Synonymá slova "zme" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 82 výsledkov (1 strana)

  • automatický 1. vykonávajúci nejakú činnosť al. úkony vlastnou silou, vlastným mechanizmom, bez účasti, zásahu človeka; založený na tomto princípe • plnoautomatickýplnoautomatizovaný: automatická, plnoautomatická, plnoautomatizovaná výrobná linkasamočinnýsamochodnýsamohybný: automatická, samočinná kontrola výrobkov; samočinné vypínanie magnetofónu; samochodný, samohybný strojautomatizovaný (vykonávaný automaticky): automatizované zariadenie, automatizované ovládanie prevádzky

    2. konaný automaticky, u človeka bez účasti vôle, vedomia (o prejavoch človeka al. iného živého tvora) • mimovoľnýsamovoľný: automatický, mimovoľný, samovoľný pohyb, reflexneuvedomenýnevedomý (bez účasti ľudského vedomia; op. uvedomený, vedomý): neuvedomená, nevedomá reakciapodvedomýpudovýinštinktívny: podvedomá, pudová, inštinktívna obranareflexnýreflexívny: reflexné, reflexívne prejavy organizmuzmechanizovanýmechanickýzautomatizovaný (robený bez rozmýšľania, automaticky, ako stroj; obyč. o pohyboch pri manuálnej práci) • bezmyšlienkovitý: bezmyšlienkovitá práca, bezmyšlienkovité úkony

    p. aj bezduchý 1


    mechanický 1. vzťahujúci sa na hmotnú, fyzickú stránku • fyzický: mechanické, fyzické podráždenievonkajší (op. vnútorný): mechanický, vonkajší vplyv

    2. založený na mechanizme; vykonávaný mechanizmom (op. ručný, manuálny): mechanické hračkymechanizovanýzmechanizovaný (vybavený mechanizmom): (z)mechanizovaná výrobastrojový (vykonávaný pomocou strojov): strojové obrábanie pôdyautomatizovanýzautomatizovanýautomatický (vybavený automatom): mechanické, (z)automatizované riadenie; automatická výrobná linka

    3. uskutočnený bez účasti vedomia, vôle • neuvedomenýmimovoľnýsamovoľný: robiť mechanické, neuvedomené, mimovoľné pohyby; mimovoľná, samovoľná reakcia na podnetzmechanizovanýzautomatizovanýautomatickýsamočinný (obyč. ako výsledok častého opakovania): zmechanizovaná, zautomatizovaná, automatická činnosť; zmechanizovaný, samočinný postup prácespontánnypodvedomý: spontánne, podvedomé konaniereflexívnyinštinktívny (založený na reflexe, inštinkte): reflexívna, inštinktívna obranabezduchýnetvorivý (bez uplatnenia rozumu): mechanický, bezduchý, netvorivý drilpejor.: remeselníckyremeselnýrutinnýrutinovanýrutinérskyšablónovitýšablónový: remeselnícky, rutinný, šablónovitý spôsob práce


    profesionálny 1. súvisiaci s profesiou, výkonom určitého povolania; založený na odbornosti (op. neprofesionálny) • profesijnýprofesiový: profesionálna, profesijná, profesiová orientáciapracovný: profesionálny, pracovný záujemodborný (op. neodborný, amatérsky): odborný výkon, odborná úroveňslang.: profíckyprofi (neskl.)

    p. aj skúsený

    2. dobre zvládnutý, ale bez osobného vkladu, úprimného cítenia • nacvičený: profesionálna, nacvičená úslužnosť; profesionálny, nacvičený úsmevzmechanizovanýzautomatizovanýautomatický: zmechanizované, zautomatizované, automatické pohybyslang. profícky


    zmechanizovaný p. automatický 2, mechanický 2, 3; profesionálny 2


    zabehať sa 1. dostať sa do plynulej činnosti, do riadneho chodu, do prevádzky • zabehnúť sa: motor sa už dobre zabehal, zabeholzapracovať sa (naučiť sa vykonávať nejakú činnosť; o človeku): pracovník sa v novej funkcii rýchlo zapracovalzautomatizovať sazmechanizovať sa (začať fungovať automaticky, mechanicky): pohyby sa pri stroji zautomatizovali, zmechanizovali; výroba sa zautomatizovala

    2. stať sa bežným, zaužívaným (o niečom novom) • ujať savžiť sazaužívať sa: nová metóda sa rýchlo zabehala, ujala, vžila, zaužívalafraz.: udomácniť savojsť do životazapustiť korene: nové spôsoby aj u nás vošli do života, zapustili korenezakoreniť sa: oslavy sa na pracovisku dávno zakorenili


    spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

    2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

    3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

    4. p. klesnúť 1


    zísť1 1. dostať sa dolu (chôdzou, na dopravnom prostriedku a pod.) • zostúpiť: zísť, zostúpiť z vyhliadkovej veže; zísť, zostúpiť na lyžiach do doliny; auto zišlo do jarkuzbehnúť (rýchlo, obyč. behom zísť): do doliny zbehol za pol hodinyexpr. zletieť (rýchlo): zletel po schodoch ako strelazliezť (namáhavo al. lezením zhora zísť): zliezť z vrchu, zo stromuexpr. zvliecť sa (obyč. z ležiacej polohy ťažko zísť): zvliecť sa z lavicezosadnúťvysadnúť (zísť z vyvýšeného sedadla, miesta): zosadnúť z koča, z koňaexpr.: steperiť sazošmotlať sasterigať sasťarbať sazmechriť sazredikať sastrepať sa (namáhavo, pomaly, nešikovne a pod. zísť): kým sa z kopca zredikali, bola tma; Strep sa už z tej povaly!expr. zošuchtať sa (šuchtavo zísť): ledva sa po schodoch zošuchtala do pivniceexpr. zošiplať sa (pomaly zísť) • poschádzaťposchodiť (postupne)

    2. p. odbočiť 1 3. p. zmiznúť 3, zlieniť sa 2 4. p. minúť sa 2


    zmechriť sa p. spadnúť 1, zísť1 1


    zmedzinárodniť sa stať sa medzinárodným, internacionálnym; nadobudnúť medzinárodný ráz • zmedzinárodnieťzinternacionalizovať sa: moria sa zmedzinárodnili; niektoré piesne zmedzinárodneli


    rozdrobiť sa 1. drobením sa rozdeliť na malé kúsky • rozmeliť sakniž. rozmelniť sa: pôda sa rozdrobila, rozmelilazried. zmeliť sa: huby sa v taške zmelilirozmrviť sapomrviť sazmrviť sarozdrviť sapodrviť sa: sklo sa pod ťarchou rozdrvilorozpadnúť sarozsypať sa: starý sud sa rozpadol, rozsypal

    2. p. rozdeliť sa 1


    zmeliť sa p. rozdrobiť sa 1


    hrsť miskovito ohnutá dlaň • poet. žmeň: za hrsť, za žmeň zeme


    žmeň p. hrsť


    obrat 1. zmena smeru (obyč. o 180o) • obrátenieotočenie: obrat, obrátenie, otočenie auta do protismeruotočka: otočka s loptouhud. kadencia (melodický obrat na konci skladby)

    2. zásadné, protikladné zmenenie okolností, podmienok al. dovtedajšieho stavu • zvratprevrat: zažiť politický obrat, zvrat, prevratprelomzlom: takýto spoločenský prelom, zlom nik nečakalzmena: historická zmena nastala až neskôrreakcia (opačné, protikladné smerovanie v niečom): prudká reakcia v správaní

    3. p. zvrat 1


    zlom 1. náhle, prenikavé nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: dejinný zlom vo vývine spoločnostiobrat: obrat v myslenízvrat: dramatický zvrat v rokovaníprevrat: vynález znamenal prevrat v technikezmena: nemal rád prudké zmenypremena: premena v názorochkniž. prelom: prelom v zmýšľaní ľudíkniž. ruptúra: v básnikovom vývine nastala ruptúra

    2. výrazné časové rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi: na zlome vekovkniž. prelom: na prelome tisícročírozhranie: rozhranie medzi 16. a 17. storočímhranica: hranica medzi letom a jeseňoupredelpriedel: predel desaťročí

    3. p. trhlina


    zmena 1. nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: kvalitatívna, spoločenská zmena; zmena počasiapremena: hlboká premena v životeprevratzvrat (náhla prenikavá zmena): prevrat, zvrat vo vedeobrat: politický obratotras: krajinu zasiahol hospodársky otraszlom: revolučný zlom v dejináchkniž. prelom (výrazná, podstatná zmena): ekonomický prelomkniž. prerod (základná zmena): spoločenský prerodskok (náhla zásadná zmena): vývinový skokobmena (čiastočná zmena): zaspievať pieseň s istou obmenouodb. metamorfóza: metamorfóza hornínrevolúcia (základná zmena): priemyselná revolúciaodb. konverzia: konverzia zbrojnej výrobytransformácia: transformácia elektrického prúdureforma (zmena majúca za cieľ zlepšiť niečo): menová reforma

    2. vymedzený pracovný čas zamestnanca (obyč. vo výrobe): robiť na tri zmenyhovor. šichta: vrátiť sa zo šichtyhovor. nočná (nočná zmena): idem z nočnejhovor. denná (denná zmena): dnes mám dennú


    obrátiť 1. dať na opačnú, protiľahlú stranu • prevrátiťotočiť: obrátil, prevrátil, otočil list v knihe; obrátiť, otočiť látku na líceexpr. prevaliť: jazykom prevalil jedlo na druhú stranu; prevaliť v údive očipoobracaťpootáčať (postupne) • pootočiťpoobrátiť (čiastočne)

    2. dať niečomu opačný al. iný smer • otočiť: obrátil, otočil hlavu; na konci ulice auto otočil, obrátilzvrtnúťskrútiťskrútnuť (náhle, okolo osi): chlapec naraz bicykel zvrtol; zvrtnúť kľúčom v zámke; pren. zvrtnúť, obrátiť reč na iné

    3. priviesť k istej zmene • zmeniťpremeniť: obrátil, zmenil kamarátovo presvedčenie, obrátiť, premeniť zmýšľaniezried. preobrátiť: chcieť preobrátiť svetexpr.: preinačiťpreonačiť: nik ho nepreinačí


    prekrútiť 1. znova, ešte raz nakrútiť; krútením dať do inej polohy (a obyč. pokaziť) • pretočiť: prekrútiť, pretočiť film; prekrútiť, pretočiť koliesko na hodinkáchprevrátiťpreklopiťobrátiť (oči): s nevôľou prevrátila, obrátila, preklopila oči dohorazried. prekrútnuť: prekrútnuť cievku

    2. zámerne vyložiť nesprávne • prevrátiťpreinačiť: fakty, pravdu majstrovsky prekrútiť, prevrátiť, preinačiťsfalšovaťexpr. pokriviť (nepravdivo vyložiť): sfalšovať, pokriviť historickú skutočnosťzmeniť: zmení všetko podľa svojej vôleznetvoriťspotvoriť (jazykovému výtvoru dať neadekvátnu podobu): znetvorili, spotvorili text na nepoznaniezdeformovať: na matrike mu zdeformovali priezviskohovor. skomoliť: skomoliť odkaz od niekoho; skomolený, prekrútený citátfraz. prevrátiť naruby (úplne prekrútiť): všetko prevráti narubypoprekrúcaťpoprekrucovať (postupne, viac vecí)


    premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniťpretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systémkniž.: prerodiťpreporodiťobrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svetkniž. preformovať: treba preformovať celé naše mysleniezreformovaťreformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopisodb. transformovať: transformovať elektrický prúdkniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz)preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemyselprečariťprečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabukniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)

    p. aj prerobiť

    2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasovhovor.: preinačiťpreonačiťzinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačilipren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilopozmeniťobmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódiapopremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňanézvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie

    3. nahradiť niečím iným • zameniťvymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingyhovor.: prečaraťprečarovaťzačaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajacaprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vetyzmeniťrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovkupopremieňaťpozamieňaťpovymieňať (postupne, viacero vecí)


    prepísať 1. znova napísať: žiak krasopisne prepísal úlohuodpísať (napísať podľa predlohy): návod na použitie si odpíšempreklepať (prepísať na stroji): preklepať článok trojmoexpr.: preklepkaťpreťukať (na stroji): pomaly si príspevok preklepkám, preťukám sámpoprepisovať (viac vecí)

    2. napísať v inej sústave; pren. vyjadriť ináč • odb. transkribovať: dobre prepisuje, transkribuje stenografický záznam; fonetické prepisovanie, transkribovanie ľudovej piesneodb. transliterovať (prepísať z jednej abecednej sústavy do druhej každé písmeno osobitne): zápis v azbuke transliterovať do latinky; pren. poviedku prepísať, transkribovať do filmovej podoby

    3. znova, inak spracovať (obyč. písaný text) • prepracovaťprerobiť: poviedku autor niekoľko ráz prepísal, prepracoval, prerobilopraviťzmeniť: niektoré časti článku treba ešte opraviť, zmeniť

    4. urobiť prevod majetku • previesť: prepísať, previesť dom na detipoprepisovať (postupne, na viaceré osoby)


    prerobiť 1. urobiť znova, ale inak a lepšie • prepracovať: prerobiť, prepracovať pôvodný projekt metrapretvoriť (tvorivým úsilím): pretvorila domácnosť na útulný domovupraviť (prispôsobiť novým požiadavkám): upraviť kuchyňu na obývačkuprestavaťadaptovaťprispôsobiť (uspôsobiť na iné podmienky): adaptovanie, prispôsobenie objektu na koncertnú sálupoprerábať (postupne, viac vecí) • zmeniťpremeniť (prácou na niečo iné): zanedbané priestranstvo zmeniť, premeniť na kvitnúci parkkniž. modifikovať: projekt modifikujúpreštylizovať (štylisticky prerobiť): preštylizovaná vetaprevychovať (výchovou prerobiť): starého už neprevychováš

    p. aj premeniť

    2. hovor. ostať bez finančného zisku (pri podnikaní, obchodovaní a pod.) • prísť o niečo: pri predaji domu sme veľmi prerobili, prišli sme o veľa peňazístratiťzastaráv. utratiť: pri celej transakcii sme veľa nestratili, neutratilihovor. expr.: prekašlaťprekašľať: pri zlom obchodovaní veľa peňazí prekašlal


    vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiťkniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti strojazmeniť: rád by zmenil miestozameniťhovor.: vyčaraťvyčarovaťprečaraťprečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovkyhovor.: čaraťčarovať: s nikým by nečaral, nečarovalsubšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnikahovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vetepremeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobnépovymieňaťpopremieňaťpozamieňaťpomeniť (postupne, viac vecí)

    2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúťvybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík


    zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v bankezmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť bythovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť číslahovor.: vyčaraťvyčarovaťzačaraťzačarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračkyhovor.: čaraťčarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovaťhovor.: prečaraťprečarovať: prečarali si stoličkypremeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobnékniž. substituovaťnahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti strojapozamieňaťpovymieňaťpomeniťpopremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky


    zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiťpreonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiťprepracovaťpretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiťprerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiťprevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniťobmeniťmodifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúťzvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

    2. nahradiť iným • zameniťvymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniťpozamieňaťpovymieňaťpopremieňať (postupne, viacero vecí)


    zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohorazakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé teloprevrátiťzvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrekobrátiťotočiťstočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behuskrútiť: skrútiť auto, pohľadzvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

    2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostíotočiťzmeniťpremeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizáciezvrtnúť: zvrtnúť osudzahataťzamedziťzmariťprekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie


    obrátiť sa 1. dať sa, dostať sa do opačnej al. inej polohy • otočiť sa: obrátil sa, otočil sa na chrbátprevrátiť saexpr.: prevaliť saprekotúľať saprekrbaliť sa: dieťa sa prevalilo, prekotúľalo, prekrbalilo na bruškoprehodiť sa (rýchlo): v spánku sa prehodil na druhý bokzastar. zaobrátiť sa (Dobšinský)poobracať sapootáčať sa (postupne) • pootočiť sapoobrátiť sa (čiastočne)

    2. dať sa opačným al. iným smerom • otočiť sa: auto sa na námestí obrátilo, otočilozvrtnúť saskrútiť saskrútnuť sa: nahnevaná sa zvrtla, skrútla na opätku a odišla; vietor sa skrútil, skrútol na západvzoprieť sapostaviť sa proti (v názore, v činnosti a pod.): všetci sa vzopreli, postavili proti námzried. zavrtnúť sa: ešte sa stihneme zavrtnúť

    3. nadobudnúť iný ráz (obyč. v zmýšľaní, morálke a pod.) • konvertovaťprestúpiť (obrátiť sa na inú vieru) • zmeniť sapremeniť saotočiť sa: počasie sa obrátilo, zmenilo; všetko sa na dobré obráti, zmení, premení; Kedy sa obrátiš, zmeníš?hovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilfraz. expr. prevrátiť kabát: naraz všetci v politike obrátili kabátobmeniť sa (sčasti sa obrátiť)

    4. prísť k niekomu s prosbou, so žiadosťou o niečo • požiadaťpoprosiť (o pomoc, o vybavenie niečoho): obrátila sa v núdzi na rodinu, v núdzi požiadala, poprosila rodinu (o pomoc)uchýliť sakniž. utiecť sa (nájsť útočisko): uchýliť sa, utiecť sa v nešťastí k rodičom

    p. aj osloviť 2


    zmeniť sa nadobudnúť iný vzhľad, ráz a pod., stať sa iným, zmeniť tvárnosť, podstatu • premeniť sa: na starosť sa už nezmením, nepremenímhovor.: preinačiť sapreonačiť sa: život sa nám celkom preinačilprejsť (zmeniť sa na niečo iné): modrá prešla do zelenej; hádky prejdú do bitkypopremieňať sa (postupne): v meste sa všeličo popremieňalopozmeniť saobmeniť sa (sčasti sa zmeniť): jej vzťah k rodine sa pozmenil; obmenil sa nám denný poriadoknapraviť sa (zmeniť sa k lepšiemu): žiak sa v poslednom čase napravilobrátiť sa: zajtra sa počasie obráti; všetko zlé sa obráti na dobréodstať sa (v úsloví): čo sa stalo, už sa neodstanepresunúť sa (o rozložení niečoho): pomer síl sa presunulkniž. prepodstatniť sa (zmeniť svoju podstatu): literatúra sa celkom prepodstatnilakniž.: preporodiť saprerodiť sa: mladík sa pre(po)rodil na chlapaprevteliť sa (zmeniť sa na inú bytosť, vstúpiť do inej bytosti): Boh sa prevtelil do človekakniž. transmutovať (zmeniť sa transmutáciou, zmeniť sa ako druh): rádioaktívne prvky transmutujú


    predbežný 1. konaný ako príprava • prípravný: predbežné, prípravné rokovania pred stretnutím najvyšších politikov

    2. ktorý nemá konečnú platnosť (op. definitívny, konečný) • dočasný: predbežný, dočasný rozpočet, návrhzmeniteľnýodvolateľný (ktorý možno zmeniť, odvolať; op. definitívny, konečný): zmeniteľné, odvolateľné rozhodnutie; odvolateľný súhlasnepresnýpribližnýneuzavretý (zisťovaný predbežne; op. presný, uzavretý): nepresný, približný, neuzavretý počet uchádzačovpredpokladaný (ktorý sa len predpokladá): predbežný, predpokladaný termín skončenia úlohy (op. presný)


    zmeniteľný p. predbežný 2


    zmenka cenný papier ako platobný a úverový prostriedok: splatnosť zmenkyhovor. zastar.: veksľavechsľa: podpísať veksľu, vechsľu


    ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým al. ako na začiatku (op. zväčšený) • zmenšenýzníženýopadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakovodb. atrofický

    2. ktorého fyzické al. duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení • chabýslabýmalátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervymdlýzoslabnutýexpr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svalyvysilenýunavenýustatývyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmussklesnutýskľúčenýskormútenýexpr.: zvädnutýuvädnutýspľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá náladanepružný (bez pôvodnej pružnosti) • ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožkaneohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica


    obmedziť 1. určiť rozsah platnosti, pôsobnosti niekoho, niečoho • ohraničiť: vláda obmedzila, ohraničila právomoc úradovvymedziťkniž. limitovať: vymedzenie, limitovanie času na výskumkniž. rámcovať (nedok.): autor rámcuje dej historickými udalosťamilokalizovať (obmedziť pôsobenie niečoho na isté miesto): lokalizovať požiar

    2. určiť menší rozsah, intenzitu, platnosť a pod. • zmenšiťznížiť: obmedziť, zmenšiť, znížiť prídel pohonných hmôtzúžiť: zúžiť okruh pôsobnostíkniž. oklieštiť: oklieštiť práva, požiadavky menšínredukovaťzredukovať: (z)redukovanie stavu armádyreštringovaťzreštringovať: (z)reštringovanie počtu zamestnancov, financiíparalyzovať (urobiť menej účinným): paralyzovať škodlivú činnosť spolkuminimalizovať (obmedziť na minimum) • pren. expr.: obkresaťobstrihaťokyptiť: obkresať, obstrihať platnosť zákona; okyptiť domáci rozpočet


    uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsťvyslobodiťoslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si rukyvymaniťvymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalusubšt. vyprostiť

    p. aj prepustiť

    2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasokpopustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

    p. aj odviazať

    3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniťvyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosťodblokovaťtech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechodprekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

    4. ubrať z intenzity • zmenšiťzmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlakpovoliť: povolil zovretie dlaníexpr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu


    zmierniť urobiť miernejším, miernym, znesiteľnejším, menším • zmenšiťoslabiťznížiť (op. zväčšiť): zmierniť, zmenšiť napätie v rodine; oslabiť, znížiť nepriaznivé účinky priemyslustíšiťzjemniťstlmiťzmäkčiť (urobiť príjemným, lahodným, menej intenzívnym): stíšila, zjemnila, stlmila hlas; zmäkčiť, stíšiť, zmierniť osvetlenieutíšiť (nepríjemné pocity): utíšiť žiaľ, hnevzried. umierniť: umierniť svoju zlosťochladiťschladiťzried. obľaviť: treba ochladiť, schladiť otcov hnevexpr.: zahasiťuhasiťzahnať: zahnal hlad v najbližšej reštaurácii; uhasiť si smäd; zahnať túžbu po domovespomaliť (pohyb): zmierniť, spomaliť krok, tempo (op. zrýchliť)


    ubudnúť stať sa menším čo do počtu, množstva, rozmerov (op. pribudnúť) • odbudnúť: záujemcov o šport ubudlo, odbudlo; síl mi v poslednom čase ubudlo; z krásy jej neubudlo, neodbudlozmenšiť sa: zásoby pšenice sa zmenšili, odbudlo z nichschudnúť (pri zmenšení telesnej váhy): neubudlo z nej, neschudlapoubúdať (postupne ubudnúť): poubúdalo zo zásob


    zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšilstenknúťstenčiť sazúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sazoschnúť (sa)zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo salek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrklipoklesnúťklesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)kleslaubudnúťodbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlozoslabnúťoslabnúťzoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sazredukovať saznížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimumobmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzilazdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelozrednúť: zástupy zredlizried. zmalieť (Urban)


    zmierniť sa stať sa miernejším, miernym, menším, znesiteľnejším, menej intenzívnym • zmenšiť saoslabiť sazoslabiť saoslabnúťzoslabnúťzmiernieťznížiť sa (op. zväčšiť sa): vietor sa zmiernil, zmenšil, (z)oslabil; hukot motora sa nezmiernil, nezmiernel, neznížil sastíšiť sazjemniť sazjemnieťstlmiť sazmäkčiť sa (stať sa príjemnejším, vľúdnejším, lahodnejším, menej intenzívnym): žiaľ sa časom stíši, stlmí; pri pohľade na dieťa sa jej tvár zjemnila, zmäkčila; hlas sa mu dojatím stlmí, zjemniepoľaviťpovoliť (o zime, chorobe a pod.) • spomaliť sa (op. zrýchliť sa): tempo sa spomaliloovládnuť saumierniť sa (v prejavoch): chcel deti potrestať, ale sa ovládol, umiernil, zmiernil


    krátiť robiť kratším • skracovať: kráti, skracuje synovi kabát; pri výslovnosti skracuje dlhé hláskyzmenšovať (robiť menším čo do dĺžky al. menším vôbec): zmenšuje rukávy; zmenšili nám prémiezostručňovať (robiť kratším, stručnejším): pre nedostatok času prednášateľ výklad zostručňuje


    mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumeniezmenšovať: zmenšovať rýchlosťoslabovaťzoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencovznižovať: znižovať napätietlmiťtíšiťstišovať: liek tlmí, tíši bolesťexpr. hasiť: hasil smäd pivom

    2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovaťuspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného koleguchlácholiťtíšiťutešovaťutišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťakrotiť: krotiť vášeňexpr.: čankaťčičíkať: čičíkal ho sľubmikrstiťhatiťbrzdiťchladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovanímhovor. hamovaťexpr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeňsubšt. haltovať


    míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdaťodbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať satratiť samiznúťzanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňaťpomíňať sa (Štúr, Kukučín)

    2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežaťutekaťletieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať savliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


    tratiť sa 1. dostávať sa na neznáme miesto (o predmetoch) • strácať samiznúť: veci sa mi tratia, strácajú; knihy z police miznúkapať (tratiť sa krádežou): ovocie nám zo záhrady kape

    2. stávať sa menej viditeľným, menej početným • strácať savytrácať sazanikať: sneh, hmla sa tratí, stráca; zvyky zanikajúmiznúťprestávať: spev prestávalubúdaťzmenšovať sa: svetla ubúda; zásoby sa zmenšujúexpr. prchať: radosť z nás prchápadať: zábrany, predsudky padajú

    3. nepozorovane sa vzďaľovať • vytrácať saodchádzaťexpr. vykrádať sa: z oslavy sa po jednom tratia, vytrácajú


    zmenšovať sa p. míňať sa 1, tratiť sa 2, zužovať sa


    zužovať sa stávať sa užším, úzkym • úžiť sa: cesta sa do vrchu zužuje, úžizmenšovať sa (čo do šírky) • stenčovať satenčiť sa: nos sa mu ku koreňu stenčuje, tenčísťahovať sazvierať sa (v objeme): hrdlo sa dojatím sťahuje, zviera; membrána sa zmenou tepla sťahuje


    prezrieť 1. dlhšie, dôkladne uprieť zrak, pohľad na niečo obyč. s cieľom zistiť niečo o tom • prehliadnuťobzrieť: prezrieť si, obzrieť si pamätihodnosti mesta; prehliadnuť batožinu na colniciobhliadnuťhovor.: obkuknúťokuknúť: chcem ešte obhliadnuť, o(b)kuknúť obchody s elektronikoupozrieť: rád si pozrel rodinnú zbierkuzmeraťpremerať (pátravo): žena si ho zmerala, premerala od hlavy po pätyfraz. prejsť očami (po niečom): prejsť očami po všetkých prítomnýchpreletieť (rýchlo, zbežne prezrieť): preletela po prítomnýchpreskúmať (zrakovým skúmaním overiť): preskúmať ešte raz všetky zápisyskontrolovaťprekontrolovať (zrakom): skontrolovať, prekontrolovať, či sú všetky ventily uzavretéprešetriťvyšetriť (zdravotný stav): lekár dôkladne prešetril, vyšetril, prezrel pacienta, či nejde o zápal slepého črevarevidovať (urobiť revíziu): revidovať účtyprehľadaťpresnoriťhovor. expr.: preštúraťpreštáraťprekutrať: prehľadala, preštúrala všetky zásuvky, ale šperk nenašlapohrabať (sa) (v niečom) • poprehŕňať (niečo) • poprehŕňať sa (v niečom) • poprehrabávať (niečo) • poprehrabávať sa (v niečom; prezrieť hrabaním): pohrabať sa, poprehŕňať sa v zásuvkepoprezeraťpoprehliadaťpoohliadaťpoobhliadaťpoobzerať (si) (postupne, viac vecí): rada si poprezerá, poobhliada, poobzerá výklady, ale nič nekúpihovor.: poobkúkaťpoobkukávaťpoobkukovať (postupne, viac vecí): poobkúkali vyložený tovar

    2. zistiť, vystihnúť zámer, úmysel • prehliadnuť: rýchlo prezreli, prehliadli náš plánodhaliťspoznať: zavčasu odhaliť, spoznať nečisté úmysly niekohoexpr. prekuknúť: prekuknúť podvod


    zhodnotiť urobiť hodnotenie niečoho, niekoho; odhadnúť hodnotu niekoho, niečoho • ohodnotiťoceniť: večierok sme zhodnotili, ohodnotili ako úspešný; výrobok ocenili na tisíc korúnhovor. vyhodnotiť: vyhodnotiť súťažposúdiť: prácu nech posúdia inízbilancovaťurobiť bilanciu: zbilancovali doterajšiu činnosťodhadnúťhovor. ošacovať (približne zhodnotiť): situáciu odhadli, ošacovali zlepren. zmerať: zmerať význam niečohopeňaž.: valorizovaťzvalorizovať (zvýšiť hodnotu peňazí): (z)valorizovať plat, mzdy


    zmerať 1. meraním zistiť rozmery, intenzitu, mieru a pod. • odmerať: zmerať, odmerať záhradu, teplotu dieťaťa, vzdialenosťvymerať: vymerať plochu, šírkupremerať (dôkladne al. znova zmerať): premerať izbu, veľkosť šiatpoodmeriavaťpopremeriavať (postupne, viackrát)

    2. skúmavo pozrieť na niekoho • premeraťodmerať: nepriateľsky ma zmeral, premeral, odmeral od hlavy po pätyprezrieťhovor. obkuknúť: kriticky ho prezrel, obkukolexpr. popremeriavať (viackrát, dôkladne): zrakom popremeriavať prítomných

    3. p. zhodnotiť


    ochrnutie neschopnosť pohybu, cítenia, ovládania niektorých častí tela al. celého tela • zmeravenieochromenie: ochrnutie, zmeravenie, ochromenie polovice telaobrnamŕtvicalek. paralýza (ochrnutie centrálnych orgánov tela): srdcová, mozgová porážkahovor. expr. šľak


    meravý 1. ktorý je bez pohybu al. bez náznaku života • nehybný: meravé, nehybné telo mŕtvehonepohyblivýkniž. nedvižnýodb. imobilný (zbavený možnosti pohybu): nepohyblivá, imobilná končatina; nedvižné telozmeravenýzdrevenenýstŕpnutýstuhnutý (dočasne zbavený schopnosti pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických procesov): je celý zmeravený, zdrevenený, stŕpnutý od strachu; ruky má stŕpnuté, stuhnuté od zimyskľavenýkľavý (meravý od zimy al. choroby): skľavené, kľavé prsty od lámkyskrehnutý (meravý od zimy): mať skrehnuté nohytuhýexpr. drevený (úplne meravý): byť tuhý od zimy; ruky po ochrnutí ostali drevenéneohybnýnepružný (bez ohybnosti, pružnosti): neohybné, nepružné telonepohnutýexpr.: sklenýsklenenýkniž.: strnulýustrnutýtoporný (bez pohybu): zaujať nepohnutú, strnulú, ustrnutú pózu; strnulé, ustrnuté, toporné držanie tela; sklený, sklenený pohľad upiera do prázdnanecitlivýznecitlivený (bez pohybovej a inej reakcie): umŕtvená časť tela je necitlivá, znecitlivenáexpr. grambľavý (meravý obyč. od zimy) • pren. kamenný

    2. ktorý v myslení stratil schopnosť zmeny, vývinu, pohotovej reakcie • nepružný: meravé, nepružné myslenie; zaujímať meravý, nepružný postojstŕpnutýkniž.: nedvižnýustrnutýstrnulý (ktorý sa nerozvíja): nedvižné názory; stŕpnuté, ustrnuté, strnulé dogmy


    nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravýzmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnostinepohnutýstŕpnutýstuhnutýtuhýexpr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazenýpren.: kamennýskamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maskakniž.: ustrnutýstrnulýnedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmynepohyblivýimobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilnýchromýochromenýochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutápevnýstabilnýstatický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózustojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno riekyťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

    p. aj stály


    ochrnutý 1. ktorý stratil schopnosť pohybu, obyč. ako následok úrazu, choroby a pod. • chromýochromený: po autonehode ostal ochrnutý, chromý; chromá, ochromená končatinanehybnýnepohyblivýkniž. imobilný: jazyk ostal od prekvapenia nehybný, nepohyblivý; nepohyblivý, imobilný invalidmeravýzmeravenýstŕpnutýstuhnutýtuhý: pravá časť tváre je po porážke meravá, zmeravená, stuhnutá; pri zápale mozgových blán má pacient stŕpnutú, stuhnutú, tuhú šiju

    2. p. ochromený 1


    skrehnutý ktorý stuhol, zmeravel, obyč. od zimy, mrazu a pod. • zmeravenýstuhnutýskľavený: skrehnuté, zmeravené, stuhnuté, skľavené prstyexpr. grambľavýzmrznutýzamrznutý: grambľavé ruky od zimy; našli ju v snehu skrehnutú, zmrznutú; vrátili sa z hôr celí zamrznutípremrznutýpreziabnutý: mal pocit, že mu v premrznutých, preziabnutých údoch neprúdi krvuzimenýprezimený: v záveji sedeli skrehnuté, uzimené prepelice; ruky mala celkom prezimené

    p. aj meravý


    užasnutý naplnený úžasom, veľmi prekvapený; svedčiaci o tom • ohromenýohúrenýomráčený: dívala sa užasnutá, ohromená, omráčená; užasnutý, ohromený, ohúrený pohľadexpr.: vyjavenýovalenýzdúpnenýneskl. hovor. expr. paf: zastal vo dverách vyjavený; bol celý paf z toľkej nádheryzarazenýzdesenýzhrozený (u ktorého prudký, neočakávaný negatívny zážitok vyvolal úžas): zarazená, zdesená, zhrozená nezmohla sa na slovostŕpnutýzmeravený (ktorý od úžasu stŕpol, zmeravel): stŕpnutá, zmeravená tvárnemý (ktorý od úžasu stratil reč): užasnutí, nemí pozorovali nezvyčajný úkaz na oblohe

    p. aj prekvapený


    zarazený privedený do rozpakov niečím nečakaným; svedčiaci o rozpakoch, o prekvapení • prekvapenýzadivenýudivený: zarazený, prekvapený pohľadohromenýohúrenýomráčený (veľmi zarazený): zastal celý ohúrený, omráčenýexpr.: ohlušenýobarenýovalenývyvalený: sedí ako ohlušenýzačudovanýzmätenýzháčenýzaskočený: zmätená tvár; bol zaskočený jej reakciouzmeravenýstŕpnutýšokovaný (znehybnený od prekvapenia): stŕpnutý od sklamania; šokovaný aroganciou podriadenýchhovor. expr. zmítorenýsubšt. zmagorený


    zdesený veľmi naľakaný • zhrozený: zdesený, zhrozený výkrikvydesenýpodesenývyľakaný: vydesené, podesené, vyľakané deti bežali domovvystrašenýprestrašenýpreľaknutýzľakanýpoľakanýnastrašenýnaplašenýzľaknutý: vystrašený, naplašený pohľadohromenýohúrenýužasnutý (zároveň prekvapený): zostal stáť celkom ohromenýstŕpnutýzmeravenýkniž. ustrnutý: užasnutý, stŕpnutý výraz tvárezdrvenýotrasený (nepríjemne a bolestivo dotknutý): stál zdrvený pohľadom na synazarazenýzmätený (zdesený v menšej miere): zarazený pohľad; zmätený davniž. hovor. poondiatyhrub. pokakanývulg.: posranýposratývysratý


    zmeravený 1. p. meravý 1, skrehnutý 2. p. zarazený


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    ochrnúť 1. stať sa neschopným pohybu • ochromieť: nohy mu ochrnuli, ochromelizmeravieťznehybnieť (na istý čas): údy mu zmeraveli, znehybnelistuhnúťstŕpnuťkniž. strnúť (stať sa na istý čas stŕpnutým, nepohyblivým): šija mu stuhla, stŕplaokľavieťskľavieť (stať sa na istý čas kľavým, meravým): prsty mu okľaveli

    2. p. ochromiť 1


    skrehnúť vplyvom chladu, zimy sa stať meravým, tuhým • stuhnúťzmeravieťexpr. skrepenieť: prsty mu skrehli, stuhli od zimy; od mrazu mu údy zmeraveli, skrepenelipremrznúťvymrznúťpreziabnuťoziabnuť (celkom preniknúť chladom): nohy jej v ľahkých topánočkách premrzli, preziabli; oziabol mu nos od mrazuuzimiť saprezimiť sa: deti sa veľmi uzimili, treba im podať čaj


    stagnovať byť v nečinnosti, zastavovať sa vo vývine • viaznuťnevyvíjať sa: obchod stagnuje; doprava stagnuje, viazne; umenie sa nevyvíja, stagnujehovor. prešľapovaťstáť (na mieste): súčasná výroba iba prešľapuje, stojí na miestekniž. ustrnúť (dok.): próza neustrnulazmeravieť (dok.): vývin nesmie zmeravieťzaostávať (byť, ostávať pozadu vo vývine): hospodársky, politicky stagnovať, zaostávaťhovor. byť/ocitať sa v závoze (byť v nečinnosti pre bezvýchodiskovú situáciu): spolok sa ocitá v závoze; diskusia je v závoze


    stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeravelizdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdrevenelistuhnúťpotŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplokniž.: strnúťustrnúť: celý (u)strnulzried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údyznehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneliskľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejúzmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvelaskamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)

    2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieťstuhnúťznehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasukniž.: ustrnúťstrnúťfraz. expr.: ostať ako obarený/ovalenýostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺpzdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťouzamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na peráchpren.: zmrznúťzamrznúť (od strachu, hrôzy)


    zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieťstŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzystuhnúťzdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachuokľavieťskľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveliochrnúťochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeliustrnúťzdúpnieťzried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivuexpr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasuexpr. skremenieť: údy mu skremenelizmŕtvieť: nohy mu zmŕtvelifraz.: ostať ako obarený/ako zarezanýostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol

    p. aj naľakať sa


    uvidieť 1. zrakom prijať do vedomia, zrakom postihnúť: zaradoval sa, keď znova uvidel rodný krajspozorovaťzbadať: nespozorovali, nezbadali v diaľke svetlokniž. uzrieť: už ťa viac neuzriemzazrieťzočiť (obyč. náhle al. nakrátko): keď zazrel, zočil soka, ušielvšimnúť si (zrakom venovať pozornosť): nik si nevšimol, že som odišielzahliadnuť (náhle, letmo): v dave zahliadol známehonár.: zmerkovaťzbačiťspáčiťkniž. zastar. zhliadnuť: v obloku zmerkoval, spáčil, zhliadol známu tvár

    2. skúmaním niečo spoznať, pozorovaním na niečo prísť • zistiťpresvedčiť sa: čoskoro uvidíš, zistíš, že všetko je inak; presvedčíš sa, že mám pravduzbadaťspozorovať: zbadali, spozorovali na ňom náhlu zmenupostrehnúť (niečo, čo nie je na prvý pohľad viditeľné, jasné): nepostrehla, že sú to iba prázdne reči

    3. prísť do styku s niekým • uvidieť sastretnúťstretnúť sa: nelúčime sa, lebo zajtra ťa uvidím, zajtra sa uvidíme; už ťa dlho neuvidím, nestretnem; dlho sa nestretnemezísť sa: zídeme sa, uvidíme sa v Tatrách

    4. vybaviť si v mysli • predstaviť si: zrazu uvidel pred sebou následky svojho činu; predstavil si ho ako víťaza


    všimnúť si 1. zrakom al. inými zmyslami prijať do vedomia (obyč. niečo, čo nie je hneď viditeľné) • povšimnúť sizbadaťspozorovaťpostrehnúť: (po)všimnúť si, zbadať hneď, že pacientovi sa stav zlepšil; premenu nik nespozoroval, nepostreholpobadať: pobadal, že sa čosi dejeobadaťzobadať: ne(z)obadali nič podozrivézachytiťzaznamenaťhovor.: zaregistrovaťregistrovať (pohľadom): zachytiť, zaregistrovať chlapcov upretý pohľadzazrieťzočiťzhliadnuťzahliadnuť (náhle, letmo): zazrela, zočila mu v očiach nádej; zahliadol žene striebro vo vlasochnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiť: stačil ešte zmerkovať, že boli dvajavycítiťzacítiťvybadať (citom, tušením si všimnúť): vycítil, že čosi nie je v poriadkuvypozorovať (dlhším pozorovaním si všimnúť): vypozoroval, že vzájomné vzťahy sa zlepšilizried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. ťuchnúť (Bodenek)fraz. expr. pozrieť na zuby (niekomu, niečomu; bližšie, pozorne si všimnúť a zakročiť)

    2. vziať do úvahy niečo, vziať ohľad na niečo • podbať (na niečo): všimol si jeho radu, podbal na jeho radurešpektovaťuznaťzachovať: predpisy vedome nerešpektoval, neuznal, nezachoval

    p. aj obtrieť sa


    zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izbypobadaťpostrehnúťvšimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadkuzastar.: obadaťzobadaťuvedomiť sizastar.: upovedomiť sispovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omylvybadaťvypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabostispoznaťzistiťprísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaníkniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmyslyzazrieťzočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strachhovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistrovaluvidieťkniž. uzrieťnár.: zmerkovaťzbačiťzbáčiťspáčiťkniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchovzahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v davezachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerázried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdínár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámokzacítiťvycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvozvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač


    zmerkovať p. zbadať


    miešanina čo vzniklo zmiešaním rozličných prvkov • zmesmiešanica: miešanina, zmes hlasovexpr.: motaninamotanica: motanina jazykovzried. pêle-mêle [vysl. pelmel]: pêle-mêle melódiíhovor. expr. mišmaš: mišmaš motívovsubšt. mišung


    zmes spojenie niekoľkých vecí do jedného celku: zmes plynov, betónová zmeszmiešanina: výbušná zmiešaninamiešaninapomiešanina: miešanina osivamiešanka (miešanina kŕmnych rastlín): ozimné trávne miešankyzmeska (zmes viacerých druhov): vyvážená zmeska vínkniž. zried. zmesica (Vajanský)odb. melanž: kávová melanžspleť (zmes rozličných javov, udalostí a pod.): spleť zvukovkniž. konglomerát: konglomerát jazykovkniž. pêle-mêle [vysl. pel mél]


    zmesica, zmeska p. zmes


    oneskoriť sa 1. prísť niekam neskoro al. urobiť niečo neskoro • omeškať sa: oneskoril sa, omeškal sa o celú hodinu; s plnením plánu sa veľmi oneskorili, omeškalizried. zameškať sazastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sazmeškaťzameškať (pre neskorý príchod nezastihnúť niečo): zmeškať, zameškať vlak, prednášku

    2. nedodržať predpokladané tempo v niečom • zaostaťostať/zostať pozadu: v technike sa oneskorili, zaostali o desaťročiezmeškaťomeškať sa: zmeškať vývin, omeškať sa vo vývinezastar. opozdiť sazdržať sa (urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo): s prácou sa zdržalipozaostávať (postupne, jeden po druhom): niektorí slabší pozaostávali


    premeškať spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas, nevyužitím niečoho • zmeškaťzameškať: premeškať, z(a)meškať vhodný termín na siatiezastaráv. omeškať: neomešká ma napomenúťnechať/dať si ujsťprísť o niečo: prišli sme neskoro, večeru sme si nechali/dali ujsť, o večeru sme prišli; nenechá si ujsť príležitosť prihovoriť sa dievčaťupremárniť (príležitosť, šancu a pod.) • hovor. prepásť: prepásť možnosť dostať sa do klubunevyužiťstratiť: nevyužiť dobrú príležitosť; stratiť čas dôležitý na štúdiumvynechaťzanedbať (často v zápore): nevynechať ani jednu príležitosť na sebairóniufraz. zmeškať vlak


    vymeškať nezúčastniť sa na niečom (obyč. pravidelne vykonávanom) • vynechať: vymeškal, vynechal hodinu klavírazameškaťzmeškaťpremeškať: nezamešká, nepremešká ani jednu nedeľnú omšu; zmeškal už dve premiéryhovor.: dať/nechať si ujsťprepásť: nedá si ujsť, neprepasie ani jednu prednáškupremárniť: premárnil príležitosť dostať sa do kolektívupovymeškávaťpovynechávaťpozameškávaťpopremeškávať (postupne, viac príležitostí)


    vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišlipráv. opomenúť: opomenutý dedičvylúčiťvyňaťvysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvineniakniž. eliminovaťvypustiťexpr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasážpreskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočilipovynechávaťpoobchádzaťpovypúšťaťpopreskakovať (postupne, viac vecí)

    2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymeškázameškaťzmeškaťpremeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosťhovor.: dať/nechať si ujsťprepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimlipremárniť: premárnil dva termínypovynechávaťpovymeškávaťpopremeškávať (postupne, viac príležitostí)

    3. p. zlyhať


    zmeškať 1. prísť niekam neskoro; nezastihnúť, nezachytiť niekoho, niečo • zameškať: zmeškať, zameškať spojenie do Bratislavyoneskoriť saomeškať sa (prísť neskoro): oneskoriť sa na schôdzku; radšej počkám, ako mám zmeškať, ako sa mám oneskoriť, omeškaťzastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sa

    2. spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas • zameškaťpremeškaťhovor. nechať/dať si ujsť: termín, lehotu sme už zmeškali, zameškali, premeškali; príležitosť sme si nechali ujsťpremárniťhovor. prepásť: premárniť deň, šancu; výstavu som prepásolvymeškať: nikdy nevymešká príležitosť posmievať sanevyužiť: nevyužiť priaznivé okolnostisubšt. prešvihnúť: prešvihli vhodný čas

    3. neurobiť niečo, čo bolo treba • zanedbať: doháňa, čo zmeškal, čo zanedbal


    vtisnúť sa tlakom, tískaním sa niekam dostať • vtlačiť sa: vtisli sa, vtlačili sa medzi davvstrčiť savopchať sa: ešte sa stihli vstrčiť, vopchať do autobusuvsunúť sa: vsunúť sa do otvoru dverívtesnať sazried. vtiesniť sa (tesne sa umiestniť): do izby sme sa všetci vtesnaliexpr.: vpratať savštúriť sa: žiaci sa vpratali, vštúrili do autobusunapchať sanatlačiť sa: za krk sa mu napchalo, natlačilo ihličievtrieť savotrieť savdrať savodrať savdrieť savodrieť sa (násilím, lesťou sa niekam dostať): v(o)trieť sa do domupovtláčať sapopchať sa (postupne sa vtisnúť) • zmestiť savmestiť sapomestiť saexpr.: popratať sa (dostať sa do istého priestoru): noha sa zmestí, vmestí do topánky; nepoprace sa všetko do kufra


    zmestiť sa mať predpoklady dostať sa svojimi rozmermi do istého priestoru • vmestiť savojsť: šaty sa nezmestia, nevmestia do kufra; noha sa nezmestí, nevmestí do topánky; nevojde to sem všetkoexpr.: vpratať saspratať savliezť: do kabáta sa vpracú, spracú aj dvaja; do rukavice mi ruka nevleziepomestiť saexpr. popratať sa (o viacerých veciach al. osobách): všetko sa do batoha nepomestí; do auta sa popratala celá rodinavtesnať sazried. vtiesniť savtlačiť savtisnúť savstrčiť savopchať sa (silou, tlakom sa dostať do istého priestoru): noha sa ledva vtesnala, vtlačila, vtisla do čižmy; do vreca sa už zvyšok nevopchá; do električky sa vstrčili, vopchali všetci


    zniesť sa 1. pomaly, letom sa dostať dolu • spustiť sa: z výšky sa zniesol, spustil vták; náhle sa zniesla, spustila hmlaklesnúť: lietadlo kleslo veľmi nízko

    2. žiť, byť v súlade • zhodnúť sapohodnúť sa: s nikým sa neznesie, nezhodne, nepohodnevyjsť: s každým dobre vyjde, s každým sa znesieexpr. ráčiť sa (nedok.): s rodinou sa v ostatnom čase príliš neráčiavydržať (s kým): nemôže so susedmi vydržaťpomestiť sazmestiť sa: dobrých ľudí sa veľa pomestí, zmestí


    metla nástroj na zametanie • zmeták (metla s vláknami vsadenými do doštičky): zametá izbu metlou, zmetákomzastar.: omeloometlo (metla používaná obyč. na vymetanie pece) • zried. ometačka (Šoltésová)subšt. portviš (zmeták na dlhej rúčke)


    zmeták p. metla


Pozri výraz ZME v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV