Synonymá slova "vyjav" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 19 výsledkov (1 strana)

  • obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románehovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detíkresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, maliebpodoba: pozerá na svoju podobu v zrkadleodrazzrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otcazastar. vyobrazenie

    2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvártvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobímpanorámakniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatierpodoba: zážitky sformoval do hudobnej podobyrázcharakterpovaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasnápubl. imidž: zmeniť si imidž

    3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúťexpr.: divadloscénateátercirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

    4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

    5. p. metafora


    príhoda čo sa prihodilo, stalo • príbeh (dlhšia vyrozprávaná príhoda): príhoda, príbeh z detstva, zo životaudalosť (závažná príhoda): mimoriadna udalosť v rodinehistorkahistória (drobná príhoda): rozprávať veselé príhody, historky zo študentských čias; rodinné histórieepizóda (drobná príhoda): epizóda z detstvaprípad: sú prípady, keď…anekdota (príhoda s humoristickou pointou) • aféra (vzrušujúca a pohoršujúca príhoda): ľúbostná aférahovor. expr. storykniž. výjav: výjav z histórieexpr.: divadloscénateátercirkus (príbeh pozoruhodný na pohľad): To bolo divadlo! To bol cirkus!


    výjav p. príhoda


    prekvapený zasiahnutý niečím neočakávaným (o človeku); svedčiaci o prekvapení, údive • začudovanýudivený: prekvapené, začudované, udivené dieťa; prekvapený, začudovaný, udivený pohľadzarazenýzaskočenýexpr.: vyjavenýomráčený (nepríjemne prekvapený): ostal zarazený, zaskočený, vyjavený; zarazená, zaskočená, vyjavená tvárneskl. hovor. expr. paf: byť paf z úspechuužasnutýohromený (veľmi prekvapený): dívala sa nemá a užasnutázried.: učudovanýpodivenýexpr. al. slang.: vyvalenývygúlenývyhúkanývyoranýexpr.: ovalenýohúrený


    užasnutý naplnený úžasom, veľmi prekvapený; svedčiaci o tom • ohromenýohúrenýomráčený: dívala sa užasnutá, ohromená, omráčená; užasnutý, ohromený, ohúrený pohľadexpr.: vyjavenýovalenýzdúpnenýneskl. hovor. expr. paf: zastal vo dverách vyjavený; bol celý paf z toľkej nádheryzarazenýzdesenýzhrozený (u ktorého prudký, neočakávaný negatívny zážitok vyvolal úžas): zarazená, zdesená, zhrozená nezmohla sa na slovostŕpnutýzmeravený (ktorý od úžasu stŕpol, zmeravel): stŕpnutá, zmeravená tvárnemý (ktorý od úžasu stratil reč): užasnutí, nemí pozorovali nezvyčajný úkaz na oblohe

    p. aj prekvapený


    vyjavený p. vystrašený


    vystrašený ovládnutý strachom; svedčiaci o strachu, ľaku • nastrašenýprestrašenýpreľakanýpreľaknutýnaľakanývyľakanýzľaknutýustrašenýstŕpnutýexpr. nastráchaný: vystrašené, prestrašené, preľaknuté, ustrašené dieťa; vystrašený, prestrašený, preľaknutý, ustrašený pohľad; prišiel celý nastráchaný; nastráchaná tvárexpr.: vyjavenývyjašenýzamretý: hľadí celý vyjavený, vyjašenývyplašenýpoľakaný: vyplašené, poľakané žriebä; mať vyplašený, poľakaný výzorzdesenývydesenýpredesený: zdesené, vydesené, predesené dievča; pozeral na mňa vydesenými, predesenými očamidet. al. zjemn. pokakanýexpr.: vyklepanýrozklepanývulg.: posratýposranývysratývysraný


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    prezradiť povedať niečo al. povedať o niečom, čo malo ostať utajené; spôsobiť, že niečo vyjde najavo • vyzradiť: prezradiť, vyzradiť cudzie tajomstvo; prezradiť, vyzradiť o niekom novinuzradiť: nikomu nezradím, že si mi zveril peniazekniž. zjaviť: prisahám, že vás nezjavímexpr., obyč. pejor.: vytáraťvykrámiťvybubnovaťvytrúbiťvycengaťvyzvoniťvytrepaťvyrepetiťvyrapotaťvytrantáriť: nedá sa pred ňou nič povedať, všetko vytára, vytrepe, vykrámi, vyzvoníexpr., obyč. pejor.: vybľabotaťvylalotaťvyľapotaťvyfrfotaťvyštebotaťvyčvirikaťvygágaťvygagotaťvykotkodákaťvykrákoriťvykvákaťvyklebetiť: Prečo si to vybľabotala, vyklebetila o svojej kamarátke?expr., obyč. pejor.: vyblafnúťvyštekaťvyfrflaťvybrblať: vyblafnúť svoje zámery; babka všetko vyfrfotalaexpr. vykričať (verejne): vykričí pred všetkými krutú pravdunár. vodlovať (Rysuľa)subšt. vyvaliť • prerieknuť sapreriecť sa (neúmyselne prezradiť): preriekla sa, že chce zmeniť miestovyjaviťdať najavo: vyjaviť niekomu svoje skryté myšlienky; oddaný výraz tváre dal najavo, vyjavil silný citvyžalovať (žalovaním prezradiť): nebojte sa, nevyžalujem to na vás rodičompovyzrádzaťpoprezrádzať (postupne, viac vecí): povyzrádzať tajomstvá


    vyjadriť dať najavo slovami al. inými prostriedkami • vyjaviť: nebál sa vyjadriť, vyjaviť svoj názor; skutkami vyjadriť, vyjaviť svoju oddanosťvysloviťvypovedaťpovedať (vyjadriť rečou): nevie vysloviť, vypovedať, čo cíti; ešte raz povedal svoju základnú myšlienkuvystihnúťkniž. postihnúť (náležite vyjadriť): obraz vystihol podvečernú náladu mesta; prednášateľ postihol podstatu problémuprejaviť (slovami): prejaviť priateľovi sústrasť nad jeho nešťastímtlmočiť (vyjadriť v mene niekoho): tlmočiť vôľu celého kolektívusymbolizovať (vyjadriť pomocou symbolu): socha v popredí symbolizovala vlasť


    vyjaviť 1. p. vyjadriť 2. p. prezradiť, povedať1


    vytárať expr. nepremyslene, nerozvážne povedať (často niečo, čo malo ostať utajené) • expr.: vytrepaťvytrieskať: vytára, vytrepe, čo mu zíde na umexpr., obyč. pejor.: vykrámiťvytrúbiťvycengaťvyzvoniťvybubnovaťvyrapotaťvyrepetiť: nič v sebe neudrží, všetko vykrámi, vytrúbi, vyrapoceexpr., obyč. pejor.: vybľabotaťvyľapotaťvyľapkaťvylalotaťvybrblaťvyfrfotaťvytrkotať: vybľabotal všetky rodinné tajomstváexpr., obyč. pejor.: vyčvirikaťvyštebotaťvykotkodákaťvykrákoriťvygágaťvygagotaťvykvákaťvyspievaťvyštekať: vyčvirikala, vykotkodákala o mne všetko svojej kamarátkeexpr. vyklebetiť (klebetením povedať): vyklebetila naše zámeryvyzradiťprezradiťvyjaviť (povedať niečo, čo malo ostať utajené): vyzradiť, prezradiť tajomstvosubšt. vykecať


    vyznať slovami dať najavo, slovami zverejniť • vyznať sa (z niečoho): vyznať city, vieru, vyznať sa z citov, z vierypriznaťpriznať sa (obyč. z niečoho zatajovaného): priznať hriech, priznať sa k hriechuprejaviťvyjaviť: prejaviť lásku, vyjaviť pravduprihlásiť sa (k niečomu): verejne sa prihlásil k ateizmukniž. doznať: doznať svoju vinuvyspovedať sa (vyznať hriechy)


    zjaviť 1. nadprirodzeným spôsobom oznámiť, ohlásiť • zvestovať: starozákonní proroci zjavili, zvestovali mnohé udalostipredpovedať (vysloviť predpoveď): mať schopnosť predpovedať budúcnosťvnuknúť (dať niekomu podnet na niečo): hviezdy mu vnukli, aby konal inak

    2. kniž. urobiť zjavným (obyč. rečou) • vyjaviť: zjaviť, vyjaviť svoje úmyslyprejaviťukázať: prejaviť, ukázať svoje city, túžbu svojho srdcaprezradiťvyzradiťpovedať: prezradil, vyzradil, povedal všetko, čo o veci vedel

    3. p. prezradiť 4. p. zistiť


    zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sazveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plányvyznať sapriznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez vinyexpr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činuvyjaviťprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti

    2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciuhovor.: znechať sanechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhýchzastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Bohaoprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprieoddať sapoddať saodovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli

    3. p. zasnúbiť sa


    ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otcavyjsťzried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnkoexpr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyhovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očímihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvárexpr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sablysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strachexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obrazpreletieťprebehnúťprelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmevpredstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

    p. aj vyskytnúť sa

    2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavovyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavovysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajúprejaviť sapreukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelecodhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetleiron. vyznamenať sahovor. iron. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil!expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodníkosvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčilkniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

    3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatípredstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetlepochváliť sapopýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺkhovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahneexpr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdenímhovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil!expr.: blysnúť sablysknúť sa: blysla sa vedomosťamihovor. švihnúť sa


    vyjadriť sa dať najavo svoj názor, zaujať stanovisko, postoj • vysloviť sa: vie sa vždy vhodne vyjadriť, vysloviťzastaráv. vyjaviť sa: vyjavil sa ako odporcaprejaviť sapreukázať saukázať sa (rečou): v reči sa prejavil ako vlastenec; preukázať sa, ukázať sa ako gavalierhovor. expr. vysomáriť sa: keby sa už konečne vysomárili, čo si mysliaexpr. vyrukovať: až na schôdzke vyrukoval, že o veci vedelzastaráv. osvedčiť sa: nech sa osvedčí, či vravím pravdu


    vyjaviť sa p. ukázať sa 2, vyjadriť sa


    ukazovať sa 1. stávať sa (naraz) viditeľným, očividným • zjavovať saobjavovať sa: ukazujú, zjavujú, objavujú sa už na ňom príznaky choroby; na stráňach sa ukazujú, zjavujú prvé fialkyexpr. vystrkovať sa: vystrkujú sa už snežienkyzračiť saodzrkadľovať sazrkadliť sa (o citoch, pocitoch človeka): na tvári sa mu zračí únava, odzrkadľuje sa, zrkadlí sa strachvychádzať (o nebeských telesách): nad obzorom sa ukazuje, vychádza mesiachovor. expr. vykúkať (náhle, sčasti): sem-tam vykúka trávička

    2. stávať sa známym na verejnosti • vychádzať najavovyjavovať saprejavovať sa: zlé hospodárenie sa už zreteľne ukazuje, vychádza najavo; zanedbaná výchova sa vyjavuje, prejavuje na mládežipreukazovať sa: dobrá práca sa preukazuje na výsledkoch

    p. aj javiť sa 1

    3. upozorňovať na seba nápadným správaním • predvádzať sa: rád sa v spoločnosti ukazuje, predvádzaexpr.: pretŕčať savytŕčať sapresúšať sa: pretŕča sa, presúša sa v novom auterobiť sa: on sa iba tak robíhovor. expr.: producírovať saprodukovať sa: producíruje sa, produkuje sa, aby ho všetci obdivovalihovor. expr. vyťahovať sa (zdôrazňovať prevahu nad niekým): vyťahuje sa svojimi známosťamiexpr.: nadŕdať sanarábať sasubšt. machrovať

    p. aj chváliť sa


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV