Synonymá slova "vaň" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 51 výsledkov (1 strana)

  • van p. vietor 1


    vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátilvetríkvánokpoet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánokvíchorvíchricapovíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchricavetrisko (silný vietor) • zastar. povetrica (silný vietor) • zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním) • expr. meluzína: meluzína hvízdaorkánuragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme) • tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky) • hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) • tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti) • föhn (teplý suchý horský vietor) • zefyr (ľahký západný vietor) • monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii) • mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku) • bríza (mierny vietor najmä na mori) • bora (južný vietor v Dalmácii)

    2. p. vzduch


    nádrž 1. veľká nádoba, priestor na uschovávanie tekutín al. plynov: benzínová nádržzberač: zberač odpadových vôdbazén (malá vodná nádrž): termálny bazénvaňa (väčšia pozdĺžna nádrž): chrómovacia vaňacisterna (zatvorená nádrž na kvapaliny): cisterna s naftoutank (nádrž na kvapaliny): tank na mliekovodojem (nádrž na vodu): vodárenský vodojemplynojem (veľká nádrž na plyn) • zásobníkrezervoárrezervár (nádrž na kvapaliny al. plyny): zásobník propán-butánu, rezervoár olejažumpa (nádrž na výkaly a tekutý odpad): betónová žumpa

    2. prirodzený al. umelo utvorený priestor na zachytávanie al. uschovávanie vody: vodná nádržpriehrada (umelá vodná nádrž utvorená prehradením vodného toku): kúpať sa v priehradejazero (umelá vodná nádrž): Počúvalské jazerorybník (umelá vodná nádrž na chov rýb)


    vaňa p. nádrž 1


    ničiteľ kto niečo ničí • nivočiteľ: ničiteľ, nivočiteľ kultúrnych hodnôtpustošiteľzried. kaziteľzried. kynožiteľ (Kukučín)zried. kynožník (Zguriška)kniž.: hubiteľboriteľzhubcazried.: zahubiteľzáhubca (Vajanský)expr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • expr. humpľošpejor.: barbarvandal (bezohľadný ničiteľ)

    p. aj škodca 1


    vandal p. ničiteľ


    vandalizmus pejor. bezohľadné ničenie hodnôt, najmä umeleckých pamiatok • vandalstvo: prejavy vandalizmu, vandalstvabarbarstvo


    bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutýtvrdýsurovýpren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôlenevyberanýnešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karieristaegoistickýsebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanievandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode

    p. aj bezcitný


    ničiteľský ktorý je zameraný na ničenie • rozbíjačský: ničiteľské, rozbíjačské úsiliekaziteľský: ničiteľský, kaziteľský prístupbarbarskýpejor. vandalský (spojený s primitivizmom, bezohľadnosťou): barbarské, vandalské spôsoby

    p. aj ničivý


    surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • sviežičerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového drevamokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové doskynepálený (o tehlách) • neupravenýneuvarenýnevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)

    2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdýdrsnýhrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanieneľudskýnehumánny: neľudský, nehumánny postupneľútostnýbezohľadnýnemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódyvandalský: vandalský prístup k prírodedrastickýkrutýukrutnýtyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobombrutálnybrachiálnynásilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedkybezcitnýchladnokrvnýkrvilačnýsadistickýexpr.: beštiálnyzverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vraždaexpr. krvavý: krvavý filmpren. expr.: gestapáckyesesáckyhyeníhyenskýkniž. sverepýhovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšerapejor.: rabiátnyrabiátsky

    3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4


    vandalský p. surový 2, bezohľadný


    vandalstvo p. vandalizmus


    vandeľ väčšia kuchynská nádoba v podobe hlbokej misy: umývať riad vo vandlizastar.: vajdlinkvajdling (Vansová)


    potulka chodenie bez cieľa, zo zábavy • hovor. túlačka: chlapčenské potulky lesom, bezcieľne túlačky po mestehovor. zried. túlanka (Hviezdoslav)kniž. túlka (Tajovský)expr. vandrovka: letná vandrovka po krajiexpr. vander obyč. v spoj. ísť na vandry


    vander 1. p. vandrovka 1 2. p. potulka


    vandrovka 1. v minulosti cestovanie tovarišov na získanie odborných skúseností • zastar. vander: ísť na vandrovku, na vander

    2. p. potulka


    potulný 1. ktorý často mení miesto svojho pobytu, ktorý putuje z miesta na miesto; svedčiaci o tom • kočovnýtúlavýkočovníckytulácky: potulní, kočovní herci; potulní, túlaví remeselníci, rytieri; vyhovoval mu kočovnícky, tulácky životblúdivý: blúdivý spevec (Škultéty)bludný: bludný námorníksťahovavýhovor. expr.: vandrovnývandrovníckyvandrácky: sťahovavé divadlo; vandrovní študenti, muzikantipren. expr. al. pejor.: komediantskýcigánskycirkusantskýcirkusácky: komediantský, cigánsky, cirkusantský spôsob života

    2. ktorý sa túla, ktorý nemá majiteľa, domov (o zvierati) • túlavý: potulný, túlavý pesblúdivýbludný: blúdivý, bludný kocúrbezprizorný (bez domova): bezprizorné zvieratá


    túlavý ktorý sa túla, putuje z miesta na miesto; ktorý nemá majiteľa (o zvierati); svedčiaci o tom • potulný: túlavý, potulný muzikant; túlavý, potulný pestuláckyhovor. expr.: vandrovnývandrovnícky: tulácky, vandrovný, vandrovnícky životkočovnýkočovnícky: túlavé, kočovné, kočovnícke kmene, národyblúdivýbludný: blúdivý, bludný námorník, kocúrpejor. vandráckyhovor. pejor. vagabundský: vagabundská cháskabezprizorný (bez domova, nikam nepatriaci): bezprizorné deti, mača

    p. aj potulný, kočovný


    vandrácky p. potulný 1


    trhan 1. pejor. otrhaný človek • pejor.: otrhanecšklbanošklbanechandrárhandroš (Rázus)tulákvandrák (často v nadávkach) • hovor. pejor. šupák

    2. p. chudák 2


    tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domovaexpr. vandrovník: žiť ako vandrovníkpejor. vandrákhovor. pejor.: vagabundobšitníkobšitoššupákšupaszastar.: svetár (Podjavorinská)sveták (Švantner)hovor. zastar.: šupasníkapačsubšt. čavargoš


    vandrák 1. p. vandrovník 1 2. p. tulák, trhan 1


    vandrovník 1. vandrujúci tovariš • pejor. vandrák

    2. p. tulák


    cestovať konať cestu, byť na cestách • putovať: rád cestuje, putuje po sveteexpr. vandrovaťsubšt. rajzovať: stále vandruje, rajzuje, neobsedí domaísť (viezť sa na dopravnom prostriedku): ísť vlakom, autom, lietadlom


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

    2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete


    vandrovať p. cestovať, túlať sa 2


    vandrovnícky p. potulný 1


    kočovný ktorý prechádza z miesta na miesto, ktorý často mení svoje sídlo; svedčiaci o tom (op. usadlý) • kočovníckynomádskysťahovavý: kočovné, kočovnícke, nomádske, sťahovavé kmeneputovný: putovný tábortúlavýtulácky (bez domova, bez trvalého obydlia) • potulnýhovor. expr. vandrovný (meniaci miesto pôsobenia, pobytu): túlavý, potulný, vandrovný muzikant; potulná, vandrovná divadelná spoločnosťpren. expr., často pejor.: cigánskykomediantskýcirkusantskýcirkusácky (kočovný a nezáväzný, neporiadny): viesť cigánsky, komediantský, cirkusácky život

    p. aj pojazdný


    svetobežnícky ktorý je posadnutý cestovaním po svete, ktorý rád poznáva iné kraje • svetobežný: taká svetobežnícka, svetobežná povaha sa nikde neusadícestovateľský: neuspokojili ju ani svetobežnícke, cestovateľské chúťky; prežíval práve cestovateľské obdobiehovor. expr. vandrovnýtúlavý (ktorý nevydrží dlho na jednom mieste, v jednom prostredí): zvykol si na vandrovný, túlavý život


    vandrovný p. potulný 1


    hlavnica mäkká podložka pod hlavu naplnená obyč. perím • vankúšpoduška: ozdobná, páperová hlavnica; ozdobný, páperový vankúš; zaboriť hlavu do poduškypodhlavnicapodhlavníkpodhlavec: oprieť si hlavu o podhlavnicunár. hlávik (Švantner)


    vankúš p. hlavnica


    vánok p. vietor 1


    brucho dolná predná časť trupu: ploské, naduté bruchozjemn. život: život sa jej dvíha novým životomhovor. expr.: pupokkotol: pupok má ako sudhovor. pejor.: bachorbambuchbampeľ: bachor mu visí cez opasokpejor. vantrub (Hviezdoslav)pren. expr. pivný mozoľ


    vantrub p. brucho


    duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


    fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

    2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

    3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


    prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdomliať savaliť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdomkniž. rinúť sanár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očístekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchukolovaťcirkulovaťobiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v televíriťkrúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienkykniž. plynúť: slová plynú z úst ľahkopulzovaťkniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žiláchprameniťvyvieraťkniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

    2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izbyťahaťtiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetovviaťkniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík


    šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovalarozťahovať sarozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínalibujnieťrásť: kriminalita bujnie, rastie

    2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať saprenikaťplaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až semvychádzaťvychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dymniesť saviaťkniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisťtiahnuť saťahať satiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

    3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovalaexpr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do ústprenikať: novoty prenikajú aj na vidiekprenášať satradovať sadediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

    4. p. hovoriť 1


    vanúť p. duť, viať 1


    viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

    2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať


Pozri výraz VAŇ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV