Synonymá slova "zveriť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 11 výsledkov (1 strana)

  • dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

    2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


    poručiť 1. nechať ako dedičstvo • práv. odkázať: dom poručil, odkázal najstaršiemu synovizanechaťprenechať: polovicu svojho majetku zanechal, prenechal cirkvi

    2. niekoho, niečo dať s dôverou do opatery, ochrany, na starosť, do správy a pod. • zveriť: siroty poručila sestre; všetko poručil, zveril osudu, náhodeodovzdať: dieťa odovzdali starým rodičom; byt po odchode odovzdal príbuzným

    3. p. prikázať 1


    požičať poskytnúť niečo niekomu na jeho žiadosť (na dočasné používanie) • vypožičať: požičať, vypožičať niekomu väčšiu sumu peňazí, chatu na dovolenkukniž. zapožičať (úradne požičať): exponáty nám zapožičala Slovenská národná galériapolit. slang. prepožičať (dať do používania obyč. dočasne): prepožičať hodnosť, vyznamenaniezastar. zveriť (dať na úver): banka im zverila peniaze na tovarporozpožičiavaťrozpožičať (viacerým osobám, na rozličné miesta): rodinné úspory rozpožičal, porozpožičiaval kamarátom


    prenechať vzdať sa v niečí prospech al. vôbec odovzdať niekomu niečo • postúpiťodstúpiť: všetok rodinný majetok prenechá, postúpi bratovi; prenechať, odstúpiť časť územia protivníkoviponechaťnechaťdať: rozhodovanie (po)necháme, dáme mladším; nechali, dali nám auto za polovičnú cenuvydať (dať do moci niekoho): vydal im svoju pozíciuprepustiť: prepustiť niekomu na istý čas garsónkuzložiť: všetku starosť zložil na manželku, prenechal manželkezveriť (s dôverou odovzdať obyč. do opatery): zveriť svoje úspory bankepopustiť: popustil mi svoje miesto na sedenie


    priznať 1. pravdivo vyjaviť niečo o sebe (obyč. niečo negatívne), nezatajiť, nezaprieť • priznať si: priznať (si) prehru, omyl, neúspechuznať (prijať ako pravdivé, pripustiť po istom zdráhaní): uznal, že nepostupoval správnekniž. doznať: doznať svoju vinupriznať sa (potvrdiť svoju účasť na niečom, čo sa obyč. hodnotí ako prečin, vina): priznal sa ku krádeživyznať sa: úprimne sa vyznal zo svojej viny, priznal si svoju vinu; vyznať sa zo svojich citov, priznať svoje cityexpr. vyspovedať sa: zo všetkého sa mi vyspovedalaprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce prezradiť, vyzradiť, čo ho trápizveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo) (dôverne povedať): zveriť sa niekomu so svojím previnením, zveriť niekomu svoje hrozné tajomstvopráv. deklarovať (priznať právne významnú skutočnosť)

    2. právne, súdne prideliť • prisúdiť: dedičstvo mi priznali, prisúdili celépririeknuťpripísať: zabraté územie im nechceli naspäť pririeknuť; majetok pripísať, pririeknuť deťom


    priznať sa 1. pravdivou výpoveďou potvrdiť vinu, nezatajiť niečo • priznať: obvinený sa napokon ku všetkému priznal, všetko priznalkniž. doznať: doznať vinu v celom rozsahuvyznať sa: zo svojho previnenia sa skrúšene vyznalprezradiťvyzradiť (niečo tajné, tajené): prezradil, vyzradil svoju slabosťzveriť sa (s niečím) • zveriť (niekomu niečo): nechce mi zveriť svoje ťažkostipopriznávať sa (postupne): deti sa napokon popriznávali

    2. na základe poznania, blízkosti a pod. nadviazať kontakt s niekým, prejaviť vzťah k niekomu • prihlásiť sa: z bývalých spolužiakov nik sa mu nepriznal, nik sa k nemu neprihlásilprihovoriť saprivravieť sa: pozná ma dobre, ale sa mi neprihovoril, neprivravelpopriznávať sapoprihlasovať sa (postupne al. o viacerých jednotlivcoch): popriznávať sa, poprihlasovať sa k starým priateľstvámexpr. pritrizniť sa (Kukučín)


    zdôveriť sa dôverne povedať niekomu niečo; povedať niekomu dôverné veci • zveriť sazveriť (komu, čo): zdôveriť sa, zveriť sa rodičom so svojimi plánmi; zveriť priateľke svoje obavyexpr. vyspovedať sa: vyspovedala sa mi zo svojich žiaľov, ťažkostívyznať sa (priznať sa k niečomu tajnému): zo všetkého sa predo mnou vyznalprezradiťvyzradiť (o sebe): prezradila, vyzradila mi, že jej manželstvo sa nevydarilozastaráv. zjaviť sa: nikomu sa o tom nezjavil


    zveriť 1. p. dať 1, poručiť 2 2. p. zveriť sa 1, zdôveriť sa 3. p. požičať


    zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sazveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plányvyznať sapriznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez vinyexpr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činuvyjaviťprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti

    2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciuhovor.: znechať sanechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhýchzastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Bohaoprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprieoddať sapoddať saodovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli

    3. p. zasnúbiť sa


    oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národupoddať sapodvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkompodľahnúťprepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachuvenovať sa: celý sa venoval športuzveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhodevložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

    porov. aj holdovať

    2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí saoplatí sahodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovaťstojí za to: stojí za to cestovaťnačimtreba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

    3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa


    zasnúbiť sa sľúbiť si navzájom manželstvo: mladí sa pred týždňom zasnúbilizastar. zrukovať sa (Dobšinský)zastar. zveriť sa: zveriť sa s mládencom


Pozri výraz ZVERIŤ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV