Synonymá slova "vybav" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 26 výsledkov (1 strana)

  • výbava 1. veci, ktoré dávajú rodičia deťom, obyč. dcéram pri vstupe do manželstva: šiť dcére výbavu; nábytok z matkinej výbavyzastar. výstroj (Timrava)veno (výbava vo forme majetku): dostať veľké veno

    2. p. výstroj 1


    výstroj 1. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: rybársky, horolezecký výstroj; výstroj lietadlavýzbroj: požiarnická výzbrojvýbava: kompletná výbava na stanovanievybavenie: moderné vybavenie bicyklaarmatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubiakniž. vystrojenie (Hviezdoslav)

    2. p. výbava 1


    výzbroj 1. súbor zbrojných prostriedkov: vojenská výzbroj, stav výzbrojekniž. zbroj: vojaci v plnej zbrojizastar. vyzbrojenie (Jégé)

    2. súbor predmetov potrebných na vykonávanie istej činnosti: protipožiarna výzbrojvýstroj: poľovnícky výstrojvýbava: športová výbavavybavenie: moderné vybavenie bicyklaarmatúra (prídavné súčiastky a mechanizmy strojov a zariadení na ich správnu činnosť): armatúra potrubiakniž. vystrojenie (Hviezdoslav)


    vybavenie 1. p. výstroj 1 2. p. vybavenosť, zariadenie 2


    vybavenosť súhrn náležitostí, prostriedkov, ustanovizní potrebných na riadne fungovanie niečoho • vybavenie: technická vybavenosť dielne, moderné vybavenie laboratóriazariadenie: zariadenie knižnicevystrojenie: vystrojenie izbyvýstroj (súhrn menších vecí na vykonávanie istej činnosti): športový výstroj


    zariadenie 1. predmet al. súbor predmetov prispôsobených na vykonávanie istých operácií: poplachové zariadenie, klimatizačné zariadeniemechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou): prevodový mechanizmushovor. sprava: sprava na čistenie pokrovcovprístrojaparát (zariadenie, ktoré nevykonáva prácu, ale prebieha v ňom fyzikálny al. chemický dej): načúvací, premietací prístroj, aparát

    2. súbor vecí, predmetov potrebných na riadne fungovanie niečoho: hotelové zariadenie, zariadenie ordinácievybavenosť: technická vybavenosť továrnevybavenie: vybavenie kúpeľnevystrojenie: vystrojenie miestnostinábytok (zariadenie bytu, miestnosti)


    odbaviť 1. skončiť, urobiť istú prácu, povinnosť a pod. • vybaviť: odbavil, vybavil v meste všetko, čo si predsavzalvykonať: vykonať si svoju povinnosťhovor. absolvovať: povinnú návštevu už absolvovalopatriťobriadiť (urobiť isté pravidelné úkony, postarať sa o niekoho): deti už opatrila, obriadilahovor. odflinkať (odbaviť povrchne, zbežne): modlitbu narýchlo odflinkalzastar. odbudnúť: skúšky odbudol s úspechom

    2. p. odbiť 3


    vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

    porov. aj zaobstarať

    2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

    3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom


    vychodiť1 1. častým chodením poškodiť, zničiť al. znížiť dobré úžitkové vlastnosti • schodiťvyšliapať: vychodený, schodený, vyšliapaný pokroveczošliapaťzodrať: zošliapať si podpätokobdraťobšúchaťošúchaťvyšúchaťvydrať: obdraté, obšúchané topánky, pneumatiky; vyšúchať, vydrať papučeexpr.: vyčaptaťvyšmatlaťvyčambľať (vychodiť krivým, neporiadnym chodením): čižmy si hneď vyčapce, vyšmatle; vyčambľané sandáleojazdiťvyjazdiť (vychodiť, zničiť jazdou): ojazdené, vyjazdené autoopotrebovať: opotrebované kolesáhovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si obuv

    2. častým chodením získať • hovor. vybehaťobstaraťzaobstarať: vychodí, vybehá, (za)obstará si všetky potvrdeniavymôcťvykonaťvybaviť: vymôcť si, vykonať si na úrade povoleniehovor. expr.: vybojovaťvydupkať: pre syna vybojuje, vydupká odkladpovybehávaťpovykonávaťpovybavovaťpozaobstarávať (postupne)

    3. p. absolvovať 1


    vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

    2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

    3. p. vybaviť 1, 2


    vymôcť 1. získať na základe právneho nároku al. dôrazným vyžadovaním • domôcť sa: vymôcť peniaze od dlžníka, domôcť sa peňazí od dlžníkavydobyť: vydobyť si primerané postavenievynútiť (násilím vymôcť): vynútil si priznaniehovor.: vyforsírovaťvyrevolverovať: dajako si vyforsíroval, vyrevolveroval výnimku zo zákonahovor. expr.: vybojovaťvydupkaťvydupať: vybojuje, vydupká si povolenievyvzdorovať (vymôcť si vzdorom): svoje postavenie si vyvzdorovalhovor. vytrucovať (vymôcť trucovaním) • vychodiťhovor. vybehaťvykonaťvybaviť (vymôcť vytrvalým chodením a pod.): vychodila si, vybehala si na úradoch potrebné potvrdenia

    2. p. vyslobodiť 2


    vystrojiť 1. dať niekomu, niečomu všetko potrebné, náležité • vybaviť: vystrojiť, vybaviť deti dobrou obuvou; pracovne treba vystrojiť, vybaviť modernými počítačmikniž. opatriť: listiny opatriť podpisom, pečiatkouzaopatriť (postarať sa o potrebné): zaopatriť hosťa na cestu jedlompovystrájať (postupne)

    2. cieľavedome pripraviť nejaké spoločenské, rodinné podujatie • usporiadaťvychystať: vystrojiť, vychystať, usporiadať hostinu, hody, karzorganizovaťzrealizovaťuskutočniť: rodinnú oslavu sme zorganizovali, uskutočnili v reštauráciihovor. zaranžovaťzrežírovať: večierok ste dobre zaranžovali, zrežírovali

    3. pripraviť na odchod • vypraviťvychystaťposlať: vystrojiť, vypraviť niekoho na cestu, poslať do školyhovor. vyšikovať: vyšikovali ho z domu prečvyhnať (násilne)

    4. pekne obliecť • vyobliekaťpristrojiť: mať vystrojila, pristrojila, vyobliekala deti do nových kabátovvyparádiťnaparádiťexpr.: vycipkaťvyzrúbiťhovor. expr.: vycifrovaťvyštafírovať: vycipkané, vycifrované dievčenceexpr.: vyfintiťvyfrndiťvyfrndoliťvyčačkať


    zariadiť 1. urobiť potrebné kroky, potrebné opatrenia pri realizácii niečoho • vybaviťvykonať: zariadiť prijatie delegácie u riaditeľa podniku; spoľahni sa, všetko ti vybavím, vykonámexpr. vybehať (obyč. na viacerých miestach): vybehal si voľný vstup na štadiónhovor. zaonačiť (šikovne zariadiť) • zorganizovaťusporiadaťhovor. zaranžovať (účelne, cieľavedome): veci zorganizovať, usporiadať, zaranžovať tak, aby plán vyšielzastar. zaporiadiť (Šoltésová): zaporiadiť svoj životexpr. narafičiťnastrojiť (proti niekomu niečo) • zabezpečiťzaistiťpostarať saobstarať (urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho potrebného): zabezpečiť, zaistiť odvoz smetí; postarať sa o hladký priebeh niečoho

    2. uviesť do želateľného stavu (na vykonávanie istej činnosti) • uspôsobiťprispôsobiťupraviť: byt zariadený, uspôsobený, upravený na laboratóriumprerobiťadaptovať (zariadiť na iné podmienky): prerobiť, adaptovať predizbu na kuchyňu


    vybaviť sa 1. dokončiť istý, obyč. úradný úkon • byť hotový: na hranici sme sa rýchlo vybavili, rýchlo sme boli hotovíhovor. odbaviť sa: keď sme sa úradne odbavili, šli sme na nákupy

    2. prísť opäť do pamäti, na myseľ • objaviť sazjaviť sa: pred očami sa jej vybavil, objavil, zjavil známy obraz z detstvapredstaviť saukázať sa (v predstavách): pred vnútorným zrakom sa mu zrazu predstavila, ukázala holá pravdamihnúť saexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko sa vybaviť): prebles(k)li, mihli sa mu v pamäti staré zážitkypreletieťprelietnuť (na okamih sa vybaviť): v hlave mu preletela, prelietla zabudnutá myšlienka


    predstaviť si 1. urobiť si v mysli o niekom al. o niečom predstavu • vybaviť si: predstaví si, vybaví si rodinnú scénu ako vo filme; predstavil si, vybavil si rodný krajkniž. evokovať: evokovanie prežitých chvíľ

    2. obyč. v 2. os. sa používa vo význame častice na vyjadrenie prekvapenia, senzačnosti a pod. • pomyslieť sizastaráv. povážiť: Predstav si, pomysli si, ako sa mohla taká vec stať!; povážte, moja starká má už deväťdesiat rokovuvedomiť si: Len si predstav, uvedom, aká to bude strata!


    rozpamätať sa vybaviť si v pamäti niečo zabudnuté • rozpomenúť saspomenúť si: rozpamätal sa, spomenul si na slová učiteľapripomenúť sipripamätať sipripamätovať si: pripomenul, pripamätal si príhodu z detstvaupamätať saupamätovať sa: nemohol sa upamätať, kedy známeho naposledy videlvybaviť si (znova vyvolať v mysli): vybavila si nebožtíkovu tvárpomyslieť (si)zmyslieť si (oživiť si v mysli): náhle si pomyslel, zmyslel na detstvozastaráv. spamätať sa: hneď sa spamätala na jej bratazried. rozchopiť sanár. rozpomnúť sa


    spomenúť si oživiť si v pamäti, v mysli • zastar.: spomnúť sispomnieť si: na domov si ani nespomenul, nespomnelrozpamätať sarozpomenúť sa: spomenul si, rozpamätal sa, rozpomenul sa na zabudnutú príhodu; Spomeňte si na nás doma!pripomenúť (si)pripamätať (si): zrazu si jasne pripomenula, ako to bolo; pripamätal si rodičov i celú rodinuvybaviť si (znova vyvolať v mysli): živo si vybavil jej tvárpomyslieť sizmyslieť si (oživiť si v mysli): viem, že si už na mňa viac nepomyslíš; nik si už na mňa nezmyslíprísť na dačo (náhodou al. premýšľaním objaviť v mysli, v pamäti): prišiel už na to, kde je chybazastar. pomnúť (Botto, Vansová)pospomínať si (postupne si spomenúť na viac vecí, osôb): pospomínal si na všetky príhodyporozpomínať sa


    vybaviť si p. predstaviť si 1


    vyvolať 1. spôsobiť vznik • vzbudiťpodnietiť: vyvolať, podnietiť hádku, nepokoje, bitku, radosť; vyvolanie, vzbudenie ľútosti, rešpektu, obdivukniž. vznietiť: ktosi vznietil proti nám podozreniezobudiť: chceli v nás zobudiť súcitkniž. navodiť: žartom navodiť príjemnú atmosféruvyčariťkniž. vylúdiť: vyčariť, vylúdiť úsmevzapríčiniťkniž. rozpútať (začať niečo negatívne): zapríčiniť, rozpútať požiar, vojnu

    2. urobiť si o niečom, o niekom v mysli predstavu • predstaviť sivybaviť si: vyvolá si, vybaví si v mysli známu tvárkniž. evokovať: evokovalo to v nás radostnú náladu

    3. menom vyzvať žiaka odpovedať • štud. slang. vytiahnuť: možno ma dnes profesor nevyvolá, nevytiahne


    pokonávka 1. vybavovanie vecí, obyč. na úradoch • hovor.: pokonávačkavybavovačka: pokonávky, pokonávačky, vybavovačky po úradochhovor. zried. vykonávka (Urbánek)

    2. p. dohoda 1


    vybavovačka p. pokonávka 1


    konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávaťrobiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumuuskutočňovaťrealizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovaťarch. činiť: činí dobré skutkypostupovaťpokračovaťpočínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

    2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať sivykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si paszariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: mlč, tšv, vmo, che, dwd, wbt, tet, kht, pol, mrm, vkf, ã â mor, deň, ruo, pav
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV