Synonymá slova "upã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

spotiť sa 1. vylúčiť z tela pot, zvlhnúť od potu • zapotiť sa: od námahy sa spotil, zapotil na celom tele; spotiť sa, zapotiť sa od strachu • upotiť sa (veľmi sa spotiť): musíš vypiť horúci nápoj a dobre sa upotiť • vypotiť sa (obyč. zámerne): musíš sa dobre vypotiť, chrípka prejde • prepotiť sa (naskrze sa spotiť; nasiaknuť potom): košeľa sa prepotila • kniž.: uznojiť sa • oznojiť sa: pri dorábaní chleba neraz sa uznojili • dopotiť sa • expr. dopariť sa • kniž. doznojiť sa (veľmi sa spotiť) • expr.: upachtiť sa • spachtiť sa (zadychčať sa a spotiť sa od rýchleho pohybu): kým sme pribehli, celkom sme sa upachtili • zahriať sa • rozhorúčiť sa • upariť sa • vypariť sa (od námahy, rýchleho pohybu a pod. zvýšiť teplotu svojho organizmu, obyč. až do zvlhnutia od potu): chlapci sa behaním za loptou poriadne zahriali, rozhorúčili; kone sa v cvale uparili • hovor. expr.: vyzvárať sa • uzvárať sa

2. p. zvlhnúť

unaviť sa spôsobiť si únavu, telesné al. duševné vyčerpanie • ustať: dlhou cestou sa unavíte, ustanete; musím si sadnúť, lebo som ustal • vyčerpať sa • vysiliť sa (námahou byť zbavený síl): plačom sa celkom vyčerpá, vysilí • ukonať sa: je slabý, rýchlo sa ukoná • poet. znaviť sa • kniž.: umdlieť • zomdlieť (veľmi sa unaviť): robí až do umdlenia, zomdlenia • hovor.: prepäť • prepnúť (preceniť svoje sily): vidieť, že trocha prepol • prepracovať sa (príliš sa prácou vyčerpať): vyzerá prepracovaný • upracovať sa • zrobiť sa • hovor. expr. ukoňovať sa (ťažkou prácou si spôsobiť vyčerpanie): celý deň sa okolo domu upracuje; zrobí sa viac ako v žatve; večer sa vrátili celí ukoňovaní • hovor. expr.: uťahať sa • sťahať sa: uťahať sa, sťahať sa pri stavbe domu • hovor. expr. vyšťaviť sa (celkom stratiť silu) • presiliť sa • hovor. pretiahnuť sa (nadmerným zaťažením): pri rúbaní sa presilil, pretiahol • hovor. expr. vykapať (stratiť silu): celý som vykapal • strhať sa • expr. uštvať sa • zodrať sa (s dlhšie trvajúcimi následkami): v robote sa načisto strhali, uštvali, zodrali • umoriť sa • zmoriť sa (často najmä duševne): povinnosti ho načisto umorili • expr. utrmácať sa • hovor. expr. umolestovať sa (pri sústavnej, dlhšie trvajúcej menšej námahe): cez deň sa utrmáca, umolestuje, večer nevládze • hovor. expr.: zmordovať sa • umordovať sa • domordovať sa • doťahať sa (príliš sa vyčerpať): pri kopaní studne sme sa zmordovali, umordovali, domordovali, doťahali • expr. upachtiť sa (rýchlym pohybom, rýchlou činnosťou): upachtili sa v honbe za majetkom

upachtiť sa p. zadychčať sa, unaviť sa, spotiť sa 1, zahriať sa

zadychčať sa zrýchliť dýchanie (obyč. pri námahe) • zadýchať sa: choď pomaly, aby si sa nezadychčala, nezadýchala • udychčať sa • udýchať sa: hneď sa udychčí, udýcha • expr. upachtiť sa • expr. zried.: spachtiť sa • zafučať sa (ustať obyč. od rýchlej chôdze, rýchleho pohybu): bežal, až sa zafučal • zahriať sa • uhriať sa • upariť sa (námahou si zvýšiť telesnú teplotu): pri podávaní tehál sa celý zahrial, uhrial; pribehol zadychčaný, uparený

p. aj unaviť sa

zahriať sa stať sa teplejším, teplým (o veciach, živočíchoch, aj o ľudskom tele) • zohriať sa • ohriať sa (op. ochladiť sa): motor sa za jazdy rýchlo zahrial, (z)ohrial; zem sa od lúčov slnka zahriala • rozohriať sa • rozhorúčiť sa: vzduch sa v dielni rozohrial; pri sporáku sa celá rozhorúčila • prehriať sa (naskrze, nad normálnu mieru) • vyhriať sa (na potrebnú mieru) • rozpáliť sa (silno sa zahriať): kov sa na slnku rozpálil; líca sa dievčaťu od hanby rozpálili • uhriať sa • expr.: upachtiť sa • vyzvárať sa • zried. spachtiť sa (o ľuďoch a zvieratách): celý sa pri behu uhrial; upachtený pes, kôň • upariť sa (zahriať sa pri námahe tak, že sa organizmus potí) • pretepliť sa (do hĺbky, naskrze) • pozahrievať sa • pozohrievať sa • poohrievať sa (postupne sa zahriať)

hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umierať • zomierať • mrieť • kniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mor • dochnúť • zdochýnať • expr.: kapať • skapínať • krepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepíruje • padať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladu • chradnúť • slabnúť • civieť • upadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnú • odumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikať • tratiť sa • strácať sa • odumierať • miznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajú • ísť navnivoč • upadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč

chradnúť strácať dobrý zdravotný stav: starec chradne • chorľavieť • chorieť: od jari chorľavie, chorie • chudnúť • slabnúť • expr. tratiť sa (stávať sa chudý, slabý): v ostatnom čase chudne, slabne • upadať (strácať dobrý stav vôbec; aj o veciach): po synovej smrti začala upadať; domácnosť upadá • civieť: chudla a civela • hynúť (o živých organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hynú • vädnúť • uvädať • schnúť • usychať • vyschýnať (najmä o rastlinách): listy na slnku rýchlo vädli, usychali; starenka navidomoči schne • poet. marieť (Hviezdoslav) • opúšťať sa (prestávať sa starať o dobrý fyzický a duševný stav): na starosť sa opúšťa

opúšťať sa prestávať sa o seba starať (telesne i duševne) • zanedbávať sa: po manželkinej smrti sa opúšťa, zanedbáva • upadať • chradnúť (najmä telesne) • fraz. expr. vešať hlavu • rezignovať (trpne prijímať daný stav, strácať odvahu bojovať o niečo): po neúspechu nevešali hlavu, nerezignovali

pustnúť strácať prosperitu, materiálnu úroveň al. mravnú hodnotu • upadať: o vinicu sa nik nestará, začala pustnúť, upadať; mládež morálne pustla, upadala • rozpadávať sa: gazdovstvo sa rozpadáva • hynúť: historické pamiatky pomaly pustnú, hynú • kniž. chátrať: stavba už niekoľko rokov chátra • zanedbávať sa • opúšťať sa • spúšťať sa (prestávať sa o seba starať telesne i duševne)

slabnúť stávať sa slabším, slabým (čo sa týka fyzickej sily, intenzity, počtu a pod.) • zoslabovať sa (op. silnieť): búrka slabne, zoslabuje sa • chabnúť • ochabovať • chabieť: vietor chabne, ochabuje; odvaha chabne, chabie • tíchnuť • utíchať • stíchať • utišovať sa: zvuky, hlasy tíchnu, utíchajú, stíchajú; rozruch okolo nehody sa utišuje • ustávať • prestávať • zmierňovať sa: záujem o výrobky ustáva, prestáva; jeho vplyv na mládež sa zmierňuje • poet. mŕtvieť: bôľ mŕtvie • usedať (prestávať pôsobiť): zlosť usedá • chradnúť • upadať • biednieť • civieť • hynúť (strácať zdravie, zdravý vzrast): starec chradne, upadá; rastliny suchom biednejú, hynú • malátnieť • mľandravieť • dengľavieť: svaly, údy mu malátnejú, mľandravejú, dengľavejú • chladnúť • ochládzať • ochládať: nadšenie chladne; ochota spolupracovať ochládza, ochláda

zachádzať sa strácať dych, strácať vedomie (obyč. pri silnom citovom vzrušení, plači a pod.) • zachodiť sa • upadať do mdlôb • omdlievať • zamdlievať: zachádzajú sa, zachodia sa od smiechu; od blaženosti priam upadá do mdlôb, omdlieva, zamdlieva • dusiť sa • zadúšať sa: dusí sa, zadúša sa od smiechu

rozkladný týkajúci sa rozkladu, spôsobujúci rozklad, vznikajúci rozkladom • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozkladný, deštrukčný, deštruktívny prvok systému • rozvratný (sledujúci rozvrat): rozvratné sily • kniž. dezintegračný (op. integračný) • odstredivý: dezintegračné, odstredivé tendencie • úpadkový (smerujúci k úpadku): úpadkový vplyv, jav; rozkladový, hnilobný (súvisiaci s biologickým rozkladom): rozkladový, hnilobný proces

p. aj rozvratný, ničivý

úpadkový sprevádzajúci, charakterizujúci úpadok (spoločenský, kultúrny, ideový a pod.) • dekadentný: úpadkové, dekadentné smery vo filozofii, umení; úpadková, dekadentná spoločnosť • degeneračný: degeneračný proces • degenerovaný: degenerovaná morálka • poklesnutý • zastar. pokleslý: poklesnutá kultúra, literatúra

p. aj rozkladný

ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

p. aj oťažieť

2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá

oslabnúť stať sa slabším, slabým (op. zosilnieť) • zoslabnúť • oslabiť sa • zoslabiť sa: vietor (z)oslabol; tlak na podložku sa (z)oslabil • utíchnuť • stíchnuť • pohasnúť • upadnúť • opadnúť (v intenzite, sile, aktivite): záujem utíchol; nadšenie pohaslo; pamäť mu upadla, horúčka opadla • kniž. utuchnúť (stratiť na sile): nádej neutuchne • ochabnúť • zried. ochradnúť • vyčerpať sa • unaviť sa • zmalátnieť (námahou, vysilením, chorobou a pod.): telo mu po chorobe ochablo; v robote sa rýchlo vyčerpal, unavil • vycivieť (stať sa vyciveným): od choroby celý vycivel • zried. zvetšieť (starobou oslabnúť, stať sa vetchým) • expr. ocintľavieť (stať sa cintľavým) • hovor. expr. vydochnúť (ostať nevládnym, neschopným ďalej pracovať a pod.): po dvoch hodinách driny sme načisto vydochli

pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sa • poškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilo • zničiť sa • znivočiť sa • porúchať sa: stroj sa porúchal • polámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámal • expr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralo • hovor. expr.: popsuť sa • zopsuť sa: výroba sa zopsula • niž. hovor.: poondieť sa • poondiať sa • hrub.: pokašlať sa • pokašľať sa • vulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazu • podľahnúť skaze • prísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivoč • potuchnúť • zatuchnúť • stuchnúť • vyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelo • preležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sa • zažltnúť: olej po čase zažltne

2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť sa • skaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazí • upadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sa • zlumpáčiť sa • zlumpovať sa • spanghartiť sa • zopsuť sa • popsuť sa • zopsiť sa • spodliť sa • spodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsuli • vulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský) • splaniť sa • splanieť: svet splanel • expr.: spľuhavieť • spľundravieť • expr. zried.: spľuhačiť sa • spaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačia • pren. pejor.: zgrmančiť sa • zgrmaniť sa • expr. zried. skoprdačiť sa

schudnúť stať sa chudším, chudým (op. stučnieť, pribrať): od choroby schudla na kosť • expr. zhodiť (obyč. zbytočné kilá): potrebuje zhodiť (zo seba) • hovor. padnúť na váhe • vychudnúť • expr. vyschnúť (veľmi schudnúť): od trápenia celkom vychudol, vyschol • schradnúť • upadnúť (od choroby, duševného trápenia a pod.; stratiť na váhe a celkove zoslabnúť): po operácii upadla • zbiednieť • expr. vycivieť (stať sa fyzicky slabším, biednym) • expr. stenčiť sa • stenknúť: akosi si sa stenčil, akosi si stenkol • zoštíhlieť (stať sa štíhlejším, štíhlym): cvičí, aby v bokoch zoštíhlela

skrachovať hovor. utrpieť krach, pren. mať neúspech • hovor. expr. krachnúť: podnik skrachoval; náš plán skrachoval, krachol • zbankrotovať • bankrotovať (utrpieť bankrot): banka (z)bankrotovala • expr.: prísť/vyjsť na mizinu • dostať sa na mizinu: firma vyšla, dostala sa na mizinu • fraz. expr.: vyjsť na psí tridsiatok • vyjsť na žobrácku palicu (stratiť všetok majetok): veľa pil, napokon vyšiel na psí tridsiatok, na žobrácku palicu • upadnúť (stratiť hospodársky al. iný význam): kedysi bohatá rodina celkom upadla • stroskotať • nevydariť sa (mať neúspech): všetky plány stroskotali, nevydarili sa

spustiť sa 1. dostať sa dolu nižšie, obyč. z vlastnej vôle • klesnúť: spustil sa na lane do šachty; lietadlo sa spustilo, kleslo veľmi nízko • zniesť sa (pomaly): vtáky sa zniesli nad mesto • zosadnúť (o niečom lietajúcom): vetroň mäkko zosadol • zostúpiť • zísť (obyč. chôdzou): zostúpili, zišli z vŕška opačnou stranou; zostúpil, zišiel z rebríka • pospúšťať sa (postupne; o viacerých veciach al. osobách)

2. začať tiecť, padať • pustiť sa: (s)pustil sa lejak; (s)pustila sa mi krv z nosa • zried. zliať sa (o daždi): podvečer sa zlial lejak • zadaždiť sa • zaslotiť sa (o dlhotrvajúcom daždi): neos. od nedele sa zadaždilo

3. hovor. mravne sa pokaziť; prestať sa o seba starať z psychickej i fyzickej stránky • upadnúť • zanedbať sa • opustiť sa: v meste sa dievča spustilo, upadlo; začal piť, celkom sa spustil, zanedbal, opustil • spustnúť • pejor.: spľundravieť • spľuhavieť • spľuhačiť sa: mládenec v zlej spoločnosti spľuhavel, spľuhačil sa • nár. skoprdačiť sa (Urbánek) • hrub.: spanghartiť sa • spankhartiť sa • zried. spaskudiť sa • hovor. expr.: zlumpovať sa • zlumpáčiť sa • zopsuť sa • popsuť sa

4. porov. spoliehať sa 5. p. zanechať 2, odrieknuť sa

spustnúť 1. stať sa opusteným, málo opatrovaným, zničeným • upadnúť: dom po čase spustol, gazdovstvo upadlo • kniž. schátrať: neudržiavané budovy schátrajú • zanedbať sa • opustiť sa (prestať sa o seba starať): Nesmieš sa zanedbať, opustiť! • zried. zapustnúť (Vajanský) • vymrieť • zmŕtvieť (stať sa pustým, tichým): predajne vymreli, zmŕtveli

2. p. spustiť sa 3

upadnúť 1. dostať sa do hospodárskeho al. mravného úpadku, stratiť význam, vplyv a pod.: gazdovstvo upadlo • spustnúť: domácnosť spustla • klesnúť • poklesnúť (najmä mravne, významom a pod.): autorita vedenia upadla, (po)klesla • expr. skrachovať • hovor. krachnúť (utrpieť hospodársky krach): banka skrachovala • bankrotovať • zbankrotovať (dostať sa do finančného úpadku, do bankrotu): firma (z)bankrotovala

2. ocitnúť sa v istej, obyč. nepriaznivej situácii • dostať sa • padnúť: (u)padnúť, dostať sa do bezvedomia, do hanby, do podozrenia, do dlhov • skĺznuť: skĺzli do formalizmu

3. dostať sa do zlého zdravotného (telesného al. duševného) stavu: naraz upadol • opustiť sa (prestať sa o seba starať): na starosť upadol, opustil sa • zoslabnúť • zbiednieť (stať sa slabým, biednym): po operácii zoslabol, zbiednel • schudnúť • vycivieť (chorobne): v poslednom čase upadol, schudol • schradnúť (telesne): údy mu schradli • spustiť sa (mravne upadnúť)

4. p. ochabnúť 2

omdlieť stratiť vedomie • upadnúť/padnúť do mdlôb • zamdlieť • odpadnúť: od hrôzy omdlela, zamdlela; zranený (u)padol do mdlôb; od vyčerpania, únavy odpadol • kniž. zomdlieť: dieťa zomdlelo • kniž. umdlieť: robiť do umdletia • expr.: zosypať sa • zložiť sa: pred našimi očami sa dievča naraz zosypalo, zložilo • lek. slang. kolabovať (dostať kolaps) • hovor.: zamrieť • zájsť sa (pri silnom citovom vzrušení): zájsť sa od plaču, od radosti • expr.: odkväcnúť • odkvacnúť • odkvicnúť: odkväcol vyčerpaný na zem

ošarpaný 1. používaním al. vekom (veľmi) poškodený; svedčiaci o takomto poškodení (op. zachovaný) • spustnutý • ošumelý • ošumený: ošarpaná, spustnutá budova; ošumelý výzor (domu) • zanedbaný • upadnutý (ktorému nevenujú potrebnú starostlivosť): zanedbaná, upadnutá dedina; upadnuté budovy • kniž.: schátraný • schátralý: schátrané, schátralé schodište • opotrebovaný • ošúchaný • obšúchaný • obdratý • odratý • zodratý (používaním poškodený): opotrebovaný, o(b)šúchaný, o(b)dratý nábytok; zodratý kufor • nár. pejor. rašmavý: rašmavá krčmička (Timrava)

2. p. otrhaný 1

upadnutý p. zanedbaný 1, 2

zanedbaný 1. ktorý sa nestará o seba, o svoj vzhľad (op. pestovaný) • neupravený (op. upravený): zanedbaný, neupravený chlap • opustený • spustený • upadnutý • zapustnutý • spustnutý • kniž. schátraný: z chlapa ostala iba spustnutá, schátraná troska • hovor. expr. neogabaný (svedčiaci o malej starostlivosti o seba): žena neogabaného zovňajška

2. o ktorého vzhľad, prevádzku sa nik nestará (op. pestovaný) • neupravený (op. upravený): zanedbaná, neupravená cesta • opustený • zapustnutý • spustnutý • kniž. schátraný: schátraný dom • ošumelý • ošarpaný: ošarpaný múr • upadnutý: upadnutý obchod (op. kvitnúci) • kniž. zašlý: staré, zašlé veci

pád 1. strata moci, vplyvu, významu, postavenia • zánik: pád, zánik komunizmu • rozpad • rozklad: rozpad, rozklad štátu • záhuba • kniž. zhuba: varovať ľudstvo pred záhubou • skaza: skaza mesta • úpadok (strata priaznivého stavu): mravný úpadok spoločnosti • hovor. krach: politický krach

p. aj zánik, skaza

2. p. prípad 1

rozklad 1. rozloženie, rozkladanie niečoho na časti: rozklad akordu na tóny • dekompozícia: dekompozícia románovej formy

2. premena spôsobená obyč. hnitím • rozpad: mäso podlieha rozkladu, rozpadu • skaza: chrániť potraviny proti skaze • hniloba (hnitie a jeho výsledok): hniloba ovocia

3. postupná strata priaznivého stavu • rozpad: rozklad, rozpad rodiny, armády • rozvrat: rozvrat hospodárstva • pád • zánik: pád, zánik komunizmu • záhuba • kniž. zhuba: záhuba ľudstva • úpadok: mravný úpadok spoločnosti • deštrukcia: deštrukcia osobnosti • demoralizácia (morálny rozklad): demoralizácia mládeže • kniž. dezintegrácia: dezintegrácia kultúry • skaza: skaza mesta • hovor. krach: politický krach

úpadok strata priaznivého stavu, jeho zmena na zlý: úpadok domácej výroby, úpadok spoločnosti • pokles: pokles životnej úrovne • rozklad • rozpad (postupujúci úpadok): rozklad rodiny, morálny rozpad spoločnosti • zostup: zostup formy športovca • dekadencia (spoločenský, kultúrny úpadok): kultúra zasiahnutá dekadenciou • bankrot • hovor. krach (finančný úpadok): vyhlásiť bankrot, krach • konkurz (obchodný úpadok)

p. aj pád 1

horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosť • páľava: letná horúčava, horúčosť, páľava • spara • sparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracuje • expr. páľa: na poludnie bola veľká páľa • suchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnka • úpal: letný úpal • úžeh (Plávka) • znoj (Hviezdoslav) • zried. zápara (Čajak) • expr. zried. zvara (Žáry) • subšt. hic

2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťou • expr.: vara • var: obliala ma vara, obišiel ju var • expr. oheň

úpal p. horúčava 1

upáliť usmrtiť ohňom obyč. na hranici: upálili ho ako kacíra • spáliť: spáliť niekoho za živa

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2

náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa

ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)

upaľovať p. bežať 1, ponáhľať sa 1

pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätať • zried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodenia • upomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhu • upamätať • upamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videli • upozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčí • napomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštu • spomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenuli • fraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previnenie • popripomínať • pospomínať (postupne, viac vecí)

2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenať • podotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplný • zmieniť sa: o veci sa nik nezmienil • expr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísť • hovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľube • nadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problém • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • podštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovať • zduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiť • hovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)

rozpamätať sa vybaviť si v pamäti niečo zabudnuté • rozpomenúť sa • spomenúť si: rozpamätal sa, spomenul si na slová učiteľa • pripomenúť si • pripamätať si • pripamätovať si: pripomenul, pripamätal si príhodu z detstva • upamätať sa • upamätovať sa: nemohol sa upamätať, kedy známeho naposledy videl • vybaviť si (znova vyvolať v mysli): vybavila si nebožtíkovu tvár • pomyslieť (si) • zmyslieť si (oživiť si v mysli): náhle si pomyslel, zmyslel na detstvo • zastaráv. spamätať sa: hneď sa spamätala na jej brata • zried. rozchopiť sa • nár. rozpomnúť sa

upamätať sa, upamätovať sa p. rozpamätať sa

upamätať, upamätovať p. pripomenúť 1

upariť sa p. zahriať sa

pripnúť, pripäť spojiť nejakým jednoduchým mechanizmom (špendlíkom, sponkou, háčikom, gombíkom a pod.) • pripichnúť: pripla, pripichla letáčik na tabuľu • pristoknúť: pristoknúť si pierko na klobúk • prišpendliť • prišpendlíkovať: ozdobu prišpendlila na golier šiat • pribodnúť (upevniť ostrým hrotom): pribodnúť lístok na podložku • upnúť • upäť • prichytiť • expr. prikvačiť: vinič upne o kôl; odznak prichytený, prikvačený na saku • pripásať (pripnúť k pásu): šabľu si pripáše k opasku • popripínať (postupne, viac vecí al. na rozličné miesta)

p. aj pripevniť

pripojiť 1. dať k niečomu ako ďalšiu súčasť • pridať • dodať • priložiť: k žiadosti pripojiť, pridať životopis; k strojčeku priložiť návod • pričleniť • pridružiť: osadu administratívne pričlenili k obci; chlapcov napokon pričlenili, pridružili k skupine športovcov • priradiť (radením pripojiť): publikáciu priradili k odbornej literatúre • hovor. prifariť: je mi celkom jedno, kde ma prifaria • kniž. privteliť (pevne pripojiť): pozemok privtelený k domu • kniž. inkorporovať: svoje vyznanie inkorporoval básnik do textu • anektovať (násilne pripojiť cudzie územie) • napojiť • zapojiť (pripojiť do prúdového obvodu, do väčšieho celku): napojiť prijímač na elektrickú sieť; zapojenie telefónneho obvodu na centrálu • pripnúť • pripäť • upnúť • upäť: pripäť, upäť reťaz k niečomu • popripájať • poprikladať • popridávať (postupne, viac vecí)

2. p. povedať¹, poznamenať 1

upäť 1. p. pripojiť 1, upevniť 2 2. p. zapnúť 1 3. p. uprieť¹

upevniť 1. urobiť pevnejším, pevným • posilniť: usilovať sa upevniť, posilniť mier na svete • utužiť (týka sa kladných vzťahov medzi ľuďmi, národmi a pod.): utužiť, upevniť priateľstvo, lásku, rodinné zväzky • utvrdiť (týka sa presvedčenia, názoru a pod.): utvrdíme ich v presvedčení, že konajú správne; utvrdiť niekoho v jeho názore, domnienke • ustáliť (urobiť stálejším, stálym): ustáliť ceny; ustálil svoju moc • stabilizovať (urobiť stabilným, pevným): stabilizovať hospodárstvo, menu • konsolidovať • skonsolidovať (uviesť do poriadku, do pevného, stabilného stavu): konsolidovať politické pomery • normovať: normovanie jazyka

2. spôsobiť, aby niečo dobre al. lepšie spolu držalo • pripevniť: upevniť, pripevniť záclonu o garnížu, upevniť zástavu na žrď • spevniť: spevniť breh kameňmi • prichytiť • zachytiť • upnúť • upäť (príchytkou, kolíkom a pod.): prichytiť si, upnúť si vlasy sponkou • stiahnuť • stužiť: stužiť remienky • odb. zanitovať (upevniť nitmi) • odb.: fixovať • zafixovať: (za)fixovať zlomeninu ruky • zakotviť (upevniť kotvou): čln zakotviť o dno • uzemniť (pevne spojiť so zemou)

uprieť¹ sústredene nasmerovať (obyč. zrak, pohľad, pozornosť, myseľ a pod.) • upriamiť: uprieť oči do diaľky; uprel, upriamil pozornosť na prednášajúceho • kniž.: upnúť • upäť: upnúť, upäť myseľ na domov; upnúť, upäť nádej na lepšie časy • obrátiť (nasmerovať inde): muž obrátil pozornosť na deti

p. aj sústrediť 2

zapnúť, zapäť 1. zapínadlom spojiť, upevniť niečo rozpojené (op. rozopnúť, rozopäť); dať dovedna nejakým mechanizmom: zapnúť, zapäť si kabát • zopnúť • zopäť • upnúť • upäť (pevne, tesne spojiť): zopnúť látku špendlíkom; upol si golier až ku krku • pripnúť • pripäť (pripevniť špendlíkom, sponkou a pod.): prip(ä)li si na kabát pierko • dopnúť • dopäť (celkom zapnúť) • pozapínať • pozopínať (postupne zapnúť, zopnúť): pozapínal si všetky gombíky; pozopínať rohy plachty • hovor.: zaháčiť • zaháčkovať (zachytiť, upevniť háčikom, zatvoriť háčik): zaháčiť bránu, zaháčkovať okenicu • zagombičkovať • zagombíkovať (zapnúť na gombíky): zagombičkovať si košeľu

2. uviesť do činnosti zapojením na zdroj energie (op. vypnúť) • dať do chodu • zapojiť: zapnúť, zapäť televízor; zapojiť do siete • spustiť • pustiť: spustiť magnetofón • prepnúť • prepäť (znova, inak zapnúť): prepnúť motor • pozapínať • pozapájať (postupne zapnúť)

upriamiť sa usmerniť svoju pozornosť, svoj zrak niekam, obyč. s cieľom niečo dosiahnuť • zamerať sa • zacieliť sa: teraz sa musíme upriamiť, zamerať, zacieliť na zlepšenie životného prostredia; upriamil svoj pohľad na ženu sediacu oproti • orientovať sa (usmerniť svoju činnosť istým smerom): výskum sa orientuje medzinárodne • sústrediť sa • koncentrovať sa (venovať intenzívnu pozornosť): zábavu nechal bokom, sústredil sa, koncentroval sa iba na robotu • kniž.: upnúť sa • upäť sa (venovať sústredene svoj záujem na niekoho, na niečo): jeho túžba sa upäla na cestovanie; upla oči na otca • fraz.: obrátiť zrak/pohľad/reč/pozornosť: naraz akoby nič, obráti reč na iné

zamerať sa usmerniť svoju činnosť istým smerom • zacieliť sa • orientovať sa: zamerať sa, zacieliť sa na skrášlenie prostredia; v budúcnosti sa bude podnik orientovať na zahraničných odberateľov • upriamiť sa: upriamiť sa na dosiahnutie svojho cieľa • sústrediť sa • koncentrovať sa (intenzívne): sústrediť sa, koncentrovať sa na jednu vec • kniž.: upnúť sa • upäť sa (jednostranne): upla sa na ručné práce

úpätie najspodnejšia časť vrchu, vyvýšeniny: úpätie svahu, úpätie Tatier • päta: päta vrchu

nedostupný ktorý nie je (dosť dobre) dostupný fyzicky, citovo al. rozumovo (op. dostupný) • neprístupný: končiar je nedostupný, neprístupný z ľavej strany; zostával neprístupný hrozbám; tvoje vysvetlenie je pre dieťa neprístupné • nedosiahnuteľný (obyč. ako potreba, nesplniteľné želanie al. vzor): učiteľ je pre žiakov nedosiahnuteľný ideál; zahraničná literatúra je pre nás nedosiahnuteľná • zložitý • nezrozumiteľný • nepochopiteľný (rozumovo náročný): nepochopili sme jeho zložitý, nezrozumiteľný výklad; tvoja argumentácia je pre mňa nepochopiteľná • privysoký • prehnaný (čo sa týka cenovej prístupnosti): pre bežného občana je cena tohto auta privysoká, prehnaná • odmeraný • uzavretý • upätý • chladný (o človeku a jeho prejavoch; ktorého si ťažko možno citovo získať al. nakloniť; op. otvorený, srdečný): nedostupný, odmeraný, uzavretý šéf; má odmeranú, upätú povahu; je chladný voči kolegom

neprirodzený 1. ktorý nie je daný prírodnými zákonitosťami; odporujúci prirodzenej povahe vecí (op. prirodzený) • umelý: neprirodzená, umelá krása; umelé koryto rieky (op. prírodné) • neskutočný (prevyšujúci skutočnosť): neskutočná krása • násilný (zmenený, usmernený násilným zásahom): násilná smrť, násilný spoločenský vývin • nezvyčajný • zvláštny • čudný • cudzí (iný ako je prirodzený, zvyčajný, svoj): neprirodzená, nezvyčajná poloha tela; mať zvláštny, čudný výraz tváre; prehovoriť neprirodzeným, cudzím hlasom • deformovaný • degenerovaný • anomálny (chorobne a pod. zmenený oproti prirodzenému, správnemu): deformovaný, degenerovaný rast zubov • nenormálny • kniž.: abnormálny • anormálny (op. normálny): nenormálny, abnormálny stav vecí • chorobný • nezdravý (zapríčinený chorobou; op. zdravý): chorobný, nezdravý výraz tváre; chorobné prejavy organizmu • zvrátený (chorobne zmenený, obyč. čo sa týka morálky): zvrátené túžby • zried.: protiprírodný • protiprirodzený

2. ktorý sa predstiera, ktorý nie je úprimný (op. prirodzený, bezprostredný) • predstieraný • strojený • hraný • afektovaný: prejavovať neprirodzený, predstieraný, strojený záujem; hraný súcit; strojená, afektovaná mimika • silený • nútený • násilný • umelý (op. spontánny, mimovoľný): silený, násilný plač; nútená, násilná, umelá veselosť • vyumelkovaný • preumelkovaný (nadmieru skrášlený): vyumelkovaná reč • upätý • kožený (založený na prílišnej sebakontrole, zdržanlivosti; op. uvoľnený): upäté správanie • kŕčovitý • kniž. sardonický (uskutočňovaný s veľkým sebazaprením): kŕčovitý, sardonický úsmev • prepiaty • prehnaný: neprirodzená, prepiata, prehnaná uhladenosť

p. aj neúprimný

nespoločenský 1. ktorý sa vyhýba spoločnosti a spoločenskému kontaktu; svedčiaci o tom (op. spoločenský) • nedružný: nespoločenský, nedružný človek • samotársky (vyhľadávajúci samotu): žiť nespoločenským, samotárskym životom • uzavretý • neprístupný (ktorý sa ťažko zdôveruje niekomu, zbližuje s inými ľuďmi; op. otvorený, priateľský): mať uzavretú, neprístupnú povahu • upätý (príliš sa riadiaci konvenciami; zdržanlivý pri nadväzovaní kontaktov): upätá stará pani; mať upäté správanie • nekomunikatívny (ktorý ťažko nadväzuje, vedie rozhovor; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívny typ človeka • expr. zried. odľudný

2. spoločensky nevhodný, neprimeraný • nekultúrny: nespoločenské, nekultúrne vystupovanie • pejor.: gadžovský • chrapúnsky: gadžovské, chrapúnske správanie

odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivý • strohý • chladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomu • ľahostajný • nevšímavý • neosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudku • upätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanie • neprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradník • neprívetivý • nevľúdny • nemilý • studený • ľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomu • suchý • oficiálny • rezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveď • úsečný • strmý • rázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovania • prísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavý • pren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tváre • hovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby

2. p. pravidelný 3

priliehavý 1. urobený presne na mieru; tesne priliehajúci k niečomu • upätý: priliehavý, upätý kabát • hovor.: pasentný • vypasovaný • hovor. neskl. akurát: priliehavé, vypasované, pasentné sako; šaty sú akurát • tesný • úzky (op. voľný): rada nosila tesné, úzke sukne, nohavice

2. p. výstižný, primeraný

strojený (o človeku) ktorý sa núti, štylizuje do výrazu, správania, ktoré mu nie je vlastné; ktorý niečo iba predstiera; svedčiaci o strojenosti (op. prirodzený, spontánny) • neprirodzený • upätý • predstieraný: má strojené, neprirodzené, upäté vystupovanie; strojený, neprirodzený, upätý konferencier; strojená, predstieraná dobrosrdečnosť • afektovaný (plný afektu): afektovaný prednes (op. civilný) • štylizovaný: dievča je priveľmi štylizované • pejor.: pózistický • pozérsky (ktorý je pózou): pózistické, pozérske správanie • hraný • umelý • nútený • silený: hraná, umelá ľahostajnosť; nútený smiech • hovor. škrobený • vyumelkovaný • teatrálny • divadelný (prehnaný, nápadný, výstredný, ako z divadla): vyumelkovaná, teatrálna reč; jeho teatrálne, divadelné gestá boli nepresvedčivé • ceremoniálny • zastaráv. ceremónny (podľa predpisov) • kniž. preciózny • pren. obradný: obradná poklona

tesný 1. ktorý má menšiu veľkosť, ako je potrebné; ktorý obopína telo al. niektoré jeho časti; ktorý nie je dosť pohodlný (op. voľný) • priliehavý • hovor.: obtiahnutý • vypasovaný • pasentný: nosí tesné, priliehavé sukne; obtiahnuté, vypasované, pasentné nohavice • kniž. upätý • zried. upiaty (Jesenská) • úzky (op. široký) • malý (op. veľký): kabát mu je v pleciach úzky; topánky sú mi už malé • expr. tesnučký • tesnunký • tesnulinký

2. ktorý dobre prilieha; ktorý nič neprepúšťa • nepriepustný • nepriedušný • hermetický: tesný, nepriepustný ventil; tesný, nepriepustný, nepriedušný, hermetický uzáver • expr. tesnučký • tesnunký • tesnulinký

3. ktorý je málo priestranný • malý (op. veľký, priestranný): celá rodina sa tlačí v jednej tesnej, malej izbe • úzky (op. široký, priestranný): tesné, úzke benátske uličky • stiesnený: deprimovali ju stiesnené priestory podkrovného bytu

4. p. blízky 2, úzky 2, 3

upätý 1. p. priliehavý 1, tesný 1 2. p. odmeraný 1, neprirodzený 2, strojený

uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorený • zatvorený • zavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metra • neprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradu • nepriechodný: nepriechodný tunel

2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplex • ucelený: uzavretý, ucelený systém prvkov • ohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovaný • oddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavu • kniž. začarovaný • expr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučný • exkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorený • zdržanlivý • nedostupný • neprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavený • upätý • zahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do seba • utiahnutý • samotársky • nespoločenský • nedružný • expr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povaha • nekomunikatívny • mlčanlivý • nevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťa • introvertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapca • nepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter? • pren.: mníšsky • rehoľný • kláštorný • pustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovaný • zagombíkovaný

porov. aj utiahnutý, samotársky

4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončený • zavŕšený • dovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdium • vyriešený • uzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípad • neaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy

zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politika • mierny • nevtieravý • diskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človek • rezervovaný • odmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postoj • chladný • studený • oficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmev • striedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokoch • abstinentský • abstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásady • asketický • expr.: kláštorný • kláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životom • cudný • mravný • čistý • hanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapec • uzavretý • neprístupný • nekomunikatívny • upätý • odmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človek • hovor. škrobený • pren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre

upínať 1. porov. upevniť 2 2. porov. uprieť¹

cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvať • hovor.: curgať • curigať • curukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofať • cofkať: kôň splašene curigá, cofká • expr.: pätiť • spätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitky • expr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)

2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovať • upúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčenia • robiť ústupky

čľap 1. napodobňuje zvuk, ktorý vzniká nárazom vody, vyšpľachnutím vody al. tekutiny, spadnutím niečoho do vody, blata a pod.; naznačuje špľachnutie, vyšpľachnutie • čľaps • čľup • čľups: čľap, čľaps, niečo spadlo do jazera; čľup, čľups, a už bol vo vode • čap • čaps: čap, čaps do blata • špľach • šplech: špľach, šplech mu vodu za golier • chľus • chľust • chrst (naznačuje vyšpľachnutie): chľus, chrst hrnčekom vody medzi oči • čvach: čvach, čvach, ozývalo sa spod čižiem v riedkom blate

2. p. bác 1

čľup, čľups p. čľap 1

fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavať • priťahovať • strhávať • lákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatu • kniž. pútať: na výstave ho púta elektronika • očarúvať • oslňovať • omamovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťa • uchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka

pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovať • upútavať • pripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkov • zaujímať • interesovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesuje • fascinovať • uchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na more • očarúvať • oslňovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľuje • subšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákať • vábiť • strhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavať • viazať • zväzovať • spájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvo • pripútavať: nič ma k domu už nepripútava • tiahnuť: cit ho tiahne k rodine

tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiť • oblažovať • potešovať • obšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňoval • baviť • zaujímať • hovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujíma • upútavať: všetko nové ho upútava • lahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí

2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovať • utešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví

upútavať p. pútať 1, tešiť 1

zvádzať² 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzať • vnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neveru • pokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuť • nahovárať • nabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výlet • vábiť • lákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmi • ťahať • priťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranu • pútať • upútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť

2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície

3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesť • privádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu

hybaj 1. naznačuje obyč. rázny, rýchly pohyb preč • hybáj • poď • poďho: a on hybaj, poďho dolu vŕškom na saniach • hajde • hajdy • zried. hajda: nasadol na bicykel a hajdy • šup • šups: šup, šups, a už jej nebolo

2. vyjadruje pokyn, rozkaz na odchod z nejakého miesta, pokyn na priblíženie, pokyn na začatie niečoho • hajde • hajdy • zried. hajda: hybaj, hajde, nech ťa tu už nevidím • poďho • poďme: poďho, poďme, tam nemáš čo robiť • hybajme • hybajte: hybajme, hybajte do roboty • šup • šups • šup-šup: šup, šups, to nie je pre vás

šmik, pís. i šmyk² 1. naznačuje obyč. rýchle, prudké odrezanie al. odstrihnutie • fik: šmik, fik, odrezal si kúsok slaninky • šnip • šnips: šnip, šnips, rýchlo poobstríhala konce • šnip-šnap • šnip-šnaps • šnips-šnaps: nožničkami urobil šnip(s)-šnap(s) a vlásky ležali na zemi

2. naznačuje prudký, rýchly pohyb • fik • fuk: myška šmik, fik, fuk za skriňu • šup • šups • šuch: chlapec šup(s), šuch pod perinu

šup 1. naznačuje rýchly pohyb niekoho al. niečoho; vyjadruje výzvu na takýto pohyb • šups • šuch: otvoril dvere a šup(s), šuch, už bol dnu; a teraz šup(s), šuch do postele • šmik, pís. i šmyk • fik • fuk: šmik, fik s taškou pod stôl

2. p. švác

švác naznačuje úder al. hodenie • prask • prásk: švác, prásk kameňom do obloka • bác • fác • pác • bach: bác, fác, pác mu jednu po chrbte • plesk • šuch: plesk, šuch chlapcovi po prstoch • šup • šups: šup(s) s ním rovno do vody • švih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári

šup-šup p. hybaj 2

chlipkať expr. po troche piť al. jesť tekuté jedlo • expr.: pochlipkávať • uchlipkávať (si): chlipká, pochlipkáva horúcu polievku; uchlipkáva si kávy • expr.: upíjať (si) • popíjať (si): upíjame si, popíjame si vínko • sŕkať • srkať: pomaly sŕka polievku

p. aj piť 1

piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať

3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

4. p. cicať

upíjať (si) p. piť 1

chňup p. hlupák

krvilačný ktorý lačnie, baží po krvi; svedčiaci o tom • kniž. zastar.: krvižíznivý • krvožíznivý • krvosmädný: krvilačné myšlienky; krvilačné, krvižíznivé šelmy; krvosmädná ruka (Škultéty) • poet. zastar. krvobažný • expr. zried.: krvožravý • krvožerný: krvobažná striga (Vajanský), krvožravá, krvožerná zberba (J. Kráľ) • pren.: upírsky • vampírsky: upírske chúťky

p. aj krutý 1

nedbanlivý ktorý nevenuje dostatočnú starostlivosť niečomu, niekomu; ktorý si nedáva dostatočne záležať na niečom; svedčiaci o tom (op. poriadny) • nedbajský • nedbalý: k vlastným rodičom má nedbanlivý, nedbajský postoj; si nedbajský, nedbalý v práci • neporiadny: neporiadna výslovnosť (op. starostlivá) • pejor.: lajdácky • ľahtikársky • hovor. ledabolý • slang. šupácky: byť nedbanlivý, lajdácky, šupácky v obliekaní; lajdácka, ledabolá robota (op. pedantná); ľahtikárska povaha • povrchný • vlažný (op. dôkladný; obyč. vo vzťahu k práci, k povinnostiam): má povrchný, vlažný prístup k práci • ľahostajný • nevšímavý • laxný (vyplývajúci z nedostatočného záujmu): je nedbanlivý, ľahostajný, nevšímavý voči deťom; laxná výchova • ležérny • kniž. nonšalantný (vedome al. povýšene nedbanlivý): nonšalantné spôsoby • hovor. pejor. flákačský (vyhýbajúci sa povinnostiam) • kniž. zastar. buršikózny (mladícky, výstredne nedbanlivý)

šupácky p. nedbanlivý

podchytiť 1. chytiť odspodu • podobrať • podbrať: opatrne podchytil, podobral debnu a odsunul ju ďalej

2. vzbudiť záujem a usmerniť • pritiahnuť: podchytiť, pritiahnuť obyvateľov k spolupráci • prilákať • privábiť: prilákali syna k hudbe • zaujať • zainteresovať: zaujať, zainteresovať všetkých o spoločnú vec • upútať: upútať záujem detí o šport

3. počuť, vidieť a osvojiť si • zachytiť: hneď podchytili, zachytili melódiu • postihnúť: postihnúť rytmus tanca

pripútať 1. pevne pripojiť putami, reťazou, povrazom a pod. • priputnať: pripútať sa v lietadle; priputnať dieťa v kočíku; pripútať, priputnať psa k búde • priviazať: kôň priviazaný k stĺpu • prikovať • prikuť (pripútať kovaním): otrok prikovaný, prikutý k lodi • expr. pripantať: pripantať dobytok k válovu • zried. upútať: čln upútali k brehu hrubým povrazom • pripevniť • upevniť: pripevniť stromček ku kolu; povraz upevniť o skobu

2. kniž. urobiť natrvalo závislým od niekoho, od niečoho, prinútiť niekoho ostať na istom mieste • priputnať: rodičia pripútali, priputnali deti k rodine; byť chorobou pripútaný na posteľ • upútať: počas štúdií ho šport načisto upútal • kniž. zaviazať: zaviazať niekoho sľubom, vďačnosťou

pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúť • dotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebe • stiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuť • zatiahnuť • utiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkou • expr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočet • nár.: pritúžiť (Kukučín) • potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav) • popriťahovať • pozaťahovať • pouťahovať (postupne, viac vecí)

3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúť • prituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlo • pritŕpnuť • nár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľad • zamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákať • privábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladých • zlákať • zvábiť • expr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábi • upútať: film upútal mnohých pôsobivou hudbou • kniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasy • získať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1

priviazať viazaním pripevniť; spevniť citové, spoločenské a iné vzťahy k niekomu, niečomu • uviazať: priviazať, uviazať čln k brehu; dobytok priviazaný, uviazaný k hrantu • vyviazať (priviazať o oporu): vyviazať vinič • pripútať • priputnať • zried. upútať: pripútať, priputnať psa na reťaz; byť silno priviazaný, pripútaný, upútaný k domovu; priviazala, priputnala syna k sebe • expr. pripantať: nedbalo si pripantala zásteru • popriväzovať • pouväzovať (postupne, viac vecí, jednotlivcov): popriväzovaný dobytok

zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajoch • fraz.: padnúť do očí • padnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do oka • zainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veci • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľka • podchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbu • hovor. chytiť: hra ma chytila od začiatku • uniesť • uchvátiť • očariť • nadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomoci • fascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čas • hovor. zabrať: debata nás celkom zabrala • zamestnať • zaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabrať • obsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministra • zaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnené • okupovať (vojensky)

surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijan • ukrutník • násilník • nemilosrdník • kniž. hrubec (Tatarka) • kniž. zastar. hrubian (Kukučín) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • expr. šarha • pejor.: odľud • barbar • rabiát • rabiátnik • beštia • upír • šelma • zver • zviera • hyena • netvor • subšt. hulvát

upír 1. vymyslená bytosť, ktorá ľuďom cicia krv, obyč. v spánku • vampír • mora (domnelá bytosť trápiaca ľudí v spánku)

2. p. surovec

špinavec 1. špinavý človek • zamazanec • zablatenec • umazanec • expr.: zafúľanec • zabrýzganec • zahnusenec • ufúľanec • zamastenec • hovor. expr.: zababranec • ubabranec • zagebrenec • ušubranec • gebroš • upískanec • bridoš • pejor.: smrad • smradľavec • smradúch • smradliak • bzdocha • tchor • šubroš • nár. bzducháň • hrub. zasranec

2. p. podliak

upískanec p. špinavec 1

špinavý 1. pokrytý špinou, obsahujúci nečistotu (op. čistý) • zašpinený • ušpinený: mať špinavé, zašpinené okuliare, auto; ušpinené ruky • kniž. brudný: brudná vaňa • zamazaný • umazaný • expr.: ufúľaný • zafúľaný • ubabraný • ufŕkaný • hovor. expr.: zababraný • dobabraný • doriadený • dorichtovaný • zapískaný • upískaný: zamazané, umazané, ufúľané, zafúľané deti; ubabrané, zababrané ruky; zapískané, upískané nohavice • nečistý • neumytý (obyč. o ľudskom tele): nečisté, neumyté nohy, uši • mastný (o vlasoch) • umastený (znečistený mastnotou): umastený klobúk • zájdený • expr. zadubený (veľmi, obyč. natrvalo zašpinený): sušila starú zájdenú, zadubenú bielizeň • zanedbaný (ktorý nedbá o hygienu, čistý zovňajšok): zadúšal ma zápach vedľa sediaceho zanedbaného starca • expr.: zafafraný • zacabraný • zagebrený • hovor. expr.: zabrýzganý • nár. expr.: zagebzdený • zagrieždený • expr. zahnojený • zahnusený • zakydaný • okydaný • zaprplaný • zarýpaný • pren. expr. zasmolený • nár. expr.: zašubraný • ušubraný • učubraný • expr.: scápaný • zacápaný (postriekaný blatom) • pejor.: zacundraný • ucundraný • expr. zacafraný • hovor. expr.: zaváľaný • uváľaný • hovor. expr.: zavláčený • uvláčený • zalepený • zabrídený • zabridený • zabrudený • expr.: bridký • brid • briď (neskl.) • hovor. pejor.: zaprasený • zasvinený • zašípaný • nár. nekľúdny • znečistený: znečistené prostredie, znečistená rieka • kalný • mútny (zakalený nečistotou; obyč. o vode) • začadený • učadený • expr. začmudený • učmudený (zašpinený dymom, sadzou) • expr. zried. zašlundraný • nár. expr. zašmúľaný • zjemn. al. det. bakaný • hrub.: zasraný • zasratý • zavšivený (zanesený všami; i pejor.) • pren. čierny (od špiny): čierne nechty, čierny krk • slang. humusácky

2. p. šedivý 1 3. p. nečestný, nehanebný 1

upískaný p. špinavý 1

šupák p. tulák, trhan 1

trhan 1. pejor. otrhaný človek • pejor.: otrhanec • šklban • ošklbanec • handrár • handroš (Rázus) • tulák • vandrák (často v nadávkach) • hovor. pejor. šupák

2. p. chudák 2

tulák človek, ktorý nemá stále bydlisko a často ani stále zamestnanie • bludár: tulák, bludár bez domova • expr. vandrovník: žiť ako vandrovník • pejor. vandrák • hovor. pejor.: vagabund • obšitník • obšitoš • šupák • šupas • zastar.: svetár (Podjavorinská) • sveták (Švantner) • hovor. zastar.: šupasník • apač • subšt. čavargoš

šupáreň p. väznica

väznica miestnosť al. budova pre väzňov • väzenie: prepustiť niekoho z väznice, z väzenia; zamrežované okná väznice, sedieť vo väzení • žalár: odpykávať si trest v žalári • hovor. kriminál: za to príde do kriminálu • hladomorňa (v minulosti väznica pre odsúdených na smrť hladom) • hovor. expr. basa: dostať sa do basy • hovor. expr. chládok: dať niekoho do chládku • zastar. árešt: byť v árešte • trestnica • temnica • zastar. karcer (školská väznica) • hovor. zastar.: šatľava (Rázus) • šupáreň (Jégé) • kniž. bastila • slang. lapák • subšt. loch (Jurík)

upínač p. upínadlo

upínadlo tech. konštrukcia na upínanie niečoho: nožové upínadlo • upínač

upísať p. zasvätiť 1

zasvätiť 1. vysvätením určiť (Bohu, svätým) al. určiť niekomu vôbec; dať z vyšších pohnútok • obetovať: chrám zasvätený, obetovaný Panne Márii; život zasvätila, obetovala rodine • posvätiť: voľný čas posvätiť umeniu • venovať • kniž. zastar. obecať: dielo venovať pamiatke národného hrdinu • pren. upísať: všetok čas upísať športu

2. podrobne, dôkladne niečo niekomu porozprávať o niečom • oboznámiť (niekoho s niečím): zasvätiť priateľa do svojich plánov, oboznámiť ho s nimi • informovať (podať základné fakty o niečom): informovať o stave chorého

3. porov. oslavovať 1

upískať p. zašpiniť

zašpiniť prikryť špinou, nečistotou • znečistiť • ušpiniť • pošpiniť: zašpiniť, ušpiniť, znečistiť si ruky, pošpiniť si šaty • zamazať • umazať: tvár máš zamazanú, umazanú od sadzí • zried. zanečistiť • expr.: zašpintať • pošpintať • hovor. expr.: zapískať • upískať • zavláčiť • uvláčiť • zašubrať • ušubrať • zafúľať • ufúľať • pofúľať (pri častom nosení, používaní) • zamastiť • umastiť • expr.: zasmoliť • usmoliť (zašpiniť mastnotou): zamastený klobúk, usmolené rukavice • premastiť (veľmi zašpiniť mastnotou): premastený golier • obchytať • ochytať • ohmatať • expr.: obchytkať • ochytkať (zašpiniť chytaním) • hovor. expr.: zababrať • zapaprať • zbabrať • ubabrať • pobabrať • zafafrať • sfafrať • zamachliť • umachliť • zamachrať (zašpiniť niečím polotekutým): dieťa sa celé zababralo, zamachlilo čokoládou, lekvárom • expr.: zakvackať • zakväckať • zakvickať • zakyckať • zakeckať • ukvackať • ukvickať • pokvackať • pokyckať • okvackať • okyckať • pokvasiť • zafliaskať • ofliaskať • zafŕkať • zafľúskať (kvackaním zašpiniť, zašpliechať špinou): zakvackať, ukvackať si košeľu polievkou; auto zafliaskané, ofliaskané blatom • expr.: zacápať • scápať • zacapkať • zacápkať • zapáckať • zagebriť • ugebriť • pogebriť (zašpiniť niečím tekutým): topánky si zacápal v tráve; fúzy ugebrené, zagebrené omáčkou • expr.: zabrýzgať • ubrýzgať • zanešváriť • znešváriť • zagabať • ugabať • hovor. expr.: zanekľúdiť • zacundrať (veľmi zašpiniť): zabrýzganý obrus; celý sa pri robote zanešváril, zagabal, zanekľúdil • expr. al. hrub.: zakydať • pokydať • ukydať • okydať • obkydať • zaprasiť • zasviniť • usviniť (veľmi zašpiniť) • expr. zried. zaškriatať (Jesenská) • hovor. expr.: zaváľať • uváľať: kabát má vzadu celý zaváľaný, uváľaný • expr.: došpiniť • dováľať • doriadiť • domazať • dobabrať • domastiť • dochytať • domachliť (silno, celkom zašpiniť) • expr.: zahnusiť • zabridiť • zbridiť (zašpiniť niečím, čo vzbudzuje hnus): kút zahnusiť, zabridiť výkalmi • kniž.: zabrudiť • zbrudiť (Hviezdoslav, Kukučín) • zablatiť (zašpiniť blatom) • zasmetiť (zašpiniť smeťami) • zadymiť • začmudiť • začadiť • zakadiť (zašpiniť dymom): zadymené, začmudené steny • začierniť • učierniť (zašpiniť sadzami, dymom a pod.) • poškvrniť • zaškvrniť • pomazať • hovor.: zafľakovať • pofľakovať (zašpiniť fľakmi, škvrnami): prestieradlo zafľakované, pofľakované krvou; dieťa si čokoládou pomazalo košieľku; nové šaty poškvrniť vínom • zahnojiť (znečistiť hnojom): zahnojená chodba • zaniesť (pokryť nežiaducou vrstvou): komín zanesený sadzami • niž. hovor.: obondiať • zaondiať • zatentovať • vulg.: obsrať • osrať • zasrať (zašpiniť výkalmi)

uprosiť prosením, prosbami dosiahnuť cieľ: ťažko sa dá uprosiť • expr.: umodlikať • umankať: deti umodlikali, umankali rodičov, aby mohli ešte ostať vonku • hovor. expr.: ukrkať • uvravkať (nástojčivo): šiel ma ukrkať ešte o jednu zmrzlinu • pohnúť (prosbami vyvolať súhlas): nakoniec sme ho pohli, aby nám odpustil • obmäkčiť (prosbami urobiť poddajnejším): obmäkčili nás iba sľuby, že sa všetko zmení • nár. upýtať (Záborský)

upýtať p. uprosiť