Význam slova "pra" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

prababička -y -čiek ž. hovor. prastará matka

práč -a m. pracovník obsluhujúci pracie stroje;

práca -e prác ž.

1. vynakladanie teles. al. duš. úsilia na niečo, robota: telesná, duševná p., ťažká, ľahká p.;
užitočná, záslužná p.;
dať, pustiť sa do p-e;
mať veľa p-e;
fyz. súčin sily a dráhy, po ktorej sila premáha odpor

2. teles. al. duš. činnosť ako spoloč. jav; takáto činnosť ako zdroj zárobku, zamestnanie: p. v priemysle, v bani;
hľadať p-u, byť bez p-e;
právo na p-u;
produktivita p-e, deľba p-e;
p. roľníka, manažéra;
Sviatok p-e 1. máj;
úrad p-e

3. teles. al. duš. činnosť zameraná na dosiahnutie, vyrobenie niečoho: poľné, záchranné, kancelárske p-e;
postup prác, výsledky p-e;
zveriť niekomu dôležitú p-u

4. úsilie, námaha, namáhanie, robota: dalo mi to veľa p-e

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu; robota: ručná, strojová p.;
dizertačná, doktorská p., umelecká p.

6. činnosť, chod, fungovanie: p. stroja;
p. srdca, nôh

● mať → plné ruky p-e;
bez p-e nie sú koláče;
aká p., taká pláca;
najprv p., potom pláca;
márna p. vodu košom naberať o daromnej práci;
p. mu len tak v rukách horí usilovne pracuje;

pracant -a m. hovor. expr. dobrý, výkonný pracovník

práceneschopnosť -i ž.

II. práceneschopný m. človek neschopný vykonávať svoje zamestnanie

práceneschopný

I. príd. neschopný pracovať (pre chorobu): byť p.;

práceschopnosť -i ž.

práceschopný príd. schopný pracovať: p. človek;

prach -u m.

1. jemné čiastočky tuhých látok, kt. poletujú vo vzduchu al. sa usádzajú na niečom: oblak, kúdol p-u;
utierať, rozvíriť p.;
kozmický p.;
uhoľný p.

2. výbušnina na napĺňanie nábojov: strelný p.

● upadnúť do p-u zabudnutia stať sa neznámym;
padnúť pred niekým do p-u pokoriť sa;
pokoj p-u jeho formula pri pietnej spomienke na mŕtveho;

pracháč¹ -a m. nástroj na prášenie, klepanie

pracháč² -a m. subšt. boháč

práchnivieť -ie -ejú nedok. rozpadať sa pôsobením sucha a vzduchu: drevo p-ie

práchnivosť -i ž.

práchnivý príd. postihnutý práchnivením, bútľavý: p. klát, p-é drevo;

práchno -a -chen/-chien s. ľahko zápalná org. látka (práchnivé drevo, huba)

prachotesne prísl.;

prachotesnosť -i ž.

prachotesný príd. neprepúšťajúci prach: p. obal;

prachovitý príd. majúci podobu prachu, prašný: p. cement

prachovka -y -viek ž. handra na utieranie prachu

prachový príd.: p. sneh;
ban. p-é rudy

prachy -ov m. pomn. subšt. peniaze

prací príd.

1. kt. možno prať: p-ie šaty

2. určený na pranie: p. prostriedok, p. stroj

prácička -y -čiek ž. zdrob. expr.

pracka¹ -y -ciek ž. prostriedok na spínanie: opasok so striebornou p-ou

pracka², správ. laba, paprčka, packa

pračka -y -čiek ž. expr. bitka: strhla sa p.

práčka -y -čok ž.

1. žena, kt. perie; pracovníčka obsluhujúca pracie stroje

2. prací stroj: automatická p.

praclíček -čka m. zdrob.

praclík -a m. pečivo v podobe prekladaných prstencov;

pračlovek -a D a L -ovi/-u mn. -ľudia m. predhistorický človek

práčňa, práčovňa -e ž.

1. miestnosť na pranie: družstevná p.

2. podnik zaoberajúci sa praním bielizne pre zákazníkov: komunálna p.

prácne prísl.: p. niečo získať;

prácnosť -i ž. ekon. množstvo práce potrebné na zhotovenie výrobku al. vynaložené na výr. postup

prácny príd. namáhavý, ťažký: p-a výroba;

pracovať nedok.

1. konať nejakú prácu, robiť: p. telesne, duševne;
p. na poli;
p. statočne, samostatne

2. vykonávať prácu ako zamestnanie, byť zamestnaný, robiť: p. v priemysle, v poľnohospodárstve, vo vedeckom ústave

3. prácou niečo utvárať; prácou pretvárať, robiť: p. na stavbe mosta;
p. na knihe, na preklade;
p. na sebe

4. mať niečo ako prostriedok al. predmet svojej práce, robiť: p. s chemikáliami, s číslami;
p. so zlým materiálom;
p. nožom

5. vyvíjať činnosť, byť činný: p. politicky;
p. v správnej rade nadácie

6. byť v chode, v činnosti, fungovať: stroj p-je, srdce p-je

7. podliehať fyz., chem. al. iným zmenám: drevo, omietka p-je

● expr. p. do → úmoru;
p. od svitu do mrku celý deň;
čas p-je pre nás;
kto nep-je, nech neje

pracovisko -a -vísk s. miesto al. inštitúcia, kde sa pracuje: rušné p., výskumné p., byť na p-u

pracovitosť -i ž.

pracovitý príd. kt. rád pracuje, usilovný, robotný: p. človek, p-é ruky;

pracovňa -e ž. miestnosť, kde sa (duševne) pracuje: p. vedca

pracovne prísl.

pracovníčka -y -čok, zastar. pracovnica -e -níc ž.

pracovník -a mn. -ci m.

1. kto vykonáva istú prácu: technický, vedecký, politický, osvetový p., odbojový p.

2. človek v prac. pomere: všetci p-ci podniku;
p. a organizácia;

pracovnoprávny príd. týkajúci sa prac. práva: p-e predpisy

pracovný príd. týkajúci sa práce: p. deň, čas, p-é oblečenie, p-á morálka, p. pomer, p-á zmluva, p-á sila, p. súd, p-é právo;

pracujúci m. kto pracuje: všetci p. podniku

pradávno¹ -a s. obyč. v spoj. od p-a od dávneho času

pradávno² prísl.: dávno-p. veľmi dávno

pradávny príd. veľmi dávny: p-e časy;

praded -a mn. -ovia m.

1. prastarý otec, pradedo

2. dávny predok

pradedo -a mn. -ovia m. prastarý otec, praded

prádelňa, správ. práč(ov)ňa

prádelník, správ. bielizník

pradeno -a -dien s. zvinutý zväzok priadze: p. vlny, zvíjať p-á;

pradiar -a m. odborník v pradení;

pradiareň -rne ž. závod al. jeho oddelenie na výrobu priadze

pradiarka -y -rok ž.;

pradiarsky príd.: p. stroj

pradienko -a -nok, pradience -a -nec s. zdrob.

pradivo -a -dív s. spracované vlákna, z kt. sa pradením vyrába tkanina: bavlnené, ľanové p.;

prádlo, správ. bielizeň

pragmatickosť -i ž.

pragmatický príd.

1. k pragmatizmus (význ. 1): p. smer vo filozofii

2. triezvy, rozumný, rozvážny, vecný, praktický: p-é rozmýšľanie, p-á úvaha, prejaviť p. prístup

3. vypočítavý, prešpekulovaný, opatrnícky: p-é hodnotenie nespravodlivosti vedúceho;

pragmaticky prísl.: p. si počínať, p. mlčať pri vypočúvaní;

pragmatik -a mn. -ci m.

1. pragmatista

2. kto uplatňuje pragmatický prístup: p. sleduje svoje osobné záujmy;

pragmatista -u m. prívrženec pragmatizmu (význ. 1);

pragmatizmus -mu m.

1. filoz. smer, kt. chápe pravdu ako praktickú hodnotu a užitočnosť

2. konanie založené na pragmatickom prístupe, ktorý určujú záujmy jednotlivca: v politike prevláda p.;

pragovka -y -viek ž. hovor. auto značky Praga

prah -u m.

1. spodok dverného otvoru: prekročiť p., stáť na p-u;

2. skalnatá prekážka v rieke, cez kt. voda prepadúva;
geogr. dlhý a plochý chrbát na morskom dne tvoriaci rozsiahly vodný predel

3. hranica, medza, rozhranie: psych. p. vedomia;
anat. nosový p.;
fyz. p. citlivosti

● každý nech si pred svojím p-om zametá nech sa stará o svoje veci;

prahmota -y ž. kniž. prvotná, zákl. hmota, pralátka

prahnúť -e -ú -hol nedok. kniž. túžiť, bažiť: p. po láske, po pokoji

prahorný príd.

prahory -hôr ž. pomn. najstaršie geol. obdobie a útvary;

prahový príd.

prajazyk -a m. lingv. predpokladaný pôv. jazyk, z kt. sa vyvinuli jazyky istej rodiny: slovanský p. praslovančina

prajne prísl.;

prajnosť -i ž.

prajný príd.

1. žičlivý (význ. 1): p. človek

2. priaznivý (význ. 2): p. vývoj;

prak -u m. jednoduchý nástroj na hádzanie kameňov;
hist. stredoveká hádzacia zbraň;

prakový príd.

prakticistický príd.

prakticizmus -mu m. zdôrazňovanie praxe bez zreteľa na teóriu;

praktickosť -i ž.

praktický príd.

1. týkajúci sa praxe: p-é cvičenie, p. príklad;
p. lekár poskytujúci všeobecnú lekársku starostlivosť

2. (o osobe) šikovný, obratný: p. človek

3. (o veci) účelný: p. dar, p-é šaty;

prakticky

I. prísl.: p. niečo preveriť, realizovať, byť p. oblečený

II. čast. hovor. v skutočnosti, vlastne: výskum p. neexistoval;

praktik -a mn. -ci m.

1. človek skúsený v praxi istého odboru

2. hovor. praktický lekár

praktika -y -tík obyč. mn. ž. praktický, osvedčený spôsob konania: používať staré p-y

praktikant -a m. kto je na praxi, na cvičení;

praktikantka -y -tiek ž.;

praktikantský príd.

praktikum -ka -tík s. praktické cvičenie (na vys. škole)

praktizovať nedok.

1. uvádzať do praxe, realizovať: p. ofenzívnu taktiku

2. hovor. praxovať: p. v nemocnici

pralátka -y -tok ž. kniž. prvotná, zákl. látka, prahmota

prales -a m. (pôv.) les nedotknutý zásahmi človeka;

pralesný, pralesový príd.

pralinka -y -niek ž. plnená čokoládová cukrovinka

pramálo čísl. zákl. neurč. i prísl. expr. veľmi málo: prejaviť p. záujmu;
hovoril p.

pramalý príd. expr. veľmi malý

pramať, pramater -tere ž.

1. prastará matka

2. dávny ženský predok

pramatka -y -tiek ž. dávny ženský predok

prameň -a m.

1. prirodzené vyvieranie vody al. inej kvapaliny na povrch, žriedlo: liečivý p., p. rieky

2. pôvod, zdroj, žriedlo: p. informácií, poznania, sily

3. zoskupenie vláken al. iných jednotlivých (dlhých a tenkých) častí niečoho: p. vlasov;
p. lana

4. spis, listina, doklad: historické p-e

● → žaba (sedí) na p-i;

pramenisko -a -nísk s. miesto, kde je vodný prameň

prameniť nedok.

1. vytekať, vyvierať zo zeme: rieka p-í vo vrchoch

2. mať pôvod v niečom, pochádzať z niečoho: jeho konanie p-lo z vnútorného presvedčenia

pramenitý, pramenistý príd. vytekajúci priamo z prameňa: p-á voda

pramenný príd.: p-á oblasť rieky;
p. materiál;

prameňový príd. k 3 odb.: p. stroj;

pramica -e -míc ž. jednoduchý čln;

pramička -y -čiek ž. zdrob.

pramienok -nka m. zdrob.: horský p, p. krvi, p. vlasov

prámik -a m. ozdobná šnúra na obrubovanie

prámikovať nedok. ozdobovať prámikmi

pramizerný príd. expr. veľmi mizerný

pranič

I. -čoho zám. vymedz. expr. popiera jestvovanie, výskyt veci, jej množstva, vôbec nič: v stole nenašli p.;
p. to nepomohlo

II. čast. zdôrazňuje zápor, vôbec nič: p. sa ty neboj

pranier -a L -i mn. -e m. hist. stĺp, ku kt. priväzovali vinníka a vystavovali ho ver. potupe; miesto v okolí tohto stĺpa: kamenný p.

● postaviť, vystaviť niekoho na p. vydať ver. potupe

pranierovať nedok. verejne kritizovať, odsudzovať: p. nedostatky, chyby

pranostika -y -tík ž. predpoveď budúcich vecí, najmä počasia; porekadlo s takouto predpoveďou al. životnou skúsenosťou

praobyčajný príd. expr. celkom obyčajný: p-é rečičky, p. zlodej

praobyvateľ -a mn. -ia m. pôv. obyvateľ, autochtón: p-ia Slovenska, Ameriky;

praobyvateľstvo -a s. hromad. praobyvatelia

praotec -tca mn. -ovia m. dávny predok: tu žili naši p-ia