Synonymá slova "zám" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 377 výsledkov (4 strán)

  • vlhčiť robiť vlhkým • navlhčovaťzvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papiervlažiťzvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčaveexpr.: čľapkaťčliapkaťčliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodourosiťzried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavícmáčaťmokriťnamáčaťomáčaťzamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vínafŕkaťprskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežilkropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky


    premoknúť byť úplne, celkom zasiahnutý dažďom; presiaknuť vlhkosťou • premočiť sa: premoknúť, premočiť sa do nitkyzmoknúťumoknúťpomoknúť: seno na daždi zmoklo, umoklo, pomokloopršaťzapršať: neos. na výlete nás opršalo; obilie zapršalozamočiť sapremáčať sazmáčať sazamáčať sazmočiť sa (ponorením sa do vody al. dotykom s niečím tekutým): celá sa pri praní zamočila, premáčalazamoknúť: obilie na koreni zamoklo


    rozmočiť sa stať sa mokrým účinkom vody • rozmoknúť: lesné chodníky sa rozmočili; atletická dráha rozmoklarozmáčať sazamáčať sa: plátenné topánky sa jej v daždi rozmáčali, zamáčalirozbahniť sarozkvasiť sa (stať sa bahnistým): rozbahnené, rozkvasené poleexpr. rozpľuštiť sa: rozpľuštená poľná cestazried. rozmoknúť sa


    zamáčať sa stať sa mokrým, vlhkým (ponorením sa do vody al. dotykom s niečím tekutým) • zamočiť sazmáčať sazmočiť saumáčať saumočiť sa: z(a)máčať sa, z(a)močiť sa v rannej rose; pri praní sa celá umáčalazamokriť sa: topánky sa v tráve zamokrilizamoknúť (nasiaknuť vodou): seno zamoklonavlhčiť sa (stať sa vlhkým): šaty sa v daždi navlhčilizarosiť sa (zamáčať sa rosou) • expr.: zamachliť sazamachrať sa: v tráve sa čižmy celé zamachlili, zamachralidomáčať sa (vo veľkej miere): Kde ste sa tak domáčali?namočiť saomočiť sa (sčasti sa zamáčať): pery sa mu vo víne iba trochu namočili, omočilipremáčať sapremočiť sa (presiaknuť vlhkosťou): premáčané vlasy


    zakvackať expr. pokryť (obyč. znečistiť) kvapkami polotuhej al. riedkej látky • zakvapkaťexpr.: zakväckaťzakvickaťpokvackaťpokväckaťpokvickaťokvackaťokväckaťokvickať: zakvackať, zakvapkať, zakväckať obrus polievkouexpr.: zakyckaťpokyckaťokyckaťzakeckaťpokeckaťokeckaťzagebriťpogebriťugebriť: pokrovec celý zakyckaný od atramentu, zagebrený od zvyškov jedlaexpr. al. hrub.: zakydaťokydaťpokydaťzagabaťugabaťexpr.: zacápaťzacapkaťzacápkaťzapáckať (kúskami blata, špiny) • expr.: zamachliťzamachuliťzafliaskaťzafľuskaťzafľakovať (zašpiniť niečím riedkym): zamachliť si ruky od oleja; kabát zafľakovaný od masti

    p. aj zašpiniť, zafŕkať


    zamachliť p. zašpiniť, zakvackať


    zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiťušpiniťpošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šatyzamazaťumazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzízried. zanečistiťexpr.: zašpintaťpošpintaťhovor. expr.: zapískaťupískaťzavláčiťuvláčiťzašubraťušubraťzafúľaťufúľaťpofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiťumastiťexpr.: zasmoliťusmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavicepremastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golierobchytaťochytaťohmataťexpr.: obchytkaťochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababraťzapapraťzbabraťubabraťpobabraťzafafraťsfafraťzamachliťumachliťzamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekváromexpr.: zakvackaťzakväckaťzakvickaťzakyckaťzakeckaťukvackaťukvickaťpokvackaťpokyckaťokvackaťokyckaťpokvasiťzafliaskaťofliaskaťzafŕkaťzafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatomexpr.: zacápaťscápaťzacapkaťzacápkaťzapáckaťzagebriťugebriťpogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkouexpr.: zabrýzgaťubrýzgaťzanešváriťznešváriťzagabaťugabaťhovor. expr.: zanekľúdiťzacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdilexpr. al. hrub.: zakydaťpokydaťukydaťokydaťobkydaťzaprasiťzasviniťusviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská)hovor. expr.: zaváľaťuváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľanýexpr.: došpiniťdováľaťdoriadiťdomazaťdobabraťdomastiťdochytaťdomachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiťzabridiťzbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmikniž.: zabrudiťzbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín)zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiťzačmudiťzačadiťzakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené stenyzačierniťučierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniťzaškvrniťpomazaťhovor.: zafľakovaťpofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínomzahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodbazaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzaminiž. hovor.: obondiaťzaondiaťzatentovaťvulg.: obsraťosraťzasrať (zašpiniť výkalmi)


    zamachliť sa 1. p. zamáčať sa 2. porov. zašpiniť


    zamachrať p. zašpiniť


    zamachrať sa p. zamáčať sa


    zamak p. trocha1 1, 2


    trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochumálo: vypil trocha, trochu, málo mliekaneveľanemnohoniekoľkokoľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákovriedkohovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedkoskúpokniž. sporozried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý stromskromnehovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedlaniečodačočosivoľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chlebaexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávyexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: na dne zostalo máličko, málinko vodyexpr.: byľkuštipkukvapkukvapkakvapôčkaskromnučkoskromnunkoskromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vínaexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochumálo: trocha, málo si privstalneveľanemnohokoľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohlinepatrne: nepatrne sa usmialaneveľmineprílišzried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomoholskromneposkromne: skromne, poskromne si oddýcholslabochaboskúpokniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izbajemneľahkozľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasochhovor. ako-tak: ako-tak si polepšilkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošička, trošinku sa bálaexpr.: máličkomáličičkomálinkomálilinkomálučkomálučičkomálunkomálulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšilexpr.: byľkuštipkukvapkukvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástlaexpr.: skromnučkoskromnunkoskromnulinkoexpr. zamak, pís. i za makfraz.: mačný makza mačný mak

    3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochuchvíľuchvíľkuexpr. chvíľočkuhovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuťnachvíľunachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostaťkúsokexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršieexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskorilfraz. na skok: prišla iba na skok


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    zamálo, zamáličko p. hneď 2


    zafarbiť natrieť, napustiť farbou; dodať farebný odtieň • zamaľovať: zafarbiť látku, zamaľovať obločnice; líca si zafarbila, zamaľovala načervenovyfarbiť: nakreslené postavičky napokon pekne vyfarbilsfarbiť (dodať farebný odtieň): jeseň sfarbila lístie stromovofarbiť: líca jej ofarbila červeňomaľovať (ozdobiť maľovkou): steny omaľované natmavopomaľovaťpofarbiť (natrieť rozličnými farbami, obyč. postupne viac vecí): deti pomaľovali, pofarbili chodníkyprifarbiťprimaľovaťprilíčiť (trocha zafarbiť): prifarbila, prilíčila si líca


    zamaľovať p. zafarbiť


    napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý snehnapadať (postupne): napadalo lístiaexpr.: nakydať (sa)naváľať sanavaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehunasypať sanasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golierpripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehuexpr. zried.: narútiť sanarúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

    2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúťzaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodcaskočiťvrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súperanaskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočilexpr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v nocikniž.: atakovaťinzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážkuosopiť saexpr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

    3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienkapomyslieť sirozpomenúť sarozpamätať saspomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úradkniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počulexpr. vhupnúť do hlavypren. svitnúť (v hlave/v mysli)fraz. prísť na niečostreliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneďblysnúťblysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienkanár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)


    zamanúť sa p. napadnúť 3


    zamariť sa p. zazdať sa


    zazdať sa ukázať sa v neurčitej predstave • zamariť sa: zazdalo, zamarilo sa mu, že vedľa niečo buchlomať dojemmať pocit: mal som dojem, pocit, že ktosi stojí za namipozdať sapripadnúť: pozdalo sa mi, pripadlo mi, že sa už dávno poznámeprividieť sazvidieť sazavidieť sa: okolie sa nám prividelo, z(a)videlo známe

    p. aj prisniť sa


    premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedilzmárniťzmariťzabiťzmrhaťexpr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradochminúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televíziiexpr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodinyexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úsporyprešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetokutratiťpoutrácaťrozhádzaťporozhadzovaťrozmárniťrozmrhaťhovor. expr. roztatáriťexpr.: rozfŕkaťrozhajdákaťrozfrnadiťrozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvoexpr. zahodiťpubl. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gólhovor. expr.: zašantročiťodtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetokstroviťpotroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniazevydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úsporprehýriťhovor. expr.: prelumpovaťprelumpáčiťpreflámovaťprehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú nocexpr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol rokanár. utarmoniť (Kukučín, Jégé)expr.: prezaháľaťpreleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dnisubšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)


    zahubiť spôsobiť zánik niečoho, uviesť do záhuby • zničiťznivočiť: zahubiť, zničiť vírusy, talent; uvidíte, že ľahkomyseľnosť ich zahubí, zni(vo)čípoet. zhubiť: zhubiť mladý život (Vajanský)zmárniťexpr. zamárniť: z(a)márniť ľudský životzmariťexpr. pochovať: zmariť, pochovať nádejzabiťexpr.: skántriťskosiť (zbaviť života): zahubiť, skántriť jeleňaexpr. skváriť: choroba ju skvárila v mladom vekuexpr.: zmiesťzmietnuť: prúd života ich zmietolzlikvidovať (fyzicky): mnoho zajatcov napokon zlikvidovaliexpr. zakopať: mladý talent celkom zakopalipohubiťpomárniťexpr. pokántriť (postupne, viac objektov)

    p. aj zabiť 1


    zamárniť p. premárniť, zahubiť


    zmariť 1. spôsobiť zánik, priviesť nazmar • zničiť: zmariť, zničiť dlhoročnú námahuskaziťpokaziť: skazil, pokazil si život alkoholomzahubiťpoet. zhubiť: zahubiť talent, zhubiť mladý životzried. znivočiťzabiť: znivočili, zabili vo mne nádejzmárniťexpr. zamárniť: z(a)márnili veľa divej zveri

    2. nedovoliť, aby sa niečo uskutočnilo, stalo • prekaziťznemožniť: naše úsilie bolo zmarené, prekazené; znemožniť, zmariť, aby niekto dosiahol úspechpren. hovor. torpédovať: torpédovať stretnutiezahataťzhatiťzamedziťzabrániť: zahatať, zamedziť výhľad niekomu; zabrániť vzrastu kapitáluzlikvidovaťzdolaťpotlačiť: odpor zlikvidovali, zmarili v zárodku; zdolať, potlačiť vzburu

    3. p. premárniť


    skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytýschovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schovanéskrývanýutajovanýtajenýzastieranýpotláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavyexpr. tutlanýpoet. stajený (Horov, Rázus)tajnýutajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láskazastretýzahalenýmaskovanýzamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryttichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protestneviditeľnýneznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miestanepozorovanýodb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákazapostranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmyselnepriamyvnútornýodb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texteexpr. zakuklený: zakuklený nepriateľnenápadnýexpr.: zastrčenýzapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kútzastar. potajomnýzastar. zried. potajmý


    zamaskovaný p. skrytý


    skryť 1. dať na tajné miesto; zakryť pred očami iného • schovaťuschovaťukryť: skryť, schovať sladkosti pred deťmi; peniaze dobre uschovala; ukryť si tvár pred zvedavými očamiprekryťkraj. preschovať: prekryť, preschovať utečenca; prekryli, preschovali mi peňaženkuzatvoriť (pred niekým): zatvorila zaváraninu do špajzesubšt.: zašiť • zdekovať: zašili, zdekovali ho do komoryposkrývaťpokryťposchovávaťpoukrývaťpoprekrývať (postupne al. viac vecí): darčeky vždy poskrýva, poschováva, poukrýva, aby bola radosť väčšiaexpr. popratať (dať preč spred očí): šaty rýchlo poprace do skrineprechovávať (nedok.; tajne al. protizákonne skrývať): prechovávajú hľadanú osobu, zbrane

    2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil • zakryťukryťzastrieť: skryť, zakryť, zastrieť svoje obavy, strachutajiťzamaskovať (urobiť tajným, nepozorovaným): utajiť, zamaskovať vchod do budovy

    p. aj utajiť


    utajiť podržať, uchovať v tajnosti; urobiť nepozorovaným • zatajiťzamlčať: správu pred nami utajili, zatajili, zamlčaliskryťukryťzakryť: zločin, hnev sa mu nepodarilo skryť, ukryť, zakryťzahladiťzastrieťzamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): stopy činu zahladili, zamaskovali; svoj strach navonok zastrelhovor. expr.: zatušovaťututlaťzatutlať: nezhody v rodine vedeli zatušovať, ututlať; zatutlať škandálpotlačiťpremôcťudusiť (nedať najavo; o citových prejavoch): potlačí, premôže pred ním sklamanie; zapchá si ústa, aby udusila smiechzadržaťzdržať: z(a)drží plač, aby neprezradila svoje citypritajiť (sčasti utajiť): čosi z rozhovoru i pritajila


    zahladiť 1. urobiť hladkým (a tým obyč. upraviť) • uhladiť: zahladil si, uhladil si rukou vlasy, šatyzarovnaťurovnaťupraviť (urobiť rovným): zarovná, urovná vysadené hriadkypričesaťprihladiťzačesať (zahladiť česaním) • expr. ulízať (nahladko učesať): ulíž si vlasy nabokpozahládzať (postupne)

    2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil; zámerne urobiť tajným, nespoznateľným • zakryťzastrieť: zahladiť, zakryť všetky stopy po sebe; zastrieť zlý dojemzamaskovaťhovor. zatušovať: zamaskoval, zatušoval, že v miestnosti vôbec bolkniž. zotrieť (urobiť menej zreteľným): zotrieť spomienkuexpr. zakamuflovať (neumožniť vidieť skutočný stav vecí): neporiadok predo mnou zakamuflovalapren. expr. zažehliť (napraviť zlé vzťahy, nedorozumenie a pod.): všetko rýchlo zažehlilapren. retušovať: retušovať chybyzahovoriť (rečami zahladiť niečo nepríjemné): tému o rozvode zahovorilazavravieť (odviesť pozornosť): chcel vec zavravieťodstrániťzlikvidovať (zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať): odstrániť, zlikvidovať svoje chyby, nedostatkypozahládzať (postupne)


    zakryť 1. položiť na niečo prikrývku al. inú vec obyč. s cieľom ochrany pred nepriaznivým vplyvom (op. odokryť) • prikryťpokryť: zakryť, prikryť nábytok prestieradlom; zakryť, prikryť si nohy dekou; pokryť strechu škridlouzastrieť (rozprestretím niečoho zakryť): zastrieť si závojom tvárprihodiť: prihodila dieťa dekoukniž. zahaliť: zahaliť sochuprekryť (obyč. ešte raz zakryť): strechu prekryli plechompriklopiť: plameň priklopila pokrývkoupoprikrývaťpozakrývaťpoukrývať (postupne, viac vecí): poprikrývať deti

    2. spôsobiť, aby niekto niečo nevidel al. nevedel • ukryťskryťprikryť: strih šiat zakryl, ukryl nedostatky postavy; skryť, prikryť niečo pred očami zvedavcovzastrieť: zastrela chyby večera úsmevomzakukliť: všetko zakuklíutajiťzatajiťpotlačiť (nedať najavo, neprezradiť): utajiť, zatajiť prekvapenie, žiaľ; potlačiť smiechzahladiťzamaskovaťhovor. expr. zatušovať (urobiť tajným): zahladiť, zamaskovať stopy; zatušoval, že bol pri tompren. retušovať: retušovať nedostatkyhovor. expr.: zatutlaťututlať: škandál sa podarilo zatutlať, ututlaťpozakrývať (postupne, viac vecí): usilovala sa pozakrývať svoje chyby


    zamaskovať p. zastrieť 2, utajiť, zakryť 2


    zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryťprikryťpokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľadkniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnomobostrieťobotkať: stromy obostrela, obotkala inoväťzried. postrieť (Hviezdoslav)pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky

    2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryťskryťukryťzatajiťutajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútokpotlačiť: iba ťažko potlačila žiaľzahladiťhovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činomexpr.: ututlaťzatutlať: škandál ututlaliobostrieťkniž. zahaliťzahmliťznejasniťzamaskovaťexpr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečamizaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slovexpr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery


    zatajiť 1. úmyselne nepovedať, nepriznať, nezverejniť niečo (obyč. s cieľom mať vlastný prospech) • zaprieťpoprieťodtajiťpritajiť: zatajiť, zaprieť, odtajiť svoju účasť na sprisahaní; pritajili, že sa dcéra vydávaodškriepiť (škriepením presadzovať nepravdu): všetko odškriepiutajiťneprezradiťnevyzradiťzamlčať (uchovať v tajnosti): utajiť, zamlčať pred rodinou svoj zámer; neprezradil, nevyzradil nikomu, že odchádzaskryťzakryťzastrieťzamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): skryť, zakryť, zastrieť svoje zlé úmyslyhovor. expr.: zatušovaťzatutlaťututlať: podarilo sa im škandál zatušovať, zatutlať

    2. vôľou potlačiť city al. telesné pocity • premôcťpotlačiťzadržaťzdržať: svoj žiaľ vedela zatajiť, premôcť; potlačiť hnev, z(a)držať slzystajiťpritajiť (trocha stlmiť): stajiť, pritajiť dych


    pochutiť si s chuťou, s pôžitkom zjesť • pochutnať si: pochutiť si, pochutnať si na husacinehovor. zgustnúť si: zgustol si na koláčochhovor. pošmakovať sipomaškrtiť sizamaškrtiť si: deti si pošmakujú, zamaškrtia na sladkostiachzried.: zachutnať sizachutiť si


    zamaškrtiť si p. pochutiť si


    špinavec 1. špinavý človek • zamazaneczablatenecumazanecexpr.: zafúľaneczabrýzganeczahnusenecufúľaneczamastenechovor. expr.: zababranecubabraneczagebrenecušubranecgebrošupískanecbridošpejor.: smradsmradľavecsmradúchsmradliakbzdochatchoršubrošnár. bzducháňhrub. zasranec

    2. p. podliak


    zamastenec p. špinavec 1


    mastný 1. obsahujúci mastnotu, sadlo, tuk (nadmerne) • tučný (op. chudý): mastný, tučný rezeň je nechutnýtukový: mastná, tuková škvrna na vodeprimastný (príliš mastný)

    2. natretý al. napustený masťou, mastnotou (op. suchý) • namastenýomastenýpomastenýhovor. mastený: mastný, namastený chlieb; omastené, pomastené, mastené zemiakyprimastný (príliš mastný)

    3. zašpinený nejakou mastnotou (op. čistý) • zamastenýumastený: mastný, zamastený, umastený obruspremastený (preniknutý mastnotou): montérky sú celé premastené od oleja

    4. p. veľký 1 5. p. hrubý 2, neslušný


    zamastiť p. zašpiniť


    zamat látka s krátkymi hustými vlasmi: kostým zo zeleného zamatuzastar.: aksamietbaršún (Vajanský)


    zamatka zamatová stužka • zastar. aksamietka


    hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

    2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

    3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

    4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


    jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

    2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


    kývnuť urobiť pohyb (obyč. časťou tela) na vyjadrenie niečoho • pokývaťpokývnuťzakývaťzried. zakývnuť: kývla, prikývla, zakývala hlavou na pozdravexpr. zakyvkaťmávnuť: ustato mávol rukoupohodiťhodiť (prudko): vzdorne pohodila, hodila hlavou, plecomexpr. šmahnúť: do prázdna šmahol rukouexpr. zalengať (niečím zaveseným) • zatrepaťzamávať: zatrepala, zamávala šatkou na privítanietrocha expr. zakyvotať: vetrík zakyvotal belasými zvončekmiexpr. zašermovať (urobiť pohyb ako pri šermovaní): zašermovať rukamikniž. pokynúť (dať pokyn): pokynul im, aby vstúpiliprikývaťprikývnuť (kývnutím vyjadriť súhlas): na všetko súhlasne kývol, prikývol


    zamávať p. kývnuť


    zamazanec p. špinavec 1


    špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinenýušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené rukykniž. brudný: brudná vaňazamazanýumazanýexpr.: ufúľanýzafúľanýubabranýufŕkanýhovor. expr.: zababranýdobabranýdoriadenýdorichtovanýzapískanýupískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavicenečistýneumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, ušimastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúkzájdenýexpr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeňzanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starcaexpr.: zafafranýzacabranýzagebrenýhovor. expr.: zabrýzganýnár. expr.: zagebzdenýzagrieždenýexpr. zahnojenýzahnusenýzakydanýokydanýzaprplanýzarýpanýpren. expr. zasmolenýnár. expr.: zašubranýušubranýučubranýexpr.: scápanýzacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundranýucundranýexpr. zacafranýhovor. expr.: zaváľanýuváľanýhovor. expr.: zavláčenýuvláčenýzalepenýzabrídenýzabridenýzabrudenýexpr.: bridkýbridbriď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasenýzasvinenýzašípanýnár. nekľúdnyznečistený: znečistené prostredie, znečistená riekakalnýmútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadenýučadenýexpr. začmudenýučmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundranýnár. expr. zašmúľanýzjemn. al. det. bakanýhrub.: zasranýzasratýzavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krkslang. humusácky

    2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1


    zamazaný p. špinavý 1


    zamazať p. zašpiniť


    omdletý ktorý stratil vedomie, ktorý je v bezvedomí, v mdlobách • zastaráv. omdlený: omdletého, omdleného mládenca kriesili vodouzamdletýzastaráv. zamdlený: priviezli ho zamdletého, zamdleného


    omdlieť stratiť vedomie • upadnúť/padnúť do mdlôbzamdlieťodpadnúť: od hrôzy omdlela, zamdlela; zranený (u)padol do mdlôb; od vyčerpania, únavy odpadolkniž. zomdlieť: dieťa zomdlelokniž. umdlieť: robiť do umdletiaexpr.: zosypať sazložiť sa: pred našimi očami sa dievča naraz zosypalo, zložilolek. slang. kolabovať (dostať kolaps) • hovor.: zamrieťzájsť sa (pri silnom citovom vzrušení): zájsť sa od plaču, od radostiexpr.: odkväcnúťodkvacnúťodkvicnúť: odkväcol vyčerpaný na zem


    zamdlieť p. omdlieť


    zachádzať sa strácať dych, strácať vedomie (obyč. pri silnom citovom vzrušení, plači a pod.) • zachodiť saupadať do mdlôbomdlievaťzamdlievať: zachádzajú sa, zachodia sa od smiechu; od blaženosti priam upadá do mdlôb, omdlieva, zamdlievadusiť sazadúšať sa: dusí sa, zadúša sa od smiechu


    odvrátiť 1. obrátiť iným smerom • odkloniť: odvrátiť, odkloniť hlavu, zrakodpútaťodviesťodtiahnuť (pozornosť, záujem a pod.): odpútať, odviesť pozornosť od pijatiky; odtiahnuť od štúdia niekoho

    2. spôsobiť, aby sa neuskutočnilo niečo zlé, nepriaznivé • zabrániťzamedziť: odvrátiť blížiacu sa pohromu, zabrániť hroziacej povodni; zamedziť nešťastiuprekaziťpredísť (včasným zákrokom znemožniť uskutočnenie niečoho): prekaziť plány, predísť infekciikniž. zažehnať: zažehnať nebezpečenstvo požiarupoodvracať (postupne, viac vecí): poodvracať hroziace nebezpečenstvá


    predísť 1. chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predbehnúť: nedať sa nikým predísť, predbehnúť; predbehol nás vlak plný detí; v odovzdaní práce predísť, predbehnúť ostatnýchpredhoniť: predhonil ma na pol cestepredstihnúť: žiak je v rátaní rýchly, nik ho nepredstihneanticipovať (časovo predísť): anticipovať vývin

    2. včasným zákrokom, prevenciou nedopustiť, aby sa niečo uskutočnilo • zabrániťzamedziť: úrazu treba predísť, zabrániť; nešťastiu už nemohli predísť; škody sa nestihli zamedziťprekaziťznemožniť: prekaziť, znemožniť roztržku vo vedenízmariťzahatať: treba zmariť, zahatať pokusy o vydieranienedovoliť (vopred): nedovoliť na pracovisku klebety

    3. p. predbehnúť 1, 2


    prekaziť spôsobiť, že sa niečo zamýšľané, chcené neuskutoční • znemožniť: prekaziť, znemožniť niekomu sľubné predsavzatiezabrániťzamedziť: včas zabránili šíreniu nákazy; zamedziť prívod vzduchuzahataťzahatiť: zahatali, zahatili mi prístup do spoločnostizmariťpokaziť: zmariť niekomu plányhovor. zaraziťhovor. expr. zatrhnúťzakázať (nedovoliť v niečom pokračovať): Veď ja chovancom vychádzky zarazím, zatrhnem, zakážem!hovor. zahamovaťzabrzdiť (prekaziť spomalením): zahamovať, zabrzdiť sľubný vývinzablokovať (prekaziť uzatvorením): zablokovať prístup autámhovor. odsabotovať (prekaziť sabotážou): odsabotovať opatreniaparalyzovať: paralyzovať ďalšiu činnosť stranyskrížiťprekrížiť: všetky plány do budúcnosti skrížila, prekrížila choroba; prekrížiť zámery niekomu


    vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom • vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívuodstrániťkniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textudiskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťažehovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnostiexpr. vyhodiťhovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školyvypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienkyhovor. zastaráv.: vytvoriťvyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti

    p. aj vynechať

    2. uznať za nemožné • nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chybyzastaráv. vytvoriť: to je vytvorená veczamedziťzabrániť: zamedziť, zabrániť krízeznemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti


    zabrániť nedopustiť, nedovoliť, aby sa niečo (obyč. niečo neželateľné) uskutočnilo, aby niečo pokračovalo ďalej • zamedziť: zabrániť, zamedziť rozširovaniu nepravdivých správznemožniťprekaziť (urobiť nemožným, neuskutočniteľným): znemožniť, prekaziť plány niekomu; prekazili mu postup do ďalšieho kolaubrániť sa (potlačiť v sebe nejaký pocit, myšlienku a pod.): nemôže sa ubrániť predstave, nemôže zabrániť predstave, že celá námaha je zbytočnázried. zbrániť (Šoltésová)zahataťzhatiť: zahatať, zhatiť príval slovzmariť: zmariť kariéru, zabrániť kariérezakázaťhovor. expr. zatrhnúťhovor. zaraziť (nedovoliť v niečom pokračovať): zakázať, zatrhnúť, zaraziť ďalšie stretávanie sa mladýchzablokovať: zablokovať premávku


    zamedziť p. zabrániť


    zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohorazakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé teloprevrátiťzvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrekobrátiťotočiťstočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behuskrútiť: skrútiť auto, pohľadzvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

    2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostíotočiťzmeniťpremeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizáciezvrtnúť: zvrtnúť osudzahataťzamedziťzmariťprekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie


    brániť 1. stavať sa na obranu niečoho (najmä zbraňami, silou) • obraňovať: brániť, obraňovať vlasť, živothájiťobhajovaťzastávať sa (obyč. argumentmi): háji, bráni svoje stanovisko, presvedčenie; zastáva sa, bráni slabýchchrániťochraňovaťbrať do ochrany (nedovoliť nepriaznivo zasahovať): chrániť, brániť prírodu, ochraňovať svoju česť

    2. znemožňovať uskutočnenie niečoho • zabraňovaťnedovoľovať: brániť, zabraňovať niekomu v láske; bráni mu, nedovoľuje mu vrátiť sa domovprekážať: prekážať v hre (napr. v hokeji a pod.) • zamedzovaťhatiťzahatávať: zamedzujú, zahatávajú nám prístup, bránia nám v prístupemariť: marí každú iniciatívu, bráni v každej iniciatívehovor. hamovaťbrzdiť (brániť v niečom spomaľovaním): hamuje, brzdí jeho rozlet


    mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívukaziť: kaziť dcére šťastieznemožňovaťzamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vodezabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhrerušiťnarúšaťkrížiťkrižovať: rušil, krížil jeho zámeryhovor. torpédovať: torpédoval diskusiubrzdiťzdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedyhovor. hamovať: hamovať vývinhubiťničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosťexpr. nivočiť: nivočil ich šťastie

    2. p. márniť 1


    predchádzať 1. chôdzou sa dostávať pred niekoho, pred niečo; časovo robiť niečo skôr ako iný • predchodiť: nerátal, koľkí ho predchádzali, predchodili; predchádzať, predchodiť niekoho v myslení, v rátaní; predchádzať, predchodiť dobrou radoupredbiehať (behom) • predstihovaťpredháňať: žiaci predbiehajú, predstihujú starších; predháňa v robote všetkých

    2. včasným zákrokom, prevenciou nedovoliť, aby sa niečo nepriaznivé uskutočnilo • zabraňovaťzamedzovať: predchádzať infekcii, kríze; zabraňovať šíreniu pornografie; zamedzovať rozširovaniu vírusuznemožňovať: treba za každú cenu znemožňovať bujnenie rozvratu, zla


    prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkoubyť na prekážkuzavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z oblokavyrušovaťmýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýliamenej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadístáť v cestebyť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite!ťažiťbyť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží maexpr.: plantať sapľantať sapliesť samotať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu!pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

    2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážkyznemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hruzabraňovaťbrániťzamedzovaťzahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálommariť: maria nám plánykrížiť: krížiť zámery niekohohovor. hamovaťbrzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa


    ohlásiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieoznámiť: ohlásili, oznámili výsledky ankety; dali na vedomie všetkým zmenuavizovaťzahlásiť (vopred): avizovať poštovú zásielku, zahlásiť svoj príchodhovor. zastar.: omeldovaťzameldovať (vopred) • vyhlásiť (obyč. verejne): vyhlásiť štrajkzverejniťpublikovať (ohlásiť verejne): zverejnili, publikovali dôležitú správuprezentovať (ohlásiť svoju prítomnosť): najskôr sa treba prezentovaťsignalizovať (podať správu signálom): signalizovala svoj príchod telegramomkniž. zvestovať (ohlásiť slávnostným, nezvyčajným spôsobom): zvestovať dobrú správupoohlasovaťpooznamovať (postupne) • prihlásiť (úradne ohlásiť): prihlásenie účastníkov

    2. nadviazať rozhovor s niekým a obyč. zároveň aj vyzvať k niečomu • osloviť: keď šiel okolo, zakaždým ma ohlásil, oslovilprihovoriť saprivravieť sa (nadviazať rozhovor) • zavolať: Cestou ma zavolaj!


    zameldovať p. ohlásiť 1


    výmena nahradenie niečoho, niekoho niečím, niekým iným: výmena tesnenia na vodovode, výmena obyvateľstvazámena: zámena peňazíhovor. čara: urobiť dobrú čarusubšt. čendž


    zámena p. výmena


    nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovaťrekompenzovaťvyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

    2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedaťvymeniťzameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


    premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniťpretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systémkniž.: prerodiťpreporodiťobrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svetkniž. preformovať: treba preformovať celé naše mysleniezreformovaťreformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopisodb. transformovať: transformovať elektrický prúdkniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz)preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemyselprečariťprečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabukniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)

    p. aj prerobiť

    2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasovhovor.: preinačiťpreonačiťzinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačilipren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilopozmeniťobmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódiapopremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňanézvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie

    3. nahradiť niečím iným • zameniťvymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingyhovor.: prečaraťprečarovaťzačaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajacaprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vetyzmeniťrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovkupopremieňaťpozamieňaťpovymieňať (postupne, viacero vecí)


    vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiťkniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti strojazmeniť: rád by zmenil miestozameniťhovor.: vyčaraťvyčarovaťprečaraťprečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovkyhovor.: čaraťčarovať: s nikým by nečaral, nečarovalsubšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnikahovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vetepremeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobnépovymieňaťpopremieňaťpozamieňaťpomeniť (postupne, viac vecí)

    2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúťvybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík


    zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v bankezmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť bythovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť číslahovor.: vyčaraťvyčarovaťzačaraťzačarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračkyhovor.: čaraťčarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovaťhovor.: prečaraťprečarovať: prečarali si stoličkypremeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobnékniž. substituovaťnahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti strojapozamieňaťpovymieňaťpomeniťpopremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky


    zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiťpreonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiťprepracovaťpretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiťprerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiťprevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniťobmeniťmodifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúťzvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

    2. nahradiť iným • zameniťvymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniťpozamieňaťpovymieňaťpopremieňať (postupne, viacero vecí)


    nahraditeľný ktorý sa dá, môže nahradiť (op. nenahraditeľný) • zastupiteľný: nahraditeľný, zastupiteľný pracovníkvymeniteľnýzameniteľný: to je ľahko vymeniteľná, zameniteľná súčiastka


    vymeniteľný ktorý sa dá vymeniť • zameniteľnývýmenný: vymeniteľná, zameniteľná súčiastka; výmenný kotúč


    zameniteľný 1. ktorý sa dá zameniť (za niečo iné) • vymeniteľný: zameniteľný tovarodb. komutačnýkomutatívny

    2. p. nahraditeľný


    cieľ 1. zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa má dosiahnuť • účel: cieľ, účel nášho úsilia; cieľ, účel našej cestyúmyselzámer: mať pevný zámerpredsavzatie: mať životné predsavzatiakniž. méta: klásť si vysoké métyideál (cieľ ako predmet túžby): cestovanie je môj nesplniteľný ideálzacielenie

    2. predmet, ktorý sa má zasiahnuť • terč: pohyblivý cieľ, terč


    idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienkanápad (náhla idea): mať dobrý nápadplánzámerúmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmyselcieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovamipredstava: utopické predstavy

    2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobodyzásada: zásady demokraciepojem: pojem nekonečnapresvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia

    3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienkatéma: hlavná idea, myšlienka, téma filmunámet: námet skladby


    plán 1. predstava budúcnosti • zámerúmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmucieľ: uskutočnil svoj cieľúčel: nejasný účel poradypredsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatieidea: to je dobrá ideakniž. zámysel

    p. aj úmysel, zámer, idea 1

    2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnostirozvrh: rozvrh hodín, prácprogram: program koncertu, edičný programgrafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravyharmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramuprojekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníkascenár: scenár filmu, výstavyosnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovyporiadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadokkoncepciakniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešeniahovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

    p. aj koncepcia 2

    3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, uliceodb. dispozícia: dispozícia prízemiaprojekt (plán technického diela): projekt divadla, stanicepôdorys: pôdorys budovy

    4. p. zložka


    tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendenciezámer: politické zámerycieľ: všeľudský cieľúsiliesnaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu

    2. smer, ktorým postupuje istý jav • sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmunáklonnosťnáchylnosťdispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečokniž. trend: vývinový trend


    úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslomzámer: uskutočniť nejaký zámercieľ: sledovať osobné cieleplán: prekaziť niekomu plánypredsavzatie: mať pevné predsavzatiemyšlienkaidea: to nie je dobrá ideaúčel: dať niečo na šľachetný účeltendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politikekniž. intencia: konať v niečích intenciáchkniž. zámysel (J. Horák)


    zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámerúmysel: nerobil to s dobrým úmyslomcieľ: sledovať istý cieľúčel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účelyplán: mal veľkolepé plány do budúcnostipredsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatiakniž.: zámyselintencia: pracovať v intenciách svojho predchodcutendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie


    orientovaný 1. ktorý má istý cieľ, zameranie, ktorý niekam smeruje • usmernenýzacielenýzameranýupriamený: filozoficky orientovaný, zameraný spisovateľ; pokrokovo orientovaný, zacielený výskum; úsilie orientované, usmernené, upriamené na zabezpečenie blahobytu; usmernená, zacielená, zameraná strela (op. bezcieľna)

    2. p. informovaný


    sústrediť 1. dať na jedno miesto • koncentrovaťskoncentrovať: matematicky nadaných žiakov sústredili, (s)koncentrovali do jednej triedy; ľahký priemysel je sústredený, (s)koncentrovaný na severe krajinyzhromaždiťzohnať: zhromaždiť ľudí do zasadačky; zhromaždiť potrebné údaje; zohnať čriedu do košiarapozháňať (postupne) • zobrať (o literárnych al. iných umeleckých výtvoroch): zobrané diela klasikovzoskupiť (usporiadať do skupín, do skupiny): publikácie zoskupiť podľa témstiahnuť: stiahnuť hráčov do obrany; stiahnuť divíziecentralizovať (sústrediť organizačne): centralizovať výrobuakumulovať: akumulovať bohatstvonakopiťnahromadiťexpr. zhrčiťhovor. expr. strepať: nakopili, zhrčili, strepali nás do jednej miestnosti

    2. priviesť pozornosť, myšlienky, záujem atď. na jednu vec • koncentrovaťskoncentrovať: sústredil, (s)koncentroval svoje úsilie na dosiahnutie cieľazastar.: zosústrediťzosústredniť: zosústrediť všetku silu vôlezacieliťzamerať (činnosť napraviť na dosiahnutie cieľa): všetky svoje schopnosti zacielil, zameral na výskum vesmíruusmerniťupriamiťnasmerovať (dať niečomu istý smer): svoje myšlienky usmernil, upriamil na rodinuuprieťobrátiť: uprel, obrátil zrak na nás


    určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovaťpodmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziťdelimitovaťvymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázaťprideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiťvyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiťrezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiťobmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

    2. usmerniť na istý cieľ • adresovaťorientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliťzamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

    3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho


    usmerniť 1. dať žiadaný smer pohybu niečoho: dopravu usmerniť doľavanapraviť: napraviť niekoho na cestuskorigovať (smer): skorigovať dráhu letu raketynastrojiť: nastrojili ma nesprávnym smeromnaviesťnavodiťnasmerovať (zamerať na istý smer): naviesť, nasmerovať anténuupraviťnaraziť (do smeru): upravia ťa, kade máš ísť; mlynár narazil vodu na mlynorientovať: autá treba orientovať okolo mestazregulovať (usmerniť reguláciou): zregulovať tok rieky

    2. pôsobením na niekoho, niečo napraviť istým smerom, k istému cieľu • upriamiť: myseľ usmerniť, upriamiť na štúdiumzameraťzacieliťzried. zamieriť: záujmy detí zamerať, zacieliť na športorientovať: výrobu orientovať na potravinyobrátiť: obrátiť záujem na niečofraz.: priviesť na pravú/dobrú cestupriviesť na správnu koľaj (správne usmerniť)


    zamerať 1. meraním určiť: zamerať cieľ streľbyvymeraťvymedziť: vymerať, vymedziť rozlohu pozemku

    2. sústrediť pozornosť na niečo • zacieliť: cvičenie zamerať, zacieliť na posilnenie svalovzried. zamieriť: zamieril pozornosť na náprotivný obloknamieriť (usmerniť istú činnosť): namieril prejav proti opozíciiorientovať: výskum orientovať iným smeromusmerniťupriamiť: svoj záujem usmernili, upriamili na mladších čitateľovobrátiť (pozornosť, záujem) • vyrátaťvypočítať (v spoj. vyrátať, vypočítať niečo iba na efekt)


    zamieriť 1. nastaviť zbraň a pod. na nejaký cieľ • namieriťzacieliť: zamieriť, namieriť na nepriateľa; zacieliť puškouzalíciť (pri mierení priložiť pušku k lícu): zalícil a vystrelilvoj. zamerať (na cieľ)

    2. začať sa pohybovať istým smerom • pustiť sadať savydať sa: zamieril, pustil sa doľava; dal sa, vydal sa najkratšou cestou domovnamieriť: namierila do centra mestavykročiťvybrať sa (na cestu): vybrať sa k lekároviexpr. rozbehnúť sa (obyč. rýchlo): rozbehnúť sa za nákupmiexpr.: schytiť savychytiť sa (naraz, prudko): zrazu sa schytili, vychytili smerom k Dunaju


    upriamiť sa usmerniť svoju pozornosť, svoj zrak niekam, obyč. s cieľom niečo dosiahnuť • zamerať sazacieliť sa: teraz sa musíme upriamiť, zamerať, zacieliť na zlepšenie životného prostredia; upriamil svoj pohľad na ženu sediacu oprotiorientovať sa (usmerniť svoju činnosť istým smerom): výskum sa orientuje medzinárodnesústrediť sakoncentrovať sa (venovať intenzívnu pozornosť): zábavu nechal bokom, sústredil sa, koncentroval sa iba na robotukniž.: upnúť saupäť sa (venovať sústredene svoj záujem na niekoho, na niečo): jeho túžba sa upäla na cestovanie; upla oči na otcafraz.: obrátiť zrak/pohľad/reč/pozornosť: naraz akoby nič, obráti reč na iné


    zamerať sa usmerniť svoju činnosť istým smerom • zacieliť saorientovať sa: zamerať sa, zacieliť sa na skrášlenie prostredia; v budúcnosti sa bude podnik orientovať na zahraničných odberateľovupriamiť sa: upriamiť sa na dosiahnutie svojho cieľasústrediť sakoncentrovať sa (intenzívne): sústrediť sa, koncentrovať sa na jednu veckniž.: upnúť saupäť sa (jednostranne): upla sa na ručné práce


    zameriavací p. zámerný2


    zámerný2 slúžiaci na zameriavanie, súvisiaci so zameriavaním • zameriavací: zámerný, zameriavací kríž


    myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

    2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

    3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

    4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať samať rozhľadmať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľadbyť informovaný: v odbore je dobre informovanýrozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

    2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sazacieľovať saupriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakovinysústreďovať sasmerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mierukniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmypoznať: pozná len vlastný prospech


    zamerkovať si p. zapamätať si


    zapamätať si udržať si v pamäti • mať na pamätimať na mysli: deti, zapamätajte si, majte na pamäti, majte na mysli tieto udalostiuchovať si (v pamäti): uchovala si (v pamäti) všetko, čo sa stalozastaráv. zachovať si: dojmy z oslavy si zachoval na dlhohovor. zamerkovať si: dieťa má dobrú pamäť, všetko si zamerkujefraz. expr.: zapísať si niečo za ušizapísať si/vryť si/vštepiť si niečo do pamäti (veľmi dobre si zapamätať)


    úmyselne s uvedomením si niečoho (op. mimovoľne, nevdojak) • vedomevedomkyuvedomene: úmyselne, vedome do neho narazil; vedome, uvedomene konal proti vôli rodičovzámernenaschválschválne: zámerne, naschvál prišiel neskoro; urobil to schválnenáročkyzried. nárokom: náročky, nárokom si pomýlil dverezried. zámyselnenár.: nápoky (F. Hečko)nápočne (Zguriška)

    porov. aj úmyselný


    zámerne 1. porov. cieľavedomý 2. p. úmyselne


    cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ • premyslenýuvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postupsystematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, prípravausmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná) • plánovitýplánovanýprogramovýprogramovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosťvedomýzámernýúmyselnýschválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálovúčelnýúčelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož

    2. p. ctižiadostivý


    plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovanýchystanýpripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutiezamýšľanýperspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohypredpokladanýočakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíneplánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosťúmyselnýzámernýschválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválnepremyslenývedomýcieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu


    premyslený o ktorom sa dôkladne (vopred) premýšľa, uvažuje; svedčiaci o takom prístupe (op. nepremyslený) • uvážený (op. neuvážený) • rozmyslený: premyslený, uvážený čin; premyslená, rozmyslená odpoveď, obhajobahovor. expr. prešpekulovaný: dobre prešpekulovaný plántaktickýstrategický (majúci taktiku, stratégiu): taktický postupcieľavedomýplánovaný (zamýšľaný, pripravovaný s istým cieľom): cieľavedomé úsilie; bol to premyslený, plánovaný krok; úmyselnýzámerný (op. náhodný, neúmyselný) • rafinovaný (vypočítavo premyslený): tušila, že ide o úmyselný, zámerný podvod; premyslená, rafinovaná vražda, pretvárka


    úmyselný konaný s istým úmyslom, vedome (op. neúmyselný) • zámerný: úmyselná, zámerná provokácia; úmyselná, zámerná iróniachcenýschválny: chcené, schválne ublíženie; chcená, schválna netaktnosťvedomýuvedomený: vedomé porušenie zákazu (op. mimovoľné, neuvedomené) • cieľavedomýpremyslenýplánovanýnaplánovaný (konaný s vopred určeným zámerom, s presným plánom; vopred dobre pripravený): cieľavedomé oslabovanie, týranie niekoho; premyslený, plánovaný, naplánovaný zločinnenáhodný (op. náhodný): nenáhodné stretnutienár. nápočnýzastar. zúmyselný


    vedomý 1. konaný s plným vedomím • uvedomenýuvedomovaný (op. mimovoľný): vedomá lož, uvedomený činschválny (robený náročky): schválny záujemzámerný (robený so zámerom): zámerná prevýchovaúmyselný (robený s úmyslom): úmyselné ublíženie na telecieľavedomý (premyslený podľa istého cieľa): cieľavedomé úsilie

    2. p. múdry


    zámerný1 p. cieľavedomý 1


    oneskoriť sa 1. prísť niekam neskoro al. urobiť niečo neskoro • omeškať sa: oneskoril sa, omeškal sa o celú hodinu; s plnením plánu sa veľmi oneskorili, omeškalizried. zameškať sazastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sazmeškaťzameškať (pre neskorý príchod nezastihnúť niečo): zmeškať, zameškať vlak, prednášku

    2. nedodržať predpokladané tempo v niečom • zaostaťostať/zostať pozadu: v technike sa oneskorili, zaostali o desaťročiezmeškaťomeškať sa: zmeškať vývin, omeškať sa vo vývinezastar. opozdiť sazdržať sa (urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo): s prácou sa zdržalipozaostávať (postupne, jeden po druhom): niektorí slabší pozaostávali


    premeškať spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas, nevyužitím niečoho • zmeškaťzameškať: premeškať, z(a)meškať vhodný termín na siatiezastaráv. omeškať: neomešká ma napomenúťnechať/dať si ujsťprísť o niečo: prišli sme neskoro, večeru sme si nechali/dali ujsť, o večeru sme prišli; nenechá si ujsť príležitosť prihovoriť sa dievčaťupremárniť (príležitosť, šancu a pod.) • hovor. prepásť: prepásť možnosť dostať sa do klubunevyužiťstratiť: nevyužiť dobrú príležitosť; stratiť čas dôležitý na štúdiumvynechaťzanedbať (často v zápore): nevynechať ani jednu príležitosť na sebairóniufraz. zmeškať vlak


    vymeškať nezúčastniť sa na niečom (obyč. pravidelne vykonávanom) • vynechať: vymeškal, vynechal hodinu klavírazameškaťzmeškaťpremeškať: nezamešká, nepremešká ani jednu nedeľnú omšu; zmeškal už dve premiéryhovor.: dať/nechať si ujsťprepásť: nedá si ujsť, neprepasie ani jednu prednáškupremárniť: premárnil príležitosť dostať sa do kolektívupovymeškávaťpovynechávaťpozameškávaťpopremeškávať (postupne, viac príležitostí)


    vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišlipráv. opomenúť: opomenutý dedičvylúčiťvyňaťvysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvineniakniž. eliminovaťvypustiťexpr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasážpreskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočilipovynechávaťpoobchádzaťpovypúšťaťpopreskakovať (postupne, viac vecí)

    2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymeškázameškaťzmeškaťpremeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosťhovor.: dať/nechať si ujsťprepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimlipremárniť: premárnil dva termínypovynechávaťpovymeškávaťpopremeškávať (postupne, viac príležitostí)

    3. p. zlyhať


    zameškať 1. p. vymeškať 2. p. zmeškať 1, 2, premeškať 3. p. oneskoriť sa 1


Pozri výraz ZÁM v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ssh, is, zzr, ccy, vit, rks, acp, zxp, ke, rrc, vnb, ã ã um, ktv, btr, tã ã ã
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV