Synonymá slova "zap" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 587 výsledkov (5 strán)

  • kritický1 ktorý sa vyznačuje objektívnosťou, triezvym uvažovaním; ktorý poukazuje na chyby, nedostatky niekoho al. niečoho (o človeku a jeho prejavoch; op. nekritický) • súdny: našťastie je to kritický, súdny človekobjektívny (op. neobjektívny): kritický, objektívny pozorovateľ, postojnepriaznivýzápornýnegatívny (op. priaznivý, kladný, pozitívny): kritický, nepriaznivý ohlas na knihu; záporná, negatívna recenziapolemický (majúci charakter ostrej kritiky): polemická reč, polemický charakterdiskurzívny: diskurzívne čítanie, diskurzívny čitateľ (op. naivný) • nesúhlasnýodmietavý: ozvali sa aj nesúhlasné, odmietavé hlasy


    nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivýneprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná dobaškodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmusnedobrýkniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyvneradostnýneutešenýzlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešenánešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolnostínepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojemnevýhodnýnevhodnýnevyhovujúcineželateľnýnežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyvnelichotivýneuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivázápornýnegatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažkýexpr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnostipren. macošský


    nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


    odmietavý 1. ktorý odmieta, zavrhuje niečo ako nevyhovujúce (op. súhlasný) • zamietavýnesúhlasný: odmietavý, zamietavý postoj; dať zamietavú, nesúhlasnú odpoveďzápornýnegatívnyhovor. kritický (op. kladný, pozitívny): záporné, negatívne stanovisko k návrhunegativistický (sústavne odmietajúci niečo): negativistická reakcia na niečonelojálny (op. lojálny): nelojálny prejavpren. hluchý (odmietajúci a nevšímavý): byť hluchý k cudzím prosbám

    2. p. nevľúdny 1, odmeraný 1


    záporný 1. nie dobrý, neželateľný (op. kladný, pozitívny) • zlýnegatívny: záporné, zlé vlastnostinepríjemný: nepríjemné stránky pobytu

    2. vyjadrujúci nesúhlas, odmietanie • nesúhlasný: nesúhlasná, záporná reakcia verejnostinepriaznivý: nepriaznivé stanovisko kritikyodmietavýzamietavýodsudzujúcinegatívnynegativistickýnegačný (op. kladný, súhlasný, pozitívny, priaznivý): negativistický postoj ku všetkému

    3. menší ako nula • mínusový (op. kladný, plusový): záporná, mínusová hodnota


    osloviť 1. začať rozhovor s niekým (obyč. s cieľom dozvedieť sa niečo a pod.) • prihovoriť saprivravieť sa: oslovil ma okoloidúci, či mu môžem poradiť; prihovoriť, privravieť sa dieťaťunár. prizvať sa (Gabaj)pustiť sa/dať sa do rečinadviazať/nadpriasť rozhovor: dá sa do reči s okoloidúcimi; Nenadväzuj, nenadpriadaj rozhovor s neznámymi mužmi!prehovoriť (s niekým): mesiac neprehovoril s kolegomohlásiť: idúc okolo, ohlásil priateľakniž. apostrofovať (obyč. neprítomnú osobu al. neživú vec): apostrofuje celú spoločnosť; apostrofovať hviezdy

    2. hovor. vysloviť žiadosť k niekomu • požiadaťpoprosiťobrátiť sa (na niekoho): oslovil som ho v tej veci; požiadali nás, poprosili nás, obrátili sa na nás, aby sme im poradilihovor. zastaviť: minule ma zastavil, či mu pomôžemvyzvať: vyzval ma spolupracovaťkniž. invokovať (prosiť o pomoc): invokovať múzy

    3. dať oslovenému vhodné meno • otitulovaťpomenovaťnazvať: nevedel, ako má osloviť, otitulovať, pomenovať vedúceho

    4. publ. vyvolať kladnú reakciu, stretnúť sa so záujmom • zaujaťzaujať pozornosťvyvolať ohlas: predstavenie oslovilo, zaujalo najmä mladých; výrobok určite zaujme (pozornosť) viacerých, vyvolá ohlas u viacerýchzasiahnuťzapôsobiť: dielo vie zasiahnuť diváka; na cudzincov zapôsobili originálnosťouprihovoriť saprivravieť sakniž. apostrofovať: film sa prihovoril publiku dobrou hudbounájsť adresáta: dielo si nájde adresáta medzi staršími


    ovplyvniť zanechať trvalejšie pôsobenie na niekoho, niečo, uplatniť vplyv • zapôsobiť: básnik ovplyvnil celú generáciuinterferovať (vzájomne): susedné jazyky interferovali, ovplyvnili sahovor. spracovať (uplatniť vplyv): spracovali nás, aby sme prijali ich mienku; psychicky ho spracoval

    porov. aj interferovať


    pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotnenapomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú veczastaráv. spomôcť: spomohli si samivypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol bratdopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkciifraz.: postaviť na nohypodať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú rukupodporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiáchhovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priateliaexpr. spasiť: tých pár korún nás nespasíhovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synoviasubšt. helfnúť: ak chceš, helfnem tihovor.: zratovaťzaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi?umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovaťasistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečohopren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)

    2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospelizapôsobiťzaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovaloosožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitokfraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu

    3. p. pripraviť 3, zbaviť1


    prihovoriť sa 1. začať rozhovor s niekým • privravieť sa: hnevám sa na teba a viac sa ti neprihovorím, neprivravímdať sa do rečinadviazať rozhovornadpriasť rozhovor: dať sa do reči, nadviazať rozhovor s neznámym človekomnár. prizvať sa (Gabaj): vždy sa mu milo prizvalanár. pritrizniť sa (Kukučín)osloviť (s cieľom dozvedieť sa niečo): oslovil ma priateľ, či voľačo o tej veci neviemohlásiť (obyč. hlasno sa prihovoriť): ohlásil ma z druhej strany uliceprehovoriť (s kým, ku komu): nemá s kým prehovoriť celý deň; ku komu mám prehovoriť, keď mi nik nerozumiekniž. privetiť sa (J. Horák)priznať sa (prihovoriť sa s cieľom prejaviť vzťah k niekomu): kamarát sa mu nepriznal

    2. nájsť adresáta, vyvolať záujem, stretnúť sa s ohlasom, nadviazať kontakt • privravieť saosloviť: divadelné predstavenie sa prihovorilo, privravelo širokému publiku, oslovilo široké publikumzaujať: dielo zaujalo najmä mladýchzapôsobiťzasiahnuť: kniha zapôsobila na mnohých čitateľov; obraz zasiahol jeho predstavivosť

    3. požiadať o podporu v prospech niekoho • poprosiť (za niekoho): prihovoriť sa za niekoho pri vybavovaní žiadosti; poprosím za teba v tej vecifraz. stratiť slovo/slovko za niekoho: pri konkurze rád stratím slovo za vášho synaurobiť protekciunedok. protežovať (podporovať niekoho pri udeľovaní výhod na úkor iných): urobiť deťom protekciu u profesora


    zapôsobiť p. zaúčinkovať, pomôcť 2


    zaúčinkovať prejaviť sa účinkom, vyvolať (žiadanú) reakciu • mať účinokzapôsobiť: dohováranie na nás zaúčinkovalo, malo účinok; tabletka rýchlo zaúčinkovala, zapôsobilazavážiťmať váhu (vyvolať pocit dôležitosti): jeho slovo vždy zavážilo, malo váhuhovor. expr. zabrať: film na mládež zabralpadnúť: káva im dobre padla, dobre na nich zaúčinkovala


    zavážiť vyvolať, vzbudiť pocit závažnosti, dôležitosti, mať vplyv na niečo • mať váhu: účasť známeho básnika na konferencii veľmi zavážila; slová prezidenta mali váhuzapôsobiťzaúčinkovaťmať účinok (vyvolať žiadanú reakciu): tieto výchovné metódy už na mládež nezapôsobia, nezaúčinkujú


    spotený ktorý sa spotil; svedčiaci o tom • upotený: celý je spotený, upotenýprepotenýzapotený: má prepotenú, zapotenú bielizeňmokrývlhký (od potu): zobudila sa úplne mokrá od horúčky, vankúš je celkom vlhkýexpr. zrosenýzried. znojný: zrosené, znojné čelokniž. zastaráv.: vyznojenýuznojený (Urban)nár. expr. uzváranýnár. vyparený


    vlhký nasiaknutý menším množstvom tekutiny; obsahujúci menšie množstvo tekutiny • mokrý (op. suchý): vlhký, mokrý uterákzvlhnutýnavlhnutýzavlhnutý: zvlhnuté, navlhnuté, zavlhnuté senonavlhčený: navlhčený uterákvlhkastý (trocha vlhký): vlhkastý vzduchzamokrený (nasiaknutý vodou): zamokrená lúkamokrastýzried. mokravý (trocha mokrý): mokrastá pôda, mokravé sihote (Tatarka)namoknutý: namoknuté šatyzamoknutý: zamoknuté obilievlahývlažný (mierne vlhký a teplý): vlahý, vlažný vetríkovlažený (občerstvený vodou): ovlažená tvárrosnatýzarosenýzrosenýorosenýrosnýrosavý (pokrytý rosou): rosnatá, zarosená, zrosená tráva; orosené listyspotenýzapotenýprepotenýupotený (vlhký od potu): spotená, zapotená košeľa; prepotené, upotené vlasystuchnutýpotuchnutýzatuchnutýnár. puchký (pokazený vplyvom vlhka a plesne): stuchnutý, potuchnutý vzduch; puchká zem (Plávka)odb. humídny: humídna hlina


    navlhnúť stať sa vlhkým nasiaknutím tekutinou • zvlhnúťzavlhnúť: šatstvo navlhlo; soľ zvlhlaovlhnúťodvlhnúťodmoknúť: steny od dažďov ovlhli; odmoknutá zemnamoknúť (navlhnúť dažďom): na daždi celý namokolprevlhnúť (celkom navlhnúť): oblek mu prevlholspariť sazapariť sa (navlhnúť v dôsledku vlhka a vyššej teploty): slama sa sparila, zaparilazahmliť sazarosiť sazmoknúť: sklá sa zahmlili; vlasy jej zmokli od potuhovor.: spotiť sazapotiť sa (navlhnúť potom): košeľa sa mu zapotilaexpr. oslznúť: oslznutý trávnik (Švantner)zried.: zvlažieťzvlažiť sa: oči sa zvlažia slzami


    spariť sa pôsobením tepla, vlhka stratiť isté (obyč. dobré vlastnosti) • zapariť sa: seno sa po daždi sparilo, zaparilozdusiť sa: mäso sa v igelite zdusízvlhnúťnavlhnúť (stať sa vlhkým): šatstvo v pivnici zvlhlo, navlhlospotiť sazapotiť sa (stať sa vlhkým): od strachu sa celý spotil, zapotil


    spotiť sa 1. vylúčiť z tela pot, zvlhnúť od potu • zapotiť sa: od námahy sa spotil, zapotil na celom tele; spotiť sa, zapotiť sa od strachuupotiť sa (veľmi sa spotiť): musíš vypiť horúci nápoj a dobre sa upotiťvypotiť sa (obyč. zámerne): musíš sa dobre vypotiť, chrípka prejdeprepotiť sa (naskrze sa spotiť; nasiaknuť potom): košeľa sa prepotilakniž.: uznojiť saoznojiť sa: pri dorábaní chleba neraz sa uznojilidopotiť saexpr. dopariť sakniž. doznojiť sa (veľmi sa spotiť) • expr.: upachtiť saspachtiť sa (zadychčať sa a spotiť sa od rýchleho pohybu): kým sme pribehli, celkom sme sa upachtilizahriať sarozhorúčiť saupariť savypariť sa (od námahy, rýchleho pohybu a pod. zvýšiť teplotu svojho organizmu, obyč. až do zvlhnutia od potu): chlapci sa behaním za loptou poriadne zahriali, rozhorúčili; kone sa v cvale uparilihovor. expr.: vyzvárať sauzvárať sa

    2. p. zvlhnúť


    zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

    2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

    3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

    4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2


    zapotiť sa p. spotiť sa 1


    zarosiť sa pokryť sa rosou, vlhkosťou • orosiť sa: topánky sa zarosili, orosili v trávezrosiť sa: oči sa od žiaľu zrosili slzamizahmliť sazvlhnúť: obloky sa od pary zahmlili, zvlhlizájsťzatiahnuť sa: okuliare mu zašli; zrak sa mu zatiahol slzamihovor. expr.: ošťať sazapotiť sa: sklá sa ošťali, zapotili


    zvlhnúť stať sa vlhkým, nasiaknuť vlhkosťou • navlhnúťzavlhnúť: múka v mokrej komore celkom zvlhla, navlhla, zavlhlaovlhnúť (na povrchu): tvár ovlhla potomodmoknúťodvlhnúť: odmoknutá, odvlhnutá zemnamoknúť (dažďom): pôda od dažďov namoklaspariť sazapariť sa: zelenina sa v igelitovom vrecku sparí; od námahy sa celá zaparilahovor.: zapotiť saspotiť sa: zapotený oblok; spotená omietkaexpr. oslznúť (Švantner)zahmliť sazarosiť sa (o skle, zrkadle a pod.): obloky auta sa hneď zahmlia, zarosiaprevlhnúť (naskrze): prevlhnuté tričkozmoknúť: dlhé vlasy jej od potu zmoklizvlažieťzvlažiť sa: oči zvlaželi, zvlažili sa slzami


    stratený 1. ktorého niekto stratil, ktorý sa stratil, nemajúci vlastníka • potratenýpostrácaný: našli stratené, potratené, postrácané veciroztratený (ktorý sa stratil po častiach): roztratené dedičstvozastaráv. utratený: utratená mladosťexpr. zašantročenýhovor. expr.: zapotrošenýzapatrošený (nachádzajúci sa na neznámom mieste; ktorý nemožno nájsť, objaviť): celú noc hľadal zašantročené, zapotrošené, zapatrošené dokumentyzatúlanýzablúdenýkniž.: zblúdenýzblúdilýkniž. zastar. zablúdilý (ktorý stratil smer, orientáciu): zatúlaný, zablúdený pes (ktorý nemá svojho pána); zblúdený, zblúdilý človek sa našielzmiznutýnezvestný (o ktorého pobyte al. živote sa nič nevie): hľadajú zmiznuté, nezvestné dieťa

    2. p. premárnený 3. p. odľahlý 1 4. p. opustený 1 5. p. beznádejný


    zapotrošený p. stratený 1


    stratiť 1. prestať mať niečo (obyč. z neopatrnosti) • vytratiť (niečo uložené): stratiť, vytratiť kľúče, drobné z vrecka; stratiť kufor s dokladmihovor. expr.: zapatrošiťzapotrošiťzašantročiťodšantročiťodpásťodpeľaťodpeľhať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť): vždy niečo zapatroší, zašantročí; Kde si mi odšantročil, odpásol knižku?; pero mi syn kamsi odpeľ(h)alhovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne o niečo prísť): všetky cennejšie veci odtatárihovor. expr. zatrátoriť: nevie, kde zatrátoril kľúčenár. zaratiť (Šoltésová)potratiťpostrácaťporoztrácať (postupne stratiť): potratiť, postrácať všetky vreckovkyroztratiť (postupne, po častiach, na viacerých miestach): zrno roztratil po polihovor. vytrúsiť: vytrúsiť z tašky vecizaložiťpodieť (dať niekde a zabudnúť): neviem, kde som prsteň podelaprísť o niečozastaráv. utratiť (ostať bez niekoho al. bez nejakej vlastnosti, schopnosti, hodnoty a pod.): prišiel o rodičov, o kamaráta; prísť o nádej, o život; utratiť život, mladosť

    2. utrpieť škodu, ujmu, stratu; nevyužiť niečo • prísť o niečo: z vyučovania nestratil ani hodinu, neprišiel ani o hodinunedok. škodovať (byť poškodený, mať škodu): obyvatelia suchom veľa stratili, škodovalikniž. zastar. pozbyť: rýchlo pozbyl, čo ľahko získalhovor. expr.: prekašlaťprekašľať: prekašlať príležitosť, zárobok

    p. aj premárniť


    založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiťumiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombunasadiťnavliecťnatiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plecenasunúť: nasunúť ohlávku koňovinastaviťvstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do drevazaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinuuložiťodložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

    2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženkuhovor. expr.: zapotrošiťzapatrošiťzašantročiťodšantročiťodpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročíexpr.: odpeľhaťodpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

    3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásťzaprataťzatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradímpozakladaťpozapĺňať (dôkladne založiť)

    4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriťvytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štátustanoviťkniž.: konštituovaťskonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskejzriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavuvybudovaťvystavaťpostaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktochkniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na silepozakladať (postupne založiť)

    5. pripraviť oheň • rozložiťpodpáliťzapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatrurozrobiťrozvatriť: oheň rozrobili na čistinkepozakladať (postupne založiť)

    6. p. zahnúť 1


    zapotrošiť p. stratiť 1


    nedovolený ktorý zákony, predpisy, normy a pod. nedovoľujú, zakazujú (op. dovolený) • nepovolenýneprípustný: ísť nedovolenou, neprípustnou rýchlosťou; zápasník použil nedovolený, nepovolený hmatzakázaný (na ktorý je vydaný zákaz): priekupníctvo je zakázaný spôsob obživynezákonnýprotizákonnýprotiprávny (neobsiahnutý v zákonoch, porušujúci zákony; op. zákonný): nezákonný, protizákonný úradný postup; protizákonné odňatie majetkunelegálnyilegálny (bez povolenia zákonom): nedovolené, nelegálne prekročenie hraníc; nelegálna, ilegálna politická organizáciatajnýhovor. pokútnypren. čierny (porušujúci zákony, predpisy, a preto konaný neverejne): tajný, pokútny predaj drog; pokútne prerušenie ťarchavosti; pristihli ho pri nedovolenej, čiernej jazdezastar.: zabránenýzapovedaný: zabránený prístup


    zapovedaný p. nedovolený


    zakázať vysloviť, (vy)dať zákaz na nejakú činnosť • nedovoliť: zakázať, nedovoliť uverejniť článok v novináchzastar. zapovedať: zapovedať deťom výtržnostiodb. vetovať (použitím veta prekaziť): vetovať návrh zákona


    zapovedať p. zakázať


    zahovoriť sa zahĺbiť sa do rozhovoru a obyč. nevnímať pritom čas al. okolie • zarozprávať sazavravieť sa: zahovorili sa, zarozprávali sa o starých časoch, ani nezbadali, že je už tmazapovedať saexpr.: zarečniť sazadrkotať sazatrkotať sasubšt. zakecať sa • trocha hrub. zakrákoriť saexpr. zaklebetiť sa (obyč. pri klebetení): zaklebetili sme sa u susedov do jedenástej


    zapovedať sa zaumieniť si prestať niečo robiť • zarieknuť sazariecť sa: zapovedala sa, zariekla sa chodiť viac do spoločnostiodmietnuťodoprieť (neurobiť, čo sa žiada): odmietol, odoprel viac spolupracovať


    zapovrhnúť p. zavrhnúť 2


    zavrhnúť 1. neprijať niečo ako nevyhovujúce al. nesúhlasiť s niečím • odvrhnúťzamietnuťodmietnuť: zavrhnúť, odvrhnúť ponúkanú pomoc; zamietnuť, odmietnuť ponuku na spoluprácuzapudiťodpudiť: zapudila, odpudila návrhy na svadbuodsúdiťdištancovať sa (ostro, rázne): projekt všetci odsúdili, dištancovali sa od nehoexpr. odhodiť: odhodiť predsudkypoodsudzovať (postupne, viac ľudí, vecí a pod.)

    2. z pohŕdania niekoho neprijať (do svojej priazne, medzi seba a pod.) • opovrhnúťodvrátiť sa: bojí sa, že ho pre jeho čin zavrhnú, že ním opovrhnú, že sa od neho odvrátiaexpr. zatratiť: po neúspechu ma všetci zatratilizastar. zapovrhnúťexpr. odkopnúť: dievča mládenca zapovrhlo, odkoploodstrčiť: odstrčili ma od sebaprekliať (zavrhnúť kliatbou): prekliala celú rodinu


    oneskoriť sa 1. prísť niekam neskoro al. urobiť niečo neskoro • omeškať sa: oneskoril sa, omeškal sa o celú hodinu; s plnením plánu sa veľmi oneskorili, omeškalizried. zameškať sazastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sazmeškaťzameškať (pre neskorý príchod nezastihnúť niečo): zmeškať, zameškať vlak, prednášku

    2. nedodržať predpokladané tempo v niečom • zaostaťostať/zostať pozadu: v technike sa oneskorili, zaostali o desaťročiezmeškaťomeškať sa: zmeškať vývin, omeškať sa vo vývinezastar. opozdiť sazdržať sa (urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo): s prácou sa zdržalipozaostávať (postupne, jeden po druhom): niektorí slabší pozaostávali


    zapozdiť sa p. oneskoriť sa 1


    zmeškať 1. prísť niekam neskoro; nezastihnúť, nezachytiť niekoho, niečo • zameškať: zmeškať, zameškať spojenie do Bratislavyoneskoriť saomeškať sa (prísť neskoro): oneskoriť sa na schôdzku; radšej počkám, ako mám zmeškať, ako sa mám oneskoriť, omeškaťzastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sa

    2. spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas • zameškaťpremeškaťhovor. nechať/dať si ujsť: termín, lehotu sme už zmeškali, zameškali, premeškali; príležitosť sme si nechali ujsťpremárniťhovor. prepásť: premárniť deň, šancu; výstavu som prepásolvymeškať: nikdy nevymešká príležitosť posmievať sanevyužiť: nevyužiť priaznivé okolnostisubšt. prešvihnúť: prešvihli vhodný čas

    3. neurobiť niečo, čo bolo treba • zanedbať: doháňa, čo zmeškal, čo zanedbal


    zadívať sa 1. istý čas sa na niekoho, niečo uprene dívať • zahľadieť sazapozerať sauprieť zrakuprieť pohľad: zadívala sa, zahľadela sa s láskou na svojho syna; uprieť zrak, pohľad do diaľkyhovor. zakukať sazaprizerať sazried. vhľadieť saexpr. vpiť sa (o očiach; túžobne sa zadívať): vpil sa do jej tváre

    2. p. zaľúbiť sa 1


    zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľadpren.: zahľadieť sazapozerať sazadívať sazaprizerať sapren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesoraexpr.: zblázniť sapoblázniť sazjašiť sapojašiť sazbesnieť (sa)spochabiť saspochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiťhovor. expr.: buchnúť sabachnúť sarachnúť satresnúť satresknúť sazasprostiť sa: buchnúť sa do chlapcapozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní

    2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčilpozdať sazazdať sazvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudzinyhovor. zavidieť sazried. zľúbiť sa (Dobšinský)zried. popáčiť sa (Rázus)zalahodiťpolahodiť: úspech mu zalahodilzaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťouzamilovať siobľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery

    3. p. zapáčiť sa 2


    zapozerať sa p. zadívať sa 1


    požičať poskytnúť niečo niekomu na jeho žiadosť (na dočasné používanie) • vypožičať: požičať, vypožičať niekomu väčšiu sumu peňazí, chatu na dovolenkukniž. zapožičať (úradne požičať): exponáty nám zapožičala Slovenská národná galériapolit. slang. prepožičať (dať do používania obyč. dočasne): prepožičať hodnosť, vyznamenaniezastar. zveriť (dať na úver): banka im zverila peniaze na tovarporozpožičiavaťrozpožičať (viacerým osobám, na rozličné miesta): rodinné úspory rozpožičal, porozpožičiaval kamarátom


    zapožičať p. požičať


    požičať si vyžiadať si a dostať niečo od niekoho na istý čas (na dočasné používanie) • vypožičať si: požičať si, vypožičať si v požičovni auto; požičať si, vypožičať si od suseda perokniž. zapožičať si (úradne, obyč. vo veľkom si požičať): zapožičať si od mesta pozemokzadlžiť sa (požičaním si narobiť dlhy): podnik sa priveľmi zadlžil


    zapracovať 1. naučiť niekoho vykonávať istú prácu • zaučiťzaškoliť: zapracovať, zaučiť učňov do remesla; zaškoliť nových pracovníkovzacvičiť (cvičením): zacvičiť niekoho do počítačovej technikyvyučiťvyškoliťvycvičiť: vyučiť za odborníka; vyškoliť chlapca za traktoristu; dlho trvalo, kým ma vycvičilizabehaťzabehnúť (uviesť postupne do chodu, do prevádzky; o stroji): zabehať, zabehnúť prístroj na výrobu cestovín

    2. pridať niečo a tak spracovať • vpracovať: zapracovať, vpracovať do masy prísady

    3. hovor. začať energicky, rázne vykonávať nejakú činnosť • ponamáhať sa: ruka mu v sebaobrane zapracovala; Zapracujte, ponamáhajte sa trocha!hovor. expr.: švihnúť sašvihnúť si: museli sa švihnúť, aby všetko stihli


    zabehať sa 1. dostať sa do plynulej činnosti, do riadneho chodu, do prevádzky • zabehnúť sa: motor sa už dobre zabehal, zabeholzapracovať sa (naučiť sa vykonávať nejakú činnosť; o človeku): pracovník sa v novej funkcii rýchlo zapracovalzautomatizovať sazmechanizovať sa (začať fungovať automaticky, mechanicky): pohyby sa pri stroji zautomatizovali, zmechanizovali; výroba sa zautomatizovala

    2. stať sa bežným, zaužívaným (o niečom novom) • ujať savžiť sazaužívať sa: nová metóda sa rýchlo zabehala, ujala, vžila, zaužívalafraz.: udomácniť savojsť do životazapustiť korene: nové spôsoby aj u nás vošli do života, zapustili korenezakoreniť sa: oslavy sa na pracovisku dávno zakorenili


    zapracovať sa p. zabehať sa 1


    povoz voz so zapriahnutými zvieratami • záprah: po ceste idú povozy, záprahypoťah: konský poťahdostavník (v minulosti dopravný prostriedok ťahaný koňmi) • drožka (v minulosti ľahký nájomný povoz na osobnú dopravu): najať si drožkufiaker (nájomný povoz ťahaný párom koní)

    p. aj koč


    záprah p. povoz


    starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

    p. aj starecký

    2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

    3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

    4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


    zabudnutý 1. ktorý vymizol z pamäti • pren. zaprášený: rozprával zabudnuté, vekom zaprášené vtipyzapadnutý: zapadnutá sláva

    2. p. osamelý 1 3. p. odľahlý 1 4. p. zamyslený


    zaprášený p. zabudnutý 1, starý1 3


    špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinenýušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené rukykniž. brudný: brudná vaňazamazanýumazanýexpr.: ufúľanýzafúľanýubabranýufŕkanýhovor. expr.: zababranýdobabranýdoriadenýdorichtovanýzapískanýupískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavicenečistýneumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, ušimastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúkzájdenýexpr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeňzanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starcaexpr.: zafafranýzacabranýzagebrenýhovor. expr.: zabrýzganýnár. expr.: zagebzdenýzagrieždenýexpr. zahnojenýzahnusenýzakydanýokydanýzaprplanýzarýpanýpren. expr. zasmolenýnár. expr.: zašubranýušubranýučubranýexpr.: scápanýzacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundranýucundranýexpr. zacafranýhovor. expr.: zaváľanýuváľanýhovor. expr.: zavláčenýuvláčenýzalepenýzabrídenýzabridenýzabrudenýexpr.: bridkýbridbriď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasenýzasvinenýzašípanýnár. nekľúdnyznečistený: znečistené prostredie, znečistená riekakalnýmútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadenýučadenýexpr. začmudenýučmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundranýnár. expr. zašmúľanýzjemn. al. det. bakanýhrub.: zasranýzasratýzavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krkslang. humusácky

    2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1


    zaprasený p. špinavý 1


    zaniesť 1. nesením al. technickým prostriedkom premiestniť niekam (op. priniesť) • odniesť: zaniesť, odniesť niekomu batožinu, obeddopraviť: dopravím vám to až domovprepraviť (z miesta na miesto): električka vás prepraví úplne k inštitútuzavliecť (ťažko, s námahou): zavliekol kufor do úschovnezaviesťodviesť (vedením) • odprevadiť: deti treba zaviesť, odviesť, odprevadiť do škôlkyzaviezťodviezť (dopravným prostriedkom): zaviezli, odviezli starého otca na vyšetrenieponosiťpozanášaťpovnášať (postupne, viac vecí): ponosiť, pozanášať šaty do čistiarne; povnášala bielizeň dovnútra

    2. kniž. pričiniť sa o uplatnenie, dodanie niečoho (konkrétneho i abstraktného) • vniesť: zaniesť, vniesť do vecí poriadokzaevidovaťzapísaťzaznačiťzaknihovaťzaúčtovať (do knihy, do zoznamu a pod.) • priniesť: vniesť, priniesť do spoločnosti radosť, rozkol

    3. pokryť nánosom, vrstvou niečoho • zanosiť: voda zaniesla, zanosila dno bahnomupchaťzapchať (nánosom urobiť nepriepustným): potrubie upchala, zapchala nečistotaznečistiťzašpiniťzanečistiťexpr.: zanešváriťzavláčiťhovor. expr.: zanekľúdiťzaprasiťzahnusiťhrub. zasviniť: dlážka znečistená, zašpinená blatompozanášať (postupne): prieplav pozanášaný pieskom


    zaprasiť p. zašpiniť


    zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiťušpiniťpošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šatyzamazaťumazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzízried. zanečistiťexpr.: zašpintaťpošpintaťhovor. expr.: zapískaťupískaťzavláčiťuvláčiťzašubraťušubraťzafúľaťufúľaťpofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiťumastiťexpr.: zasmoliťusmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavicepremastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golierobchytaťochytaťohmataťexpr.: obchytkaťochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababraťzapapraťzbabraťubabraťpobabraťzafafraťsfafraťzamachliťumachliťzamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekváromexpr.: zakvackaťzakväckaťzakvickaťzakyckaťzakeckaťukvackaťukvickaťpokvackaťpokyckaťokvackaťokyckaťpokvasiťzafliaskaťofliaskaťzafŕkaťzafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatomexpr.: zacápaťscápaťzacapkaťzacápkaťzapáckaťzagebriťugebriťpogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkouexpr.: zabrýzgaťubrýzgaťzanešváriťznešváriťzagabaťugabaťhovor. expr.: zanekľúdiťzacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdilexpr. al. hrub.: zakydaťpokydaťukydaťokydaťobkydaťzaprasiťzasviniťusviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská)hovor. expr.: zaváľaťuváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľanýexpr.: došpiniťdováľaťdoriadiťdomazaťdobabraťdomastiťdochytaťdomachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiťzabridiťzbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmikniž.: zabrudiťzbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín)zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiťzačmudiťzačadiťzakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené stenyzačierniťučierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniťzaškvrniťpomazaťhovor.: zafľakovaťpofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínomzahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodbazaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzaminiž. hovor.: obondiaťzaondiaťzatentovaťvulg.: obsraťosraťzasrať (zašpiniť výkalmi)


    zaprášiť p. zapražiť 1


    zapražiť 1. dať do pripravovaného jedla zápražku • zasmažiť: zapražiť, zasmažiť polievkuzahustiťzapraviťzatrepať (dokončiť úpravu jedla nejakou prísadou, obyč. múkou): zapraviť, zatrepať omáčkuzaprášiť (šťavu múkou)

    2. p. zakúriť 2


    zahniezdiť sa 1. urobiť si hniezdo (o vtákoch) • uhniezdiť sa: za dedinou sa zahniezdili, uhniezdili bocianyusadiť sausídliť saudomácniť sa: pod strechou sa usadili, usídlili, udomácnili lastovičkyexpr. zapelešiť sa (o niečom neželateľnom): v dome sa zapelešili potkany

    2. expr. nájsť podmienky na prijatie (obyč. o niečom neželateľnom) • zakoreniť sakniž. vkoreniť sazapustiť korene: zahniezdila sa, zakorenila sa v ňom nenávisť, ľahostajnosť; neznášanlivosť v rodine zapustila hlboké koreneudomácniť sausadiť sausídliť saujať sa: nízka morálka sa udomácnila, ujala na mnohých pracoviskáchrozbujniť sarozbujnieť: zlo sa všade rozbujnilo, rozbujnelopejor.: rozprasiť sazaprasiť sa: vo vede sa zaprasila ideológia


    zaprasiť sa p. zahniezdiť sa 2


    zapadnúť 1. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) (op. vyjsť) • zájsť: mesiac zapadol až po polnociskryť saukryť sa (dostať sa z dohľadu): slnko sa skrylo, ukrylo za mohutný oblak

    2. mať na svojom povrchu vrstvu niečoho • pokryť saprikryť sa: cesta zapadla lístím, hory sa pokryli snehomzapadať (postupne, väčším množstvom niečoho): domy zapadali popolčekom, snehomzaprášiť sa (zapadnúť prachom): knihy sa na polici zaprášilipripadnúť (trocha zapadnúť): strom pripadol snehom

    3. silou, váhou vniknúť do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriť sa: zapadnúť, zaboriť sa do perín, do snehuponoriť savnoriť sa: naraz sa ponorila do hlbokého bahnavhupnúťhupnúťvbŕdnuťnár. hriaznuť: (v)hupnúť, vbŕdnuť do mokrého terénu, hriaznuť do bahnazaryť savryť sa: strela sa zaryla, vryla do zemeuviaznuťzaviaznuť: voz uviazol, zaviazol v blatepreboriť saprelúpiť sa (nechtiac zapadnúť): preboriť sa do záveja

    4. celkom sa zatvoriť, zavrieť (obyč. v sprievode nejakého zvuku) (op. otvoriť sa) • uzatvoriť sauzavrieť sa: dvere výťahu zapadli, uzatvorili sa, uzavreli sahovor. expr.: zaklopiť sazachlopiť sazabuchnúť sazaklopnúť sazachlopnúť sazacapiť sazačapiť sazatresnúť sazatresknúť sazaplesnúť sazaplesknúť sa (prudko, s buchotom): vráta sa mu zaklopili, zabuchli pred nosomzacvaknúť (s cvakotom): putá zacvaklisklapnúťzaklapnúťzaskočiťsklopiť sa (zraziť sa k sebe): pasca sklapla; záklopka zaskočila, zaklapla

    5. p. stratiť sa 1, zmiznúť 3 6. p. zájsť 1, 2


    zaprášiť sa pokryť sa vrstvou prachu, znečistiť sa prachom • uprášiť sa: nábytok sa rýchlo zaprášil; uprášené topánkyzapadnúť (prachom): obraz na povale zapadol prachom


    prašivý 1. postihnutý prašinou; zamorený špinou, všami a pod. • zaprašivený: prašivé, zaprašivené zvieravšivavýzavšivavený: prašivý, všivavý, zavšivavený tulák

    2. p. naničhodný 1


    zaprašivený p. prašivý 1


    chrupnúť expr. vydať zvuk ako pri lámaní, puknutí • zapraskaťzaprašťaťzachrapšťaťzachrupšťaťzachrapčaťzachrupčať: niečo mu medzi zubami chruplo, zachrapčalopuknúťrupnúť: puklo, ruplo mi v koleneexpr. lupnúť: luplo mu kdesi v krížoch


    prasknúť, prasknúť sa 1. rozrušiť sa puklinami, stratiť súdržnosť • puknúťpuknúť sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, puklarozprasknúť sa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohár sa v horúcej vode rozpukolrozpučiť sa (tlakom sa prasknúť): zemiaky varené v šupke sa na povrchu rozpučiliroztrhnúť sarozštiepiť sa (poškodiť sa puklinou): sud sa roztrholpopraskať (sa)popráskať (sa)popukať (sa)dopraskať (sa)dopukať (sa)rozpukať sa (na viacerých miestach dostať trhliny): vodovodné rúry sa na silnom mraze popraskali, popukali; ľadovcová kryha sa pod náporom ľadoborca popráskala, popukala, dopukalazried. spukať: zem spukala od horúčavy

    2. iba prasknúť vydať al. spôsobiť krátky ostrý zvuk • puknúť: balón dieťaťu hlasno praskol, pukol; stolička zakaždým puklachrupnúťrupnúť (vydať al. spôsobiť zvuk sprevádzajúci lámanie): neos. chruplo, ruplo mu v krížoch; spadnutá škridla chruplatresnúťtresknúťplesnúťplesknúťrachnúť (spôsobiť al. vydať silný, obyč. tupý zvuk): zátka pri otváraní tres(k)la, ples(k)la, rachlaexpr. lupnúť: dal mu zaucho, len tak luplozapraskaťzapráskaťzaprašťaťzapukaťzaplieskať (vydať al. spôsobiť praskavý zvuk): raždie zapraskalo, zaprašťalo; zapukal prstamiexpr. zapraskotať

    3. p. spadnúť 1 4. p. hodiť 5. p. udrieť 1


    zaplniť urobiť celkom plným, obsadeným • naplniťvyplniť: celý priestor zaplniť nábytkom; vôňa naplnila izbu; užitočne vyplniť časobsadiťzaujať: sálu obsadila mládež; všetky miesta sú zaplnené, obsadené, zaujatézaložiť (zaplniť kladením množstva niečoho): založiť stôl knihamihovor. zaprataťprepchaťpreplniť (príliš zaplniť): knižnica zaprataná menej hodnotnou literatúrou; prepchatý, preplnený autobuspozapĺňaťpozakladať (postupne zaplniť, založiť)


    zapratať p. zaplniť


    zatarasiť zasunutím al. nahromadením utvoriť prekážku • zahataťzahatiťzahradiť: víchricou polámané stromy zatarasili, zahatali cestu; autá zahradili východ z ulicezabarikádovať (zatarasiť barikádou, expr. aj inými prekážkami): vlastnými telami zabarikádovali budovu; vchod zabarikádovaný haraburdamizablokovaťzapchaťzastaviť: zablokovanie, zapchatie, zastavenie premávkyhovor. expr. zapratať (väčším množstvom niečoho príliš zaplniť): zapratať predizbu skriňamizaťaťzarúbať (zatarasiť prekážkou, obyč. zoťatými stromami) • založiť (obložiť niečo mnohými vecami): založiť stôl knihamizried. zapriečiť (zatarasiť priečkou, prekážkou) • zahájiť (nedovoliť prístup niekam): zahájiť cestu


    záčin miesto v stodole na uskladňovanie obilia, sena a pod.: zhadzovať obilie z voza do záčinazáčinokpriečinpriečinok: usušený krm uložili do priečina; priečinok v sypárni je plný kukuricezáprava (miesto aj na umiestnenie dobytka): úroda, statok je v zápravách


    záprava p. záčin


    zapravdiť sa p. zaprisahať sa


    zaprisahať sa prísahou niečo dotvrdiť, potvrdiť • odprisahaťhovor.: zaveriť sazabožiť sa: zaprisahal sa, zaveril sa, že vraví pravduhovor. zadušiť sa (uistiť niekoho o svojej pravde obyč. slovami na moj dušu) • zastaráv. sprisahať sazried. zapravdiť sa (Timrava)zakliať sa (potvrdiť niečo privolaním kliatby na seba pri nesplnení niečoho): zaklial sa pomstiť rodinu

    p. aj zaviazať sa, sľúbiť


    vsadiť 1. pevne vsunúť, vložiť, vtesnať niečo niekam • vpraviť: vsadiť, vpraviť briliant do prsteňazasadiťzapraviť: do výklenka zasadili, zapravili sošku; zasadiť, zapraviť rúru do steny, porisko do nástrojazapustiť: zapustiť pilier na dno riekyvmontovať (vsadiť montovaním): nábytok vmontovaný do stenyhovor.: vpasovaťzapasovať: vpasovať, zapasovať súčiastku do stroja; zapasovať klin medzi doskyvkliniť (vsadiť na spôsob klina) • zried. vseknúť

    2. dať do pece • posadiťvložiť: vsadiť, posadiť chlieb do peceposádzať (postupne, viac chlebov a pod.)

    3. p. správ. staviť 1


    zamiesiť miesením spracovať: zamiesiť husté cestozarobiťzapraviť (pripraviť cesto na kysnutie): zarobila na chlieb; pred zamiesením, zapravením múku nechať ohriať


    zapraviť 1. p. vsadiť 1 2. p. zamiesiť 3. p. zapražiť 1


    zakúriť 1. rozložiť oheň • podkúriť: zakúriť, podkúriť do sporáka, do pece uhlím, drevomrozkúriť: rýchlo rozkúrili v kozubeprikúriť (zvýšiť teplotu ohňom a pod.): v izbe treba prikúriť

    2. hovor. expr. úmyselne spôsobiť niekomu ťažkosti, nepríjemnosti (žalovaním, ohováraním a pod.) • hovor. expr. podkúriť: však ja vám u predsedu zakúrim, podkúrimhovor. expr.: zapražiťzasmažiťzasoliť: veď ja mu tak zapražím, zasmažím, že si ma bude pamätať; za ten kúsok mu poriadne zasolím


    zápražka múka upražená na tuku: maslová zápražkazásmažka: miešať zásmažku


    odrodilec kto sa odrodil, najmä národu • pejor.: renegátjaničiarpoturčenecpejor. zapredanec (kto sa zapredal)

    p. aj zradca, odpadlík


    zapredanec p. zradca, odrodilec


    zradca kto zradil, zrádza • vierolomníkzastar. vierolomca (Kalinčiak): zradca vlasti, zradca vlastného svedomianeverník (kto porušil vernosť) • odrodilec (kto sa odrodil, obyč. národu) • odpadlíkzried. odbehlík (kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, rodine a pod.) • pejor.: judášjaničiarrenegátzapredanecpubl. pejor. kvisling (zradca vlastného národa)


    odnárodnený ktorý stratil vedomie príslušnosti k vlastnému národu, ktorý sa mu odcudzil; svedčiaci o tom • odrodenýzastaráv. odrodilý: v cudzine sa stal z neho odnárodnený, odrodený cudzinec; odrodené, odrodilé vrstvy národaodrodileckýzastar. odrodilský: odrodilecký, odrodilský postojpejor. renegátskypren. pejor. janičiarsky (ktorý zrádza vlastný národ): renegátska, janičiarska šľachtapejor. zapredanecký (ktorý zradil vlastný národ pre peniaze al. iné výhody): zapredaneckí príslušníci národa


    zapredanecký p. odnárodnený, zradný 1


    zradný 1. ktorý zradil; svedčiaci o zrade • zradcovský: zradná, zradcovská vláda; zradcovský režimpodlýklamnýfalošnýpodvodný: falošné sľubyzlýpejor.: zapredaneckýprisluhovačskýpätolizačskýrenegátskyžoldnierskyjaničiarsky: zlý, zapredanecký čin; pätolizačské, renegátske správaniejudášsky: judášska službaodrodilskýodpadlícky (ktorý zradil národné cítenie): odrodilské, odpadlícke názorykniž. perfídny

    2. ktorý vzbudzuje pocit neistoty, strachu • zákernýnebezpečný: zradné, zákerné, nebezpečné úskaliahroznýhrozivýstrašný: hrozný, strašný vír


    zapredať p. zradiť 1


    zradiť 1. dopustiť sa zrady na niekom, na niečom: zradiť priateľa, zradiť vlasťkniž.: spreneveriť saopustiť (prestať byť verný niekomu, niečomu): spreneveriť sa rodine, svojim ideálom; opustila chorého manžela; opustiť svoje pôvodné názoryodpadnúť (zrieknuť sa nejakej veľkej hodnoty): odpadnúť od viery, od rodinyfraz. expr. vraziť nôž/dýku do chrbtaexpr.: podraziťpodraziť niekomu nohy (zákerne uškodiť niekomu): mrzí ma, že ma priateľ podrazil, že mi podrazil nohyoklamaťpodviesťtrocha hrub.: okašlaťokašľať (zradiť v citoch, v dôvere a pod.): snúbenec ju oklamal, podviedol, okašlalzapredaťpredať (zradiť za peniaze al. výhody): zapredať vlastný národ

    2. p. prezradiť


    prekážka vec, ktorá stojí v ceste; okolnosť, ktorá je na ťarchu: beh cez prekážky, naraziť na prekážku; stretnúť sa s prekážkamibariéra: na rieke sa tvoria ľadové bariéry; bariéra predsudkovzábrana: koľajová zábrana; spoločenské zábranyúskalie: prekonávať úskalie; vyhýbať sa úskaliu životazátarasa: protitankové zátarasybarikáda (obranný val pri pouličných bojoch): stavať barikádyhrádza: pretrhnúť hrádze zdržanlivostiobštrukcia (zámerná prekážka, hatenie niečoho): robiť obštrukcie v parlamentehovor. háčik (skrytá prekážka): má to jeden háčikzastar. zápreka (Dobšinský)odb. inhibícia: inhibícia klíčenia


    zápreka p. prekážka


    zahĺbiť sa sústredene sa oddať myšlienkovej činnosti • zahĺbať sazamyslieť sazadumať sazahútať sa: na chvíľu sa zahĺbil, zahĺbal, zamyslel; Nad čím si sa zadumal, zahútal?zapremýšľaťpozamýšľať sa: zapremýšľať o zmysle života; pozamýšľať sa nad svojou robotoupohrúžiť sazahrúžiť savhrúžiť saponoriť savnoriť savhĺbiť sa: študent sa pohrúžil, zahrúžil do čítania; ponoril sa do seba, nechcel s nikým prehovoriť; vhĺbiť sa do problémovzabrať sa (intenzívne sa pustiť do nejakej činnosti): zabrala sa do pleteniahovor. expr. zažrať sa (vášnivo sa do niečoho zahĺbiť): zažrať sa do problémuzried. zaroniť sa: zaroniť sa do myšlienok (Kukučín)


    zapremýšľať p. zahĺbiť sa


    potknúť sa 1. zachytiť sa nohou o prekážku a vychýliť sa z rovnováhy • zakopnúť: potknúť sa, zakopnúť o prah dverízavadiť (nohou): v behu zavadil do kameňa; zavadiť o pokrovecexpr. tycnúťexpr. zaprepletať nohami (pri chôdzi, behu): zaprepletal nohami a spadol

    2. p. pomýliť sa 3. p. natrafiť 1


    priahať zapnutím postroja priväzovať zviera k vozu, koču a pod. • zapriahať: priahať, zapriahať kone do vozahovor. šírovať (dávať postroj): šírovať konestrojiťvystrájať: strojí, vystrája kone na ďalšiu cestupripriahať (priahať ďalšie zviera): pripriahať žrebca


    zapriahať p. priahať


    donútiť nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil • prinútiť: donútil, prinútil syna zostať na gazdovstvepriprieťprisiliťzried. vsiliť: pripreli dieťa do učenia; vsilila tvár do úsmevudohnať (obyč. bez cieľavedomého úsilia): okolnosti ho dohnali k útekupohnúťexpr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu): udalosti ich pohli, popchli k odporuprimaťpriviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesťdostať: nie a nie ho dostať na prechádzkuhovor. primusieť: primusela sa učiťexpr. dopšikaťhovor. expr.: privrznúťpriseknúťprivrieť: keď zlodejov privrzli, privreli, priznali sahovor. expr.: pripriahnuťzapriahnuť (donútiť do usilovnej činnosti): brigádnikov pripriahli, zapriahli do žatvy


    prinútiť nátlakom, násilím, mocou a pod. spôsobiť, aby niekto niečo urobil • donútiť: vojaka prinútili, donútili strieľaťpriprieťprisiliťzried. vsiliť: priprel syna do roboty, k robote; dievku prisilili vydať sa proti jej vôli; vsiliť tvár do úsmevupohnúťexpr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu, spôsobiť aktivitu): udalosti pohli ľudí k odporu; niečo ma popchlo, aby som nesúhlasilkniž. primaťpriviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť; primali nás, aby sme sa k vzbúrencom pridalihovor. primusieť: ak nechcú podobrotky, treba ich primusieťhovor. expr.: privrznúťpriseknúťprivrieť: keď polícia mládencov privrzla, prisekla, privrela, priznali sahovor. expr.: pripriahnuťzapriahnuť (prinútiť do usilovnej činnosti): rodičia pripriahli, zapriahli deti do ťažkej roboty


    zapriahnuť 1. zapnutím postroja pripútať zviera k vozu, koču a pod. (op. vypriahnuť): zapriahnuť voly do voza, kravy do jarmahovor. ošírovať (dať postroj na koňa) • pripriahnuť (dodatočne zapriahnuť ďalšie zviera)

    2. p. prinútiť


    omotať umiestniť motaním dookola niečoho; takýmto spôsobom niečo obaliť • obmotaťokrútiťobkrútiťotočiťobtočiť: omotať, obmotať špagát okolo škatule; okrútiť, obkrútiť nohy onucami; otočiť, obtočiť hlavu uterákomovinúťobvinúťoviťobviť (vinutím): ovinúť, oviť šál okolo krku; obvinúť, obviť strom lykomkniž. zviť (Matuška)obviazaťoviazaťpreviazať (viazaním) • ofačovaťpofačovať (ranu) • opriasťobsnovaťosnovať (pradivom, vláknom): pavúk opriadol pavučinou luster; ihla obsnovaná niťouopliesť (pletivom): plot oplietli pichľavým drôtomexpr. opantať: opantal sa reťazamizapriasťzasnovať (omotať vláknom, pradivom): mucha zapradená do pavučinyzabaliť: hlavu si zabalila do teplého šálupookrúcaťpoobkrúcaťpoobtáčaťpoopletaťpooplietať (viackrát, postupne, viac vecí)


    začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júlikniž. počať: počal ich presviedčaťpustiť sadať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežaťchytiť sa: chytili sa rýchlo do robotynasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tónnačať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chliebpozačínaťponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavunaštartovaťodštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behuspustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tušpubl.: rozbehnúťnabehnúť (na niečo) • rozkrútiťroztočiťrozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrovvyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie jakniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnuvstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajkunespráv. zahájiť

    2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťochexpr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovinadviazaťnadpriasťzried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každýmnahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva


    zapriasť 1. p. omotať 2. p. začať 2


    zamiešať sa 1. pripojiť sa ako ďalší (do skupiny, hromady a pod.) • vmiešať sapomiešať sapridať saprimiešať sapridružiť sa: zamiešať sa, vmiešať sa nepozorovane do davuvtisnúť savtlačiť savsunúť sa (silou, násilím a pod.): vtisnúť sa, vtlačiť sa do zástupuhovor. expr. prikmotriť sa: nenápadne sa k nám prikmotril pesexpr. vtrúsiť sa (nebadane): medzi zhromaždených sa vtrúsili policajti

    2. pridať sa do hovoru, sporu a pod. • zastarieť sazapriasť sa: zamiešali sa, zastareli sa do rodinnej debaty; prečo si sa zapriadol do ich sporuexpr.: zapliesť savpliesť sa: do všetkého sa zapletiezasiahnuť: viac ráz zasiahol do prebiehajúcej diskusieexpr. vpadnúť (náhle sa zamiešať): vpadnúť do rozhovoru


    zapliesť sa 1. dostať sa, zachytiť sa do niečoho neprehľadného, stojaceho v ceste a pod. • zamotať sa: vlasy sa zaplietli, zamotali do retiazkyzaputnať sa: gombík sa zaplietol, zaputnal do sieťkyzamiešať savkĺznuťvsunúť sa (medzi množstvo): zamiešať sa do davu; vkĺznuť, vsunúť sa nenápadne medzi modliacich sapospletať saposplietať sapospletávať sa (postupne al. viacero vecí): prsty sa mu posplietali do jednej guleprepliesť sa (cez seba): konáre stromov sa preplietlizauzliť saspliesť saschlpiť sazakosíliť sa (do uzla) • expr. zapriasť sa: zapriasť sa do liací

    2. dostať sa do istej situácie (často nepríjemnej al. nastrojenej v neprospech niekoho) • zamiešať sa: zapliesť sa do dlžôb, zamiešať sa do sporovzatiahnuť savtiahnuť sahovor. namočiť sa: Prečo sa do toho prípadu zatiahol, vtiahol?; namočila sa do nepríjemností, ani nevedela, akozapojiť sa: zapojiť sa do odboja

    3. hovor. mať intímny vzťah s niekým; dať sa s niekým dovedna (so zlým úmyslom) • spriahnuť saspriasť saspliesť sa: zaplietla sa, spriahla sa, spriadla sa s nejakým mužom; nemal si sa s ňou spliesťpejor.: zlízať sazňuchať sa (uzavrieť blízky vzťah, spojenectvo a pod.): zlízal sa s domácou; zňuchať sa s políciouexpr.: spantať sazapantať sazapodieť sapejor. zahodiť sa (stykom s niekým stratiť úctu): s hocikým sa zahodí

    4. p. pomýliť sa, popliesť sa 1


    zapriasť sa 1. p. zapliesť sa 1 2. p. zamiešať sa 2


    zapriať p. zaželať


    zaželať vyjadriť želanie, aby sa niekomu niečo stalo, splnilo (obyč. niečo dobré) • zapriaťpopriaťzastaráv. poželať: zaželať, zapriať niekomu šťastnú cestu; poželali, popriali sme im dobrú chuťzažičiť: nikdy nikomu nezažičil zléhovor. zavinšovať: zavinšovať hojnosť Božieho požehnania


    podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnetdať popuddať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiuvyvolaťspôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburuzapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcieiniciovať: iniciovanie pomstykniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnostipopudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporupohnúťpopohnaťpoduriťaktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdiapubl. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesazburcovaťstrhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciámvyburcovať: vyburcovať v niekom odvahuvydráždiť: vydráždiť zmyslyvyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, sporsubšt. vyhecovať • kniž.: vznietiťroznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziukniž. stimulovaťmotivovaťpovzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikaniazaburcovať: zaburcovať svedomím niekohoinšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusuexpr.: nabadúriťnabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila myslerozvíriťzvíriťrozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

    2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebevzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podnikuexpr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do bojarozvíriťzvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov


    pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystaťprihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestunachystaťschystať: na svadbu je už všetko nachystanépristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenienahotoviťnahotovaťprihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriťhovor. zastaráv.: pririchtovaťnarichtovaťzastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský)zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu oslávusporiadaťuskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom dieleosnovaťzosnovaťzried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanienastrojiťnastražiťnastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úkladyinscenovaťnainscenovaťnaaranžovaťnaplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politikaexpr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískaťpopripravovaťpopriprávaťpochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

    2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiťzapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľzaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie?spraviťurobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

    3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postaveniapriniesťdoniesťpriviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniazeobraťolúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to poslednédostať: dostali nás o celý majetokhovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovkuhovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí


    spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiťspraviťzriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo sebakniž. učiniť: už niet toho, kto to učinilpripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamaniezapríčiniťzaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytuprivolaťkniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zraneniepriviesťdoviesťpriniesťdoniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosťvyvolaťpodnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandálykniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru


    vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiťpodnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivukniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozreniezobudiť: chceli v nás zobudiť súcitkniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféruvyčariťkniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmevzapríčiniťkniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu

    2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť sivybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvárkniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu

    3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne


    vzbudiť 1. dať podnet na vznik niečoho • vyvolaťpodnietiť: chlapcovo správanie vzbudilo, vyvolalo podozrenie; neposlušnosť vzbudila, podnietila vo mne zlosťzobudiťprebudiť: ochota zobudí v ňom pocit vďačnosti; prebudiť v mládeži iniciatívuhovor. zbudiť: zbudil v dievčati silný citkniž. vznietiť: vznietiť vášeňspôsobiťzapríčiniť (stať sa príčinou obyč. niečoho negatívneho): svojím správaním spôsobí, zapríčiní rozruch, škandál

    2. p. zobudiť 1


    zapríčiniť byť podmieňujúcim javom, pôvodcom vzniku niečoho (často niečoho nepriaznivého) • byť príčinou: zapríčiniť chaos v doprave, byť príčinou nešťastia, rýchleho rastuzaviniťkniž. zviniť (mať vinu na niečom): zaviniť smrť, starosti; napraví, čo zvinilexpr. navariť: sám si to navarilprivolaťkniž. privodiť (niečo nepriaznivé, nepríjemné): privolal si, privodil si chorobupodnietiťvyvolať (dať podnet na niečo): podnietiť, vyvolať vzburupričiniť sa (vynaložiť úsilie na niečo, najmä na niečo pozitívne): pričiniť sa o úspech, o výhru v súťažispôsobiťurobiťkniž. učiniť (týka sa pozitívnych i negatívnych dôsledkov): spôsobiť, urobiť radosť, škodu, zármutok niekomu; chorobu si sám spôsobil; Kto to učinil?

    p. aj spôsobiť


    pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátorkniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahaniapripravovateľpodnecovateľorganizátorvyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojovkniž. osnovateľ: osnovateľ vraždyzastar. zapríčiniteľ (Dobšinský)kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú detilingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens

    2. p. autor


    zapríčiniteľ p. pôvodca 1


    plodiť 1. prinášať plody; dávať život • rodiť: mladé ovocné stromy začínajú plodiť, rodiť neskoro; plodiť, rodiť deti

    2. kniž. byť príčinou vzniku niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: násilie plodí, spôsobuje, zapríčiňuje násilieutváraťvytváraťtvoriť: nedôvera utvára, tvorí zlú atmosféruvyvolávaťprivodzovať: hriech vyvoláva, privodzuje nešťastie


Pozri výraz ZAP v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: pps, ão, fav, ã â i, úo, sys, cb radio, hyp, to, show, demonstration, oå å, škr, mode, čo
Ekonomický slovník: hip, bakã æ ã, cest, enh, nmt, osp, ach, den, lh, tlv, mvt, kqr, cnr, asã æ ã, aut
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV