Synonymá slova "vo" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 437 výsledkov (4 strán)
-
povozník kto sa zamestnáva dopravou nákladov povozom • voziar • hovor. furman • koniar • zastar. vozník (Dobšinský)
praktikant kto je na praxi, na cvičení • zastar. volontér (neplatený pracovník)
prameň 1. prirodzené vyvieranie vody al. inej kvapaliny na povrch • žriedlo: minerálny, horúci prameň, minerálne, horúce žriedlo • studnička • studienka (povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody): napiť sa zo studničky, zo studienky • vyvieračka (krasový prameň) • teplica (termálny prameň): liečivá teplica • geol. termy (teplé pramene)
2. zoskupenie vláken al. iných jednotlivých, obyč. dlhých a tenkých častí niečoho • pradeno • prúd: prameň, pradeno, prúd vlasov • zväzok: zväzok prútov • zried. vojka (Figuli)
3. p. pôvod 1, zdroj, základ 3, zásobáreň 4. p. spis 1 5. p. začiatok
prázdninový týkajúci sa prázdnin • zastar. vakacionálny: prázdninové, vakacionálne štúdium • dovolenkový • voľný: dovolenkové, voľné dni
p. aj letný
prázdniny obdobie, keď sa v školách nevyučuje, príp. v niektorých odboroch nepracuje • zastar. vakácie: školské prázdniny, vakácie • voľno (voľný čas): divadelné voľno
preč 1. vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta • hovor. expr. het: Daj to preč, het! • hovor. expr.: včerty • dočerta • dopekla, pís. i do čerta, do pekla: pobral sa včerty, dočerta, dopekla • hovor. expr.: dokelu • dohája • dofrasa • doparoma • došľaka, pís. i do kelu, do hája, do frasa, do paroma, do šľaka • hrub. doboha: Choď dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka! • nár. tahet (Karvaš) • von (vyjadruje vzdialenie z vnútorného priestoru): musí ísť odtiaľ von
2. expr. vyjadruje neprítomnosť, stratu, zmiznutie, poškodenie, zničenie niečoho • hovor. expr. tam: vlak už bol preč, tam • hovor. expr.: fuč • het: nervy mám z toho fuč, het • hovor. expr.: včerty • v keli • v háji: a dobrá povesť je včerty, v keli, v háji • vulg. v riti • nár. tahet • subšt. v kýbli
3. p. marš2, von 2
preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvore • hnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulici • štvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchodu • expr. duriť • náhliť • pobádať: celý deň durí, náhli, pobáda deti • hovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov
2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovať • šikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakov • hovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozí • prenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkami • pren. expr. terorizovať • hovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinu • obťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňom • hrub. buzerovať
3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješ • prepínať: v reči i v robote rád prepína • kniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvať • dramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizuje • expr. prestreľovať • kniž. hyperbolizovať • fraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti
preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsť • dostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmyk • doľahnúť: krik detí doľahol až k nám • prestúpiť: puklinami prestúpená stena • preraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážku • expr. presekať sa • prerúbať sa • prebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciam • preryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrch • expr. predrať sa • pretlačiť sa • pretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáry • expr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytu • presiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý byt • nasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šaty • vojsť • vstúpiť • expr.: vraziť • udrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy
2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúť • prejať • prejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostí • ovládnuť • opanovať • zachvátiť • zasiahnuť • zmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosť • prestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeň • kniž.: predchnúť • prechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamania • doľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosť • naplniť: naplnil ma duch slobody • vrezať sa • zarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do uší • zájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia
3. p. rozšíriť sa 3
prezradiť povedať niečo al. povedať o niečom, čo malo ostať utajené; spôsobiť, že niečo vyjde najavo • vyzradiť: prezradiť, vyzradiť cudzie tajomstvo; prezradiť, vyzradiť o niekom novinu • zradiť: nikomu nezradím, že si mi zveril peniaze • kniž. zjaviť: prisahám, že vás nezjavím • expr., obyč. pejor.: vytárať • vykrámiť • vybubnovať • vytrúbiť • vycengať • vyzvoniť • vytrepať • vyrepetiť • vyrapotať • vytrantáriť: nedá sa pred ňou nič povedať, všetko vytára, vytrepe, vykrámi, vyzvoní • expr., obyč. pejor.: vybľabotať • vylalotať • vyľapotať • vyfrfotať • vyštebotať • vyčvirikať • vygágať • vygagotať • vykotkodákať • vykrákoriť • vykvákať • vyklebetiť: Prečo si to vybľabotala, vyklebetila o svojej kamarátke? • expr., obyč. pejor.: vyblafnúť • vyštekať • vyfrflať • vybrblať: vyblafnúť svoje zámery; babka všetko vyfrfotala • expr. vykričať (verejne): vykričí pred všetkými krutú pravdu • nár. vodlovať (Rysuľa) • subšt. vyvaliť • prerieknuť sa • preriecť sa (neúmyselne prezradiť): preriekla sa, že chce zmeniť miesto • vyjaviť • dať najavo: vyjaviť niekomu svoje skryté myšlienky; oddaný výraz tváre dal najavo, vyjavil silný cit • vyžalovať (žalovaním prezradiť): nebojte sa, nevyžalujem to na vás rodičom • povyzrádzať • poprezrádzať (postupne, viac vecí): povyzrádzať tajomstvá
priesvitka odb. priesvitná kresba v papieri • zastaráv.: vodotlač • vodoznak
prihnať hnaním, poháňaním priviesť niekam • dohnať (op. odohnať, zahnať): večer priženie, doženie husi do dvora • expr. priduriť: ísť priduriť statok domov • pripudiť: usiluje sa pripudiť kuriatka k nádobe s vodou • vohnať • vhnať • nahnať (dovnútra): vohnať, nahnať väzňov do vagóna
prísny 1. ktorý vyžaduje presné, dôsledné plnenie povinností, ktorý nič neodpúšťa, neprepačuje (o človeku; op. zhovievavý, povoľný); svedčiaci o prísnosti • tvrdý (op. mäkký): mať prísneho, tvrdého otca • neúprosný • neoblomný (ktorý sa nedá obmäkčiť): prísny, neúprosný, neoblomný sudca • nekompromisný • kniž. rigorózny (nepripúšťajúci kompromis, výnimku a pod.): skúšajúci bol nekompromisný, rigorózny človek • autoritatívny • autoritársky (ktorý si prísnosťou vynucuje autoritu, nadradenosť): autoritatívny, autoritársky učiteľ • sparťanský (prísny ako v Sparte) • pren.: kasárenský • vojenský: sparťanská výchova; doma mal kasárenský, vojenský režim • pren.: kláštorný • kláštorský • kláštornícky (prísny ako v kláštore): prísny, kláštorný, kláštorský poriadok v internáte • puritánsky (prísny v mravoch): puritánska výchova • striktný • jednoznačný: platí striktný, jednoznačný zákaz • odmeraný • chladný • vážny (obyč. o prejavoch človeka): matkin odmeraný, chladný, vážny výraz • strmý • strohý • príkry: učiteľove strmé, strohé napomínania • neprístupný • nevľúdny • neprívetivý (ako prejav prísnosti) • hovor. pejor. cerberovský: neprístupná, nevľúdna, neprívetivá, cerberovská tvár • sudcovský (podobný, akým sa vyznačuje sudca) • veliteľský • rozkazovačný: matka vedela hovoriť len veliteľským, rozkazovačným tónom • drakonický • zried. drakónsky (ako za starogréckeho tyrana Drakonta): drakonické sankcie • pren. inkvizítorský
2. p. dôsledný; presný 5
proti 1. (komu, čomu) vyjadruje smerovanie k tomu, kto al. čo je al. postupuje z opačnej strany; vyjadruje umiestnenie na opačnej strane • oproti • naproti (komu, čomu): sadol si proti, oproti nám; dvere do bytu sú rovno naproti vchodu • smerom k (komu, čomu): obrátil sa smerom k slnku, proti slnku
2. (komu, čomu) vyjadruje zreteľ • oproti (komu, čomu): proti, oproti vlaňajšku je tohto roku teplejšie • voči (komu, čomu): stále má niečo voči, proti mne • na rozdiel od (koho, čoho) • v protiklade k • ku (komu, čomu): na rozdiel od iných krajín, v protiklade k iným krajinám máme dostatok minerálnych prameňov • v porovnaní s (kým, čím): proti bratovi, v porovnaní s bratom je silnejší
3. (čomu) vyjadruje účel • na (koho, čo): masť proti popáleninám, na popáleniny
4. (komu, čomu) vyjadruje prípustku • napriek (komu, čomu): začal trénovať proti, napriek lekárovmu zákazu • kniž.: navzdor • navzdory • kniž. zastar. vzdor (komu, čomu): navzdor(y) rozhodnutiu výboru odišiel do iného klubu
5. p. naproti 2, 3
prv 1. pred určeným al. zvyčajným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • včaššie • hovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávať • skôr • skorej • skoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatní • zastar. prvej
2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom • kedysi • predtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôd • skôr • sprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenica • dakedy • voľakedy • dávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalo • zastar. prvej • fraz. svojho času • za starých čias
3. na začiatku, pred všetkým ostatným • najprv: prv, najprv si musíš umyť ruky • skôr • najskôr • najskorej • najskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponárať • hovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesť • zastar. prvej
4. p. vopred 1
riedky 1. ktorý má slabšiu konzistenciu; ktorý obsahuje menej podstatných častíc (op. hustý) • zriedený • riedený • rozriedený (obyč. pridaním nejakej tekutiny): riedka, zriedená natieracia farba; riedky, riedený, rozriedený roztok • hovor. pančovaný (ktorý pridaním tekutiny, obyč. vody stratil pôvodnú chuť): pančované víno • vodnatý • vodavý (v ktorom prevláda voda nad pôvodnými časticami): uvarila vodnatú, vodavú polievku • pren. pejor. brečkový (ako brečka): brečkový čaj • slabý: slabá omáčka, polievka • expr.: riedučký • riedunký • riedulinký
2. ktorého časti sú vo väčšej vzdialenosti od seba (op. hustý): riedke vlasy • prerednutý • preriedený • porednutý (ktorý sa stal redším, riedkym): prerednuté, preriedené zuby • medzerovitý (majúci medzery): medzerovitý porast • expr.: riedučký • riedunký • riedulinký
3. p. zriedkavý
rieka prirodzené prúdenie vody korytom vo väčších rozmeroch: hlboká, rozvodnená rieka • odb. tok (rieka prúdiaca korytom; jej úsek): znečistenie vodných tokov; horný tok Hrona • voda: spustiť čln na vodu
rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom
3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún
6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch
7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť
8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane
9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo
10. p. rovnako 1
rovný 1. nevychyľujúci sa zo smeru, z roviny al. plochy (op. krivý, nerovný) • priamy • priamočiary • lineárny: rovná, priama, priamočiara cesta; lineárny rez • vzpriamený • vystretý • vypätý • vypnutý: vzpriamená postava (op. zhrbený); vystretý chrbát; byť vypätý, vypnutý ako struna • narovnaný • zarovnaný • usporiadaný (ktorý sa stal rovným): narovnaný obrus; zarovnaná ofina; zarovnaný, usporiadaný rad • nezvlnený • rovinatý • rovinný • plochý (ktorý má rovný povrch; op. zvlnený): nezvlnený, rovinatý terén; plochá pláň • hladký (op. drsný, hrboľatý): hladká doska, ľad je hladký • vodorovný: vodorovná strecha domu • expr.: rovnučký • rovnunký • rovnulinký • rovnušký
2. p. rovnaký, rovnocenný 3. p. celý 1, plný 2 4. p. úprimný 1, priamy 1, 2
rozmaznávať robiť niekomu všetko po vôli a tým kaziť • maznať: od detstva ho rozmaznávali, maznali • povoľovať (poskytovať veľa voľnosti): príliš mu povoľovali • expr. voľkať • kniž. hovieť: voľkajú, hovejú jej ako dieťaťu • premaznávať (veľmi rozmaznávať) • kniž. zastar. mazliť • expr. mazlinkať
rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • miera • dimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné miery • rozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 ha • rozsah (plošný rozmer): rozsah záhrady • výmera (rozloha určená meraním): výmera bytu • veľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkosti • šírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulice • dĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnosti • výška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múru • hĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiska • objem • kniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádoby • formát: formát papiera
2. stupeň istého javu • intenzita • rozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsah • objem: objem priemyselnej výroby • dimenzia: časové dimenzie • veľkosť • hĺbka: veľkosť, hĺbka citu
samohláska lingv. hláska, ktorej podstatou je tón vznikajúci rozochvením vzduchu v ústnej al. nosovej dutine • lingv. vokál: slovenčina má šesť krátkych samohlások, vokálov
samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašný • zastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúsky • nespútaný • neviazaný • rozpustený • rozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané deti • bujný • rozbujnený • rozbujdošený • rozbujdašený • rozšantený • rozšantovaný • rozsamopašený • bujarý • bujdošský • rujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosť • expr.: rozbláznený • rozvirganý • hovor. expr. rozkokošený • expr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatá • bakchický • bakchantský • hýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé noci • huncútsky • lapajský • šantivý • nár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíča • nezbedný • nezbednícky • neposlušný • nespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správanie • svojvoľný • zried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiska • recesistický • recesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomu • zastar. vospustný
samozvanec kto si svojvoľne privlastnil nejaké postavenie al. sa nevolaný niekam dostal • kniž. uchvatiteľ: uchvatiteľ moci • uzurpátor: komunistickí samozvanci, uzurpátori • votrelec: nevítaný votrelec
skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorej • skoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleli • prv • včaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie
2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtým • kedysi • voľakedy • prv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verili • fraz. svojho času
3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostaneš • ľahšie • pravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu
4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstve • väčšmi • viac • viacej • predovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti
5. p. vopred 1
slepo 1. so zavretými očami, bez pozerania • poslepiačky • slepiačky: slepo, poslepiačky chytila matku za ruku; slepiačky podišiel k dverám • hovor. žmúračky • požmúračky: žmúračky, požmúračky prešiel celú chodbu • zastaráv. nevidomo: nevidomo sa pozerať • nár.: poslepačky • slepačky
2. neprejavujúc záujem • nevšímavo • ľahostajne • apaticky: slepo, nevšímavo prešiel okolo nás; ľahostajne, apaticky sa pozeral okolo seba
3. bez rozmýšľania, bez uváženia, bez rozvahy • naslepo • voslep: slepo, naslepo sa predieral cez kriaky; voslep rúbal okolo seba • nerozmyslene • nerozvážne • neuvážene: nerozmyslene, nerozvážne sa pustí do každého súboja; koná slepo, neuvážene • bezmyšlienkovite: slepo, bezmyšlienkovite splní každý rozkaz
porov. aj slepý 2
sloboda 1. možnosť voľne, bez cudzieho nátlaku sa prejavovať, rozhodovať, konať: sloboda prejavu, vyznania • voľnosť: osobná voľnosť
2. stav bez závislosti • nezávislosť • samostatnosť • zvrchovanosť: štátna, politická sloboda, nezávislosť, zvrchovanosť; bojovať za slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť • suverenita • suverénnosť: suverenita, suverénnosť štátu
slobodný 1. ktorý sa môže sám rozhodovať, ktorý nikomu nepodlieha, ničím nie je viazaný, pred ktorým nie sú nijaké obmedzenia, prekážky a pod. (o človeku); svedčiaci o voľnosti, slobode rozhodovania (op. neslobodný): vnútorne slobodný človek • voľný: byť slobodný, voľný ako vták; voľný výber • nezávislý • publ. al. slang.: independentný • independent (neskl.) • emancipovaný: mať slobodné, nezávislé povolanie; nezávislá, independentná mládež; byť nezávislou, emancipovanou ženou • neobmedzený • nehatený: neobmedzená voľba; nehatený rozvoj, priebeh • neviazaný • nespútaný (veľmi uvoľnený): slobodná, neviazaná, nespútaná zábava • dobrovoľný (robený z vlastnej vôle): bolo to jeho slobodné, dobrovoľné rozhodnutie • demokratický (založený na demokracii): demokratické voľby, demokratická krajina
2. ktorý ešte nevstúpil do manželstva • neženatý (o mužovi): slobodný, neženatý mládenec • nevydatý (o žene): zostala slobodná, nevydatá
3. p. nezávislý, samostatný 1
slovník 1. súhrnné spracovanie a obyč. abecedné usporiadanie slovnej zásoby al. informácií z jednotlivých odborov v knižnej príručke: jednojazyčný, dvojjazyčný slovník, frekvenčný slovník • lexikón (obyč. náučný slovník): technický lexikón • encyklopédia (náučný slovník): umelecká encyklopédia • glosár (druh stredovekého slovníka) • zastar. vokabulár
2. súhrn používaných slov • slovná zásoba • lexika: mať bohatý, chudobný slovník, bohatú, chudobnú lexiku; zmeny v slovnej zásobe, v lexike jazyka
smernica obyč. mn. č. zásady upravujúce, určujúce istú činnosť: smernica vlády pre podnikanie • direktíva: plniť direktívy • inštrukcia: konať podľa inštrukcií • pokyn: čakať na pokyny nadriadených • propozícia: technické propozície • úprava: vyžiadať si úpravu na ďalší týždeň • dispozícia: postupovať podľa dispozícií • návod (poučenie, ako niečo robiť): pridržiavať sa návodu • vodidlo: byť vodidlom pri práci • príkaz (autoritatívne nariadenie na vykonanie niečoho): dostať príkaz • subšt. maršruta: maršruta nebola presne vypracovaná
snúbenica dievča, ktoré sa zasnúbilo • zastaráv. verenica • zastar.: volenica (Dobšinský) • sľúbenica • oddanica • zverenica
spevák kto spieva, kto sa venuje spevu z povolania: spevák populárnych piesní • šansoniér (spevák šansónov) • vokalista: detský vokalista • zborista • chórista (zborový spevák) • trubadúr (stredoveký skladateľ a spevák rytierskych piesní) • kniž. spevec: spevec ruší nočné ticho
spevný 1. ktorý pripomína spev, pôsobí ako spev • spevavý: spevná, spevavá reč • hudobný • melodický • lahodný • ľubozvučný (op. neľubozvučný) • hud. kantabilný: hudobné, melodické verše; melodické, lahodné, ľubozvučné tóny; kantabilná hudba
2. týkajúci sa spevu al. speváckeho výkonu • spevácky • hud. vokálny: spevné, spevácke, vokálne číslo programu; vokálna časť inscenácie, skladby
3. p. spevavý 1
spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločne • pospolu • vedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vedno • kolektívne • hromadne • kniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadne • dohromady • dovedna • dokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekoch • vovedne • vovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazoch • pohromade • hovor.: pokope • nakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakope • zastar. spolne (Hviezdoslav) • fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na fronte • vzájomne • navzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemecky • fraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou
2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromady • dovedna • dokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopy • vedno • vovedne • vovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prasce • celkove • celkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat koní • súhrnne • sumárne • kniž. summa summarum [vysl. sumasumárum] • odb.: úhrnne • úhrnom • zastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisíc • vcelku • en bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en bloc • hovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korún • hovor. bajzom • nár. expr.: pajzom • fajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiat • zastar. spolne • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom
3. p. súčasne 1, zároveň 1
sprejovať pomocou spreja nanášať na niečo nejaký roztok • striekať: sprejuje, strieka auto (lakom) • postrekovať (opakovane, častejšie) • lakovať (sprejovať lakom): lakuje si vlasy • voňavkovať • parfumovať (sprejovať voňavkou, parfumom, dezodorantom)
sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostota • hlúposť: ľudská sprostosť, hlúposť • tuposť: mozgová tuposť • obmedzenosť • zadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosť • expr. zadebnenosť • slabomyseľnosť • debilita • debilnosť • kreténstvo • infantilnosť • oslab.: nerozum • nerozumnosť • kniž. stupídnosť • zried. hlúpota (Hviezdoslav) • hlupstvo (F. Hečko) • subšt. blbosť
2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozum • nerozumnosť • hlúposť • sprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostoty • nerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnosti • pochabosť • bláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvami • expr.: debilita • debilnosť • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • pejor. hovädzina • subšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina
p. aj táranina
3. p. daromnica 1
strčiť 1. sunutím vložiť niečo niekam • vstrčiť • vopchať: (v)strčiť, vopchať palicu do diery; papier si (v)strčil, vopchal do vrecka • zastrčiť • zasunúť • zastoknúť (úplne al. za niečo): (za)strčí, zasunie si ruky do vrecák; zastrčí tašku pod stôl; zastokne si kvet za pás • hovor. zastrknúť • expr.: šupnúť • šuchnúť • všuchnúť (rýchlo): šupla, (v)šuchla mu lístok do vrecka • vtlačiť • vtisnúť: vtlačiť, vtisnúť niekomu peniaz do dlane • podstrčiť (strčiť pod niekoho, pod niečo): podstrčiť pod dieťa plienku • postrkať (viac vecí, osôb na viaceré miesta): postrká do zásuvky všetky spisy • popchať • nastrkať • napchať (strčiť niekam väčšie množstvo niečoho): popchal, nastrkal všetko do batoha
p. aj vopchať
2. prudkým pohybom, nárazom niečo, niekoho zasiahnuť, do niečoho sa oprieť: strčil do mňa drúkom • expr. štuchnúť • štúriť (prstom, lakťom a pod.): od zlosti štuchol dieťa do chrbta; štúril ho palicou • pichnúť (niečím zahroteným) • drgnúť • expr.: dlbnúť • drcnúť • trcnúť • trknúť • bucnúť (menej intenzívne): úmyselne drgol, drcol do ženy stojacej vedľa; drgni, trcni doňho, nech sa zobudí • expr. rypnúť: rypne do mňa, kde môže • expr.: džugnúť • ďugnúť • žďuchnúť • durknúť: džugnúť, ďugnúť do boka niekoho • sotiť (prudkým pohybom vychýliť z polohy): sotila ho zo schodov • nár. desnúť (Kálal) • zavadiť (náhodou a obyč. jemne): zavadil o nábytok • zakopnúť (náhodou nohou strčiť do niečoho)
struma lek. zväčšenie štítnej žľazy • hovor. hrvoľ • nár.: vole • goľva
suchý 1. ktorý neobsahuje vlhkosť al. ktorý stratil (prirodzenú) vlhkosť, vodu (op. mokrý, vlhký): suchá krajina • vysušený • kniž. vyprahnutý • vodoprázdny: suchá, vysušená bielizeň; suché, vysušené koryto rieky; vysušené, vyprahnuté ústa • uschnutý • vyschnutý • zoschnutý • odumretý (op. čerstvý, živý): suché, uschnuté kvety vo váze; zoschnuté, odumreté stromy, konáre • usušený (ktorý sa sušením zbavil vlhkosti): vysušené, usušené drevo, hríby • bezdaždivý: bezdaždivé leto • expr.: suchučký • suchunký • suchulinký (úplne al. príjemne suchý)
2. ktorý neobsahuje masť, tuk • holý • neomastený • nenamastený: jesť suché, holé, neomastené zemiaky; suchý, nenamastený chlieb • expr. hlúpy (obyč. o zemiakoch) • expr. planý: plané jedlo
3. p. chudý 4. p. odmeraný 1, strohý 2, 3, nezaujímavý
svetácky 1. obyč. pejor. ktorý má rád svetské pôžitky, búrlivý spoločenský život; ktorý neuznáva spoločenské obmedzenia, konvencie (o človeku); svedčiaci o tom • bohémsky: na oslavu prišli aj jeho svetácki, bohémski priatelia • pejor. bonvivánsky (typický pre ľahkovážneho pôžitkára): bonvivánska povaha • nespútaný • uvoľnený • voľný: nespútaný, uvoľnený, voľný život • hýrivý • márnivý • niž. hovor. flamenderský (ktorý rád hýri, rozhadzuje): hýriví, márniví umelci • svetský: svetský človek (op. duchovný, uzavretý) • rušný • búrlivý (o živote)
p. aj pôžitkársky
2. obyč. pejor. ktorý je charakteristický pre vyššiu spoločnosť, veľký svet • veľkosvetský • veľkopanský: svetácke, veľkosvetské prostredie; veľkopanské spôsoby • kniž. mondénny: mondénna dáma • kniž. nonšalantný (vedome nedbalý): nonšalantné správanie, gestá
sviatočný ktorý sa týka sviatku; ktorý je určený na sviatok • nevšedný • výnimočný (op. všedný): všade vládla sviatočná, nevšedná atmosféra; konečne prišla očakávaná sviatočná, výnimočná chvíľa • slávnostný • spoločenský • parádny • expr. kostolný (o oblečení): slávnostný, spoločenský, parádny oblek; kostolné šaty • nedeľný • nedeľňajší (ktorý býva v nedeľu, určený na nedeľu): sadli k nedeľnému, nedeľňajšiemu obedu; to je nedeľný kabát • voľný (op. pracovný): príjemne stráviť sviatočné, voľné dni
svieca 1. voskový, lojový a pod. valček uprostred s knôtom používaný na svietenie • sviečka: svietiť v pivnici sviecou, sviečkou; dať na hrob sviecu, sviečku • voskovica (vosková svieca)
2. p. hlien 1
široký 1. ktorý má veľkú šírku, väčšiu oproti normálnej, bežnej, žiadanej a pod. (op. úzky) • rozložitý • rozložený • mohutný: široké, rozložité plecia; široká, rozložená, mohutná hruď • veľký • voľný (širší ako je potrebné; op. malý, úzky, tesný): kabát mi je v pleciach široký, veľký; sukňa je jej v páse voľná • plantavý: široké, plantavé nohavice • expr.: rozčapený • rozcapený • rozčapnutý • rozčapírený • rozčľapený • rozčľapnutý • rozpleštený • roztľapčený • roztľapkaný (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nos • expr.: preširoký (veľmi široký) • priširoký (príliš široký)
2. ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche (v horizontálnej rovine) • šíry: široké, šíre roviny; lode vyplávajú na šíre more • rozsiahly • rozľahlý • priestranný: rozsiahly, rozľahlý, priestranný modrý oceán • otvorený • nekonečný • bezhraničný (nemajúci konca kraja): nemohla sa vynadívať na otvorený, nekonečný, bezhraničný priestor (op. uzavretý, ohraničený) • expr.: šírošíry • širokánsky • širočizný (veľmi široký): šírošíre, širokánske, širočizné diaľavy • hovor. expr. rozťahaný (široký a dlhý): rozťahaná dedina, rozťahaný kraj • panoramatický (zahŕňajúci širokú krajinu): naskytol sa mu krásny panoramatický pohľad
3. p. veľký 1, obšírny 1, všeobecný 1
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
šľachtičná príslušníčka šľachty • aristokratka • pani (členka privilegovanej vrstvy) • kňažná • veľkokňažná • arcikňažná • vojvodkyňa • veľkovojvodkyňa • arcivojvodkyňa • grófka (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barónka • zemianka • markíza (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnátka (šľachtičná v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojarka (príslušníčka vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lady [vysl. lejdy] (príslušníčka anglickej šľachty) • baronetka (príslušníčka nižšej anglickej šľachty) • kontesa (dcéra grófa) • baronesa (dcéra baróna)
štica chumáč vlasov, obyč. na čele: kučeravá štica • hovor. kečka: pohodiť kečkou • expr. čuprina • zried. čupry: odhrnúť si čuprinu • ofina (vlasy na čele zastrihnuté dorovna): nosiť ofinu • hovor. expr. pačesy (časť vlasov vôbec): chytiť niekoho za pačesy • expr. hriva • zried. vojka (Figuli)
p. aj vlasy 1
táranina (obyč. mn. č.) expr. nezmyselné, prázdne reči: ženské táraniny • expr. táračka • výmysel: neverí jeho táračkám, výmyslom • expr. taľafatka: také taľafatky netreba počúvať • expr.: povedačka • tresky-plesky: to sú len také povedačky, tresky-plesky • bľabot • expr.: sprostosť • hlúposť • sprostota: rozprávať sprostosti, hlúposti, sprostoty • expr.: debilita • debilnosť • expr. zried. trepanina • hovor. pletka: špinavé pletky • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • zastar. blúznina (Laskomerský) • nár.: ľabdanina • ľapt • pejor. hovädzina • hovor. pejor. gebuzina • hrub. dríst • subšt.: hovadina • šplech • kec • blbosť • blbina • debilina
trocha1 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochu • málo: vypil trocha, trochu, málo mlieka • neveľa • nemnoho • niekoľko • koľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákov • riedko • hovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedko • skúpo • kniž. sporo • zried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý strom • skromne • hovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedla • niečo • dačo • čosi • voľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chleba • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávy • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: na dne zostalo máličko, málinko vody • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapka • kvapôčka • skromnučko • skromnunko • skromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vína • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak
2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochu • málo: trocha, málo si privstal • neveľa • nemnoho • koľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohli • nepatrne: nepatrne sa usmiala • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomohol • skromne • poskromne: skromne, poskromne si oddýchol • slabo • chabo • skúpo • kniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izba • jemne • ľahko • zľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasoch • hovor. ako-tak: ako-tak si polepšil • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošička, trošinku sa bála • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšil • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástla • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak
3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochu • chvíľu • chvíľku • expr. chvíľočku • hovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuť • nachvíľu • nachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostať • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskoril • fraz. na skok: prišla iba na skok
uchádzač kto sa o niečo uchádza • kandidát • čakateľ: uchádzač o miesto, o štátne občianstvo; kandidát na poslanca • žiadateľ: vyhovieť žiadateľovi • ašpirant: ašpirant na majstrovský titul • koncipient (uchádzač o advokátstvo) • nápadník: dievča má nápadníka • pytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sa • zastar. uchádzateľ (Vajanský) • hovor. zastar.: vohľač (Timrava) • vohľadník (Záborský)
ujať sa2 1. zapustiť, pustiť korene (o rastlinách) • prijať sa • zakoreniť sa • vkoreniť sa: stromčeky sa po presadení ujali, prijali; priesady sa rýchlo zakorenili, vkorenili • uchytiť sa • prichytiť sa: na skalách sa neuchytilo ani semienko trávy; v puklinách sa uchytil plesnivec
2. široko sa uplatniť, nájsť ohlas: dobrá myšlienka sa ujala • vžiť sa • udomácniť sa: novoty sa u nás ťažko vžijú, udomácnia • zabehať sa • zaužívať sa (stať sa bežným, zaužívaným): nový spôsob sa rýchlo zabehal; názov sa ľahko zaužíval • rozšíriť sa (stať sa rozšíreným): móda nosiť klobúky sa u dievčat rozšírila • zakoreniť sa • fraz.: zapustiť korene • vojsť do života: nové zvyky u nás zapustili korene, zakorenili sa, vošli do života • expr. zahniezdiť sa (nájsť podmienky na prijatie; obyč. o niečom nežiaducom): zlo sa rýchlo zakorenilo
úplne vyjadruje krajnú, najvyššiu mieru deja, stavu, vlastnosti a pod.; zo všetkých stránok (op. čiastočne) • celkom: úplne, celkom sa spoľahol na rodičov • plne • plno • splna • naplno • kniž. zúplna: celý čas sa mu plne, splna venovali; naplno, zúplna otvorené ventily • totálne: do cieľa prišiel totálne, úplne vyčerpaný • kompletne • dokonale • hovor. komplet: auto sa mu kompletne rozpadlo; vždy sa vie dokonale prispôsobiť • hovor. absolútne • expr.: kapitálne • stopercentne: som si tým absolútne, kapitálne, stopercentne istý • hovor.: načisto • dočista: ten sa načisto, dočista zbláznil • naskrz • naskrze • vonkoncom: je naskrz(e), vonkoncom mokrý • hovor. zgruntu: museli sme to zgruntu prerobiť • expr. skrz-naskrz: vrátili sa skrz-naskrz premrznutí • hovor.: navlas • nachlp: sú navlas, nachlp rovnakí • dokorán • doširoka (pri otváraní): úplne, dokorán otvoril okná • zastar. cele • fraz.: na celej čiare • so všetkým činom • do posledného písmena/písmenka • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprask • cakomprásk • cakumprásk • durch • durchomdurch • fungl • nespis.: naprosto • zbrusu
porov. aj úplný 1, 2
ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajne • stále • kniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinky • jednostajne • jednostaj • zried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytuje • nepretržite • permanentne • trvalo • trvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strach • sústavne • systematicky • hovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovať • vždy • hovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľa • hovor.: večne • naveky • expr.: donekonečna • stále a stále • hovor. expr. do aleluja • expr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to isté • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhovára • nár. porád • fraz.: dňom i nocou • vo dne v noci • deň čo deň • v zime v lete • od začiatku do konca • v jednom kuse
uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domu • zaviesť • priviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovne • umiestiť • umiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo
2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiť • voviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácie • oboznámiť • zoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia
3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybu • priviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova
4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehu • uplatniť: uplatniť mechanizáciu
5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hru • predviesť • zahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniu • premietnuť (film)
6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udať • povedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytku • vymenovať: vymenoval všetky výnimky • spomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípadu • zacitovať • odcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politika • poudávať • pouvádzať (postupne)
7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkcie • dosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníka • zastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón
uvoľnený v ktorom niet napätia, neprirodzenosti, obmedzenia (o človeku a jeho prejavoch; op. upätý) • nenútený • nestrojený • bezprostredný: vzbudzovať sympatie uvoľneným, nenúteným, nestrojeným, bezprostredným správaním; jej smiech bol uvoľnený, nestrojený, bezprostredný • nenásilný • prirodzený: nenásilná, prirodzená zábava; nenásilné, prirodzené držanie tela • ležérny (uvoľnený, až nedbanlivý): ležérne vystupovanie, ležérne pohyby • voľný • neviazaný (bez zábran, záväzkov, spoločenských obmedzení a pod.): voľné vzťahy v manželstve; voľné, neviazané mravy
vagónka továreň na výrobu železničných vozňov • zried. vozovka
vbodnúť niekam prudko pichnúť ostrý predmet • vpichnúť • zapichnúť: vbodol, zapichol palicu do zeme • vraziť • vrezať • votknúť: vrazil, votkol jej nôž do srdca
vcelku 1. so zreteľom na celok; ako celok • celkove • celkovo: jeho vystúpenie treba hodnotiť vcelku, celkovo • vo všeobecnosti: vo všeobecnosti má pravdu • súhrnne • úhrnne: keď posúdime vec súhrnne, úhrnne, prídeme k inému záveru
2. vyjadruje zhrňujúci záver • ináč • inak • zastar.: ináče • ináčej: vcelku, ináč sa mi tento obraz páči; ona je inak spravodlivá • vlastne • v podstate • hovor. takto: je to vlastne, v podstate, takto dobrý človek
3. p. spolu 2 4. p. všeobecne 1
veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej
veliteľ 1. kto velí organizovanej, obyč. ozbrojenej skupine ľudí: veliteľ vojska, rozkaz veliteľa • zastar.: komandant • komandér (Karvaš) • komandír (Tajovský): komandant pluku • kapitán (veliteľ územia, objektu a pod.): mestský kapitán • vojvodca (v minulosti slávny vojenský veliteľ) • hist. hajtman (vojenský veliteľ): kozácky hajtman
2. p. vodca
veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský
2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý
viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domov • privádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domu • odvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňa • eskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancov • vodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlky • hovor.: dirigovať • šikovať • hovor. expr.: šupovať • navigovať: šikovala ho z krčmy domov • expr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby
2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábku • hovor. zastar. al. expr.: karovať • kerovať (viesť vozidlo): keroval sánky • kormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať
3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím
4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol cit • privádzať: túžba ho privádzala domov • pobádať • podnecovať • hnať • nutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovy • hovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami
5. mať za následok • spôsobovať • kniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory
6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu
7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2
viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobuse • voziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíku • prevážať • transportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrk • niesť • unášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považím • odvážať • vyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvo • privážať • dovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelne • rozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mlieko • nár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore
viezť sa 1. ísť vozidlom: viezol sa autom • voziť sa (opakovane sa viezť): vozí sa len taxíkom • cestovať • prevážať sa (z jedného miesta na druhé): cestoval, prevážal sa stovky kilometrov • rozvážať sa (dlho sa viezť): rozvážali sa na motorkách po meste
2. p. kĺzať sa
vkĺznuť (sa) 1. (o živočíchoch) kĺzavým pohybom vniknúť • vtiahnuť sa • vsunúť sa • vliezť • zaliezť: had vkĺzol, zaliezol pod kameň • vstrčiť sa • vtisnúť sa • vtlačiť sa • vopchať sa • šuchnúť (sa) • všuchnúť (sa): chrobák sa šuchol do diery • všmyknúť sa: jeleň sa všmykol do húštiny • vošmyknúť sa (aj o veciach): prsteň sa jej vošmykol do vrecka
2. hovor. (o ľuďoch) kĺzavým pohybom vniknúť: vkĺzol do topánok • vtiahnuť sa • vsunúť sa: vtiahol sa do spacieho vaku • expr.: vliezť • zaliezť • šupnúť • šupnúť sa • šuchnúť • šuchnúť sa • všuchnúť (sa): zaliezol do postele; rýchlo sa šuchol pod perinu • expr.: vstrčiť sa • vopchať sa • vtisnúť sa • vtlačiť sa: vstrčil sa do kabáta, vtisol sa do kúta postele
3. vkradnúť sa, vojsť 1
vkradnúť sa expr. tajne, opatrne, nepozorovane vojsť • prikradnúť sa • kniž. vlúdiť sa: zlodej sa vkradol, vlúdil do domu • expr. vplaziť sa (prikrčený k zemi) • expr.: vkĺznuť (sa) • všmyknúť (sa) • vošmyknúť sa • všuchnúť (sa): vkĺzol do izby • expr. vplichtiť sa • kniž. vplúžiť sa: vplúžil sa oknom do pitvora • povkrádať sa (postupne, jeden po druhom)
p. aj vojsť 1
vládnuť 1. byť panovníkom • panovať: v krajine vládla, panovala Mária Terézia • kraľovať • cárovať • hovor. vladáriť: kedysi panovníci kraľovali, vladárili neobmedzene • kniž. tróniť • kniž. zastar.: vojvodiť • vládať: na zámku trónila kňažná; cudzinci vládali slovenskými krajmi • pejor. bašovať (byť neobmedzeným, svojvoľným pánom)
2. byť všeobecne rozšírený al. platný • panovať: v dome vládol, panoval pokoj • dominovať • mať prevahu (vládnuť s prevahou): športová technika dominuje nad silou • prevládať • prevažovať (vládnuť s prevahou): v parlamente prevládal iný názor • byť • existovať • vyskytovať sa • rozprestierať sa • rozťahovať sa (zvyčajne sa vyskytovať): na severe Afriky vládne, rozprestiera sa púšť; tu vládnu, sú samé lesy
3. vedieť narábať: perfektne vládne štetcom • ovládať (niečo): umelec ovláda svoj sláčik
4. p. vlastniť
vlasy 1. súbor tenkých a dlhých útvarov vyrastajúcich z pokožky na ľudskej hlave: hnedé vlasy, dlhé ženské vlasy • kučery • expr. brčky • nespráv. kadere (pramienok kučeravých vlasov): plavé kučery • štica • hovor. kečka (chumáč vlasov nad čelom): pohodiť šticou, kečkou • expr. škutiny (tvrdé al. strapaté vlasy) • expr. škumáty: zdrapil ju za škumáty (Rysuľa) • expr. škundry (Laskomerský) • expr. škunty (Hviezdoslav) • expr. škuty (Plávka) • čupriny • čupry: bujné čupriny • hriva (dlhé bujné vlasy) • hovor. expr. pačesy • zried. vojka (Figuli)
2. p. srsť, chlp 1
vliezť 1. lezením sa niekam dostať, obyč. dovnútra (op. vyliezť) • zaliezť • vopchať sa • strčiť sa • vstrčiť sa: dieťa vliezlo pod stôl; hmyz zaliezol do škár; had sa vstrčil do diery • vplaziť sa (plazením): had sa vplazil pod skalu
2. p. vojsť 1, vopchať sa 1 3. p. zmestiť sa
vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránky • strčiť • vstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vrecka • zastrčiť • zasunúť • vsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložku • vopchať • vpraviť • vpratať • vtlačiť • vtesnať • expr.: vodžgať • vteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vreca • vmestiť • pomestiť • hovor.: vpasovať • zapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný oblok • naložiť • nastrkať • napratať • napchať • natlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky obleky • nabaliť • hovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do tašky • expr.: šupnúť • šuchnúť • všupnúť • všuchnúť • všustnúť • vchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiek • vsadiť • nasadiť • posadiť • zasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekery • expr. vpašovať • zried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do tašky • vkomponovať • zakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do diela • povkladať • postrkať • popchať (postupne, viac vecí)
2. porov. vkladať 2, 3
vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť • preniknúť • vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hry • expr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej roly • vohnať sa • vhnať sa • vhrnúť sa • vpadnúť • nahrnúť sa • nabehnúť • vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetlo • expr.: vrútiť sa • vraziť • vbŕdnuť • zried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do úst • vtrhnúť • vbiť sa • dobiť sa • vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchodu • vliať sa • naliať sa • presiaknuť • odb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôdu • vprúdiť • vtiecť • vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žíl • vovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do mysle • vlámať sa • kniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domu • prebiť sa • preraziť • prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mesta • usadiť sa • usídliť sa • zahniezdiť sa • hovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajze • vrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zeme • vhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablka • zabodnúť sa • zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože
2. p. pochopiť 1
vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať sa • vtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníka • tisnúť sa • tlačiť sa • dotierať sa • nanucovať sa • natískať sa • natláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazne • ponúkať sa • núkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcu • nadbiehať • nadbehávať • nadbehovať • nadchodiť • nadchádzať • nadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plat • hovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzala • expr.: pchať sa • strkať sa • vdierať sa • vodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnosti • kraj. nabíjať sa (Vansová)
voda p. rieka
vodáckať sa p. chodiť 4
vodavý p. vodnatý 1, 2
vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcovia • veliteľ: veliteľ skupiny • kapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mesta • kormidelník: kormidelník štátu • tribún: tribún revolúcie • náčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelník • hist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtman • hist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfej • hovor. šéf • slang. šerif: šéf, šerif bandy • slang. bos • vajda (vodca skupiny Rómov)
vodič kto vedie motorové al. iné vozidlo: vodič električky, traktora • šofér (vodič motorového vozidla)
vodidlo p. smernica
vodík plynný chemický prvok tvoriaci s kyslíkom vodu • chem. hydrogén
vodiť 1. ísť s niekým a oboznamovať s pozoruhodnosťami • sprevádzať: vodil hostí po dome; sprevádzal turistov po meste • expr. vláčiť
2. sprostredkúvať vstup • privádzať • pozývať • uvádzať: vodil snúbenicu do rodiny; pozýval ju na tancovačky
3. porov. viesť
vodiť sa 1. byť niekomu nejako • mať sa: Ako sa ti vodí?; mať sa dobre, zle • nažívať • žiť • hovor. existovať: Ako nažívate, existujete? • menej vhodné al. subšt.: viesť sa • dariť sa
2. p. chodiť 4
vodnár p. vodník
vodnatý 1. obsahujúci priveľa vody • vodavý: vodnaté, vodavé ovocie • riedky (majúci slabšiu konzistenciu): riedky tvaroh • slabý (obsahujúci málo požadovaných látok): slabé víno
2. pripomínajúci vodu • vodavý • vodový: vodnaté, vodavé oči • nevýrazný • nejasný • mdlý (ktorý nemá vyhranený výraz): nevýrazná, mdlá tvár • matný: matný úsmev
vodník rozprávková bytosť podobná človeku žijúca vo vode: strašiť deti vodníkom • zastar. vodnár: rozprávky o vodnároch • nár. topelec (Urban)
vodojem p. nádrž 1
vodoliečba liečenie horúcimi al. studenými kúpeľmi • hydroterapia
vodomer prístroj na meranie rýchlosti, množstva pretekajúcej vody • hydromer
vodopád vodný prúd padajúci z výšky v stupňovitom teréne: tatranské vodopády • kaskáda (stupňovitý vodopád)
vodopis p. hydrografia
vodoprázdny p. suchý 1
vodorovne 1. porov. vodorovný 2. p. rovno 3 3. p. ležato
vodorovný rovnobežný s vodnou hladinou (op. zvislý) • horizontálny: vodorovná, horizontálna čiara, poloha • rovný: rovná strecha • rovnobežný
vodotesný p. nepremokavý, nepriepustný
vodotlač p. priesvitka
vodováha pomôcka v podobe nádoby s kvapalinou na zisťovanie vodorovnej polohy • tech. libela
vodovod 1. p. potrubie 2. p. výlevka
vodový p. vodnatý 2
vodoznak p. priesvitka
vodrať sa, vodrieť sa p. vtisnúť sa
vohľač, vohľadník p. uchádzač, nápadník
vohľady pomn. návšteva mládenca v dome dievčaťa, obyč. na dedine: chodiť na vohľady • pytačky (obrad, pri ktorom pytač žiada o ruku dievčaťa): ísť na pytačky • zálety: bol na záletoch
vohnať 1. hnaním dopraviť do niečoho • vhnať • nahnať • zahnať: vohnal, nahnal statok do ohrady • expr. vduriť: vduril ovce do košiara • voštvať (štvaním): voštvali ich do boja • povháňať • pozaháňať (postupne vohnať)
2. spôsobiť, že sa niekto, niečo dostane do nešťastia • vhnať • dohnať: vohnali, dohnali svet do skazy; vohnal ju do nešťastia • vrhnúť • uvrhnúť: vojna vrhla krajinu do biedy
vohnať sa p. vniknúť 1
voj p. oddiel 1
vojenčina základná vojenská služba: brat je na vojenčine • hovor. vojna: odslúžiť si vojnu
vojenný p. vojenský 1