Synonymá slova "val" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 88 výsledkov (1 strana)

  • hradba stavebný komplex na ochranu, obyč. proti vojenským útokom • opevnenie: stredoveké hradby, opevneniaval (ochranná hrádza): valy zámkušianecšanec (hrádza s priekopou): postaviť šiance, šancemúr (murovaná ohrada): kaštieľ obohnaný múrom


    násyp umelá vyvýšenina z nasypanej zeminy • hrádza (násyp na zadržanie vody): ochranný násyp, ochranná hrádzaval (umelý násyp, obyč. s obrannou funkciou) • šianecšanec (hradba s priekopou): postaviť š(i)anecmohyla (násyp nad hrobom z predhistórie): slovanské mohyly


    val p. násyp


    pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasákbača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava)zastar.: gondáškondaš (pastier svíň)


    valach p. pastier


    dedina sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom: podhorská dedinaobec (územnosprávna jednotka): rodná obeczastar. ves (J. Horák)nár. valal: zemplínske valaly


    valal p. dedina


    dedinský typický pre dedinu, súvisiaci s dedinou, vidiekom • vidiecky: dedinský, vidiecky život; dedinské, vidiecke obyvateľstvokniž.: rustikálnyruralistický: umenie s rustikálnou, ruralistickou tematikouzastaráv. sedliacky: sedliacky chlapecobecný (patriaci obci, týkajúci sa obce): budova dedinskej, obecnej školy; obecný pastiernár. valalský


    valalský p. dedinský


    pohovka čalúnený kus nábytku s operadlami al. bez operadiel na sedenie al. ležanie • zastaráv. diván: ležať na pohovke, na divánegauč (pohovka s operadlami): spávať na gaučizastaráv.: kanapaotoman (pohovka bez operadiel): sedieť na kanape, na otomaneleňoška (čalúnená stolička vzadu s operadlom): oddychovať v leňoškeváľanda (čalúnené lôžko bez operadiel) • hovor. zastar. šezlón


    posteľ zariadenie slúžiace na spanie, na ležanie • lôžko: nemocničná posteľ, nemocničné lôžko; skladacia posteľ, skladacie lôžkováľanda (jednoduchá čalúnená posteľ) • slang. gavalec (tvrdá vojenská al. väzenská posteľ) • expr.: pelechbrlohložisko


    váľanda p. posteľ, pohovka


    sekera kovový nástroj s rúčkou na rúbanie, štiepanie a pod.: mäsiarska, drevorubačská sekeratoportešlatešlica (tesárska sekera) • valaška (sekera s dlhým poriskom, ktorú používajú valasi) • tomahavk (indiánska bojová sekera)


    valaška p. sekera


    dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiťpučiťdusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do sudarozpúčaťroztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninugniaviťdrviťmliaždiťváľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrašliapaťpošliapavaťudupávaťdlabčiťdlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

    2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    gúľať dávať do pohybu niečo guľaté, valcovité • kotúľať: chlapci gúľali, kotúľali loptuexpr.: krbáľaťkopŕcaťvaľkať: krbáľa, kopŕca pred sebou skalkuexpr. guľkať (Botto)váľaťvaliť (gúľať niečo väčšie): chlapi váľali, valili kmene stromovšúľať (niečo drobnejšie): šúľali, gúľali sme guľky do jamky


    nakladať 1. umiestňovať s cieľom prepraviť • klásťdávať: nakladali, kládli tovar do kontajnerovvykladať (hore): vykladať debny na nákladné autosubšt. ládovať: ládovali uhlie do vagónov

    2. umiestňovať niekde v istom množstve • dávaťklásť: nakladal drevo do pecenapchávaťtlačiť (pchaním): napchával knihy do taškyexpr.: kydaťváľať (vo veľkom množstve): kydala, váľala všetko na kopu

    3. špeciálnou úpravou chrániť pred skazením • konzervovať: nakladané, konzervované uhorkyzavárať

    4. porov. prikázať 5. p. zaobchádzať


    rúbať 1. pomocou sekery zrážať na zem • stínaťzotínaťťať: rúbali starý les; stínali, ťali krovievytínaťvyrúbavaťvyrubovaťvysekávať: vytínali kríkyklčovať (o koreňoch): klčovali vinicunár. váľať

    2. pomocou sekery deliť • kálaťsekaťštiepať: rúbal, kálal drevo; štiepal polená

    3. p. dobývať 4. p. biť 1, ničiť 3


    rúcať meniť na zrúcaniny • búraťboriťzried. bárať: rúcajú, búrajú staré ulicedemolovaťváľať: demolovať, váľať domyničiťpustošiťruinovať: vojny ničia, ruinujú krajinuexpr.: runcovaťruntovaťruntľovaťkniž. rumiť


    váľať 1. kotúľaním premiestňovať (niečo guľaté) • gúľaťkotúľaťvaliť: váľali, gúľali zoťaté kmene; deti kotúľali snehové guleexpr. krbáľať: krbáľal súdokprevŕhaťprevracaťprevaľovaťexpr. prekacovať (úsilím): prevracal, prevaľoval sudnavaľovať (na niečo, niekam): navaľovali kmene na káruexpr. vaľkať

    2. p. vaľkať 1 3. p. rúcať 4. porov. zvaliť 3 5. p. rúbať 1


    vaľkať 1. spracúvať váľkom al. váľaním, gúľaním • váľať: vaľkala cesto na koláč; váľala guľky, šúľancepoľnohosp. vaľkovať (vaľkať valcami): vaľkovať pôdu

    2. p. váľať 1


    boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sarúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajúváľať saprevaľovať saprekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľujezosúvať sa: breh sa zosúvaprepadávať saprepadúvať saprepadať saprebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebárakniž. rumiť sa: dom sa rumí

    2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sahúpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehuzried. bárať sazapadaťprebárať saprepadať saprepadávať saprepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blatanár. hriaznuť (boriť sa do snehu)

    3. p. bojovať 2


    leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


    opierať sa 1. používať niečo ako oporu • podopierať sapodpierať sa: chlapci sa opierali, pod(o)pierali o zábradlie; opierať sa, pod(o)pierať sa o lopatuexpr. váľať sa (bezvládne): Neváľaj sa na mňa!

    2. tlakom celého tela pôsobiť na niečo • zapierať satlačiťzatláčať: opierali sa, zapierali sa do dverí, ale dvere nepovolili; tlačiť, zatláčať celou silou na pákuzried. pritierať sa: pritiera sa bokom o plot

    3. p. spoliehať sa


    povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po domeexpr. povaľkávať sa (Dobšinský)postávaťobstávať: postáva, obstáva na uliciexpr.: daromníčiťdarebáčiť: daromníči celý deňzaháľaťleňošiťhlivieťexpr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie domahovor. lažírovaťexpr.: halaškovaťulievať sasubšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákalfraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okienfraz. kraj. ruky si plekať

    p. aj túlať sa, leňošiť

    2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byteležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky


    súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať satrocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať stykmať pomerexpr.: spaťspúšťať sa (s niekým) • dávaťhovor.: sexovať salíhať (s niekým) • ondieťondiaťhrub.: váľať sapelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniťcudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkaťkefovaťmrdaťdžubaťdrbaťpichaťšústať


    váľať sa 1. valivo sa premiestňovať • gúľať sakotúľať sa: deti sa váľali v snehuvaliť sa (prudko): kamene sa valili dolu svahomexpr.: krbáľať sakopŕcať sakopŕľať sa: balvany sa krbáľaliprevaľovať saprevracať saprevŕhať saexpr. prekacovať sa (zboka nabok): člny sa v búrke prevŕhali, skaly sa prevaľovaliexpr. vaľkať sa: vaľkal sa na posteli

    2. p. leňošiť 3. p. povaľovať sa 1, 2 4. p. boriť sa 1 5. p. súložiť


    valiť sa 1. prúdom al. valivým pohybom sa posúvať • gúľať sakotúľať saváľať sa: balvany sa valia, gúľajú, váľajú do údoliarútiť sahrnúť sa (valiť sa veľkou rýchlosťou): búrka sa rúti, hrnieexpr.: hnať sašústať: krv sa mu ženie do hlavy; dážď šústa z oblakovkniž. zastar. roniť sa: rieka sa roní

    2. p. hrnúť sa 1, 2


    obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádežežalovaťobžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zradykniž.: inkriminovaťrekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postupusviedčaťusvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstvazastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradolexpr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcufraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) tréneroviváľať vinuzvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)


    šúľok 1. predmet v tvare telesa obmedzeného kruhovými základňami a oblým plášťom • valecvalček: šúľky, valčeky cesta, mäsaváľok: niečo zvinuté do váľka

    2. p. klas


    valček p. šúľok 1


    valcovitý majúci podobu valca • valcový: valcovité, valcové teleso; valcovitý kmeň, stromváľkovitýváľkovývalčekovitývalčekový (majúci podobu váľka, valčeka): váľkovité telá červov, váľkové lebky, valčekovitý tvar


    valčekovitý, valčekový p. valcovitý


    valcový p. valcovitý


    valec p. šúľok 1


    mocenstvo chem. číslo udávajúce, s koľkými atómami vodíka sa môže istý atóm zlučovať al. ich nahrádzať • valencia


    valencia p. mocenstvo


    valeriána liečivá bylina • hovor. baldrián


    silák človek vyznačujúci sa silou • atlétexpr.: valibukvalihoravalivrchmiesiželezooborherkules: z chlapca vyrástol valibuk, oborexpr., obyč. iron. svalovec


    valibuk p. silák


    valihora p. silák


    balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudízavádzaťmiasťmámiť: vedome zavádzajú, mätú mládežkraj. galamutiť (Jégé)ohlupovať: frázy na ohlupovanie másklamaťfraz. vodiť za noshovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za noshovor. expr. valiťblázniťšialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčencemystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovaniedemagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutiliexpr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!


    chrliť vydávať zo seba vo veľkom množstve; expr. búrlivo prejavovať • sypať: stroj chrlí, sype piesok; expr. chrliť, sypať chvály, urážky na niekohosoptiť: sopka soptí plyny a lávu; expr. soptiť nadávky, soptiť hnevomvaliť: sopka valí zo seba lávu


    valiť 1. p. váľať 1 2. porov. zvaliť 3 3. p. balamutiť


    hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť savaliť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás vodahrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamiónyuháňať: kone uháňajú opreteky

    2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sazháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkomexpr.: pachtiť sahoniť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznanímnaháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čohovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérouexpr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvomlakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi

    3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2


    hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sarútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sasypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

    2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sarútiť sasypať sarojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať saponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť satisnúť sapchať sadrať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


    padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zemexpr.: cápaťdrúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolucupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavysypať savaliť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od ránaexpr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá snehpršaťspŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromovrútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zemexpr.: krbáľať sakobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skalyhovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zemdopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

    porov. aj spadnúť 1

    2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasyodpadaťodpadávaťodpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromupĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

    3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať satratiť savytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia samiznúťzanikaťexpr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

    4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozreniadoliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únavaprechádzaťprenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

    5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2


    ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

    2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


    prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdomliať savaliť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdomkniž. rinúť sanár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očístekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchukolovaťcirkulovaťobiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v televíriťkrúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienkykniž. plynúť: slová plynú z úst ľahkopulzovaťkniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žiláchprameniťvyvieraťkniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

    2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izbyťahaťtiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetovviaťkniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík


    snežiť neos. klesať z oblakov na zem (o snehu) • padať: sneží, padá celú noc; padá ťažký snehexpr.: sypať sakydať savaliť sa (husto snežiť): neos. sype sa, kydá sa už druhý deň; valí sa mokrý snehexpr. prášiť sa (poletovať v prachových čiastočkách): neos. vonku sa práši


    striekať 1. v silnom prúde prudko tiecť • expr. strekotať: všade navôkol strieka, strekoce vodavystrekovať (prudko vyrážať von al. do výšky; obyč. v intervaloch): voda vo fontáne vystrekujeexpr.: syčaťsíkať (so sykotom): koňovi syčala, síkala z papule krvvaliť sakniž.: rinúť saprýštiť: z rany sa rinie, prýšti krvšpliechať (pri náraze sa prudko rozpadať; o tekutine): voda špliecha na všetky strany

    2. v tenkom prudkom prúde dávať niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestnepostrekovaťpostriekavať (po povrchu): strieka, postrekuje, postriekava stromy, viničšpliechať (časti tekutiny): špliecha mu vodu do tvárefŕkaťkropiťprskaťexpr. frckať (pokrývať kvapkami; po troche striekať): fŕka ho voňavkou; autá kropia ulicu; prská, frcká mu do očípofrkovať (slabo, jemne, s prestávkami) • subšt.: špricovať • zjemn. šprickať: hadicou špricuje, šprická všetkých naokolo


    šústať expr. 1. prudko padať vo veľkom množstve; pri nárazoch prudko zasahovať • valiť sasypať sa: piesok šústa, sype sa zo všetkých stránliať saexpr. kydať sa: dážď sa leje, sneh sa kydá

    2. prudko hádzať, prudko liať (vo veľkom množstve) • vrhaťmetať: vrhá, mece kamene do potoka; šústa jej vodu do očíšpliechaťstriekaťprskaťexpr. fŕskať (rozstreknutú kvapalinu): špliecha, strieka na deti hadicou; prská, fŕska na mňa vodu

    p. aj špliechať, hádzať

    3. p. kmásať 2 4. p. biť 2 5. p. šušťať


    tiahnuť 1. ísť vo väčšom počte al. v skupine: ľudia tiahnu k vode, vojsko tiahne do mestauberať sa (zvoľna) • putovať: zástup sa uberal ďalej; kočovníci putovali púšťouvaliť saexpr.: hrnúť sasypať sa: mládež sa valila, hrnula, sypala z kinaexpr. hnať sa (rýchlo): dav sa ženie námestímprúdiť (jedným smerom): po nábreží prúdia turisti

    2. p. sťahovať sa2 3. p. viať 1, šíriť sa 2 4. p. pútať 2 5. p. ťahať 2


    valivrch p. silák


    vaľkať sa p. váľať sa 1


    váľkovitý, váľkový p. valcovitý


    prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazilnáhlerapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršilakútne: prudko, akútne prebiehajúca infekciaráznerazantne: rázne, razantne zaútočil na súperasilnovehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názoryexpr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermiexpr.: hupkomhupkystrmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej robotyhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhradepoet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry)zastar.: valmovalom (Hviezdoslav, Tajovský)

    porov. aj prudký 1

    2. s veľkým sklonom • strmopríkroostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k riekekolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

    3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchkoimpulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravdevášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukamistrmopríkro: strmo, príkro sa osopil na dieťarozhodnerezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrhostrozostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponentavýbušneexplozívnekniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutieexpr.: zúrivošialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženuhovor.: hurtomzhurtahurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

    porov. aj prudký 2


    valmo p. prudko 1


    váľok p. šúľok 1


    valom p. prudko 1


    valorizovať p. zhodnotiť


    zhodnotiť urobiť hodnotenie niečoho, niekoho; odhadnúť hodnotu niekoho, niečoho • ohodnotiťoceniť: večierok sme zhodnotili, ohodnotili ako úspešný; výrobok ocenili na tisíc korúnhovor. vyhodnotiť: vyhodnotiť súťažposúdiť: prácu nech posúdia inízbilancovaťurobiť bilanciu: zbilancovali doterajšiu činnosťodhadnúťhovor. ošacovať (približne zhodnotiť): situáciu odhadli, ošacovali zlepren. zmerať: zmerať význam niečohopeňaž.: valorizovaťzvalorizovať (zvýšiť hodnotu peňazí): (z)valorizovať plat, mzdy


    válov konštrukcia tvaru koryta na kŕmenie ošípaných al. na kŕmenie a napájanie dobytka • žľab: drevený válov, nasypať krmivo do válova, do žľabu, naplniť žľab ovsomválovec (Šoltésová)hovor. hrant (najmä pre dobytok)


    žľab 1. podlhovastá obyč. drevená nádoba slúžiaca na odvádzanie al. privádzanie kvapalín, na kŕmenie dobytka a pod. • válov: dať seno do žľabu, válovakoryto: voda odteká dreveným korytomkadlubkadluba (žľab vydlabaný z kmeňa)

    2. úzka terénna depresia • údoliepriehlbeňúžľabinaprielubanáhon


    válovec p. válov


    devíza 1. platobný prostriedok v zahraničnej mene a splatný v zahraničí: hospodáriť s devízamivaluta (bankovka, minca cudzej meny): platiť vo valutách

    2. p. zásada


    valuta p. devíza 1


Pozri výraz VAL v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: úsad, pavol, myrha, malinovica, ostroha, vohľady, prihr, nátierka, objekt, politika, sr, rusko, dielo, anket, laicky
Nárečový slovník: krešne, podpinka, imervere, ošungľac, voz, vežni, perši, ou, kr, glu, paja, nak, kmo, lad, zac
Technický slovník: čáka, asterisk, fw, pub, recognition, div, stream, go, html, jo, čp, jam, aim, back, sort
Ekonomický slovník: dzj, f, hmd, cch, aldi, tat, bpe, vsc, km, reb, dhk, ckt, idf, mmu, emz
Slovník skratiek: zvb, stn, ttw, w3, tvt, b70, pkg, r p p, matif, hte, apq, x13, j68, hyi, g70
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV