Synonymá slova "vym" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 234 výsledkov (2 strán)

  • utrieť trením zbaviť niečo vlhkosti, nečistoty a pod. (obyč. uterákom, handrou, rukou) al. trením odstrániť niečo z povrchu niečoho • poutierať (viacerými pohybmi): utrieť, poutierať dieťaťu nos, slzy; utrieť nábytok, dlážku, poutierať prachobtrieťzried. otrieť: rukávom si otrel ústa, slinupoet. strieť: strela si uplakané očivyutieraťzried. vymädliť (dôkladne utrieť): vyutierať chrbát do suchazotrieť (najmä odstrániť niečo z povrchu): zotrel si pot z čela; zotrela narýchlo sadze zo stola; zotrieť tabuľu (v škole)vytrieť (znútra): vytrie si kútiky ústpostieraťpozotierať (postupne): postiera, pozotiera čerstvý náter, farbu z pier; žiaci pozotierali tabuľupoobtierať (postupne na povrchu) • pren. expr. zlízať: zlíže narýchlo prach z nábytku


    vydrhnúť silným, prudkým trením zbaviť nečistoty al. prekrviť, uvoľniť svalstvo • vyšúchaťvyšuchať: vydrhnúť, vyšúchať dlážku ostrou kefou; vydrhla, vyšuchala si chodidlá morskou penouhovor. vyrajbať: vyrajbať hrniec drôtenkouexpr.: vybrhliťvydrhliťvyškohliť: vybrhliť si tvár snehomvytrieť: vytrieť všetky kúty handrou; vytrieť chrbát frotírovým uterákomvyumývať (drhnutím): poriadne sa vyumýva špongiouzried. vymädliť: vymädlí detské telíčko osuškou


    domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


    domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


    naliehať dôrazne žiadať • vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičovdoliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasilhovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľovsúriťurgovaťupomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávkydotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkamiexpr.: domŕzaťdopichovaťdolípaťomŕzaťodŕhaťdohúdaťdokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko!


    vymáhať na základe právneho nároku al. dôrazným žiadaním usilovať sa získať niečo • pohľadávať (úradne): vymáhať, pohľadávať danezried. vyhľadávať: vyhľadávať od niekoho potvrdeniedomáhať sadožadovať sa (čoho): domáhať sa svojich právvynucovať (vymáhať nútením): vynucovať si uznanie, sľuby od niekohovyžadovaťpožadovať (dôrazne žiadať): vyžadovať si pozornosťvydobýjať si (veľkým úsilím): vydobýjať si primerané postavenievydierať (vymáhať pod hrozbou): vydiera od nás peniaze


    vyžadovať 1. vyslovovať požiadavku na splnenie istých predpokladov • požadovaťžiadať: vyžadovať, požadovať poslušnosť, vernosť, vedomostihovor. bazírovať (klásť dôraz na splnenie niečoho pri vyžadovaní niečoho): bazírovať na presnostidožadovať sadomáhať savymáhať (obyč. na základe právneho nároku usilovať sa niečo získať): dožaduje sa, domáha sa súhlasu; vymáha si pozornosťvynucovať (vyžadovať nútením): vynucujú si uznanienárokovať sirobiť si nároky: nárokuje si od vedúceho výhody, odmeny; robiť si nároky na časť cudzieho územiakniž. postulovať (stavať požiadavku): postulovať uplatnenie zákonného nároku

    2. prejavovať potrebu (o veciach) • potrebovať: uhorky vyžadujú, potrebujú vlahuvynucovať si: vojny si vynucujú veľa obetínárokovať si: štúdium si nárokuje sebazaprenie


    žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v školevyžadovaťdožadovať sadomáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho právadovolávať savolať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po sloboderobiť si nárokynárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhodychcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie?kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviskaexpr.: zaprisahaťzaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

    2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomocvypytovaťvypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenieexpr., často pejor.: proskaťprosíkaťprosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kaťexpr. zried. žiadostiť (Figuli)naliehaťvymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

    3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať sivyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravupýtať sisubšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie


    žiadateľ kto niečo žiada • nárokovateľ (oprávnený žiadateľ): žiadatelia o návrat pôdy; nárokovatelia na reštitúcie majetkovprosebník (úctivý, ponížený žiadateľ) • vymáhateľ (nástojčivý žiadateľ)


    vymajstrovať p. zhotoviť


    zhotoviť obyč. ručnou, remeselnou prácou odborne urobiť • vyhotoviť: zhotoviť, vyhotoviť chýbajúci dielecvypracovať: vypracovať vrecká na suknihovor.: zmajstrovaťvymajstrovaťzmuštrovaťvymuštrovať: zmajstrovať synovi hračku z dreva; všeličo vie zmuštrovaťzostaviťzostrojiťskonštruovať (z častí celok obyč. technickej povahy): zostaviť, zostrojiť prototyp; skonštruovať projekthovor. expr.: znôtiťzbúchaťsklepať (rýchlo a obyč. povrchne): znôtiť obed; sklepať stolčekhovor.: spichnúťskŕpať (rýchlo urobiť, ušiť): skŕpať, spichnúť blúzuexpr.: znevoliťzlepiťulepiťusmoliť (s námahou zhotoviť) • zhlobiťstĺcť (zbiť z dosák): zhlobiť kárusubšt. zbodnúť • postĺkaťpozhlábať (postupne)

    p. aj urobiť


    vymáknuť p. objaviť


    namaľovať 1. umelecky zobraziť farbami • nakresliť: namaľoval obraz, nakreslil ornamentnačrtnúťnaskicovaťhovor. naškicovať (namaľovať v hrubých črtách): naskicoval námestievmaľovať (namaľovať do niečoho): vmaľovať iniciálky do dielapejor. nababrať: nababrať čosi do zošitahovor. expr. namachliť

    2. natrieť farbou • nafarbiť: namaľoval nábytok nabielovymaľovaťvyfarbiť (vo väčšej miere al. na väčšiu plochu): nápadne sa vymaľovala; vyfarbil všetky stenypejor. nababrať: nababrala si celú tvárnalíčiťnamaskovaťhovor. našminkovať (obyč. hercov a pod.): našminkovali ich tesne pred vystúpenímhovor. expr. namachliť


    obieliť 1. natrieť, zatrieť vápnom, bielou farbou • vybieliťolíčiť: domy sú čisto obielené, vybielené, olíčenévylíčiťvymaľovať (na bielo) • zabieliť: popísanú plochu steny znovu zabielilnabieliť (zafarbiť, natrieť bielou farbou): pekne nabielené steny

    2. p. olúpať, očistiť 3


    opísať slovami zachytiť (obyč. hlavné črty niečoho) • podať opisvykresliť: autor opísal, vykreslil hrdinu románu ako čestného človeka; podať opis udalostivyrozprávať (rozprávaním predstaviť): príbeh vyrozprával stručne, ale farbistopodať (ústne al. písomne predložiť): prehľadne, zrozumiteľne podať obsah spisuzastar. vylíčiťhovor. expr.: vyfarbiťvymaľovať: udalosť vyfarbil v živých farbáchnačrtnúť (veľmi stručne opísať): načrtnúť svoj zámervypodobiťvypodobniťzobraziťzachytiť (opísať umeleckými prostriedkami): autor výstižne vypodob(n)il, zobrazil, zachytil súčasného hrdinupoopisovať (dôkladne, postupne, zo všetkých strán)


    vymaľovať 1. p. namaľovať 2 2. p. opísať


    vylákať 1. lákaním dostať von • vyvábiť: vylákať, vyvábiť zver z úkrytuexpr. vytiahnuť: vytiahnuť deti na výletexpr. vypoďkať: vypoďkala ma z domuzvábiťzlákať: hudba ich zvábila, zlákala na balkón

    2. lákaním, mámením dostať, získať • vymámiť: vylákať, vymámiť tajomstvo od niekohovylúdiť: vylúdili odo mňa potrebné údajeexpr.: vytiahnuťvyžmýkať: chce vytiahnuť od nás informácieexpr.: vydrankaťvyžobrať (pýtaním): vydrankať, vyžobrať podporuhovor. expr. vypumpovať (obyč. peniaze) • hovor. vyklamať (vylákať klamstvom): vyklamať od dôverčivých ľudí peniazehovor. expr. vyfigľovať (vylákať fígľami)


    vymámiť p. vylákať 2


    získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

    2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

    3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali


    vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytuhovor. expr.: vykúriťvyprášiťvyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izbyvykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izbyvyštvaťvypudiťvytlačiťvytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičovhovor. vysúdiť: vysúdili ho z domuexpr.: vysánkovaťvyklaťvyštuchaťvypšikaťvyšikovaťvypšochaťvypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo službyvymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozícieexpr.: vysocaťvysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicuvyhodiťhrub.: vykopnúťkopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovaťvyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvoraexpr.: vymlátiťvytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušuzohnaťzduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postelevyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajacavytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľavypovedaťvyhostiťvyvrhnúťvykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovyvypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domuexpr. vyhuckať (Dobšinský)expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiťexpr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domuodpraviťodohnaťpohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnalapovyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť

    2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučaťvyrásťnarásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgovánexpr.: vyšibaťvyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prútyvybehnúťvyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burinavyraziť: raž už vyrazilavymetaťvymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)

    3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3


    vyhovoriť sa 1. hovorením si uľaviť • vyrozprávať savyvravieť sa: vyhovorila sa, vyrozprávala sa zo všetkých žiaľov

    2. uviesť vymyslený dôvod na zastretie skutočnosti • nájsť si výhovorkuvyvravieť sa: vyhovoriť sa, vyvravieť sa na chorobu; vždy si nájde výhovorku, vždy sa vyhovorí na niečohovor. vykrútiť sa: vie sa zo všetkého vykrútiťexpr. vytočiť sa (šikovne sa vyhovoriť) • nár. zriecť sa: má sa aspoň na čo zriecťhovor. expr.: vykľučkovaťvyfixľovať (obyč. použiť klamstvo) • hovor. vymanévrovať (rafinovane) • ospravedlniť sa (vyhovoriť sa zdvorilostnou formulou)


    vymanévrovať p. vyhnať 1


    uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsťvyslobodiťoslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si rukyvymaniťvymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalusubšt. vyprostiť

    p. aj prepustiť

    2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasokpopustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

    p. aj odviazať

    3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniťvyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosťodblokovaťtech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechodprekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

    4. ubrať z intenzity • zmenšiťzmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlakpovoliť: povolil zovretie dlaníexpr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu


    vymaniť p. vyslobodiť 1, 2


    vyslobodiť 1. zbaviť nadvlády, zbaviť ťarchy, trápenia, ťažkostí • oslobodiť: vyslobodiť, oslobodiť národ z otroctva; smrť ho vyslobodila z utrpenia, oslobodila od utrpenianáb. vykúpiť: Kristus vykúpil svet od večného zatrateniavymaniť: vymaniť syna spod vplyvu zlej spoločnostihovor.: vytrhnúťvytiahnuť: vytrhli nás z biedyzachrániť (pred niečím)

    2. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť nebezpečného obkľúčenia, nežiaduceho zovretia • uvoľniťvytiahnuťoslobodiť: uvoľniť, vytiahnuť telo zo závalu; oslobodil si privrznutý prstvymaniťvymôcť: nevládze si nohu vymaniť, vymôcť spod ťažkého bremenavymotaťexpr. vypliesť (vyslobodiť odmotaním): vymotať si ruku z rukávaexpr.: vyrúbaťvysekať (obyč. v boji, zápase): vyrúbať, vysekať ľudí z nepriateľského obkľúčeniaexpr. vydrieť (ťažko, s námahou dostať niekoho odniekiaľ) • subšt. vyprostiť


    vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky peronár. vyskubnúť (Figuli)expr.: vydrapnúťvydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúkvymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušielvychmatnúťvychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúťvyškrabnúťvydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z rukyvyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľoviexpr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhaťvyšklbaťexpr.: vydriapaťvyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomupovytŕhaťpovytrhávaťpovytrhúvaťpovyšklbávaťpovydrapovaťpovydrapúvať (postupne, viac vecí)

    2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybraťvyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextuvyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti

    3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiťoslobodiťdostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstvavymaniťvytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedyzachrániť (pred niečím)

    4. p. vyrušiť


    dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsťprísť: dostali sa, došli, prišli do dedinydosiahnuťdospieťdostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesudoniesť sazaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemuvniknúťpreniknúťvojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilímvkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránkyvyjsťodísťopustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

    2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácievyslobodiť savymaniť sauniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvuexpr. vykýchať sanár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôbexpr.: vychrámať savylízať savysekať savyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastiahovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

    3. p. získať 1 4. p. ujsť sa


    vymaniť sa s námahou sa dostať z istého stavu al. odniekiaľ preč (odniekiaľ, kde je neželateľné ostať) • vyslobodiť sa: vymaniť sa, vyslobodiť sa zo zovretiauvoľniť saoslobodiť sa: ledva sa uvoľnil, oslobodil z obkľúčenia hustých konárovvymôcť savyvinúť sa (vymaniť sa zo zovretia): žena sa usiluje vymôcť, vyvinúť z náručiaexpr. vymotať sa: vymotať sa z úzkych uličiekexpr.: vypantať savyplantať savychabrať sa: nemôže sa vypantať, vychabrať z dlžôbexpr.: vykrútiť savyšmyknúť sa: chce sa vykrútiť, vyšmyknúť z povinnostíhovor.: vytiahnuť savyvliecť savypliesť sa: nevie sa vytiahnuť spod vplyvu rodiny; ledva sa vyplietla zo zovretiahovor. expr. vyzuť sa: vyzul sa zo zodpovednostiexpr. vytárať sa: z húštiny, z hory sa horko-ťažko vytárali


    vyviaznuť uniknúť ťažkej, nepriaznivej situácii • dostať sa (z niečoho): vyviaznuť, dostať sa z nebezpečenstva so zdravou kožouzachrániť sa: pri havárii sa všetci zachrániliexpr. vybŕdnuťzastar. vybŕsť: konečne vybŕdol z dlhovvymaniť savyslobodiť saexpr.: vymotať savymôcť sa (s námahou sa dostať z neželateľného stavu): priam zázrakom sa vymaniť, vymôcť z obkľúčeniaexpr.: vyšmyknúť savykĺznuť (sa) (šikovne): vyšmyknúť sa spod povinnostiexpr.: vykľučkovaťvykorčuľovaťvybicyklovaťvykrútiť sa (vyviaznuť z niečoho vlastným pričinením, výhovorkami a pod.): vedel vykľučkovať, vybicyklovať z každej situácie


    zbaviť sa odstrániť zo svojej blízkosti, od seba niečo neželateľné, nepríjemné • pozbaviť sa: (po)zbaviť sa dotieravcaoslobodiť savyslobodiť savymaniť sadostať sa: oslobodiť sa od strachu; vyslobodiť sa, vymaniť sa, dostať sa z dlhovuniknúťujsťutiecť: unikol, ušiel pred povinnosťou, zbavil sa povinnostistriasť (niečo) • striasť sa (niečoho): striasť zo seba spomienku na tragédiu; striasol sa ťarchy, obvinenia, jarmakniž. zhostiť sa: zhostiť sa trúchlivých myšlienokkniž. zastar.: sprostiť saoprostiť sahovor. vyspať sa (v spánku sa zbaviť niečoho ťaživého, nepríjemného): vyspať sa zo zlej nálady


    výmaz p. zápis 1


    zápis 1. zaznamenaný text, obyč. úradnej povahy; listina obsahujúca takýto text • záznam: úradný zápis, záznam; zápis, záznam v registri trestovzápisnica (úradný zápis o priebehu istej akcie): prečítať si zápisnicu z minulej schôdzeprotokol (úradný zápis): súdny protokoladmin. výmaz (zápis, ktorým sa rušia isté údaje): výmaz z matrikyodb. štatus (úradný zápis o stave niečoho al. niekoho) • vpis: vpis do pozemkovej knihypoznámka (krátky zápis): zapisovať si poznámkypomn. zápisky: robiť si zápisky z ciest

    2. zachytávanie niečoho technickými prostriedkami • záznam: magnetofónový zápis, záznam; zápis, záznam melódie


    vymazať p. zotrieť 1


    zotrieť 1. trením odstrániť z povrchu (nečistotu, vrstvu niečoho a pod.); takýmto spôsobom niečo očistiť, zbaviť niečoho: zotrieť si rúž z perí; zotrieť tabuľupozotieraťpostierať (postupne) • utrieť: utrieť prach, pot z čelapoutierať (viacerými pohybmi) • poet. strieťzried. otrieť: otrela si slzuexpr. zlízať: narýchlo zlízať prach z nábytkuvytrieť (znútra): vytrie smietku z okavyutierať (dôkladne): vyutiera zvyšky tekutinyslang.: zmazaťvymazať: zotrieť, zmazať magnetofónovú pásku; vymazať záznam, nahrávkuvygumovať (gumovaním odstrániť) • zastar. vyradírovať

    2. p. zahladiť 2


    ohraničený ktorého priestorové rozloženie, rozsah, intenzita al. trvanie sú určené istými hranicami (op. bezhraničný, bezmedzný) • vymedzenývyhranenývyhradený: pohybovať sa v ohraničenom, vymedzenom, vyhranenom priestore; mať vymedzenú, vyhradenú právomocobmedzený (op. neobmedzený): pohybovať sa ohraničenou, obmedzenou rýchlosťou; pomáhať v rámci svojich obmedzených možnostíkniž. limitovaný (ktorý nemožno prekročiť): limitovaný rozsah diela; limitované cenykonečný (nachádzajúci sa na hranici, obyč. z časového hľadiska; op. nekonečný): každý život je ohraničený, konečnýuzavretý (o priestore): ohraničené, uzavreté územiemalý (op. veľký, široký): mať ohraničený, malý vplyvtesnýstiesnený (hranicami brániaci vo voľnom pohybe; op. voľný): tesný, stiesnený výbehúzkyšpeciálny (obyč. čo sa týka rozsahu; op. široký): úzky, špeciálny pojem; ohraničená, úzka oblasť záujmu; zišla sa tu užšia spoločnosťkniž. oklieštenýpren. okyptený (ktorý má určené príliš malé hranice): oklieštená, okyptená výroba; oklieštená moc


    určitý 1. ktorý možno určiť, poznať, rozlíšiť a pod.; ktorý má obsahovú presnosť; zrozumiteľnosť (op. neurčitý) • presnýjasný: dajú sa rozlíšiť určité, presné, jasné kontúry odkrytej maľby; so zmenšujúcou sa vzdialenosťou boli zvuky určitejšie, presnejšie, jasnejšiekonkrétnyjednoznačný (op. nejednoznačný): čakal konkrétnu, jednoznačnú odpoveďbližší: nevedela povedať nič určité, bližšiezreteľný: objekt určitého, zreteľného tvaru; mať o niečom zreteľnú predstavu

    2. ktorý je presne určený, dohodnutý, ale bližšie nemenovaný • istýurčený: trh sa koná iba v určité, isté, určené dni v týždnivymedzenýstanovený: vysielať program vo vymedzenom, stanovenom časedaný: v danej chvíli, dodať tovar v danej lehote

    3. ktorý je známy, ale bližšie neurčený • istý: v určitých, istých prípadoch; po určitom, istom čase sa na to zabudlonejakýniektorý: určité, nejaké sankcie z previnenia vyplynú; určitým, niektorým osobám sa tolerujú priestupky


    vyhranený ktorý má presnú podobu (op. nevyhranený) • vymedzený: vyhranené, vymedzené stanovisko k udalostiam; presne vymedzené povinnostijednoznačnýjasný (ktorý má presný význam, zmysel): jednoznačná, jasná odpoveďustálenýpevný (ktorý sa ustálil): má svoje ustálené, pevné zvykyvyostrenývyhrotený: vyostrený, vyhrotený konfliktkniž. vykryštalizovaný: vykryštalizovaný talent


    vymedzený ktorému sa určili hranice, určil rozsah platnosti a pod. • danýohraničený: presne vymedzený, daný, ohraničený priestor; mať vymedzené, dané právomoci; vymedzenú, danú lehotu treba dodržaťurčenývyhradený: plocha vyhradená na parkovanieúzky: na porade sa zúčastnil úzky okruh ľudíterminovaný (vymedzený presným termínom): terminovaná zmluvarámcový (vymedzený iba v hlavných črtách, bodoch): rámcové smernicedeterminovaný: človek je determinovaný aj biologicky


    obmedziť 1. určiť rozsah platnosti, pôsobnosti niekoho, niečoho • ohraničiť: vláda obmedzila, ohraničila právomoc úradovvymedziťkniž. limitovať: vymedzenie, limitovanie času na výskumkniž. rámcovať (nedok.): autor rámcuje dej historickými udalosťamilokalizovať (obmedziť pôsobenie niečoho na isté miesto): lokalizovať požiar

    2. určiť menší rozsah, intenzitu, platnosť a pod. • zmenšiťznížiť: obmedziť, zmenšiť, znížiť prídel pohonných hmôtzúžiť: zúžiť okruh pôsobnostíkniž. oklieštiť: oklieštiť práva, požiadavky menšínredukovaťzredukovať: (z)redukovanie stavu armádyreštringovaťzreštringovať: (z)reštringovanie počtu zamestnancov, financiíparalyzovať (urobiť menej účinným): paralyzovať škodlivú činnosť spolkuminimalizovať (obmedziť na minimum) • pren. expr.: obkresaťobstrihaťokyptiť: obkresať, obstrihať platnosť zákona; okyptiť domáci rozpočet


    ohraničiť 1. oddeliť hranicami • vymedziť: ohraničiť, vymedziť parcelu, územie národného parkudelimitovať: delimitovanie územia

    2. rozložiť sa okolo niečoho • obklopiťobkľúčiťobkolesiť: kraj ohraničený, obklopený, obkľúčený horami; záhrada ohraničená, obkolesená ovocnými stromamiorámcovať

    3. p. obmedziť 1


    prideliť 1. uložiť do užívania, do vlastníctva • dať: prideliť, dať niekomu pôduvydeliť (z väčšej časti oddeliť a dať): vydeliť niekomu časť peňazí na nájomné

    2. dať ako úlohu • uložiť: pridelili, uložili nám povinnosť starať sa o detinaložiťnariadiťnakázaťprikázať (dať ako príkaz): naložiť, nariadiť niekomu istú povinnosť; prikázať záležitosť vybaviť okresnému súduexpr. navaliť: navalili mi povinnostípoprideľovať (viac vecí al. osôb al. viacerým niečo)

    3. umiestniť niekoho do istého celku, na isté miesto (obyč. služobne) • zadeliťzaradiť: prideliť zamestnanca k strojuzačleniť: začlenili ma do iného oddeleniavymedziťvykázať (isté miesto): vymedzili mu, vykázali mu miesto vzadu


    určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovaťpodmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziťdelimitovaťvymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázaťprideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiťvyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiťrezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiťobmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

    2. usmerniť na istý cieľ • adresovaťorientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliťzamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

    3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho


    vymedziť p. ohraničiť 1, určiť 1


    zamerať 1. meraním určiť: zamerať cieľ streľbyvymeraťvymedziť: vymerať, vymedziť rozlohu pozemku

    2. sústrediť pozornosť na niečo • zacieliť: cvičenie zamerať, zacieliť na posilnenie svalovzried. zamieriť: zamieril pozornosť na náprotivný obloknamieriť (usmerniť istú činnosť): namieril prejav proti opozíciiorientovať: výskum orientovať iným smeromusmerniťupriamiť: svoj záujem usmernili, upriamili na mladších čitateľovobrátiť (pozornosť, záujem) • vyrátaťvypočítať (v spoj. vyrátať, vypočítať niečo iba na efekt)


    tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliachvytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otcakniž. kreovať: kreovanie spolkuexpr.: potiťsmoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť veršestvárňovaťzobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostrediakomponovaťskladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbáchpísať: písať román, symfóniuprodukovaťpejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmyexpr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka veršezakladaťbudovaťzriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)

    2. dávať priestorové ohraničenie • utváraťvymedzovaťohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán

    3. p. predstavovať 1


    výmena nahradenie niečoho, niekoho niečím, niekým iným: výmena tesnenia na vodovode, výmena obyvateľstvazámena: zámena peňazíhovor. čara: urobiť dobrú čarusubšt. čendž


    nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovaťrekompenzovaťvyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

    2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedaťvymeniťzameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


    premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniťpretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systémkniž.: prerodiťpreporodiťobrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svetkniž. preformovať: treba preformovať celé naše mysleniezreformovaťreformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopisodb. transformovať: transformovať elektrický prúdkniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz)preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemyselprečariťprečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabukniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)

    p. aj prerobiť

    2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasovhovor.: preinačiťpreonačiťzinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačilipren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilopozmeniťobmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódiapopremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňanézvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie

    3. nahradiť niečím iným • zameniťvymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingyhovor.: prečaraťprečarovaťzačaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajacaprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vetyzmeniťrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovkupopremieňaťpozamieňaťpovymieňať (postupne, viacero vecí)


    vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiťkniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti strojazmeniť: rád by zmenil miestozameniťhovor.: vyčaraťvyčarovaťprečaraťprečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovkyhovor.: čaraťčarovať: s nikým by nečaral, nečarovalsubšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnikahovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vetepremeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobnépovymieňaťpopremieňaťpozamieňaťpomeniť (postupne, viac vecí)

    2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúťvybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík


    zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v bankezmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť bythovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť číslahovor.: vyčaraťvyčarovaťzačaraťzačarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračkyhovor.: čaraťčarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovaťhovor.: prečaraťprečarovať: prečarali si stoličkypremeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobnékniž. substituovaťnahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti strojapozamieňaťpovymieňaťpomeniťpopremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky


    zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremenímhovor.: preinačiťpreonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíšhovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačilipopremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiťprepracovaťpretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriťkniž.: preporodiťprerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosťprekrútiťprevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátilpozmeniťobmeniťmodifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenenápren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný programzvrtnúťzvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud

    2. nahradiť iným • zameniťvymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolaniehovor.: začaraťzačarovaťvyčaraťvyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúkyvystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaníprehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v textepremeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingyrozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisíckupomeniťpozamieňaťpovymieňaťpopremieňať (postupne, viacero vecí)


    nahraditeľný ktorý sa dá, môže nahradiť (op. nenahraditeľný) • zastupiteľný: nahraditeľný, zastupiteľný pracovníkvymeniteľnýzameniteľný: to je ľahko vymeniteľná, zameniteľná súčiastka


    vymeniteľný ktorý sa dá vymeniť • zameniteľnývýmenný: vymeniteľná, zameniteľná súčiastka; výmenný kotúč


    zameniteľný 1. ktorý sa dá zameniť (za niečo iné) • vymeniteľný: zameniteľný tovarodb. komutačnýkomutatívny

    2. p. nahraditeľný


    výmenný 1. založený na výmene • recipročný: výmenný, recipročný obchod

    2. p. vymeniteľný


    ustanoviť 1. úradne, inštitucionálne rozhodnúť o postupe, spôsobe, výsledku niečoho • admin. stanoviť: ustanoviť predpisy, výšku poplatku; stanoviť úradného obhajcuurčiť: určiť náplň práce

    2. inštitucionálne dať základ niečomu • utvoriťkniž. konštituovať: ustanoviť, utvoriť novú stranu; konštituovať ústavu, zákonyzaložiťvybudovať (vôbec dať základ vzniku niečoho): založiť, vybudovať družstevnú organizáciuzriadiť (niečo so širším spoločenským dosahom): zriadiť novú školu, pobočku

    3. poveriť úradnou funkciou • vymenovať: ustanovili, vymenovali novú vláduadmin. slang. menovať: menovať niekoho za predsedu


    uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domuzaviesťpriviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovneumiestiťumiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo

    2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiťvoviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácieoboznámiťzoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia

    3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybupriviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova

    4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehuuplatniť: uplatniť mechanizáciu

    5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hrupredviesťzahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniupremietnuť (film)

    6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udaťpovedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytkuvymenovať: vymenoval všetky výnimkyspomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípaduzacitovaťodcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politikapoudávaťpouvádzať (postupne)

    7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkciedosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníkazastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón


    vymenovať 1. uviesť v poradí, označiť menom • menovať: vymenoval, menoval všetkých účastníkov

    2. poveriť úradnou funkciou • ustanoviť: vymenovať, ustanoviť členov výboruadmin. slang. menovať: menovanie ministranominovať (vybrať obyč. hráčov, účastníkov): nominovanie hokejistov


    vyrátať 1. rátaním, počítaním zistiť, určiť výsledok • vypočítať: ľahko vyráta, vypočíta matematické príkladyvykalkulovať (vyrátať cenu prepočítavaním rozličných údajov): vykalkulovať výrobné nákladyodhadnúť (približne vyrátať, určiť): odhadli, kedy asi vystúpia na vrcholpovyratovaťpovyratúvaťpovypočítavať (postupne, viac položiek)

    2. označiť menom pri uvádzaní v poradí • vypočítaťvymenovaťmenovať: vyrátali, vypočítali nám všetky nedostatky; vyrátať, vymenovať, menovať neprítomnýchuviesťpospomínať: uviedla, pospomínala všetky prípady pomoci

    3. rátaním, počítaním dať, vyplatiť • vypočítaťodčítaťodrátať: za prácu mi týždenne vyrátal, odčítal mzdu na dlaň

    4. p. zamerať 2


    výmer úradné určenie, vymedzenie niečoho; doklad o tom • predpis: výmer, predpis daní; dostať výmer, predpis


    rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • mieradimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné mieryrozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 harozsah (plošný rozmer): rozsah záhradyvýmera (rozloha určená meraním): výmera bytuveľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkostišírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulicedĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnostivýška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múruhĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiskaobjemkniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádobyformát: formát papiera

    2. stupeň istého javu • intenzitarozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsahobjem: objem priemyselnej výrobydimenzia: časové dimenzieveľkosťhĺbka: veľkosť, hĺbka citu


    výmera p. rozmer 1


    vymerať 1. p. zmerať 1 2. p. určiť 1


    zmerať 1. meraním zistiť rozmery, intenzitu, mieru a pod. • odmerať: zmerať, odmerať záhradu, teplotu dieťaťa, vzdialenosťvymerať: vymerať plochu, šírkupremerať (dôkladne al. znova zmerať): premerať izbu, veľkosť šiatpoodmeriavaťpopremeriavať (postupne, viackrát)

    2. skúmavo pozrieť na niekoho • premeraťodmerať: nepriateľsky ma zmeral, premeral, odmeral od hlavy po pätyprezrieťhovor. obkuknúť: kriticky ho prezrel, obkukolexpr. popremeriavať (viackrát, dôkladne): zrakom popremeriavať prítomných

    3. p. zhodnotiť


    merač kto vymeriava rôzne plochy • geometervymeriavač: na pole prišli merači, vymeriavači, geometri


    merať 1. zisťovať mieru, rozmery a pod. • vymeriavať: merala, vymeriavala látku na šatyrozmeriavaťpremeriavať: rozmeriaval, premeriaval záhraduhovor. stopovať (merať čas na stopkách al. na hodinkách): stopovať čas bežcovi

    2. merať cestu p. ísť

    3. p. obzerať 4. p. hodnotiť 5. p. točiť 1


    vymeriavať p. merať 1


    vymeriť p. zmieriť


    zmieriť odstrániť rozpor, spor, nesúlad a pod. medzi niekým; spôsobiť uspokojenie, vyrovnanie, súlad • uzmieriťpomeriť: spoločné nešťastie ich (u)zmierilo; (u)zmieriť, pomeriť matku s dcérounár. vymeriť (Jesenská)udobriť: chcel priateľa udobriť daromuchlácholiťuspokojiťupokojiť: hľadeli nás uchlácholiť, u(s)pokojiť, aby sme neprotestovalispriateliť: nešťastníkov treba spriateliť s osudom


    vymeriť sa p. zmieriť sa 1


    zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory • uzmieriť sapomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerilinár. vymeriť sa (Vansová)udobriť sahovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkompokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonalifraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky

    2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné • uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkouspriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehruvyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnaniarezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril


    vymeškať nezúčastniť sa na niečom (obyč. pravidelne vykonávanom) • vynechať: vymeškal, vynechal hodinu klavírazameškaťzmeškaťpremeškať: nezamešká, nepremešká ani jednu nedeľnú omšu; zmeškal už dve premiéryhovor.: dať/nechať si ujsťprepásť: nedá si ujsť, neprepasie ani jednu prednáškupremárniť: premárnil príležitosť dostať sa do kolektívupovymeškávaťpovynechávaťpozameškávaťpopremeškávať (postupne, viac príležitostí)


    vynechať 1. úmyselne al. omylom nevziať do úvahy • obísť: pri delení ho vynechali, obišlipráv. opomenúť: opomenutý dedičvylúčiťvyňaťvysunúť (úmyselne vynechať): vylúčiť, vyňať niekoho spod obvineniakniž. eliminovaťvypustiťexpr. vyhodiť (obyč. slovo, text): vypustiť odsek, pasážpreskočiť (vynechať v istej súvislosti, v istom poradí): preskočiť dva riadky; moje meno preskočilipovynechávaťpoobchádzaťpovypúšťaťpopreskakovať (postupne, viac vecí)

    2. nezúčastniť sa na istej (obyč. pravidelne vykonávanej) činnosti • vymeškať: prednášky nikdy nevynechá, nevymeškázameškaťzmeškaťpremeškať: z(a)meškal, premeškal jedinečnú príležitosťhovor.: dať/nechať si ujsťprepásť: nechce si dať ujsť, nechce prepásť ani jednu príležitosť, aby si ho všimlipremárniť: premárnil dva termínypovynechávaťpovymeškávaťpopremeškávať (postupne, viac príležitostí)

    3. p. zlyhať


    zmeškať 1. prísť niekam neskoro; nezastihnúť, nezachytiť niekoho, niečo • zameškať: zmeškať, zameškať spojenie do Bratislavyoneskoriť saomeškať sa (prísť neskoro): oneskoriť sa na schôdzku; radšej počkám, ako mám zmeškať, ako sa mám oneskoriť, omeškaťzastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sa

    2. spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas • zameškaťpremeškaťhovor. nechať/dať si ujsť: termín, lehotu sme už zmeškali, zameškali, premeškali; príležitosť sme si nechali ujsťpremárniťhovor. prepásť: premárniť deň, šancu; výstavu som prepásolvymeškať: nikdy nevymešká príležitosť posmievať sanevyužiť: nevyužiť priaznivé okolnostisubšt. prešvihnúť: prešvihli vhodný čas

    3. neurobiť niečo, čo bolo treba • zanedbať: doháňa, čo zmeškal, čo zanedbal


    chýbať 1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho • chybieťchybovaťnedostávať sanemaťnedochodiťnedochádzať: chýbajú, chybia, chybujú nám peniaze, nedostáva sa nám uznania za prácu; nemá odvahu, chýba mu odvaha; nedochodí im benzín, nemajú benzínnespis. postrádať

    2. nebyť na určenom mieste • byť neprítomný: chýbať, byť neprítomný v školezameškávaťvymeškávaťvynechávať (chýbať pri pravidelnom vykonávaní niečoho): často vymeškáva hodiny hudbyabsentovať


    vymeškávať p. chýbať 2


    výkal zvyšky potravy vylučované z organizmu: zápach výkalovstolica (obyč. ľudské výkaly): riedka stolicatrus (výkaly zvierat): slepačí trusvýtruszastar. výmet (Hviezdoslav)pomn. fekálielajno (dobytčí výkal): konské lajnohovor. expr. človečinec (ľudský výkal) • husacinec (kus husacieho trusu) • kravinec (kus kravského trusu) • koňacineckobylinec (kus konského trusu) • kuracinecslepačinec (kus slepačieho trusu) • bobok (trus menších prežúvavcov): zajačie bobkyhrub.: hovnosranecdet. kakanec


    výmet p. výkal


    vymetať1 1. metlou odstraňovať smeti odniekiaľ • zametať: vymetať, zametať izbu, dvor

    2. odstreďovať med z plástov v medomete • vytáčať


    vymetať2 p. vyhnať 2


    obmývať 1. tiecť okolo niečoho dotýkajúc sa; obklopovať vodou • omývať: voda obmýva, omýva skaliskáobtekať: potok obteká záhradu

    2. činnosťou vody narúšať, poškodzovať, odstraňovať al. vyhládzať • podmývaťpodomieľaťpodmieľať: voda obmýva, podmýva, pod(o)mieľa brehy riekyvymývaťvymieľaťgeol. erodovať (vodou, vetrom vyplavovať): voda vymýva, vymieľa štrk, horniny; erodovaný brehodplavovaťodnášať: dažde odplavujú, odnášajú ornú pôdu


    podmývať dlhodobou činnosťou vody odnášať pôdu odniekiaľ • podomieľaťpodmieľať: voda pod(o)mieľa železničnú traťpodrývať: rieka podrýva brehvymývaťvymieľať (vodou vyplavovať): voda vymýva, vymieľa štrkgeol. erodovať (odnášať horniny činnosťou vody, vetra a pod.): prebieha sústavné erodovanie pôdy


    vymieľať p. podmývať


    meniť 1. robiť z niečoho niečo iné • premieňať: meniť, premieňať púšť na úrodnú pôdupozmeňovaťobmieňaťkniž. modifikovať (čiastočne meniť): človek postupne pozmeňoval, modifikoval prírodu; obmieňať textdeformovať (so zmenou k horšiemu): deformoval povahu dieťaťa zlou výchovouodb.: metamorfovaťmutovaťpermutovať: metamorfované horniny; permutované prírodné rezervácie

    2. nahrádzať niečím iným toho istého druhu • striedať: menila, striedala šatyobmieňaťvarírovaťvariovať (meniť s návratmi k pôvodnému): obmieňal, varíroval hudobnú témumodulovať (meniť zvuk): modulovať hlastech. konvertovať: konvertovaný prúd

    3. dávať jednu vec za inú • vymieňať: menil, vymieňal poistkyzamieňať: zamieňal byt za väčší, zamieňal koruny za markypejor.: čachrovaťmachľovaťveksľovať (nečestne, pokútne meniť): čachrovali, machľovali s devízamihovor.: čaraťčarovať: deti čarali hračkyľud. zastar.: frajmačiťfrajmočiť: trhovníci frajmočili


    striedať 1. dávať niekoho al. niečo na miesto iného al. nastupovať na miesto iného • vymieňaťvystriedavať: stráž treba striedať, vystriedavať každé dve hodiny; noví hráči vymieňajú, striedajú starých bojovníkovmeniť: vedúcich treba meniť každé dva roky

    2. nahrádzať niečím iným, obyč. toho istého druhu • meniťobmieňaťobmeňovať: často strieda, mení účes; striedať, obmieňať názory podľa okolnostívarírovaťvariovať: vo svojom diele varíruje, variuje niekoľko základných tém


    vymieňať p. meniť 3


    meniť sa 1. postupne sa stávať niečím iným • premieňať sa: príroda sa mení, premieňaprechádzať: jeseň plynulo prechádza do zimy

    2. nastupovať na miesto niekoho, niečoho iného • striedať sa: prezidenti sa menia, striedajúvymieňať sa: úlohy sa vymieňajúobmieňať savariovaťvarírovať: tóny varírujú jeden za druhým

    3. p. lesknúť sa


    striedať sa nastupovať na miesto niekoho, niečoho, ísť v slede za sebou • vymieňať savystriedavať sa: hráči sa striedajú, vystriedavajú každé dve minúty; ľudia sa vo funkciách vymieňajú; smutnú hudbu strieda rezká polkameniť sa: časy sa menia; ročné obdobia sa striedajú, meniavarírovaťvariovaťobmieňať sa (čiastočne sa meniť): typické farby varírujú, variujú v celom dieleodb. alternovať: hlásky sa vymieňajú, alternujú; herec alternuje s kolegom


    hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


    vyhradiť vopred zaručiť niekomu ako isté • zaistiťzabezpečiť: vyhradiť si, zabezpečiť si právo na užívanie pozemkuurčiť: to je miesto určené pre hostírezervovať: rezervovať si miesto v lóživymieniť si (vopred si niečo zabezpečiť, obyč. zmluvne): vymienil si, že v dome ostane bývať


    vymieniť si p. vyhradiť


    predpoklad 1. niečo nevyhnutné na utvorenie al. existenciu niečoho • podmienka: predpoklady, podmienky spokojného života; za predpokladu, že…, pod podmienkou, že…požiadavka: spĺňať požiadavky modernej kuchyneočakávanie: výsledok bol podľa očakávania dobrýdanosťvlohaschopnosť: nemá na to psychické danosti; umelecké vlohy, schopnostivýpočet (predpoklad možného zisku a pod.): sklamal sa vo svojich výpočtochzastar. vymienka: pôjdem s tebou s jednou výmienkou (Jégé)

    2. p. domnienka


    vymienka p. predpoklad 1


    rozmiešať miešaním spojiť • vymiešaťzmiešať: rozmiešala, zmiešala žĺtok s cukrompremiešaťpomiešať: premiešať polevurozhabarkovať (rozmiešať habarkou) • roztrepaťkuch. slang. rozšprudlovať: rozšprudlovala smotanurozmixovať (v mixéri)


    vymiešať p. rozmiešať


    miešať 1. krúživými pohybmi spájať rozličné prvky tak, že utvoria zmes • zmiešavať: miešala, zmiešavala čaj s rumommixovať (miešať mixérom): mixovala polievku pre dieťavymiešavať (dôkladne): vymiešavala krém do tortymiesiť (miešať tuhšiu hmotu): miesila cestotrieť: trieť maslo s cukromtech. hniesť: remeselník hnetie hlinukuch. habarkovať (miešať habarkou): habarkovať zátrepkuprimiešavaťvmiešavaťzamiešavať (miešaním postupne pridávať): primiešaval vápno do maltytrepaťšľahať (prudko miešať): trepala, šľahala bielok s cukromnár. grieždiť: grieždili sneh so zemounár. expr. trbúľať

    2. p. pliesť 4 3. porov. zapliesť 3


    vymiesiť p. vypracovať 2


    vypracovať 1. obyč. tvorivou prácou dôkladne, podrobne spracovať (niečo nemateriálnej povahy) • vyhotoviťzhotoviť: vypracovať, vyhotoviť návrh zákona, nové smernice; vypracovať, zhotoviť štatút, koncepciurozpracovaťprehĺbiť (dôkladne vypracovať): rozpracovať, prehĺbiť teóriu riadeniaurobiťzostrojiťskonštruovať: urobili, zostrojili, skonštruovali nový územný plánzostaviť (z jestvujúcich častí): zostavenie programuprepracovať (znova, dôkladnejšie)

    2. remeselne, ručne al. strojom dať niečomu žiadanú podobu • vyhotoviť: vypracovať, vyhotoviť potrebné súčiastkyurobiť: napokon urobili chýbajúce detaily na výrobkuzhotoviť: zhotoviť na nábytku ozdobyvyrobiťgarb. vyčiniť (vypracovať surovú kožu na useň): najemno vyrobená, vypracovaná kožavymiesiť (vypracovať miesením): vymiesiť cesto


    vymiesť1 p. zamiesť


    vymiesť2 p. vyhnať 2


    zamiesť metlou odstrániť z povrchu smeti, nečistotu a pod. • pozametať: zametie, pozametá izbu i dvorvyzametaťvymiesť (dôkladne): vyzametať celý byt, vymiesť všetky kútypoodmetaťpovymetať (postupne, na viacerých miestach): poodmetať prach z polícprimiesť (trochu zamiesť): pred návštevou primietla izbu


    vykradnúť krádežou odstrániť niečo niekde uložené; krádežou poškodiť niekoho, niečo • vylúpiť: vykradnúť, vylúpiť šperky; vykradnutý, vylúpený bytvydrancovaťvyplieniť (krádežami, plienením zničiť): po zemetrasení vydrancovali, vyplienili obchodyvymietnuťhovor. vybrakovaťexpr. vyholiť: zlodeji celkom vybrakovali, vyholili domrozkradnúťpokradnúť (postupne ukradnúť): rozkradli, pokradli, čo sa dalo


    minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydaťzaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviťpretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňaťpomíňaťpomárniťpoutrácaťpovydávaťhovor.: potroviťporozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniťpremrhaťvymrhaťzmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskaťotrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovaťprebačovaťprehajdákaťprešustrovaťrozfrnadiťrozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriťodtatáriťzašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovaťpreflámovaťprehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

    2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

    3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiťnezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

    4. p. opustiť 2, minúť sa 2


    spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech • vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dniminúť: minúť všetky otcove peniazevymíňaťpomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetrilzužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásobyužiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skazeskonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholuvyplytvaťvymrhaťpremrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiuhovor. stroviťzried. pretroviťutratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvozmárniťskynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múkyhovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa palivahovor.: vybabraťvyfafraťvypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu


    vyčerpať 1. čerpadlom odstrániť • vypumpovať: vyčerpať, vypumpovať vodu z pivniceodčerpať: odčerpanie benzínu z nádrževyťahať: vyťahať vodu zo studne

    2. niečo odniekiaľ celkom vybrať (na istý cieľ) • minúťspotrebovaťvypotrebovať: na stavbu vyčerpali, minuli, spotrebovali všetky svoje úsporyhovor. stroviť: výplatu strovila do posledného halieravymíňaťpomíňaťhovor. potroviť (postupne): vymíňa, pomíňa svoje sily celkom zbytočne; zásoby jedla už potrovili

    3. zbaviť fyzických al. duševných síl • vysiliť: choroba vyčerpala, vysilila organizmusukonaťunaviťumoriťzmoriť: nočná služba ho vždy ukoná, unaví, zmoríhovor. expr.: uťahaťuštvaťsťahaťukoňovať: od rána ma deti uťahali, uštvali, ukoňovalizried. usocaťexpr.: umolestovaťumordovaťzmordovaťusužovať: horúčavy starca umolestovali, zmordovalistrhaťuhnať: vysokým tempom kone načisto strhal, uhnalvyťahaťexpr.: vyžmýkaťvycicať: vyťahá, vycicia z neho všetky silyoslabiť (zbavením síl urobiť slabým): intrigami oslabiť súperaexpr. zničiť: neistota ho celkom zničí


    vymíňať p. spotrebovať, minúť 1


    eunuch vykastrovaný muž • kastrátexpr.: klieštenecvyklieštenecvymiškovanec


    vymiškovanec p. eunuch


    vykastrovať zbaviť samčích pohlavných žliaz (obyč. zvieratá) • vyrezať: vykastrovať, vyrezať býkavymiškovať (domáce zvieratá) • vyškopiť (barana) • veter. al. lek. sterilizovať (umelo vyvolať neplodnosť; pri obidvoch pohlaviach)


    vymiškovať p. vykastrovať


    vymiznúť p. zmiznúť 3


    vytratiť sa 1. nepozorovane odísť • hovor. expr. vypariť sa: z oslavy sa vytratili, vyparili prvíexpr.: odkradnúť saukradnúť savykradnúť sa: vykradol sa z bytu ako zlodej; ukradla sa ku kamarátkehovor.: vykĺznuť (sa)vyšmyknúť sa (nenápadne a rýchlo): využije priaznivú situáciu a vyšmykne sa vonzried. odtratiť sastratiť sazmiznúť (nenápadne a rýchlo) • expr. vytrúsiť sapoodchádzať (postupne odísť): obecenstvo sa už vytrúsilopovytrácať saexpr.: povykrádať sapoodkrádať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

    2. pomaly, pozvoľna prestať jestvovať • stratiť sa: tma sa z kopcov vytratila, stratilavymiznúťzmiznúťzaniknúť: dobré zvyky vymizli, zmizlipominúť saminúť sapren. vyšumieť: láska sa po roku (po)minulahovor. expr. vypariť sa: slušnosť sa akosi vyparilaexpr.: zakapaťskapať: ohľaduplnosť vari ešte nezakapalakniž.: odumrieťumrieť: nádej ešte celkom neodumrelapovytrácať sapostrácať sa (postupne)


    zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopyschovať saskryť saukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v davestratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoruexpr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol

    2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadlivytratiť sastratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutiapadnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padlihovor. expr.: vypariť saodpratať saodpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehlihovor. expr.: zdúchaťzdúchnuť: zdúchnuť z domuzutekaťujsť: zutekať, ujsť spred komisieexpr.: ufujazdiťufrknúťufrngnúťubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúťfraz. expr. vziať nohy na plecia

    3. prestať jestvovať • stratiť savymiznúťzaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizlivytratiť sapominúť saprejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešlahovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparilkniž.: vyprchaťvypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchnepohasnúť: smiech pohasol, túžba pohaslaexpr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapúhovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapalazapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutiazísťzliezťskapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapalrozplynúť sarozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlilihovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavypoprechádzaťpoprechodiťpostrácať sapomiznúťpotratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli


    vymknúť 1. p. vyvrieť2 2. p. vytknúť1


Pozri výraz VYM v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Nárečový slovník: be tefranty, natarhac, kriak, pagač, plu, chl, met, asa, and, esi, mor, nev, p a, trim, macac
Technický slovník: ems, ti, bil, cee, ran, doc, pcl, wap, goto, denote, notepad, perl, ie, bbs, m m
Ekonomický slovník: ht, cvr, ael, alv, lrp, tmb, jlt, das, epu, fac, krh, ruo, spj, cl2, syc
Slovník skratiek: mx, hza, pph, tlt, tog, cff, iac, shr, tkr, srz, s91, dvp, avo, nor, btl
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV