Synonymá slova "vŕ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 484 výsledkov (5 strán)

  • vrabčiak p. vrabec


    vrabec najrozšírenejší vták žijúci v blízkosti ľudských príbytkov: vrabce čvirikajúhovor. expr. vrabčiak (Podjavorinská)


    vrabčiť sa p. ženiť sa


    ženiť sa (o mužovi) cirkevne al. úradne potvrdzovať manželské spolužitie s niekým • uzavierať/uzatvárať manželstvo: ženil sa po tridsiatke; dnes druhý raz uzatvára manželstvobrať si (niekoho za ženu): Koho si berie, s kým sa žení?mať svadbusvadbiť sa (podstupovať svadobný obrad a mať svadobnú hostinu; aj o žene): má svadbu, svadbí sa už budúci týždeňmať sobášsobášiť sa (aj o žene; týka sa konkrétneho svadobného obradu): keď som sa ženil, keď som mal sobáš, keď som sa sobášil, pršalofraz. ísť pred oltár (aj o žene): to si rozmyslí, s kým pôjde pred oltárhovor. žart. vrabčiť sa


    opakovať 1. hovoriť ešte raz al. viac ráz to isté • kniž. opätovať: opakovať, opätovať otázkuexpr.: omieľaťomáľaťotrepávať (viac ráz): do omrzenia omieľa, omáľa to isté; otrepáva ošúchané frázypejor.: papagájovaťverklíkovať (netvorivo opakovať) • reprodukovať (slovne vyjadrovať niečo po inom al. niečo počuté, prežité): reprodukovať námietky vedeniahovor. duplikovať (dôrazne opakovať) • zastar. repetovať (opakovať si učivo) • fraz. zodierať v reči

    2. robiť ešte raz to isté • zdvojovaťdublovaťhovor. dupľovať: opakovať, dupľovať obedreprízovať (uvádzať ako reprízu): operu reprízujú už po päťdesiaty raz

    3. robiť to isté ako iný • opätovaťvracaťodplácať: úsmev mu opakoval, opätoval; vyhrážky mu vracal, odplácal


    vracať1 1. dávať pôvodnému majiteľovi • navracaťprinavracať: vracal mu požičané peniazeremitovať: remitovali knihy do vydavateľstva

    2. dávať niekomu niečo za niečo • opätovaťodplácať: vracal, opätoval mu návštevyvynahrádzaťnahrádzaťsplácať: bohato mu vynahrádzal starostlivosť; splácala mu urážky klebetami

    3. uvádzať do pôvodného stavu • navracaťprinavracaťobnovovať: lekár vracia chorému zdravie; prinavracal jej stratené šťastie


    vracať2 vyprázdňovať obsah žalúdka ústami • dáviť: vracia, dávi všetko, čo zje; núti ju na dávaniezjemn.: vrackaťgrckaťexpr.: šabliťtyčkovaťhádzať šabľu/tyčkusubšt. zvracať • hrub. grcať


    opakovať sa znova, viac ráz sa stávať • vracať sa: chyby sa opakujú, vracajúlek. recidivovať (o chorobe): zápal sa opakuje, recidivuje


    vracať sa 1. prichádzať späť • navracať saprinavracať sa: rád sa vracia, navracia domov

    2. opäť začínať existovať • navracať saprinavracať saobnovovať sa: kvetom sa vracia sviežosť; pomaly sa mu obnovuje zraklek. recidivovať (o chorobách)


    vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiťstúpiťvkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izbyzastaráv. vnísť: vnišiel do domuexpr.: vpadnúťvraziťvtrhnúťvtrieliťvtrúliť (Alexy)vpáliťvrútiť savbrnknúťvbŕdnuťhupnúťvhupnúťvhrnúť savhŕknuťvdrúziťvduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhradyvbehnúťexpr.: vklusaťvcválaťvocválaťhovor. expr.: vletieťvlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnostiexpr.: vhrmieťvhrmotaťvhučaťvhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuťexpr.: vovaliť savrojiť savpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnuexpr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť savbiť savlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámkuexpr.: vpochodovaťvmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezťvteperiť savterigať savredikať savšúchať savšuchtať savšmochtať savtrepať savplantať savovliecť saexpr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť savkĺznuťexpr.: všmyknúť savošmyknúť savšuchnúť savšupnúť savlúdiť sazaliezťvplaziť savplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyneexpr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sályexpr.: vcupkaťvčapkaťvbadkaťvdrobčiťvhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnuvtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sakniž. vkolísať saexpr.: vkrbáľať savknísať savkľuckať savkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácieexpr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do horyvtlačiť savtisnúť saexpr.: vopchať savstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvoravjazdiťkniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčaťvhrkotaťvrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáževhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestiepovstupovaťpovchádzaťpovchodiť (postupne, jeden po druhom)

    2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa


    vrachotiť p. vojsť 1


    vradiť p. začleniť


    začleniť zahrnúť do istého (obyč. usporiadaného) celku • zaradiť: začleniť, zaradiť prvky do systému; začleniť, zaradiť žiakov do krúžkov podľa ich záujmovvčleniť (urobiť článkom, súčasťou, účastníkom niečoho): včlenili ho hneď do pracovného kolektívuvradiť: vradiť niečo do istej kategórievsunúť: do článku vsunúť nový odsekvložiťkniž. vkomponovať (kompozične začleniť) • zatriediť (podľa rovnorodých kritérií) • hovor. zapojiť (uviesť do istého procesu): zapojili všetky mechanizmy do práce na odstraňovaní haváriezried. vpojiťvkliniťkniž. vkĺbiť (pevne, organicky začleniť): do diela sa mu podarilo vkliniť, vkĺbiť skutočné historické fakty


    zapojiť 1. uviesť do činnosti, do chodu zapojením na zdroj energie (op. odpojiť) • zapnúťzapäť: zapojiť, zapnúť prístroj na elektrickú sieťprepojiť (telefonicky) • spustiť: spustiť motorpripojiť: pripojiť elektromotor na sieť

    2. prijať al. získať ako účastníka na niečom • začleniťvčleniťzaradiťvradiť: zapojiť, začleniť, zaradiť do projektu všetkých; včleniť, vradiť do kolektívu aj detikniž. vpojiť: revolučné udalosti nás vpojili do histórie; zaangažovať, zainteresovať (získať pre spoluprácu): zaangažovali, zainteresovali nás na svojom pláne


    radiť2 usporadúvať podľa nejakého poriadku do istého celku • zoraďovať: učiteľ radil, zoraďoval deti do dvojstupuzoskupovaťgrupovať (radiť do skupín): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali nás podľa vekuzaraďovať (radiť na príslušné miesto): zaraďovať študentov do krúžkovrovnaťzarovnávaťvyrovnávaťnarovnávať (radiť pravidelne vedľa seba): rovnal, zarovnával knihy na poličkezačleňovaťvčleňovaťvraďovaťzatrieďovaťzadeľovať (radiť do rovnorodého celku): začleňovali pretekárov do družstiev; medzi zlých autorov ho vraďovali neprávomhovor. zapájaťzried. vpájať: rád sa zapájal, vpájal medzi najlepšíchreťaziťnadväzovať (radiť za sebou, a tak vytvárať neprerušený sled): reťaziť, nadväzovať jednotlivé kompozičné prvky


    vraďovať p. radiť2


    škodca 1. človek, ktorý niečo poškodzuje: škodca rodiny, štátuzáškodníkrozvratníkrozvracateľrozvracač (kto robí rozvratnú činnosť): záškodník, rozvratník, rozvracateľ, rozvracač v armádepodvratník: zákerní podvratnícisabotérsabotážnik (kto zámerne niečo rozrušuje): sabotéri, sabotážnici hospodárskej reformydiverzant (kto robí záškodnícku činnosť): odhaliť diverzantovpodrývateľexpr. podrývač (kto niečo oslabuje, podrýva): podrývateľ dôveryničiteľ: ničiteľ prírodypoškodzovateľ: poškodzovateľ štátnych záujmovzhubca: zhubca ríšeexpr. humpľošzried.: kaziteľkynožiteľ (Kukučín)kynožník (Zguriška)kniž. hubiteľexpr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • pren. expr. vrah

    2. p. škodník


    vrah 1. kto sa dopustil vraždy: lúpežný vrah, vypátrať vrahazabijakzabíjačkatan (viacnásobný vrah) • pejor. hrdlorezzastar. mordár (Kalinčiak)kniž. zastar. vražedník (Jesenský)

    2. p. škodca 1


    vraj odkazuje na situáciu al. na kontext a uvádza reprodukovanú výpoveď niekoho iného • údajne: vraj, údajne sa vrátil už včeravraví sa, žehovorí sa, ževravia, žehovoria, že: vraví sa, hovorí sa, vravia, že bude tuhá zimaže: Že sa už vrátil?


    že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

    2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebopretožehovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučnákeďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

    3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • : tak ju vykrútil, že, až topánky stratilačo: tak robil, čo sa celý spotil

    4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nechexpr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem rukyčo: podaj mi pero, čo sa podpíšemabyžeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

    5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takžetak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieťa pretoa taka teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

    6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš!kiež: Kiež múdro vykoná!

    7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

    8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vrajúdajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

    9. p. veru


    kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôňtátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripyťahúň (ťažný kôň) • pejopejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivkosivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraníkvranecvranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancovfukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavákplavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršinamrcinamitrhadevla (starý, chudý kôň)

    2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák


    vranec, vraník, vranko p. kôň 1


    čierny 1. ktorý má farbu ako uhlie, sadza, žúžoľ a pod. (op. biely): čierna farba, čierna nocebenovýhavraní (o farbe očí, vlasov) • vraný: vraný kôňtuhočiernyuhľovočierny: tuhočierny, uhľovočierny drahokampren.: uhľovýuhoľnýzried. uhlistý; tmavý: tmavé oči, vlasyšedivočierny (čierny so šedivým odtienkom) • černastýnačernastýčernavýzried. černistý (blížiaci sa k čiernej farbe): černasté, načernasté, černavé bralá; černistý mach (J. Kráľ)začernetýočernetýsčernetý (ktorý stmavol, sčernel): začerneté, očerneté, sčerneté múry, šperkypričierny (príliš čierny) • expr.: čiernučkýčiernuškýčiernulinký

    p. aj opálený, tmavý

    2. p. smutný, nešťastný 3 3. p. zlý 1, nečistý 2 4. p. nedovolený


    vraný p. čierny 1


    nazberať 1. urobiť záhyby • nazberkaťnariasiťzriasiťnabrať: nazberala sukňu do gumy; dala si zriasiť látkunaskladaťnaskladkať (pravidelne): naskladaná látka, sukňakrajč. vrapovať (nedok.): vrapované kasanice na ľudovom kroji

    2. p. nahromadiť


    vrapovať p. nazberať 1


    vrásčitý p. vráskavý


    vráskavý pokrytý vráskami • vráskovitý: vráskavé, vráskovité čelozried. vráskovatý: vráskovatá tvárpoet. vráskový: vrásková kôra stromu (Vajanský)kniž. vrásčitý: vrásčitá starena (Fabry)


    vráska p. záhyb 1


    záhyb 1. zahnutá časť poddajného materiálu • sklad: prežehlila každý záhyb, sklad na sukniriasa (záhyb, obyč. na látke): husté riasy blúzkynáberkrajč. zámik (preštepovaný záhyb na látke): šaty so zámikmihovor.: faldfalda: na sukni sa pri sedení urobili faldyvráska (záhyb na koži vznikajúci jej sťahovaním): mať vrásky na tvárizastaráv. zhyb: zhyb látky

    2. p. ohyb 1 3. p. zákruta


    mraštiť sťahovať tvár do vrások • mŕštiťvraštiť: mraštil, mŕštil, vraštil tvár od bolestimračiťchmúriť (do zachmúreného výrazu): počúval a mračil, chmúril čelozmrašťovaťzmŕšťovaťzmršťovaťzvrašťovať: zapíjal tabletky a pritom zmrašťoval tvárkrčiťhúžvať: krčil nos nad niečím; hrôza mu húžvala tvárexpr.: krkvaťvráskať: krkval, vráskal čelo od zlostikriviť (ústa): krivila ústa od plačuexpr. osmŕdzať: osmŕdza tvár nad jedlom


    vráskať p. mraštiť


    vráskať sa p. vráskavieť


    vráskavieť stávať sa vráskavým • vráskať sa: čelo mu už vráskavie, čelo sa mu už vráskavraštiť samraštiť samŕštiť sa (z citových al. zmyslových podnetov): vraští sa od jedu, mŕšti sa od hnusumračiť sakrčiť sasťahovať sazvrašťovať sa (obyč. o tvári): tvár sa mu sťahuje od bolestivráskovať savráskovatieť (sa) (obyč. o listoch, ovocí): škodcami napadnuté listy sa vráskajú; vráskovatenie ovocia; tvár mu vráskovatie od starostí


    zvráskavený pokrytý vráskami • zvráskanývráskavý: obrátila k nemu zvráskavenú, vráskavú tvárzvráskovanýzvráskovenýzvráskovatený: zvráskovené rukyzvraštenýzmraštenýzmŕštený (zároveň stiahnutý): zvraštené čeloscvrknutýexpr. zošúverený: starobou scvrknutá, zošúverená pokožkahovor. expr. zrancovanýzried.: zvrasknutýzvrásnenýzryhovaný: prácou zryhované dlane


    vráskovať sa, vráskovatieť (sa) p. vráskavieť


    vráskovatý, vráskovitý, vráskový p. vráskavý


    prerásť 1. získať prevahu nad niekým, niečím (vzrastom, významom, rozumom, mocou atď.) • prevýšiť: syn je urastený, prerástol, prevýšil otcaprečnieť (častejšie nedok. prečnievať): kríky prečneli vysoký plot záhradypresiahnuť: skladateľ vysoko presiahol svojich rovesníkovpoprerastať (postupne): deti poprerastali rodičovpredbehnúťprekonaťpredhoniťpredstihnúť (v nejakej schopnosti): učni predbehli, prekonali majstra; v drobnokresbe predhonili, predstihli učiteľahovor. expr.: pretromfnúťpretromfovať (získať prevahu obratnosťou, dôvtipnosťou): mladší ho už pretromflikraj. prehučať (bujne prerásť): burina prehučala hrach

    2. postupne prejsť (vývinom, rastom) do novej podoby al. do niečoho postupne vojsť • vrásť: jeden spoločenský systém prerástol, vrástol do druhého; rakovina prerástla, vrástla do celého telapreniknúť: básnikove verše prenikli do celonárodného povedomia

    3. p. prevýšiť 1


    vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsťpreniknúťvpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať savhnať savhrnúť savpadnúťnahrnúť sanabehnúťvovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť savraziťvbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúťvbiť sadobiť savlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sanaliať sapresiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiťvtiecťvplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sapreraziťprebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sausídliť sazahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sazapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

    2. p. pochopiť 1


    vrásť p. vniknúť 1


    húžvať, húžviť skrúcať do húžvy; tlakom, skrúcaním deformovať • krčiťkrkvať: húžvať, krkvať v ruke vreckovku; húžviť, krčiť si šatynár. krcmať (Kálal)expr.: žvachľaťmiagaťnár.: mäčkaťmadžgať: sedí a žvachle, miaga, madžgá si sukňumraštiťmŕštiťvraštiťnár. hrždiť (sťahovať do vrások): od hnevu mraští čelom; mŕštiť, vraštiť tvármädliťmrviťžmoliťexpr. mäkušiť (prstami, dlaňami opakovane stláčať): v pomykove mädlí, mäkuší, žmolí čiapkušúveriť (skrúcať na okrajoch): šúverí list, papierexpr. chalbať


    vraštiť p. mraštiť


    krčiť sa 1. mať sklon tvoriť nepravidelné záhyby • expr. krkvať sahúžvať sahúžviť sa: látka sa krčí, húžve, krkvevraštiť samraštiť samŕštiť sanár. hrždiť sa (sťahovať sa do vrások): tvár sa mu vraští, mraští, mŕšti od nevôlešúveriť saskrúcať sakriviť sa (dostávať sa do polohy ako pri krútení, zvíjaní): papier, dyha sa šúverí, kriví; krčí sa od bolesti

    2. (o polohe tela) byť ohnutý • hrbiť sahrbatiť sa: krčí sa, hrbí sa nad knihami; hrbatí sa pri robotenahrbovať saprihrbovať sa (trocha sa hrbiť) • ohýnať saohýbať sazohýbať sazhýbať sa: ohýnal sa pod ťažkým bremenomskláňať sa

    3. byť, sedieť v prikrčenej polohe • prikŕčať sa: od strachu sa pred otcom krčíexpr. krepiť sa (Rázus)byť učupenýchúliť sakvočaťčupieťexpr.: čupiť sakvačaťkľučaťdrepieť (byť v polohe s úplne zohnutými kolenami): čupí, kvočí pri zbieraní špendlíkovzried.: ukŕčať satúliť sa: pren. domce sa ukŕčajú, túlia k sebe


    mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačípomráčať sa: od severu sa pomráčachmáriť sachmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúrizaťahovať sazaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačujekniž. kaboniť sa: nebo sa kaboníiba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami

    2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraštímŕštiť savraštiť sachmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľkoexpr.: škňúriť samosúriť saškarediť sakniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od ránazazeraťnevražiťpejor. gániťexpr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na susedanár. murgotiť sanár. expr.: fľočiť (Jégé)flošiť (Gabaj)subšt. ksichtiť sa


    vraštiť sa p. mračiť sa 2, vráskavieť


    brána 1. konštrukcia, ktorá uzatvára vchod do nejakého priestoru • vráta: vietor vyvrátil bránu, vráta do dvoradverciadvierkadverce (menšia brána): záhradné dverciaexpr. vrzgút

    2. pri športových hrách priestor, na ktorý sa útočí • bránka: brána, bránka mala očividne roztrhnutú sieť


    vráta p. brána 1


    vrátane 1. do toho rátajúc, do toho počítajúc • včítane: prihlášky na konkurz treba odovzdať do 31. marca vrátane, včítanekniž. inkluzíve

    2. vyjadruje priradenie, pričlenenie k istému počtu, k istej skupine • včítane: prišlo ich dvadsať vrátane, včítane detí; cesty vrátane autostrády boli zaviate snehom


    vrátať p. zarátať


    zarátať pri rátaní, počítaní vziať do úvahy, do daného počtu • započítaťzahrnúť: do ceny zarátať, započítať, zahrnúť aj odvoz tovaruvpočítaťvrátať: vpočítať, vrátať do ceny aj obsluhuobch. zakalkulovať (zarátať do kalkulácie) • zaúčtovať (zahrnúť do účtu) • pojať (urobiť súčasťou niečoho): pojmeme sumu do rozpočtuobsiahnuť (byť zarátaný): úloha obsiahnutá v projektekniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon


    odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím?odplatiťsplatiťvrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážkuvynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škoduodmeniť sadať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veciodvďačiť sazried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomuodslúžiť sahovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vámzavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom?pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom


    vrátiť porov. vracať


    zopakovať 1. znova, opätovne povedať (to isté) • kniž. zopätovať: príkaz museli deťom zopakovať, zopätovaťrekapitulovaťzrekapitulovaťzhrnúť (zopakovať hlavné myšlienky): v správach (z)rekapitulovali, zhrnuli udalosti týždňapreopakovať (znova zopakovať): preopakovať si slovíčkahovor.: zduplikovaťzdupľovať (dôrazne zopakovať): všetko mu treba zduplikovať, zdupľovať, aby na nič nezabudolzdôrazniťkniž. podčiarknuť (opakovaním dať dôraz na niečo): ešte raz zdôrazniť, podčiarknuť význam prevenciereprodukovaťzreprodukovať (zopakovať niečo počuté): (z)reprodukovali celý náš rozhovorzastaráv. zrepetovať: zrepetoval prípitok

    2. znova, opätovne urobiť (to isté) • kniž. zopätovať: kúpeľnú liečbu treba viac ráz zopakovať, zopätovaťreprízovaťzreprízovať (uviesť ako reprízu): (z)reprízovanie filmuhovor. zdupľovať: večeru musel zdupľovať

    3. urobiť to isté ako iný • zopätovať: úsmev mu zopakovala, zopätovalavrátiťodplatiť: odpoveď pohotovo vrátiť; nadávky odplatil aj s úrokmi


    labilita 1. neschopnosť udržať pevnú polohu (op. stabilita) • labilnosťnestabilitanestabilnosťvratkosť: labilita, labilnosť, vratkosť chôdze

    2. neschopnosť rozhodnúť sa pre jeden cieľ (op. stabilita) • labilnosťkolísavosťnestálosťvratkosťvrtkavosť: citová labilnosť, kolísavosť, nestálosť, vratkosť, vrtkavosť

    3. vnútorná nesúrodosť (op. stabilita) • labilnosťnepevnosťslabosť: politická labilnosť, nepevnosť, slabosť


    kolísavý 1. ktorý je sprevádzaný kolísaním (o pohybe) • hojdavýknísavýexpr. kolembavý: kolísavá, hojdavá, knísavá, kolembavá plavba loďou po rozbúrenom morikývavýklátivý: kývavá, klátivá chôdzatackavýpotácavýpotákavý (obyč. o pohybe opitého al. malátneho, chorého človeka): približoval sa tackavým, potácavým krokomtápavýneistý: prešiel po lane tápavým, neistým krokom

    2. ktorý nemá stálosť, podlieha zmenám • nestály: kolísavá, nestála výkonnosť športovcamenlivýpremenlivývrtkavý: menlivé, premenlivé počasie; vrtkavá povahavratkýlabilnýneistý (ľahko zmeniteľný): vratké šťastie; vratké, labilné, neisté víťazstvonepevný (op. pevný, stabilný): nepevné ceny potravín

    3. ktorý kolíše v názoroch, presvedčení; nie istý, nevediaci sa rozhodnúť (o človeku); ktorý o tom svedčí • váhavýnerozhodný: kolísavý, nerozhodný vedúcineistýnepevnýmenlivýpremenlivý: neistý, nepevný, menlivý názor


    neistý 1. ktorý nemá istotu pri istých činnostiach, prejavoch; ktorý nemá vieru vo svoje schopnosti, zručnosti a pod; svedčiaci o nedostatku istoty al. sebavedomia (op. istý) • nepevnývratký (op. pevný): po chorobe má ešte stále neistý, nepevný, vratký kroklabilný (op. stabilný): neistá, labilná poloha na rebríkunerozhodnýbezradnýrozpačitý (op. rozhodný, rázny): nerozhodná, bezradná odpoveď; bezradný pohľad prenasledovanéhováhavýtápavýexpr. habkavý (plný váhania, nerozhodnosti; op. rozhodný, pevný): dieťa urobilo prvé váhavé, tápavé krôčiky; tápavé, habkavé hľadanie vhodných slovexpr.: tackavýknísavýkolísavýpotkýnavý (nemajúci istotu, obyč. pod vplyvom opitosti, choroby a pod.; op. pevný): kráčal tackavou, knísavou, kolísavou, potkýnavou chôdzouexpr.: trasľavýroztrasený (nemajúci istotu obyč. vplyvom staroby, rozrušenia a pod.): trasľavé, roztrasené písmo; trasľavé rukyhovor. strémovaný (nemajúci istotu vplyvom trémy): strémovaný rečník

    2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. istý, zaručený) • pochybnýspornýnespoľahlivýnezaručený: dospieť k neistým, pochybným, sporným vedeckým výsledkom (op. nepochybným, spoľahlivým, zaručeným); dať niekomu neisté, nespoľahlivé zárukyexpr.: nepevnývratkývrtkavý: mať vratkú, nepevnú politickú pozíciu (op. pevnú); byť vrtkavý v názorochproblematickýkniž. otázny: naša budúcnosť je zatiaľ neistá, problematická; či sa to uskutoční, to je ešte otáznepremenlivýnestályrozháraný (op. stály, ustálený): žijeme neisté, nestále, rozhárané časy; dnes to vyzerá na premenlivé, nestále počasienebezpečnýriskantný (ktorý sa môže zle skončiť): pustila sa do neistého, riskantného podnikania; je to príliš nebezpečný, riskantný obchodohrozený (ktorému hrozí nebezpečenstvo; op. bezpečný): jeho život je neistý, ohrozený


    nespoľahlivý ktorý nie je dôveryhodný; ktorý vzbudzuje pochybnosti (op. spoľahlivý) • nevierohodnýnehodnoverný: nespoľahlivý, nevierohodný spoločník; nevierohodné, nehodnoverné tvrdenia treba overiťneseriózny (op. seriózny, solídny): neseriózny politik, neseriózna analýzaneistýpochybnýsporný (op. nepochybný, zaručený, istý): neisté sľuby; pochybné, sporné výsledky výskumuneoverenýneosvedčený (op. overený, osvedčený): podľa neoverených správ; použiť zatiaľ neoverený, neosvedčený materiálpremenlivýexpr.: vrtkavývratkýpren. expr. aprílový (op. pevný, stály): byť premenlivý, vrtkavý v názoroch; mať vratkú pozíciu; aprílová náturakniž. otázny (op. zaručený, istý): pravdivosť údajov je otázna


    nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

    2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý


    vratký 1. ktorý nemá pevnú polohu (op. pevný) • nepevný: vratká, nepevná stoličkalabilný (op. stabilný): labilná polohaneistý (op. istý): neistý kroktackavýkolísavýknísavýrozkolísanýexpr. kolembavý (sprevádzaný tackaním, kolísaním, knísaním): tackavá, kolísavá, knísavá, rozkolísaná chôdza; kolembavé pohyby člnahojdavýexpr. rozheganý: hojdavá, rozheganá posteľexpr.: trasľavýroztrasený (nemajúci istotu): trasľavé ruky, roztrasený stareczastar. zvratný (Sládkovič)

    2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. pevný) • nepevnýneistý (op. istý): mať vratkú, nepevnú, neistú politickú pozíciunestály (op. stály) • labilný (op. stabilný): v názoroch je veľmi nestály, labilnývrtkavýkolísavý: šťastie je vrtkavé, kolísavémenlivýpremenlivý: žijeme v menlivých, premenlivých časochproblematický: budúcnosť je vždy problematickánerozhodnýbezradný (op. rozhodný): nerozhodná, bezradná odpoveď

    p. aj neistý 1, 2


    vrátnik zamestnanec vykonávajúci službu pri vchode do budovy istej inštitúcie: hotelový vrátnik; informácie podáva vrátnikinformátor (vrátnik so zameraním na podávanie informácií) • zastar.: portierportáš


    spätný ktorý smeruje späť (v priestore alebo v čase) • spiatočný: spätná, spiatočná platnosťretrospektívny (smerujúci do minulosti): retrospektívne rozprávanie deja v románeodb. vratnýzvratný: vratný, zvratný pohyb; zvratný smer vývinuodb. retrográdny: retrográdny slovníkkniž.: regresívnyregresný (op. progresívny): regresívny postuppren. račí


    vratný p. spätný


    rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovorhovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovorreč: dať sa s niekým do rečidialóg: nadviazať dialógvrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchlabeseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedudebatadiskusiarozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákonadišputazastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácierokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovaniehovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurzkonverzácia: spoločenská konverzáciainterview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interviewpohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovorzastar.: rozhovorkarozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávkyzried. zhovorka (Zelinová)expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detíexpr. vravot (Vajanský)expr. zried. vravor (Kukučín)pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)


    vrava p. rozhovor


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávaťhovoriťvravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padnešíriť sarozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že…šuškaťšepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepkáexpr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

    2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si)šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoruexpr.: šepotaťšušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajúhovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoceexpr.: mrmlaťmrmotaťmumlaťmumraťhundraťšomraťbrblaťdudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otecexpr.: šemotiťšamotiťšemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos


    vravieť p. hovoriť 1


    vravný p. zhovorčivý, výrečný 1


    výrečný 1. ktorý pohotovo, plynne, presvedčivo, rád hovorí: výrečný advokátzhovorčivývravnýhovornýzried. zvravnýrečnivýrečný (ktorý rád rozpráva): naša suseda je veľmi zhovorčivá, vravná, hovorná, zvravnákniž. zlatoústy (ktorý hovorí príťažlivo a presvedčivo): zlatoústy kazateľveľavravnýmnohovravnýrozvravenýexpr.: táravýutáraný (zbytočne a veľa rozprávajúci): veľavravné, mnohovravné ženy; táravé, utárané jazyčnicekniž. elokventný

    2. p. presvedčivý, významný 1, 3, výrazný 2


    zhovorčivý ktorý rád rozpráva • hovornývravnýzvravný (op. mlčanlivý): má zhovorčivú, hovornú ženukomunikatívny (ktorý rád a ľahko komunikuje; op. nekomunikatívny): komunikatívny typ človekaexpr.: radorečnýradovravný: radorečný muž je výnimkouvýrečný (ktorý plynne a pohotovo rozpráva) • zried.: rečnýrečnivý: výrečný rozprávač, prednášateľveľavravnýmnohovravný (ktorý veľa rozpráva, obyč. zbytočne): mnohovravná sekretárka


    vravor, vravot p. rozhovor


    náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlorýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlozrazuodrazunarazrazom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnalprudkohovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezradynenazdajkyznenazdaniaznenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred autonečakaneneočakávanenepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil dopravalek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršilzastar. vraz (Botto, Lenko)fraz.: obratom rukyani sa nenazdáš

    porov. aj náhly 1


    naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasnezároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestachodrazurazom: na dvor vybehli odrazu, razomzastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský)nár. naraze (Švantner)fraz. ako na povel

    2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vodydúškomfraz.: jedným dúškomna dúšokna jeden dúšokjedným dychomjedným vrzomna jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzomhovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na exfraz. na (jedno) posedenie

    3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazuodrazurazom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladiloznezradynenazdajkyznenazdajkyznenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajacnáhlenáhlo: náhle sa zastavil

    4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazuzrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry


    vraz 1. p. naraz 1 2. p. náhle


    tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať • zatĺkaťvtĺkaťvbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zemezarážaťvrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny

    2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť • drviťroztĺkaťrozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaníexpr.: trieskaťtrepaťdrúzgať: v hneve všetko trieska

    3. p. biť 1–3 4. p. pulzovať


    vkladať 1. umiestňovať dovnútra, medzi niečo • klásť: vkladala, kládla veci do skrine; vkladal si jedlo do ústvpravovaťpchať (vkladať tlačením): pchal knihy do taškyvsúvaťstrkaťvstrkovaťvstrkávať (vkladať posúvaním): strkať si ruku do vreckaexpr.: vpašovávaťvpašúvať (vkladať tajne, nenápadne): vpašúval peniaze do kufríkaexpr. vpratávať: vpratávala bielizeň do práčky

    2. dávať do úschovy do peňažného ústavu • ukladaťodkladaťuschovávať: vkladala, odkladala pravidelne peniaze na knižku

    3. dávať financie s cieľom dosiahnuť zisk • investovaťvynakladať: vkladal peniaze do podniku; vynakladal peniaze na výrobuexpr. vrážať


    čary konanie, činy, ktoré sa zdanlivo vymykajú rozumovému chápaniu: veriť v čaryčarodejníctvostrigônstvobosoráctvomágia (tajomná moc): moderná mágiazastar. vražba (Felix)


    vražba p. čary


    vražda úmyselné zabitie človeka: lúpežná vražda, dopustiť sa vraždyhovor. zastar. mord (Kalinčiak)


    masakra hromadné zabíjanie bezbranných al. slabších • masakerkrviprelievanievraždenie: nebol to boj, bola to masakra, bol to masakerexpr. mäsiarčina


    vraždiť porov. zabiť


    motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

    2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


    vrázdiť sa, vráziť sa p. motať sa 1


    vražedník p. vrah 1


    nenávistný naplnený nenávisťou, silným nepriateľstvom (op. priateľský, milý) • nevraživýnepriateľský: k svojim kolegom mal nenávistný, nevraživý postojexpr. vražednýpren. ľadový: premeral si nás vražednými, ľadovými očamiexpr.: satanskýsatanášskydiabolský (naplnený veľkou nenávisťou): spriadal nenávistné, satanské, diabolské plány; vysmieval sa mu satanským, satanášsky smiechompren.: pichľavýbodavý: nemohol zniesť ich pichľavé, bodavé rečipren. supí: supí pohľad


    nepriateľský 1. pociťujúci nepriateľstvo, nenávisť, odpor; svedčiaci o tom (op. priateľský) • znepriatelenýrozvadený: stáli tu proti sebe dva nepriateľské, znepriatelené tábory; znepriatelení, rozvadení sokovianenávistnýnevraživýexpr. vražedný (o prejave intenzívneho nepriateľstva): nenávistný, nevraživý pohľad; nepriateľský, vražedný úmyselpren. ľadový: ľadové prijatie

    2. patriaci k nepriateľom, protivníkom, odporcom (op. priateľský) • protivníckykniž. zastar. protivný: bojovať s nepriateľským, protivníckym, protivným vojskomsokovskýrivalský

    p. aj opačný 2


    ničivý spôsobujúci záhubu, skazu al. ujmu, ničiaci (op. blahodarný) • skazonosnýpustošivý: krajinou sa prehnal ničivý, skazonosný uragán; skazonosný, pustošivý požiar; ničivý, pustošivý účinok vetraškodlivýzhubnýzastar. záhubný: škodlivé, zhubné pôsobenie vetra (op. blahodarné) • rozvratnýrozkladný (spôsobujúci rozvrat, rozklad) • deštrukčnýdeštruktívnydeštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozvratné, rozkladné, deštrukčné silyprudkýdravý (o ničiacich živloch): prudký, dravý oheň; prudký, dravý prúd riekyzničujúcizdrvujúci (spôsobujúci obyč. psychickú ujmu): jeho myšlienky mali zničujúci, zdrvujúci vplyvdrvivý (spôsobujúci rozpad, rozklad): byť vystavený drvivému tlaku hostí (v športovom zápase) • expr. vražedný (veľmi, úplne ničiaci): vražedný boj; vražedná sila živlovzastar. ničiteľský: ničiteľská moc (Dobšinský)zried.: svetobornýborivý


    vražedný 1. ktorý vraždí, zabíja, spôsobuje smrť; svedčiaci o tom • zabijackýzabíjačskýzabijačský: zabijacký motív filmu, vražedný úmyselsmrtiaciusmrcujúcikniž. smrtonosný: smrtiaca, smrtonosná zbraň

    p. aj ničivý

    2. p. nenávistný


    drgnúť 1. prudkým pohybom naraziť • vraziťstrčiť: drgol, vrazil, strčil plecom do koleguexpr.: džugnúťďugnúťštuchnúťdlbnúťdurknúťdrcnúťdrúliťtrknúťbucnúťžďobnúťžďuchnúťštopnúťrypnúť (mierne drgnúť): džugla, štuchla kamarátku lakťom; žďobol, rypol spolužiačku pod lopatku

    2. porov. mykať


    naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieťuderiťbuchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúťtresnúťtresknúťtrepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúťstrčiťexpr.: štuchnúťšuchnúťhovor. expr.: bacnúťbucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliťtrknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúťnaletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

    2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiťtrafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísťdôjsťobjaviťnájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiťnaďapiť: naďabil na prekážku

    3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúťnabodnúťnapichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiťnatĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

    4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


    preniknúť 1. vykonať pohyb cez niečo, cez nejakú prekážku • prejsťdostať sa: hlas prenikne, prejde cez stenu; dnu neprenikol, neprešiel, nedostal sa ani lúč slnka; vojsko preniklo, dostalo sa cez priesmykdoľahnúť: krik detí doľahol až k námprestúpiť: puklinami prestúpená stenapreraziť: pokúšame sa preraziť cez les; huba prerazila dlážkuexpr. presekať saprerúbať saprebiť sa (preniknúť bojom): presekať sa, prebiť sa k hraniciampreryť sa (preniknúť rytím): krt sa preryl cez trávnik; expr. myšlienka sa preryla na povrchexpr. predrať sapretlačiť sapretisnúť sa (ťažko, s námahou preniknúť): nevládali sme sa cez dav predrať, pretlačiť na druhú stranu; svetlo sa predralo cez škáryexpr. prepchať sa: zlodej sa prepchal oblokom do bytupresiaknuť (o tekutine al. plynnej látke): voda presiakla múrom; vôňa presiakla celý bytnasiaknuť (prijať do seba): dymom nasiaknuté, preniknuté záclony, šatyvojsťvstúpiťexpr.: vraziťudrieť: červeň mu vstúpila, vrazila do líc; víno vstúpilo, udrelo do hlavy

    2. silno zapôsobiť na organizmus, zmysly, city a pod. • premknúťprejaťprejsť: prenikol, premkol, prejal nás všetkých veľký strach; mráz prenikne, prejde, premkne až do kostíovládnuťopanovaťzachvátiťzasiahnuťzmocniť sa (vziať do svojej moci): celého ho ovládol, zachvátil, zasiahol žiaľ; pri pohľade na dieťa sa matky zmocnila, matku zachvátila radosťprestúpiť: prestúpila nás naraz Božia bázeňkniž.: predchnúťprechvieť (celkom preniknúť): byť predchnutý láskou k domovine; prechvela ho bolesť sklamaniadoľahnúť: doľahla na mňa úzkosť, prenikla ma úzkosťnaplniť: naplnil ma duch slobodyvrezať sazarezať sa (nepríjemne preniknúť): ostrý zvuk sa vrezal, zarezal do ušízájsť: zašiel ho pocit žiaľu, nešťastia

    3. p. rozšíriť sa 3


    vbodnúť niekam prudko pichnúť ostrý predmet • vpichnúťzapichnúť: vbodol, zapichol palicu do zemevraziťvrezaťvotknúť: vrazil, votkol jej nôž do srdca


    vhodiť hodením umiestniť do niečoho, dnu • hodiť: vhodil, hodil list do schránkymrštiťvsotiťsotiťvstrčiťstrčiť: mrštiť, vsotiť loptu do sieteexpr. vraziťhovor. expr.: šmariťvcapiť (vhodiť prudkým pohybom): vrazila, šmarila, vcapila kapustu do hrncaexpr. všustnúť (hodením nasypať): všustol zrna do válovaexpr.: kydnúťvkydnúť


    vopchať tlačením dať, umiestniť do niečoho, dnu • strčiťvstrčiťvpraviť: vopchal, vpravil kľúč do zámkyexpr.: zastrčiťvšantročiť: hocičo všantročil do izby; zastrčil si fajku za pássprataťexpr. vpratať: spratal peniaze do meštekaexpr. vodžgať (násilím vopchať): v náhlivosti vodžgala do tašky to najpodstatnejšie a odišlavraziťvotknúť (prudko): vrazil kôl do zemevsunúťzasunúťvsúkať (posúvaním): zasunul šnúru do zástrčkyvtlačiťvtisnúťvtesnať (silným tlakom): vtisol mu do ruky peniazeexpr.: všuchnúťšuchnúťšupnúťvšupnúťštúriťvštúriť (rýchlo, razom): všuchli mu stovku; všupol veci do vreckanastrkaťpostrkaťnapchaťpopchať (väčšie množstvo): nastrkala ovocie do tašky


    vraziť 1. nárazom, silou spôsobiť, aby niečo vniklo do niečoho • zaraziť: vrazil, zarazil kôl do zemevbodnúťvpichnúťpichnúť (o niečom ostrom): vbodol klin do drevavotknúťkniž. vtasiťzried. vpárať: vtasil jej nôž do srdcavbiťvtĺcťzatĺcť, (viacerými údermi): vtĺkol stĺpik do hlinypovrážaťpovtĺkaťpozarážať (postupne)

    2. prudko vsunúť • vstrčiťstrčiťzatknúť: vrazil, strčil zátku do fľaše

    3. p. vylepiť 2 4. p. vojsť 1 5. porov. vkladať 3


    vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

    2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava


    zaboriť tlakom niečo niekam dostať, tlačiac niečo umiestniť (obyč. do niečoho mäkkého, sypkého) • vtlačiťvboriťvtisnúť: zaboriť, vboriť hlavu do vankúša; vtlačiť, vtisnúť nohu do snehuzaryťvryť (rytím dostať niečo niekam, obyč. pod povrch): zaryl, vryl rýľom do zeme; diviak vryl rypák do zemevnoriťponoriť: ponoril ruky do vrecák a odišiel; vnoril svoju hlavu do matkinho lonavraziťvbiťvtĺcť (nárazom, silou niečo niekam dostať): vrazil, vtĺkol kôl do zeme, klin do dreva; chystá sa mu vraziť nôž do brucha


    zapichnúť niečo zahrotené, ostré niekam zatlačiť, vtlačiť, dostať pod povrch • vpichnúťpichnúť: zapichnúť, (v)pichnúť špendlík do látkyzastar. zapchnúť: zapchnúť stromček do zemezabodnúťvbodnúťbodnúť (silne, razantne): nôž zabodol, vbodol do mäsa, (za)bodnúť dýku do niekohozaraziťvraziť (s veľkou intenzitou, obyč. násilím, tlakom): zaraziť, vraziť kôl do zemezastoknúť (niečo niekam vsunúť): zastoknúť sviečku do svietnika, zastoknúť si kvet do vlasovpozastokovaťpozastokýnaťpozastýkať (postupne, viac vecí) • zaklať (pichnutím zabiť): zaklať, zapichnúť nožom niekohopozapichovaťpozapichávať (postupne, viac vecí)


    zaraziť 1. silou spôsobiť vniknutie dovnútra • vraziťzatĺcťvtĺcťzabiťvbiť: zaraziť, vraziť kôl do zeme; zatĺcť, vtĺcť, zabiť, vbiť klin do drevazatknúťvotknúť: bič zatknutý do pošvy; nôž votknúť za sáruzaťaťzarúbať (ostrým nástrojom do niečoho): zaťať, zarúbať sekerou do klátavtlačiťvtisnúť (tlačením, tlakom): vtlačiť, vtisnúť palicu do zemevpraviť (vôbec niečo niekam dostať)

    2. svojou nečakanosťou (obyč. v negatívnom zmysle) vyvolať prekvapenie: zarazilo ma jeho nepriateľstvodostať do pomykova: správa ho dostala do pomykovaprekvapiťudiviťzadiviť (priviesť do údivu): zarazil, prekvapil ma jeho láskavý tón; udivilo, zadivilo nás chladné prijatieexpr.: hrknúťmyknúťhegnúť: hrklo, heglo v ňom od strachu, od prekvapenia; myklo mnou, keď som sa dozvedel nepríjemnú zvesťkniž. frapovať: frapovať svojou bezočivosťouexpr.: ohromiťohúriť: spoločnosť ohromilo, ohúrilo neprístojné správanie detízmiasťpomiasť (vyviesť z duševnej rovnováhy): zmiatli ho ženine slzy

    3. p. prekaziť 4. p. udrieť 1


    zatĺcť tlčením niečo niekam vpraviť; vpravením niečoho uzatvoriť al. upevniť niečo • zabiť: zatĺcť, zabiť klin do dreva; zatĺcť, zabiť rakvuzahlobiť: zahlobiť klince do steny; zahlobiť obloky doskamizaklincovaťzakliniť (upevniť klincami, klinmi): zaklincovať, zakliniť hraduodb. zabaraniť (zatĺcť pomocou baranidla) • zadebniť (pevne zatĺcť doskami) • zapustiť (vložením pevne vsadiť): zapustiť stĺp do zemevtĺcťvbiťzaraziťvraziť (tlčením, nárazom vpraviť): vtĺcť, zaraziť, vraziť koly okolo pozemkuzried. zarúbiť (Tajovský)potĺcťpozatĺkaťpovtĺkaťpozabíjaťpovbíjaťpozarážaťpovrážať (postupne, viacero vecí al. na viacerých miestach)


Pozri výraz VŔ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV