Synonymá slova "zvr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 167 výsledkov (2 strán)

  • zvracať p. vracať2


    pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom • skrčiťzhúžviťzhúžvaťpohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvildokrčiť: dokrčiť si sukňuexpr.: skrkvaťpokrkvaťdokrkvaťukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanúnakrčiťnahúžvaťexpr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočiezvraštiťzmraštiťzmrštiťzmŕštiťpomŕštiťzvrásčiťzvraskaťzvráskaťpovráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústazriasiťhovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelostiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporomzošúveriťzožmoliťexpr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nosposkŕčaťposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrásokexpr.: schumlaťschalbaťzmäkušiťnár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.) • požmoliťpomädliť (pokrčiť mädlením) • zried. zmädliť

    2. p. skrčiť 1, ohnúť


    zbrázdiť 1. urobiť brázdy al. zanechať za sebou stopy v podobe brázdy, čiary a pod. • pobrázdiť: kolesá zbrázdili, pobrázdili rozmoknutý dvorzjarčiťzvrásčiť: starosti mu zjarčili, zvrásčili čelorozbrázdiť: čln rozbrázdil hladinuzoraťpooraťrozryť (pôdu pluhom, traktorom) • poznačiť (ryhami, vráskami): tvár poznačená, rozbrázdená hlbokými vráskami; lúku poznačilo stádo oviec

    2. p. pochodiť2 1


    zvrásčiť, zvraskať, zvráskať p. pokrčiť 1


    zvráskavený pokrytý vráskami • zvráskanývráskavý: obrátila k nemu zvráskavenú, vráskavú tvárzvráskovanýzvráskovenýzvráskovatený: zvráskovené rukyzvraštenýzmraštenýzmŕštený (zároveň stiahnutý): zvraštené čeloscvrknutýexpr. zošúverený: starobou scvrknutá, zošúverená pokožkahovor. expr. zrancovanýzried.: zvrasknutýzvrásnenýzryhovaný: prácou zryhované dlane


    zmraštiť sa 1. dať tvár do vrások, skriviť sa do grimasy • zvraštiť sazmŕštiť sazmrštiť sa: zmraštil sa, zvraštil sa od hnusu; zmŕšti sa odporomstiahnuť sazhúžviť sa (o tvári): tvár sa mu stiahla, zhúžvila do grimasyzachmúriť sazamračiť sazried.: ochmúrnieťomraštiť sa (zatváriť sa nevľúdne): zachmúriť sa, zamračiť sa od nevôleexpr.: zamosúriť sazaškarediť sakniž. zakaboniť sa (výrazom tváre vyjadriť nevôľu) • expr. zoškľabiť sa (znetvoriť sa do grimasy)

    2. stratiť na objeme, plnosti • zvraštiť sazmŕštiť sazmrštiť sascvrknúť sa: pomaranč sa celkom zmraštil, zvraštil, scvrkolzvraskať sazvráskať sa: ovocie sa zvraskalozosušiť sazoschnúť (sa)zošúveriť sa (pôsobením sucha al. veku zmenšiť svoj objem): pokožka sa od slnka zosušila, zošúverilazvráskavieťzvráskovatieť (o pokožke) • spľasnúťspľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem) • lek. kontrahovať sastiahnuť sa: svalstvo sa kontrahuje, stiahnevycivieťscivieť: vycivená, scivená tvár


    zvráskavieť stať sa trvalo vráskavým, nadobudnúť vrásky • zvráskovatieť: pokožka časom zvráskavela, zvráskovatelazvraskať sazvráskať sapovráskať sazried.: zvráskatieťzvrasknúť sa (Vajanský): ovocie sa zvraskalo, zvráskatelo; povráskaná tvárzvraštiť sazmraštiť sazmŕštiť sazmrštiť sastiahnuť sascvrknúť sazošúveriť sa (nadobudnúť nerovný a aj menší povrch, obyč. pri vysychaní): pôda sa suchom zvraštila, zmŕštila; kôra sa časom stiahne, zošúverí; zle uskladnené semeno sa scvrklo, zvráskavelo


    zvraskať sa, zvráskať sa p. zvráskavieť


    zvráskatieť p. zvráskavieť


    scvrknúť sa vysychaním, ochladzovaním stratiť na objeme, plnosti • zmraštiť sazvraštiť sazmŕštiť sa: ovocie na stromoch sa od sucha scvrklo, zmraštilo, zvraštilo; pleť sa časom scvrkla, zmŕštila; šípky sa mrazom zmŕštili, zvraštilizvráskavieť (vplyvom vysýchania sa stať vráskavým): pokožka zvráskavelazosušiť sazoschnúť (sa) (schnutím zmenšiť objem): drevo sa zosušilo, zoschlozošúveriť sa (pôsobením sucha, veku sa skrútiť, skriviť): doska sa zošúverila; starenka sa celá scvrkla, zošúverilaspľasnúťspľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem): balón spľas(k)olzraziť sazbehnúť sasprať sa (o tkaninách): košeľa sa po praní zrazila, zbehla; sukňa sa spralaposcvrkávať saposcvrkovať sa (postupne): hrušky sa poscvrkávali

    p. aj zmenšiť sa


    nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny al. vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terénhrboľatýexpr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cestajamkovitýjamkavýjamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfaltdrsnýdrapľavýškrabľavýexpr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papierzrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úpravaneuhladenýkostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá bradavlnitýzvlnenýzvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorieexpr. zubatý: zubatý okraj

    2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný) • krivý: nerovná, krivá cestazakrivenýskrivený: zakrivený, skrivený plechšikmýnaklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechousvahovitý: svahovitý terén

    p. aj kľukatý

    3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný) • nevyrovnanýnevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo


    zvrásnený 1. p. nerovný 1 2. p. zvráskavený


    zvraštený p. zvráskavený


    stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na očistrhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo stenyzvliecťsňať: zvliecť, sňať si prsteňzobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debnyzošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zemposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajacaolúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovociazvliecťzvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožuposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuťpritiahnuťzatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučkuzakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúruzovrieť: zovrel ruky tesne k sebestisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľuposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

    4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiťzvraštiťzmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočiezhúžvaťzhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čeloskrčiť: skrčil plecia do kabátazachmúriťzamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovediexpr. pozberkaťposťahovať (na rozličných miestach)

    5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediťodvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

    6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

    7. p. zviesť 4


    zriasiť urobiť na niečom riasy, záhyby • nariasiť: sukňu si v páse pekne zriasila, nariasilanabraťnazberaťnazberkaťnaskladaťnaskladkať: rukávy do manžety trocha nabraté, nazberané, nazberkanéhovor. zastaráv. zrancovať: zrancovaný golier, zrancovaná tvárskrčiťpokrčiťzhúžviťzhúžvaťpohúžviťpohúžvaťzvraštiťzmraštiťzmrštiťzmŕštiť (o tvári, o pokožke): v hneve skrčiť, pokrčiť čelo; vysušená, zhúžvená, zmraštená pokožka


    zvraštiť p. pokrčiť 1


    zamračiť sa pokryť sa mrakmi (o oblohe; op. vyjasniť sa); zatváriť sa nevľúdne, ustarostene, nahnevane (o človeku; op. vyjasniť sa) • zachmúriť sazachmáriť sa: obloha sa podvečer zamračila; zachmúril sa nad synovým vysvedčenímkniž. zakaboniť saspochmúrnieťzried. ochmúrnieť: nebo sa zakabonilo, ochmúrnelo; zakabonený pohľadzaoblačiť sazatiahnuť sa (o oblohe) • primračiť sa (trocha) • stemnieťstemniť sapotemnieť (pokryť sa tmavými oblakmi; veľmi sa nahnevať): obloha odrazu stemnela; jeho pohľad stemnel, potemnelzmraštiť sazvraštiť sazmŕštiť sazried. zamraštiť sazamŕštiť saomraštiť sa (o tvári) • hovor. zaškarediť saexpr. zamosúriť sa (o človeku): s nevôľou sa na nás zaškaredil; zamosúril sa, keď sa mu neurobilo po vôlikniž. zastar. zasmušiť sa


    zvraštiť sa 1. p. zmraštiť sa 1, 2 2. p. zvráskavieť


    mraštiť sťahovať tvár do vrások • mŕštiťvraštiť: mraštil, mŕštil, vraštil tvár od bolestimračiťchmúriť (do zachmúreného výrazu): počúval a mračil, chmúril čelozmrašťovaťzmŕšťovaťzmršťovaťzvrašťovať: zapíjal tabletky a pritom zmrašťoval tvárkrčiťhúžvať: krčil nos nad niečím; hrôza mu húžvala tvárexpr.: krkvaťvráskať: krkval, vráskal čelo od zlostikriviť (ústa): krivila ústa od plačuexpr. osmŕdzať: osmŕdza tvár nad jedlom


    zvrašťovať p. mraštiť


    vráskavieť stávať sa vráskavým • vráskať sa: čelo mu už vráskavie, čelo sa mu už vráskavraštiť samraštiť samŕštiť sa (z citových al. zmyslových podnetov): vraští sa od jedu, mŕšti sa od hnusumračiť sakrčiť sasťahovať sazvrašťovať sa (obyč. o tvári): tvár sa mu sťahuje od bolestivráskovať savráskovatieť (sa) (obyč. o listoch, ovocí): škodcami napadnuté listy sa vráskajú; vráskovatenie ovocia; tvár mu vráskovatie od starostí


    zvrašťovať sa p. vráskavieť


    obrat 1. zmena smeru (obyč. o 180o) • obrátenieotočenie: obrat, obrátenie, otočenie auta do protismeruotočka: otočka s loptouhud. kadencia (melodický obrat na konci skladby)

    2. zásadné, protikladné zmenenie okolností, podmienok al. dovtedajšieho stavu • zvratprevrat: zažiť politický obrat, zvrat, prevratprelomzlom: takýto spoločenský prelom, zlom nik nečakalzmena: historická zmena nastala až neskôrreakcia (opačné, protikladné smerovanie v niečom): prudká reakcia v správaní

    3. p. zvrat 1


    zlom 1. náhle, prenikavé nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: dejinný zlom vo vývine spoločnostiobrat: obrat v myslenízvrat: dramatický zvrat v rokovaníprevrat: vynález znamenal prevrat v technikezmena: nemal rád prudké zmenypremena: premena v názorochkniž. prelom: prelom v zmýšľaní ľudíkniž. ruptúra: v básnikovom vývine nastala ruptúra

    2. výrazné časové rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi: na zlome vekovkniž. prelom: na prelome tisícročírozhranie: rozhranie medzi 16. a 17. storočímhranica: hranica medzi letom a jeseňoupredelpriedel: predel desaťročí

    3. p. trhlina


    zmena 1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: kvalitatívna, spoločenská zmena; zmena počasiapremena: hlboká premena v životeprevratzvrat (náhla prenikavá zmena): prevrat, zvrat vo vedeobrat: politický obratotras: krajinu zasiahol hospodársky otraszlom: revolučný zlom v dejináchkniž. prelom (výrazná, podstatná zmena): ekonomický prelomkniž. prerod (základná zmena): spoločenský prerodskok (náhla zásadná zmena): vývinový skokobmena (čiastočná zmena): zaspievať pieseň s istou obmenouodb. metamorfóza: metamorfóza hornínrevolúcia (základná zmena): priemyselná revolúciaodb. konverzia: konverzia zbrojnej výrobytransformácia: transformácia elektrického prúdureforma (zmena majúca za cieľ zlepšiť niečo): menová reforma

    2. vymedzený pracovný čas zamestnanca (obyč. vo výrobe): robiť na tri zmenyhovor. šichta: vrátiť sa zo šichtyhovor. nočná (nočná zmena): idem z nočnejhovor. denná (denná zmena): dnes mám dennú


    zvrat 1. ustálené slovné spojenie: rečnícky zvratobrat: vtipný slovný obratfrázafrazeologizmuslingv. frazémalingv.: idiomatizmusidióm (ustálený, obyč. doslovne nepreložiteľný výraz príznačný pre daný jazyk): slovník idiomatizmov, idiómov

    p. aj frazeologizmus

    2. p. obrat 2 3. p. zmena 1, zlom 1


    abnormalita vymykanie sa norme • abnormálnosťnenormálnosť: abnormalita, abnormálnosť, nenormálnosť pomerovkniž. abnormitanepravidelnosť: nepravidelnosť pulzuúchylnosťúchylka (nápadná odchýlka od normálneho stavu): duševná, psychická úchylnosť, úchylkazvrátenosťperverzitaperverznosťzvrhlosť


    nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosťkniž.: amorálnosťamoralizmusimorálnosťimoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálnostíkniž. nemrav (Dobšinský)neslušnosťhanebnosťnehanebnosťneprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správaniahriešnosťpejor.: bezbožnosťbohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečískazenosťspustnutosťpren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnostizvrátenosťperverznosťperverzitapejor.: zvrhlosťzhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťouchlipnosťkniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadupejor.: oplzlosťobscénnosťobscenita: obscénnosť filmového záberunecudnosťkniž. neresťpredajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špinašpinavosťprasacinahrub.: sviňacinasvinstvo


    perverzita odchylnosť od normálneho, bežného v okruhu morálky • úchylnosťperverznosťzvrátenosť: sexuálna perverzita, zvrátenosťzvrhlosťneprirodzenosť


    zvrátenosť p. perverzita


    chorobný 1. súvisiaci s chorobou, vyplývajúci z ochorenia, z poruchy zdravia • nezdravý (op. zdravý): chorobná, nezdravá bledosťzávislýchronickýnotorický (o alkoholizme, alkoholikovi)

    2. svedčiaci o poruche psychiky, prežívania; vymykajúci sa z normy, normálnosti, prirodzenosti • nezdravýnenormálny (op. zdravý, normálny): chorobná, nezdravá závislosť od niekoho; chorobný, nenormálny rastabnormálnyneprirodzený (op. normálny, prirodzený): abnormálne, neprirodzené prejavyúchylný (predstavujúci úchylku): úchylná vášeňpatologickýmaniackymanickýkniž. maniakálny (svedčiaci o mánii, prehnanom vzrušení, zaujatí): maniacke, manické prejavykniž. morbídny: hovoriť otvorene o patologických, morbídnych javochzvrátenýzvrhlýhovor. chorý: zvrátený vzťah; zvrátené, zvrhlé, choré túžbyprepiatyprehnaný: prepiata, prehnaná ctižiadosť, žiarlivosť


    necudný bez primeranej mravnej zdržanlivosti, čistoty; zmyselne vyzývavý; svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti (op. cudný, zdržanlivý) • nemravný: necudná, nemravná ženanemorálnyamorálny: nemorálne, amorálne činynehanebnýneprístojný (spoločensky neprimeraný z hľadiska mravnosti): nehanebné, neprístojné obnažovanie ženského telanehanblivýneslušnýfrivolnýkniž. bezostyšný (bez hanby, bez mravných zábran): necudný, neslušný, frivolný tanec; nehanblivá, neslušná, bezostyšná dievkazvrhlýzvrátenýchlipnýpejor. zhýralýkniž. smilný (bez akejkoľvek mravnosti, mravnej zdržanlivosti): zvrhlý, zvrátený, chlipný človek; zvrhlé, zhýralé správanie; necudné, smilné pohľadylascívnypejor.: bezbožnýbohapustýoplzlýobscénny (svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti; op. slušný): lascívne filmové scény; oplzlá, bezbožná nahota; oplzlé, obscénne, bohapusté žarty, reči


    nemravný porušujúci mravné zásady, odporujúci mravným zásadám (op. mravný) • nemorálnyamorálnyneetický (nedodržujúci základy morálky, etiky): nemravný, nemorálny človek; je to nemorálny, neetický, amorálny skutoknecudnýkniž. nerestnýcudzoložnýpredajný (oddávajúci sa nízkym vášňam, pudom, obyč. v sexuálnej oblasti): necudné, nerestné, predajné ženy; necudné správanieľahký (o žene) • neslušnýnehanebnýneprístojný (bez mravnej bezúhonnosti): robiť dievčaťu neslušné návrhy; viesť nehanebný, neprístojný živothriešnypejor.: bezbožnýbohapustý (porušujúci kresťanskú morálku) • expr. zried. zosodomčenýzastar. sodomitský: hriešny, bezbožný čin; viesť nemravné, bohapusté rečipokazenýskazenýspustnutýkniž. padlýpren. prehnitý (mravne upadnutý): syn je pokazený, skazený vplyvom zlého prostredia; nechcem žiť v takejto (mravne) skazenej, prehnitej spoločnosti; padlé dievča; skazený, spustnutý opileczvrátenýperverznýpejor.: zvrhlýzhýralý (chorobne nemravný): zvrátené, perverzné chúťky; zvrhlý, zhýralý mladíkchlipnýkniž. smilný (nemravný čo sa týka pohlavného života): nemravné, chlipné pohľady; chlipné, smilné túžbypejor.: oplzlýobscénny (obyč. o rečiach): rozprávať oplzlé, obscénne žarty; nemravné, oplzlé, obscénne zábery vo filme

    p. aj skazený 3


    neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krásanásilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývinnezvyčajnýzvláštnyčudnýcudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasomdeformovanýdegenerovanýanomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubovnenormálnykniž.: abnormálnyanormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecíchorobnýnezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmuzvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžbyzried.: protiprírodnýprotiprirodzený

    2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieranýstrojenýhranýafektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimikasilenýnútenýnásilnýumelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosťvyumelkovanýpreumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná rečupätýkožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správaniekŕčovitýkniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmevprepiatyprehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

    p. aj neúprimný


    skazený 1. ktorý stratil svoju pôvodnú hodnotu, kvalitu; ktorý sa stal nepoužívateľným (o potrave) • pokazenýpoškodenýznehodnotený: sklad plný pokazených, poškodených, znehodnotených potravínzhnitýhnilý (skazený hnitím): vrece zhnitých, hnilých zemiakovzapáchajúcismradľavý: zapáchajúce mäso, smradľavé vajíčkaplesnivý: skazený, plesnivý chlieb, kompótexpr.: zapľuhavený (Bodenek)skoprdačený (Urbánek)

    p. aj pokazený 1, 2, zlý

    2. ktorý prestal (dočasne) plniť funkciu • pokazenýchorý: skazený, pokazený, chorý žalúdokzlýpoškodenýzničený: má zlý, poškodený, zničený chrup; zničené zdraviehovor. expr. zhumpľovaný

    3. ktorý morálne upadol, klesol; svedčiaci o tom • pokazenýnemravnýnemorálny: skazený, pokazený, nemravný, nemorálny človekpejor.: spľuhavenýspľundravenýpejor. zried. spľuhačenýexpr. zapľuhavený: bohatstvom spľuhavený, spľundravený; celá dedina je upadnutá a spľundravená, spľuhačená; zapľuhavené srdceskorumpovaný (skazený korupciou): skorumpovaná spoločnosťdemoralizovanýpoklesnutýzastar. pokleslýspustený (ktorý sa dopustil mravného poklesku): poklesnutá, pokleslá žena; spustený nemravníkspustnutýsubšt. spustlý (mravne zanedbaný): spustnutá, spustlá spoločenská spodinaexpr. prehnitý: svet je skazený, prehnitýzvrhlýzvrátenýpejor. zhýralý (mravne skazený, až úchylný): zvrhlé, zvrátené vzťahy; zhýralý mládenechovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýzhumpľovanýspankhartenýspanghartený: zopsutá, spanghartená, spankhartená morálka; zlumpáčený, zlumpovaný synexpr. zried. skoprdačený (Urbánek)pejor. zbastardenýhrub. skurvený

    4. p. pokazený 2


    zvrátený 1. odchylný od normálneho (v dôsledku chyby, omylu) • pochybenýpomýlený: zvrátené, pochybené, pomýlené názory, myšlienky, pojmyskreslenýpokrivenýpopletenýpomotanýpoprekrúcaný: skreslený, pomotaný pohľad na vecabnormálnykniž. scestný: abnormálne, scestné uvažovanie

    2. ktorý odporuje prirodzenosti obyč. v sexuálnej oblasti • neprirodzenýúchylný: zvrátený, úchylný človek; zvrátené, neprirodzené túžbyzhýralýzvrhlýperverzný (hlboko zvrátený): zvrhlý čin, perverzné sklonysadistický: sadistické správanienemravnýnemorálnyamorálny (odporujúci mravným pravidlám): nemravné, nemorálne konanieskazenýhovor. expr. zopsutý


    zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiťpreonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiťprepracovaťpretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiťprerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiťprevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniťobmeniťmodifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúťzvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

    2. nahradiť iným • zameniťvymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniťpozamieňaťpovymieňaťpopremieňať (postupne, viacero vecí)


    zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohorazakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé teloprevrátiťzvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrekobrátiťotočiťstočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behuskrútiť: skrútiť auto, pohľadzvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

    2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostíotočiťzmeniťpremeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizáciezvrtnúť: zvrtnúť osudzahataťzamedziťzmariťprekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie


    spätný ktorý smeruje späť (v priestore alebo v čase) • spiatočný: spätná, spiatočná platnosťretrospektívny (smerujúci do minulosti): retrospektívne rozprávanie deja v románeodb. vratnýzvratný: vratný, zvratný pohyb; zvratný smer vývinuodb. retrográdny: retrográdny slovníkkniž.: regresívnyregresný (op. progresívny): regresívny postuppren. račí


    vratký 1. ktorý nemá pevnú polohu (op. pevný) • nepevný: vratká, nepevná stoličkalabilný (op. stabilný): labilná polohaneistý (op. istý): neistý kroktackavýkolísavýknísavýrozkolísanýexpr. kolembavý (sprevádzaný tackaním, kolísaním, knísaním): tackavá, kolísavá, knísavá, rozkolísaná chôdza; kolembavé pohyby člnahojdavýexpr. rozheganý: hojdavá, rozheganá posteľexpr.: trasľavýroztrasený (nemajúci istotu): trasľavé ruky, roztrasený stareczastar. zvratný (Sládkovič)

    2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. pevný) • nepevnýneistý (op. istý): mať vratkú, nepevnú, neistú politickú pozíciunestály (op. stály) • labilný (op. stabilný): v názoroch je veľmi nestály, labilnývrtkavýkolísavý: šťastie je vrtkavé, kolísavémenlivýpremenlivý: žijeme v menlivých, premenlivých časochproblematický: budúcnosť je vždy problematickánerozhodnýbezradný (op. rozhodný): nerozhodná, bezradná odpoveď

    p. aj neistý 1, 2


    vzájomný smerujúci od jedného prvku k druhému a naopak • obojstrannýkniž. obapolný: vzájomná, obojstranná dohoda; obapolná, vzájomná spokojnosťrecipročný: vzájomný, recipročný obchoddvojstranný (medzi dvoma navzájom) • kniž. zastar. vospolný: vospolná pomoc (Kalinčiak)zastar. zvratný: zvratný vzťah


    zvratný 1. p. spätný 2. p. vzájomný 3. p. vratký 1


    zvratok p. vývratok


    veľavravný 1. veľa a zbytočne rozprávajúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný človekrozvravený: rozvravená ženazhovorčivýzvravnýhovorný (ktorý sa rád zhovára): zhovorčivá, zvravná susedazried. rečnýexpr. utáraný: utáraný starecexpr. táravý: táravé jazyčniceexpr.: bľabotavýrapotavý: rapotavá susedapejor. ľapotavýsubšt. ukecaný

    p. aj výrečný 1

    2. veľa naznačujúci, sľubujúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný úsmevmnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný pohľadvýznamnýveľavýznamnýmnohovýznamnýmnohovýznamový: významné, veľavýznamné, mnohovýznamné gestomnohosľubnýveľasľubnýnádejný: veľasľubný, nádejný začiatok

    p. aj významný 3


    výrečný 1. ktorý pohotovo, plynne, presvedčivo, rád hovorí: výrečný advokátzhovorčivývravnýhovornýzried. zvravnýrečnivýrečný (ktorý rád rozpráva): naša suseda je veľmi zhovorčivá, vravná, hovorná, zvravnákniž. zlatoústy (ktorý hovorí príťažlivo a presvedčivo): zlatoústy kazateľveľavravnýmnohovravnýrozvravenýexpr.: táravýutáraný (zbytočne a veľa rozprávajúci): veľavravné, mnohovravné ženy; táravé, utárané jazyčnicekniž. elokventný

    2. p. presvedčivý, významný 1, 3, výrazný 2


    zhovorčivý ktorý rád rozpráva • hovornývravnýzvravný (op. mlčanlivý): má zhovorčivú, hovornú ženukomunikatívny (ktorý rád a ľahko komunikuje; op. nekomunikatívny): komunikatívny typ človekaexpr.: radorečnýradovravný: radorečný muž je výnimkouvýrečný (ktorý plynne a pohotovo rozpráva) • zried.: rečnýrečnivý: výrečný rozprávač, prednášateľveľavravnýmnohovravný (ktorý veľa rozpráva, obyč. zbytočne): mnohovravná sekretárka


    zvravný p. zhovorčivý


    odvrknúť expr. krátko, úsečne al. zlostne odpovedať • expr. odseknúťexpr.: odkresaťodšprihnúť (ostro) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, povýšene) • hovor. expr. odpapuľovať (neúctivo) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom) • expr.: zasyčaťzasipieťsyknúťfľochnúť (zlostne povedať) • zareptaťzahundraťzašomrať (prejaviť nespokojnosť, obyč. ticho, nepriamo) • expr.: zavrčaťzvrčať (nepríjemným hlasom) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (nezrozumiteľne, s nespokojnosťou)


    zvrčať p. odvrknúť


    zvrch p. zvrchu 2


    zvrchu 1. smerom z priestoru, ktorý je hore; z vrchnej časti, z vrchnej strany (op. zdola, zospodu) • zhora: zletel úplne zvrchu, zhorazvysoka: zvysoka, zvrchu sa mu dobre pozeralo na zápasodhoraodvrchu: odhora, odvrchu začali padať kamene; odvrchu, zvrchu ho zakryl hrubou dekounár. vrchom (Zguriška)

    2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vrchnej časti, z vrchnej strany, z povrchu niečoho • zzo (čoho): zliezol zvrchu obrovskej skaly, z obrovskej skaly; zvrchu skrine, zo skrine zložil kuforpoet. zvrch (Hviezdoslav)

    3. p. povýšene


    kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďazvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchníkjarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerínapláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenkakepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeňkaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalátšubašubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubicahubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa)dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský)sako (kabát z mužského obleku): športové sakofrak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo frakusmoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka)kabanicakabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizolkamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizolahovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)


    zvrchník p. kabát


    vrchný ktorý je umiestnený hore al. na povrchu niečoho (op. spodný): vrchné poschodia domu sú voľné; vrchný odevhorný (ležiaci hore; op. dolný): horné zubyvyšný (op. nižný): vyšný koniec dedinypovrchový (vyskytujúci sa, prebiehajúci na povrchu): povrchová vrstva cibule, povrchové dobývanie uhliazastar. zvrchný: zvrchný kabát


    zvrchný p. vrchný


    samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovaťsám: sám si vybral svoje povolanienezávisleautonómne: chce nezávisle, autonómne podnikaťzvrchovanesuverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajinesvojprávne: správa sa svojprávnekniž.: samobytnesvojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytnefraz.: na vlastnú rukuna vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

    2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitneoddeleneosve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osvejednotlivohovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extraseparátnesólovohovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti


    zvrchovane p. samostatne 1


    samostatnosť možnosť, schopnosť sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávnosť: samostatnosť, svojprávnosť občanovnezávislosť: nezávislosť politiky, krajinysloboda: sloboda vierovyznaniasuverenitasuverénnosťzvrchovanosť (najvyššia moc): suverenita, zvrchovanosť štátuautonómiaautonómnosťsamosprávasamosprávnosťsvojbytnosťsamobytiesamobytnosť (riadenie sa, spravovanie sa vlastnými zákonmi): autonómia, samosprávnosť, svojbytnosť spoločenstvaautokefália


    sloboda 1. možnosť voľne, bez cudzieho nátlaku sa prejavovať, rozhodovať, konať: sloboda prejavu, vyznaniavoľnosť: osobná voľnosť

    2. stav bez závislosti • nezávislosťsamostatnosťzvrchovanosť: štátna, politická sloboda, nezávislosť, zvrchovanosť; bojovať za slobodu, nezávislosť, zvrchovanosťsuverenitasuverénnosť: suverenita, suverénnosť štátu


    zvrchovanosť p. samostatnosť, sloboda 2


    absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokojtotálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tmaexpr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotudokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluchbezvýhradnýbezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosťbezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveruneohraničenýneobmedzenýabsolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická mocmaximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentráciadiametrálny: diametrálny protikladjednoznačnýsuverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotkadrvivý: drvivá väčšinazried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastiehlboký: zavládlo hlboké tichoexpr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda


    maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčšínajvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinunajrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší programmaximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakovúplnýabsolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosťkrajnývrcholnýhraničnýlimitnýlimitovýprahovýstropnýstropovýmedznýšpičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovcazvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia


    nezávislý ktorý nie je v stave al. vo vzťahu závislosti (op. závislý) • samostatnýautonómny: nezávislý, samostatný, autonómny štát; nezávislé, samostatné rozhodovanieslobodnývoľný (bez vzťahu podriadenosti, podrobenosti): nezávislý, slobodný národ; slobodný podnikateľ; voľný trhabsolútny (bez akejkoľvek závislosti od vzťahu; op. relatívny): absolútna fyzikálna veličinazvrchovanýsuverénnyvýsostný (bez akejkoľvek závislosti, obmedzenia; op. podriadený): zvrchovaná, suverénna vláda; mať v rukách zvrchovanú moc; výsostné územiesebestačnýkniž. samobytnýzastar. samostačný (bez závislosti od nejakej pomoci): deti sú už finančne sebestačné; je sebestačný v práci; hospodársky samobytný orgánemancipovanýkniž. zried. al. publ. independentnýneskl. obyč. slang. independent (oslobodený od závislosti, vplyvu): emancipované ženy; independentná mládežosamostatnený (ktorý získal samostatnosť, nezávislosť): osamostatnená republikanestraníckyhovor. bezpartajný (bez závislosti od straníckej príslušnosti): nezávislý, nestranícky, bezpartajný kandidát (do parlamentu)


    samostatný 1. ktorý je schopný sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávny: samostatný, svojprávny občannezávislý (nikomu, ničomu nepodriadený): samostatná, nezávislá politika; nezávislé krajinyslobodný (ničím neviazaný, nehatený, neobmedzovaný): slobodný podnikateľsuverénnyzvrchovaný (majúci najvyššiu moc): suverénny, zvrchovaný štát; suverénna, zvrchovaná vládaautonómnysamosprávnysvojbytnýsamobytný (ktorý sa riadi, spravuje vlastnými zákonmi): autonómne, samosprávne, svojbytné spoločenstvoosamostatnený (ktorý sa osamostatnil): osamostatnené deti, osamostatnený podnik

    2. existujúci samostatne, oddelene • osobitný: vyčleniť na obnovu samostatné, osobitné financie; samostatný, osobitný tím odborníkovoddelenýosamostatnenýseparátny (odlúčený od celku, vybraný z celku): oddelená miestnosť, osamostatnený výskum, dostať separátne výtlačky článkusólovýhovor. neskl.: extrasólo: dostať v hoteli extra izbu, kúpiť sólo sakomenej vhodné zvláštny

    3. p. pôvodný 3


    úplný 1. ktorému nič nechýba (op. neúplný) • celýkompletnýneskl. komplet: úplná, celá, kompletná súprava; úplná, celá, kompletná zostava posádkyplný: uskutočniť zmeny v plnom rozsahu; vyplatiť plnú mzduneskrátený (op. skrátený): neskrátené zneniecelkovýkomplexnýcelistvýkniž. celostnýucelený (tvoriaci celok): utvoriť si celkový, komplexný, celistvý, ucelený obraz o veciskompletizovanýsúborný: skompletizované, súborné dielo autoragenerálny (všetko zahŕňajúci): generálna rekonštrukcia stavbytaxatívny (v úplnosti uvedený): taxatívny výpočet

    2. ktorý sa vyskytuje v úplnosti, ktorý nemá nijaké rezervy (op. neúplný) • absolútnydokonalý: pacient potrebuje úplný, absolútny pokoj; aspoň na okamih pocítila úplné, absolútne, dokonalé šťastietotálny: všade vládla totálna tmaexpr. stopercentnýslang. stopro: mať stopercentnú istotupren. matematický: matematická presnosťsuverénnyjednoznačný: suverénny, jednoznačný víťazneobmedzenýneohraničenýbezhraničný (vyskytujúci sa v neobmedzenej miere): mať nad niekým neobmedzenú, neohraničenú moc; prejaviť priateľovi bezhraničnú dôverubezpodmienečnýbezvýhradný (bez akýchkoľvek podmienok, výhrad): vyžadoval bezpodmienečnú, bezvýhradnú poslušnosťexpr. otrocký: otrocká poslušnosťmaximálny (dosahujúci maximum nejakej vlastnosti, miery, hodnoty a pod.): pracovať do maximálneho vypätia síl, maximálne využitie zdrojovzried. zvrchovaný: zvrchované blahohlbokýpren. hrobovýmŕtvolný: hlboké, hrobové tichoexpr. svätý: to je svätá pravdanepreniknuteľný (obyč. o úplnej tme) • samýhovor.: vyloženývyslovený: povedať vyložený, vyslovený nezmysel

    3. p. skutočný 2


    vrcholný dosahujúci vysoký stupeň čo do kvality, miery a pod. • najvyššímaximálny: vrcholný, najvyšší, maximálny stupeňnajdôležitejšínajvýznamnejšínajväčší (dosahujúci vysoký stupeň dôležitosti): vrcholné, najdôležitejšie, najvýznamnejšie dielo autorovej spisovateľskej činnostizvrchovaný: zvrchovaný časrekordný: podať rekordný výkonneprekonaný: neprekonaný rekordpren. kniž. olympský: olympská sláva (Sládkovič)


    výhradný ktorý bol niekomu vyhradený al. prisúdený • výlučnýmonopolnýjediný: výhradné, výlučné, monopolné právo predajavýsadnývýsostnýzvrchovaný (o práve, právomoci)


    zvrchovaný 1. p. nezávislý 2. p. úplný 2 3. p. vrcholný, výhradný


    povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšeneckypohŕdavozvysokazvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchunamyslenenadutosebavedomepyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechochkniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po plecipejor.: veľkopanskyvelikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdravarogantnekniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť

    porov. aj povýšený


    z, zo (koho, čoho) 1. vyjadruje smerovanie von z (vnútorného) priestoru • znútrazvnútra (koho, čoho): z domu, znútra domu sa ozval výkrik; zvnútra izby bolo počuť vzrušené hlasyspomedzi (koho, čoho; smerovanie z priestoru, zo skupiny a pod.): vybrali si spomedzi najlepšíchsprostredsprostriedku (koho, čoho; zo stredu): sprostred, sprostriedku hlúčika vyšiel počerný chlapecvon (čím): pozerali sa von oblokom, z obloka

    2. vyjadruje miestne vzťahy • v (čom): z dvier, vo dverách ešte čosi zakričalna (čom): z troch strán, na troch stranách vyrastali vysoké smrekypo (čom): z oboch strán, po oboch stranách sa vypínali vysoké vrchyzvrchu (čoho; z vrchnej časti, z povrchu niečoho): zo stola, zvrchu stola zložila knihy na zem

    3. vyjadruje príčinu, dôvod • od: z hladu, od hladu sa mu zakrútila hlava


    zhora z priestoru, ktorý je hore, ktorý je vysoko al. vyššie; z hornej strany, z výšky (op. zdola) • zvrchu (op. zospodu): zhora, zvrchu sa mu mesto zdalo veľmi malé; jablká sa začali kaziť zhora, zvrchuodhora (op. oddola) • odvrchu (op. odspodu): stena bola poškodená odhora, odvrchu až po spodokzvysoka: zvysoka, zhora pozoroval, čo sa pod ním robí


    vykríknuť vydať zo seba prenikavý zvuk, prenikavo hlasno vysloviť (obyč. v citovom rozpoložení) • skríknuť: vykríknuť, skríknuť zo sna, zo strachuzvolaťkniž. skričaťkríknuť: zvolá, skričí od prekvapeniazhíknuťzahíknuťzahíkať: zhíknuť od údivuexpr.: zrevaťzarevaťzvriesknuťzvresknúťzvrešťaťzvrieskaťzavrieskaťzavrešťať (drsne, neartikulovane vykríknuť) • expr.: zrúknuťzryčaťzručaťzaryčaťryknúťzryknúťzhučaťzhúknuťzried. zhviaknuťziapnuťvyziapnuť (neartikulovane, obyč. zlostne) • pejor.: vybliaknuťzbliaknuťzabľačaťzabliakaťzaškriekaťzaškrečaťzjačaťzajačať (nepríjemne, ostro)

    p. aj zakričať


    zakričať vydať (v istom krátkom časovom úseku) silný, prenikavý hlas; takýmto hlasom niekoho na niečo upozorniť, niečo oznámiť • zavolať: zakričať, zavolať z diaľky, na druhú stranu uliceskríknuťskričaťkríknuťvykríknuť (krátko): (s)kríknuť, vykríknuť od bolestiexpr.: zakríknuťzarevaťzrevaťzavrieskaťzavrešťaťzvriesknuťzvresknúťvriesknuťvresknúťzvrešťaťzvrieskať: nahnevaný z(a)reval, zavrieskal, zvreskol na nás, aby sme sa pohlivyvresknúťvyvriesknuť: zlostne na dieťa vyvresklaexpr.: zrúknuťzahučaťzhučaťzhúknuťzahúknuťzahúkaťhúknuťzahulákať (silno, hlasno, obyč. drsne a nekultivovane zakričať) • expr. zried. zhviaknuť (Mináč)expr.: zahrmieťzahrmotaťzhrmieťzhrmotať (silno, hlbokým hlasom zakričať) • expr.: zaryčaťzryčaťzaručaťzručaťryknúťzryknúťvyryknúť (vydať neartikulovaný hlas) • expr.: zaziapaťziapnuť (obyč. zlostne zakričať) • pejor.: zaškriekaťzaškrečaťzajačaťzabľačaťzabliakaťzbliaknuťzbľačaťvybliaknuť (nepríjemne al. ako zviera) • osopiť sahovor. expr.: zhurtovaťzahartusiť (na niekoho s hnevom, rázne a pod.): z ničoho nič sa na niekoho osopiť, na niekoho zhurtovať, zahartusiťprivolať (zakričať za niekým): nahnevaný otec nám ešte čosi privolal


    zvolať 1. prenikavo, obyč. v citovom rozpoložení niečo vysloviť; takýmto spôsobom sa obrátiť na niekoho • zavolaťskríknuťvykríknuťzakričať: zvolala, skríkla vysokým tenkým hlasom; vykríknuť, z(a)volať, zakričať z plného hrdla na niekohoskričať: skričal v zúfalstve na otcaexpr.: zrevaťzarevaťzavrešťaťzavrieskaťzvrešťaťzvresknúťzvriesknuť: z(a)revať od bolesti; deti z(a)vrešťali, zavrieskali, zvreskli od hrôzyexpr.: zahulákaťzhúknuťzahúknuťzhučaťzahúkaťzhrmieťzahrmieťzahrmotať (zvolať, obrátiť sa na niekoho neprimerane hlasným, zle artikulovaným a pod. hlasom): mladík čosi zahulákal, zhúkol miesto pozdravu; Z(a)hrmeli, zhučali na nás: stojte!expr.: zhíknuťzahíkať (zvolať od prekvapenia): zhíkla, zahíkala nad toľkou krásouprivolaťkniž. prevolať (hlasno): privolať, prevolať na slávu

    2. volaním sústrediť na jedno miesto; požiadať o prítomnosť na istom podujatí • zavolaťpovolať: vedúci zvolal, zavolal, povolal všetkých pracovníkov do knižnice; povolať brancovzozvaťpozvať: zozvať poslucháčov do zasadačky; pozvať členov na zasadnutiepopozývaťpozvolávať (postupne viacerých): popozývali, pozvolávali na svadbu všetkých príbuzných


    zvresknúť, zvrešťať p. zakričať


    nemravník nemravný človek • zvrhlíkzried.: zvrhleczvrheľ (Hviezdoslav)kniž. spustlík (Figuli)zried. spustlec (Hviezdoslav)nehanebníknehanblivecpejor.: zhýralecchlipníkkniž.: smilníknecudníknerestníkhrub.: sviňasviniarprasa


    zvrhlík zvrhlý človek • nemravníkpejor. zhýraleckniž. spustlík (Figuli)kniž. zried.: spustleczvrhleczvrheľ (Hviezdoslav)


    zvrheľ, zvrhlec p. zvrhlík


    zvrhlosť p. perverzita


    zverský expr. 1. ktorý sa vyznačuje veľkou krutosťou a surovosťou • expr. beštiálny: zverský, beštiálny človek, činneľudskýbrutálnysurovýbarbarský: brutálne, surové zaobchádzaniekrvilačnýsadistickýpren. kanibalský: krvilačné, kanibalské vraždenieexpr.: zvlčenýzvlčilýzvrhlýzvierací: zvlčený, zvrhlý zločinodpornýhnusný (vyvolávajúci odpor, hnus): odporná vraždapríšernýohavnýobludný: príšerná, obludná pomstahrub. zhovädilý: zhovädilý človek

    2. p. hrozný 1


    zvrhlý p. zvrátený 2


    zhodiť 1. prudkým pohybom hodiť smerom nadol • zvrhnúť: zhodiť vázu zo stola; zvrhnúť na mesto bombysotiť (prudko posunúť): sotiť balík pod stôlzhádzaťpozhadzovať (postupne): zhádzať, pozhadzovať šaty zo seba, uhlie z vozaexpr. pošmárať (postupne, viac vecí): pošmára zo stola kartystrhnúťzraziť (úderom): zraziť, strhnúť palicou ovocie zo stromuzvaliť: zvaliť súpera na zempozrážaťpováľať (postupne, viac vecí zhodiť, zraziť): vietor pozrážal, pováľal mladé stromčeky

    2. p. schudnúť 3. p. pokoriť 1


    zvrhnúť 1. pustiť al. hodiť z výšky smerom dolu • zhodiť: zvrhnúť, zhodiť bomby z lietadla; zhodiť náklad do jamyzvaliťzraziť: pridržať vázu, aby ju vietor nezvalil, nezrazilsotiť (prudko posunúť): sotiť niekoho do priepasti

    2. násilím zbaviť moci, vlády • zosadiťzhodiť: zvrhnúť spoločenský systém; zvrhnúť, zosadiť, zhodiť vládu, kráľadetronizovať: detronizovať vládcupovaliť: tyranov v revolúcii povalili; spoločenský poriadok bol povalenýsuspendovať (úradne zbaviť úradu al. hodnosti): notára, kňaza suspendovali


    zvrhnúť sa 1. zmeniť sa na horšie al. na svoj opak; stratiť svoju hodnotu • obrátiť sa: rodinná slávnosť sa zvrhla, obrátila na vzájomné urážanie; zápas sa zvrhol na bitkudegenerovať (podľahnúť úpadku): morálka takýmto spôsobom degeneruje

    2. stať sa zvrhlým, zvráteným, nemorálnym • skaziť sapokaziť sa: po odchode z domu sa celkom zvrhol, skazil, pokazilspustiť sa: dievča sa v zlej spoločnosti spustilohovor. expr.: zopsuť sapopsuť saspľuhavieťspľuhačiť saspľundravieť: bojí sa o deti, že sa jej vo svete zopsujú, spľuhačiaexpr. zried. spaskudiť sahovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť saskoprdačiť sa: začal piť, celkom sa zlumpáčilhrub.: spanghartiť saspankhartiť sa


Pozri výraz ZVR v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: kla, nkh, tpn, zvd, rga, lcs, fwp, čáve, vpu, draãƒæ ã â, ikt, pk, v v, esr, tsl
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV