Synonymá slova "tep" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 55 výsledkov (1 strana)

  • pulz kolísanie náplne tepien vplyvom srdcovej činnosti • tep: slabý, pravidelný pulz, tepkniž. tepot


    tep p. pulz, tlkot


    tlkot opakované krátke duté zvuky spôsobené pravidelnými údermi: tlkot srdca, krosienbuchot: buchot bubnov, kladívtrepot: trepot krídelkniž. tep: tep motora (Rázus)tepot (Vajanský)


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    kovať, kuť 1. údermi spracúvať kov: kovať, kuť železo, oceľvyklepávaťklepať: kladivom vyklepáva, klepe rozžeravené železoostriť (kovaním robiť ostrým): ostriť, kuť kosupokúvať: kladivom pokúva kosáktepať (obyč. ozdobne vytĺkať): tepať kov, mreže

    2. pripevňovať podkovu na kopyto koňa • podkúvať: kovať, kuť, podkúvať koňa


    prúdiť 1. (o tekutine al. o jemných čiastočkách) prúdom, neprerušovane sa pohybovať; vôbec plynule postupovať • tiecť: voda prúdi, tečie z prameňa tenulinkým prúdomliať savaliť sa (silno prúdiť): krv sa leje, valí prúdomkniž. rinúť sanár. cechtať (v množstve): pot sa rinie z čela; slzy sa jej rinú z očístekať (smerom dolu): láva stále prúdi, steká z vrchukolovaťcirkulovaťobiehať (prúdiť v kruhu): krv koluje, cirkuluje, obieha v televíriťkrúžiť: v hlave víria, krúžia myšlienkykniž. plynúť: slová plynú z úst ľahkopulzovaťkniž. tepať (pravidelne prúdiť; o krvi): krv pulzuje, tepe v žiláchprameniťvyvieraťkniž. prýštiť (prúdiť z istého prameňa): spod zeme pramení, vyviera, prýšti liečivá voda

    2. súvislo, jednosmerne sa pohybovať • liať sa: slnečné lúče prúdia, lejú sa do izbyťahaťtiahnuť (obyč. o vzduchu): do izby ťahá, tiahne príjemný chlad; od pece tiahne teplo; od záhrad tiahne vôňa kvetovviaťkniž. vanúť (o vetre, vzduchu): z hory prúdi, veje, vanie svieži vetrík


    pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biťkniž. tepaťkniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinutĺcťtlkotaťklopať (o srdci) • búchaťbúšiťbuchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krviskákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče


    tepať 1. p. kovať 1 2. p. pulzovať


    niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbteexpr.: teperiťterigaťtrepaťvliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnicenosiť (opakovane, viac ráz)

    2. prichádzať s niečím • prinášaťdonášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správynosiť (opakovane, viac ráz)

    3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromybrať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôduzanášaťodnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na severstrhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebounosiť (opakovane, viac ráz)

    4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

    5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajúklásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

    6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť


    nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupyexpr.: vláčiťteperiťterigaťredigaťredikaťtrepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvoraexpr.: zvláčaťzvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlneroznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštuvynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalukraj. nanášať

    p. aj niesť


    teperiť expr. s námahou niesť al. ťahať (obyč. niečo ťažké) • expr.: vliecťterigaťtrepať: teperia, vlečú batoh bielizne; kam terigajú, trepú tú skriňuexpr.: prataťštverať: pratal, štveral kufor až pred dvereexpr.: repetiťredigaťštragať: klavír repetia po schodochexpr.: ťahať sanaťahovať samordovať samolestovať sanamáhať sa (s niečím ťažkým): ťahá sa s balíkom na stanicunár. teružiť


    vliecť 1. šúchajúc po zemi premiestňovať • ťahaťvláčiť: vliekol, ťahal, vláčil kabát po zemiprevláčaťprevlačovať (z miesta na miesto)

    2. expr. s námahou niesť • expr.: teperiťtrepaťprataťterigaťštverať: vliekol, štveral hrubé knihy na piate poschodie; teperil kuforhovor. expr. repetiť (niečo) • nár. teružiťnár. expr. redigať: repetil skriňu na chrbteexpr. vláčiť (často vliecť): vláčila ťažké nákupyexpr.: molestovať saťahať sanaťahovať sahovor. expr.: mordovať sarepetiť sanamáhať sa (s námahou vliecť niečo ťažké): ťahať sa s nákupom; mordoval sa s vrecami hore schodmi


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    teperiť sa p. ísť 1


    vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť saťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemiprevláčať saprevlačovať sa (z miesta na miesto)

    2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sateperiť saterigať satrepať saštverať saredikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavenýexpr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť satiahnuť saliezťšúchať saplaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláčiexpr.: trmácať saťarbať sašuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmihovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cestynár. gáňať sanár. expr.: čriepňať sasmoliť satargať sašľampať: čriepňal sa, targal sa o palici

    3. p. plynúť 2


    tepich p. pokrovec 1


    teplý1 1. vyvolávajúci pocit tepla (op. chladný, studený): teplá polievka, teplý vzduchhrejivý (ktorý príjemné hreje): hrejivé lúče slnka, hrejivá kožušinapreteplený (prestúpený teplom): preteplené obilie, preteplená bielizeňvlažnýhovor. letný (mierne teplý; obyč. o tekutine, ktorá nie je horúca): vlažné mlieko; vlažná, letná vodavlahý (príjemne teplý a mierne vlhký): vlahý letný večer, vlahý vánokrozohriatyhorúci (veľmi teplý): rozohriata, horúca rúra; horúci deňzried.: teplastýteplistý (Zúbek, Rysuľa)expr.: teplučkýtepluškýteplunkýteplulinký; odb. termálny (obsahujúci teplú vodu): termálne kúpalisko; termálny liečivý prameňvarený: varená strava (op. studená)

    porov. aj horúci

    2. p. útulný 3. p. milý, nežný 4. p. homosexuálny


    teplastý, teplistý p. teplý1 1


    prameň 1. prirodzené vyvieranie vody al. inej kvapaliny na povrch • žriedlo: minerálny, horúci prameň, minerálne, horúce žriedlostudničkastudienka (povrchový prameň obyč. upravený na naberanie vody): napiť sa zo studničky, zo studienkyvyvieračka (krasový prameň) • teplica (termálny prameň): liečivá teplicageol. termy (teplé pramene)

    2. zoskupenie vláken al. iných jednotlivých, obyč. dlhých a tenkých častí niečoho • pradenoprúd: prameň, pradeno, prúd vlasovzväzok: zväzok prútovzried. vojka (Figuli)

    3. p. pôvod 1, zdroj, základ 3, zásobáreň 4. p. spis 1 5. p. začiatok


    teplica p. prameň 1


    pohoda 1. priaznivé podmienky na dobré cítenie sa • polahoda: pohoda, polahoda letného večerazried. lahodateplo (príjemný, hrejivý pocit): teplo domovapokoj: na prácu má doma pokojspokojnosť: v manželstve vládne spokojnosťidyla (pokojný, harmonický život): rodinná idyla

    p. aj idyla 1, pokoj 4

    2. p. počasie


    teplo p. pohoda 1


    teplomer prístroj na meranie teploty: teplomer ukazuje 37 °Codb. termometer


    ohrievač zariadenie na ohrievanie • ohrievadlo: ohrievač, ohrievadlo vodyzahrievač: zahrievač vzduchutech. zohrievač: rúrkový zohrievačteplomet (ohrievač vzduchu) • bojler (prietokový ohrievač): plynový bojler


    teplomet p. ohrievač


    južný typický pre juh; pochádzajúci z juhu • južanský: južný, južanský naturel; južná, južanská kultúratropický (pochádzajúci z trópov) • teplomilný (uspôsobený znášať teplé podnebie): tropické, teplomilné plody, rastlinyzastar.: poludňajšípoludný: poludňajšia časť mesta (Kalinčiak)


    teplomilný ktorý potrebuje na rast teplé podnebie • odb. termofilný: teplomilné, termofilné rastliny; teplomilný, termofilný ráz vegetácie


    homosexuál homosexuálny človek • pederasthrub.: buzerantteplýteploš


    teploš p. homosexuál


    homosexuálny sexuálne zameraný na osoby toho istého pohlavia; svedčiaci o takej náklonnosti: homosexuálne osoby; homosexuálne vzťahy, klubylesbický (o ženskej homosexualite): homosexuálny, lesbický párhrub.: teplýbuzerantskýslang. teplošský: teplý chlap; buzerantský, teplošský hlashrub. iron. prihriatyslang. nasladlý (pôsobiaci dojmom homosexuála)


    horúčka 1. telesná teplota nad 38 °C • hovor. teplota: mať horúčku, teplotu; vysoká horúčka, teplotaexpr. oheň

    2. p. nervozita


    neha kniž. citová plnosť • nežnosť: matkina tvár plná nehy, nežnostimilota: predstierať milotumäkkosť: v hlase mal mäkkosťteplota: teplota úsmevuprítulnosť: detská prítulnosťláskavosť


    teplota 1. miera tepelného stavu hmoty • temperatúra: pokles dennej teploty, temperatúry

    2. hovor. zvýšenie tepelného stavu tela od 37 °C: mať teplotuhorúčka (telesná teplota nad 38 °C)

    3. p. neha


    teplučký, teplušký, teplunký, teplulinký p. teplý1 1


    láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrýdobrosrdečnýdobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milývľúdnyprívetivýpríjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečnýteplýpriateľskýkamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežnýjemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivýmilosrdnýkniž.: milostiplnýmilostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonnýblahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovskýmaterinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


    milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

    2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

    3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

    4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

    5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


    nežný 1. vonkajším vzhľadom, obyč. súladnými tvarmi, malou intenzitou, príjemným zafarbením (o hlase) vyvolávajúci pocit nehy • jemnýkrehký: pobozkal jej nežnú, jemnú rúčku; pozoroval nežný, krehký profil detskej tváre; prehovorila jemným, krehkým hláskomútlydrobný: nežné, útle, drobné detské tielkokniž. subtílny: subtílna postavaslabýtichý (o hlase) • expr. prenežný

    2. plný citu, citovosti; svedčiaci o tom (op. drsný) • jemnýjemnocitný: nežná, jemná dievčina; nežné, jemnocitné slováláskavýláskyplný (naplnený láskou): láskavá mať; láskavé, láskyplné pohladeniecitlivý (op. necitlivý): citlivý mladíkmäkký (plný mäkkosti, poddajnosti): má nežné, mäkké srdceteplýpreteplený (plný vrúcneho citu, priazne k niekomu): pozrel na ňu teplým pohľadom; nežné, teplé slováušľachtilý (plný šľachetnosti, vrúcnosti): prejaviť navonok nežné, ušľachtilé cityroznežnenýexpr. prenežnýsentimentálny (priveľmi naplnený citom): roznežnené, prenežné oči; sentimentálne piesne


    pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kreslekomfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenieútulnýteplýpríjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňuhovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

    2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človeknenáhlivýneskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futballenivýpasívnyneaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlásiľahkýnenáročnýjednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestuľahostajnýpubl. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postojpejor. panský: zapáčil sa mu panský život


    srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivýmilýláskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povahapriateľskýkamarátskyotvorenýbezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféraúprimnýnepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiechteplývrúcnyhorúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatiekniž.: vrelýiskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav


    teplý2 p. homosexuál


    útulný vyvolávajúci kladné pocity pokoja, pohodlia, súkromia a pod. (obyč. o príbytku; op. neútulný) • teplýpohodlný: vracala sa v spomienkach do svojho útulného, teplého domova; oddychoval v útulnom, pohodlnom kúte svojej chalupyprítulnýpríjemnýmilý: vstúpili do prítulnej, príjemnej, milej podkrovnej izby (op. chladnej, neosobnej) • domácky (vyvolávajúci pocit domova): ocitnúť sa v príjemnom, domáckom prostredí


    cieva rúrka v živočíšnom al. rastlinnom organizme rozvádzajúca krv al. výživné látky: systém cievžila: podrezať si žily; listové žilyanat.: vénatepnaartéria (cieva odvádzajúca zo srdca okysličenú krv) • kanálik: kanáliky v stonke


    tepna cieva odvádzajúca okysličenú krv zo srdca do tela • artéria: podviazať tepnu, artériu na ruke


    tepot p. tlkot, pulz


    tepotať p. pulzovať


Pozri výraz TEP v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV