferenciu, na návštevu • vyzývať • vyvolávať (opätovne volať): vyvoláva ma k nim hrať sa spolu

4. telefonicky nadväzovať spojenie • telefonovať • ozývať sa • ohlášať sa: pravidelne volal, telefonoval, ohlášal sa z cudziny

5. používať meno • nazývať: volali ho starký • kniž.: menovať • zvať: vrch zvali Grúň • pomenúvať • označovať (o rastlinách, veciach): tieto rastliny označujeme ako teplomilné • oslovovať • titulovať (o človeku): titulovali ho pán doktor • prezývať (volať prezývkou, dávať niekomu prezývku): prezývali ju papuľou

6. p. žiadať 1

všedný často, pravidelne sa vyskytujúci (op. výnimočný) • obyčajný • zvyčajný • obvyklý • bežný: všedný, obyčajný, zvyčajný, bežný jav • každodenný: nebola to každodenná udalosť • denný: denné starosti • normálny: normálny stav • banálny: banálna historka • jednotvárny • monotónny (stále rovnaký): jednotvárna, monotónna práca • prozaický: prozaické starosti • expr. tuctový: tuctový výrobok • nevýrazný (ktorý nemá vyhranené črty): nevýrazná tvár • ošúchaný • zovšednený • expr. otrepaný (stálym používaním zunovaný): ošúchaná, otrepaná téma; zovšednené slová • hovor. nepoetický • kniž. profánny: profánna skutočnosť • zried. všednodenný (Mihálik) • šedivý • subšt. šedý: šedivý život, šedá historka (Hrušovský)

vulgárny 1. nevhodný z hľadiska morálky al. spoločenskej konvencie • hrubý • neslušný • neprístojný: vulgárny, hrubý vtip; neslušné, neprístojné správanie • ordinárny: mať ordinárne spôsoby • dvojzmyselný (obsahujúci narážku na spoločensky nevhodný význam): dvojzmyselné reči • surový • grobiansky: surové, grobianske žarty • mrzký • škaredý: mrzké, škaredé slová • obscénny • oplzlý • necudný (vulgárny v oblasti sexuality): obscénny, oplzlý výjav, necudný chlap • drsný: drsný človek • expr.: šmykľavý • klzký: šmykľavé, klzké výrazy • ostrý • pikantný • hovor. šťavnatý • hovor. expr. mastný: rozprávať ostré, pikantné, šťavnaté, mastné historky • pejor. svinský: svinské vtipy • subšt.: hovadský • hovädský

2. ktorý nezahŕňa všetky aspekty • vulgarizujúci: vulgárny, vulgarizujúci prístup k dejinám • povrchný • plytký (ktorý nejde k podstate): povrchný, plytký pohľad na vec • zjednodušený: zjednodušené zobrazenie života • skreslený • sploštený (zachytený odlišne od skutočnosti): vyvodiť skreslené, sploštené závery

3. p. primitívny 2

výbežok vybiehajúca, vyčnievajúca, vystupujúca časť niečoho: horské výbežky • výčnelok: skalný výčnelok • výstupok: murovaný výstupok steny • roh • rožok • rožtek: roh, rožok, rožtek periny • zubec (výbežok pripomínajúci zub): rozvalina so zubcami (Vajanský) • menej vhodné cíp: cíp ostrova • ostroh (úzky výbežok zeme do vody)

výborný ktorý má najvyššiu mieru akosti, úrovne a pod. • vynikajúci • znamenitý • prvotriedny: podávali výborné, vynikajúce, znamenité, prvotriedne jedlá; výborný, vynikajúci lekár; dosiahnuť znamenité výsledky; predával len prvotriedny tovar • najlepší • vyberaný: pili len najlepšie vína • elitný: elitné publikum • významný: dosiahnuť významné výsledky • skvelý: skvelý spoločník • hovor. expr.: báječný • senzačný: čítal som báječnú knihu • expr. božský: božský nápoj • expr. rozprávkový: rozprávkové počasie • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. hrdý: hrdá hostina • hovor. expr. ohromný: je to ohromný odborník • veľkolepý: veľkolepé dielo • ostrý (o zmysloch): mať ostrý zrak • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý sa nedá prekonať, zdolať): ako rozprávač je neprekonateľný, nezdolateľný • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podal obdivuhodný, pozoruhodný výkon • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodný život • vydarený: vydarený večierok • dokonalý (spĺňajúci všetky požiadavky): dokonalý obraz • bezchybný (ktorý je bez chýb): bezchybný preklad • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • ideálny • perfektný: prežili sme ideálnu dovolenku • hovor. expr. exportný: exportná kvalita • geniálny: mám geniálne myšlienky • jedinečný: je to jedinečný pracovník • majstrovský: majstrovské ovládanie stroja • oslňujúci • oslnivý: oslňujúci, oslnivý výkon • slávny: slávny čin • expr.: kapitálny • kolosálny • fenomenálny • kráľovský • nádherný • krásny (prekračujúci očakávanie): podaril sa mu kapitálny úlovok; prišiel na kolosálne riešenie; dostať kráľovský honorár; nádherný zápas; dosahoval krásne výsledky • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec umenia • kniž. eminentný: eminentný žiak • kniž. eklatantný: eklatantný dôkaz • kniž. excelentný • hovor.: príma • tip-top • super: príma učiteľ; kúpil som si tip-top topánky • zastar. vynikavý (Kukučín) • subšt.: bezvadný • bezva: bezvadné, bezva počasie • subšt. bohovský: To je bohovský nápad! • subšt. senzi

p. aj vynikajúci