Synonymá slova "te" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 502 výsledkov (5 strán)

  • abstraktný 1. založený na abstrakcii, získaný abstrakciou (op. konkrétny) • myšlienkovýideálny: abstraktný, myšlienkový svet; abstraktná, myšlienková, ideálna konštrukcia, schémanekonkrétny: nekonkrétny dôkazpojmový (realizovaný v pojmoch): pojmové myslenie, kategórieteoretický (op. praktický): teoretická úvahakniž. odťažitý: odťažitý problém

    2. p. neskutočný 1


    akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolskýuniverzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody

    2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretickýabstraktnýkabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problémpejor.: učenývedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecképrázdnybezobsažnýneobsažnýpejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusiípejor. priakademický (prehnane akademický)


    baviť 1. poskytovať zábavu • zabávaťrozveseľovaťobveseľovať: baviť, zabávať, rozveseľovať spoločnosťrozptyľovať (zbavovať zlej nálady): rozptyľoval nás vymyslenými príbehmi

    2. poskytovať potešenie, vzbudzovať záujem • tešiťzaujímať: nič ho nebaví, neteší, nezaujíma; baví, teší ho spievať

    3. odvádzať od (dôležitej) činnosti • zabávaťzdržiavať: baviť, zabávať, zdržiavať pri prácioberať o čas: Nebavte nás, neoberajte nás o čas zbytočne!


    behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehaťpobehovaťpobehúvaťpobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvoreexpr. lietať: lieta po úradoch od ránaexpr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviťexpr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a taexpr.: švingaťšvirgať: prsty švingali po stoleexpr.: bzíkaťprebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričkystrečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovaťblúdiťkniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovaťprebiehaťprebehávaťprebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby


    bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

    2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

    3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


    béžový svetlohnedý s odtieňom do žlta • žemľový (farby žemle) • telový (farby tela): béžová, žemľová farba; telové pančuchypieskový (farby piesku): pieskový odtieňhovor. drapovýsvetlobéžový (s jemným, bledým odtieňom)

    p. aj hnedý


    biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvorchudobný (op. bohatý) • núdznynemajetný (op. majetný) • bezmajetnýbedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomeryubiedenývybiedenýzastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované detiúbohýexpr. neborkýexpr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirotazúboženýzbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečencipoľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzákexpr. zbedárenýzbedovanýzbiedenýzried. zabiedenýexpr. zried. živorivý (Tatarka)expr.: prabiednypramizernýprebiednyúbohučký

    2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úrodachatrný (opotrebovaný): chatrné oblečeniechabývetchýnedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomostislabýexpr.: úbohýmizernýpramizernýžobráckyprabiednykniž. zastar.: mizeráckymizeráblpejor.: všivavývšivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý životexpr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobokkniž. dezolátnyexpr.: žalostnýprebiednyúbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledokexpr.: psípsovskýpsotný

    p. aj slabý, zlý

    3. p. chudý 4. p. bezmocný 2


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízonablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízkunablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďalekonaporúdziporuke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zemhneďtesnebezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipakúsok: kúsok pod vrcholom je chataexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: má blízučko, blízunko do školyexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potokfraz.: na dohodenie kameňomna skok

    2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízonablízkuneďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďalekofraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermitesnebezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišliexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

    3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízoneďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňav blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký parkpri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatukniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mestazried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký táborexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa


    blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostrednýneďalekýneširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký lesskorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosťdohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom časeexpr.: blízučkýblízunký

    2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďalekýpokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuznýdôverný: dôverný priateľsympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvílepríbuznýspriaznenýspríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené dušesesterskýbratský: sesterská organizácia, bratský národpodobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostrednýtesnýúzkypriamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontaktexpr.: blízučkýblízunkýblízulinký


    blúdiť 1. meniť smer (pohľadu, myšlienok a pod.) • behaťpobiehaťkniž. zastar. tekať: oči mu blúdili, behali; myseľ blúdi, behá; spomienky blúdili, pobiehalitápať (byť v neistote): blúdiť, tápať v pochybnostiach

    2. p. túlať sa 1 3. p. mýliť sa


    brezivý odb. (iba v ženskom rode brezivá; oplodnená, čakajúca mláďa; o samiciach zvierat): brezivá ovcateľný (o krave) • kotný (o ovci, mačke) • prasný (o svini) • žrebný (o kobyle) • nár.: nahúkanýnabehanýnalámanýnabraný


    cela malá tmavá obytná miestnosť so skromným zariadením: mníšska, väzenská celaizbicakomôrka: opát zašiel do svojej izbicezastar. temnicakobka (tmavá klenutá cela): kobky pre odsúdených


    cieľ 1. zmysel, ku ktorému smeruje istá činnosť; ideálny stav, ktorý sa má dosiahnuť • účel: cieľ, účel nášho úsilia; cieľ, účel našej cestyúmyselzámer: mať pevný zámerpredsavzatie: mať životné predsavzatiakniž. méta: klásť si vysoké métyideál (cieľ ako predmet túžby): cestovanie je môj nesplniteľný ideálzacielenie

    2. predmet, ktorý sa má zasiahnuť • terč: pohyblivý cieľ, terč


    cieva rúrka v živočíšnom al. rastlinnom organizme rozvádzajúca krv al. výživné látky: systém cievžila: podrezať si žily; listové žilyanat.: vénatepnaartéria (cieva odvádzajúca zo srdca okysličenú krv) • kanálik: kanáliky v stonke


    clivý vyjadrujúci smútok a túžbu • melancholický: clivá, melancholická pieseňnostalgický (vyjadrujúci túžbu po niečom minulom al. vzdialenom): nostalgická nálada; nostalgické spomienkyzádumčivýsentimentálnykniž. sladkobôľny: zádumčivý pohľad; sentimentálne, sladkobôľne veršekniž. tklivýkniž. zastar.: tesknýtesklivý: tklivý, teskný hlas huslísmutnýotupný (plný clivoty, nečinnosti): smutné, otupné odpoludnieexpr. rozclivený

    p. aj smutný


    čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom časedoba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová dobaobdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobieetapa: etapa životafázaštádium: fáza, štádium, čas dozrievaniaéra: kresťanská éraepocha: nová historická epochavek (obdobie niečím typické): atómový vekkapitola: kapitola dejín životalehota (určený čas): čakacia lehotatermín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termínhodina: hodina odchoduzastar. zrok: blíži sa zrok voľby

    2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čiaspomery: pominuli ťažké pomeryokolnosti: mimoriadne okolnostisituácia: životná situáciarok: študentské rokydeň: vojnové dni

    3. p. počasie


    časový 1. týkajúci sa času • temporálny: časová, temporálna súvislosť; časové, temporálne spojkychronologický: časová, chronologická postupnosť

    2. príznačný pre istú dobu • dobovýaktuálny: časové, dobové otázky, témy


    červeno, star. i červene majúc červenú farbu, na červenú farbu, červenou farbou • načervenodočervena, pís. i na červeno, do červena: červeno, načerveno namaľované pery; pri vode sa opálili dočervenačerešňovodočerešňovavišňovodovišňovamalinovodomalinova, pís. i do čerešňova atď. (červeno, dočervena ako čerešňa, ako višňa, ako malina): čerešňovo, malinovo, domalinova sfarbené lícakrvavokrvavočervenodokrvava, pís. i do krvava (červeno, dočervena ako krv): krvavo, dokrvava zapálené zorekarmínovorubínovovínovodokarmínovadorubínovadovínova, pís. i do karmínova atď. (červeno, dočervena ako karmín, ako rubín, ako červené víno): karmínovo, rubínovo zapálené lícapurpurovošarlátovodopurpurovanapurpurovodošarlátovanašarlátovo, pís. i do purpurova atď. • kniž. nachovodonachova, pís. i do nachova (červeno, dočervena ako purpur, ako šarlát, červeno s fialovým odtieňom): purpurovo, šarlátovo, donachova zafarbená látkahrdzavodohrdzavanahrdzavoryšavodoryšavanaryšavo, pís. i do hrdzava, na hrdzavo atď. (červeno ako hrdza): dať si zafarbiť vlasy nahrdzavo, dohrdzava, naryšavo; hrdzavo, ryšavo zafarbené vlasytehlovodotehlovanatehlovo, pís. i do tehlova, na tehlovo (červeno ako tehla): tehlovo, dotehlova natretý plotbledočerveneslabočervenečervenastočervenavočervenkavočervenkastodočervenastadočervenavadočervenkavadočervenkastanačervenkavonačervenkasto, pís. i do červenasta, na červenkavo atď. (trocha červeno, s odtieňom dočervena): červenkavo upečené mäso, opáliť sa dočervenkastaexpr.: červenučkočervenunkočervenuško: červenučko zapálená pokožka

    porov. aj červený


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    čierno, star. i čierne 1. majúc čiernu farbu, farbu ako sadza, na čiernu farbu, čiernou farbou (op. bielo) • načierno, pís. i na čierno (op. nabielo) • dočierna, pís. i do čierna (op. dobiela): čierno, dočierna sfarbené obočie; natrieť lavicu načiernotmavonatmavodotmava, pís. i na tmavo, do tmava: tmavo, natmavo natretá polička

    porov. aj čierny 1

    2. z tej horšej stránky (op. ružovo) • chmúrnochmúrnepochmúrnetemnotemne: všetko vidíš čierno, chmúrne, temnebeznádejnepesimisticky (op. optimisticky) • skepticky: vyzerá to s nami čierno, beznádejne; na všetko sa pozerá pesimisticky, skepticky


    čiže 1. vyjadruje priraďovací vzťah, vzťah totožnosti medzi dvoma členmi, z ktorých druhý istým spôsobom vysvetľuje, objasňuje význam prvého člena • to jest (skr. t. j.): nastáva znehodnotenie papierových peňazí, čiže, t. j. infláciatedatotižtotižto: v dvadsiatych a tridsiatych rokoch, teda v období medzi dvoma vojnami; cez víkend, totiž, totižto v sobotu pôjdeme na výleta tonespráv. a síce: zdravý človek má vyvinutých päť zmyslov, a to zrak, sluch, hmat, čuch a chuťalebo: import alebo dovoz by mal byť nižší ako vývoz

    2. p. ale 2


    ďalekohľad optický prístroj na zväčšovanie vzdialených predmetov: vojenský ďalekohľadhovor. zastar. kuker: v divadle pozerať kukeromastron. reflektor (zrkadlový ďalekohľad) • fyz. teleskop (hvezdársky ďalekohľad) • opt. triéder (dvojitý ďalekohľad)


    daný 1. ktorý práve jestvuje • jestvujúciexistujúci: za daných, jestvujúcich okolností; v daných, existujúcich podmienkach nie je možné konať inaktentoterajšíprítomnýsúčasnýmomentálny: tento, terajší, prítomný stav vecítaký: za danej, takej situácie

    2. p. určitý 2


    decht tmavá kvapalina získaná z organických látok a používaná na impregnáciu, lepenie a pod. • hovor. tér: kamenouhoľný decht, tér


    divadlo 1. inštitúcia na predvádzanie dramatických diel; budova, miesto na ich predvádzanie: Slovenské národné divadlo; stretli sme sa pri divadlezastar. teáter: chodili spolu do teátrascéna: bábková scénaštúdio (študijné a experimentálne divadlo): Štúdio Novej scényčinohra (na predvádzanie slovesných dramatických diel): v činohre uvádzajú Čechovaopera (na predvádzanie hudobnodramatických diel): v opere je premiéra Aidyopereta (na predvádzanie hudobno-slovných diel) • varieté (na predvádzanie tanečno-speváckych výstupov) • kabaret (na predvádzanie tanečno-hudobných, humoristických al. artistických programov)

    2. p. príhoda 3. p. faloš


    dnešný 1. z dňa, ktorý práve je • hovor. dneskajšíčerstvý: dnešné, dneskajšie, čerstvé správy; pečivo je dnešné, dneskajšie, čerstvé

    2. týkajúci sa súčasnosti, dneška • súčasnýterajší: dnešná, súčasná doba; dnešná, súčasná, terajšia generáciahovor. dneskajší: dneskajší svetkniž. prítomný: prítomný človek

    p. aj súčasný


    dnešok 1. dnešný deň • hovor. dneskajšok: kúpiť mlieko na dnešok, na dneskajšok

    2. časy, v ktorých žijeme • súčasnosťprítomnosť: nestará sa o dnešok, súčasnosť, prítomnosťterajšok: terajšok rozhoduje o budúcnostihovor. dneskajšokkniž. prítomno


    dotknúť sa 1. uskutočniť bezprostredné spojenie dotykom • zachytiť: dotknúť sa plecom steny; zachytiť rukou operadlo stoličkyzavadiťzasiahnuťzačiahnuťobtrieť sa (mimovoľne sa dotknúť): zavadiť lakťom o skriňu; začiahlo, zasiahlo ho padajúce skáliehmatnúť: hmatol si rukou vlasyšport. tečovať: hráč tečoval loptou bránkukniž. tknúť sa: koláča sa ani netkolnár. týknuť sa

    2. stručne, letmo povedať, napísať čosi o niečom • spomenúťzmieniť sa: niektorých otázok sa len dotkli, iné prediskutovali; spomenúť význam kongresu, zmieniť sa o význame kongresunaraziť: v prednáške narazil na viacero problémovurobiť zmienku/narážku: o potrebe ochrany života urobil len malú zmienku

    3. p. zasiahnuť 1, uraziť1


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    dynamický ktorý zahŕňa, prejavuje pohyb, zmenu, silu • hybný (spôsobujúci pohyb, vývin; op. statický): dynamický, hybný faktor; dynamické, hybné silypohyblivýrýchly (op. pomalý): pohyblivá, rýchla hra; pohyblivý, rýchly hráčtemperamentnýenergickýživý (prejavujúci temperament, energickosť): temperamentná, energická osobnosť; temperamentná, živá hudba; živý tanec, živé rozprávanierezkývrtký


    hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamalostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedločervenať sapýriť sa: môžu sa červenať za ten činzastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriťzastaráv. stiesňať sa (Tajovský)byť v rozpakoch/v pomykoverozpakovať saokúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citovpohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!


    heslovitý majúci charakter hesla, stručne vystihujúci podstatu • tézovitý: pripravil si heslovitý, tézovitý prejav; heslovitý, tézovitý konspektskratkovitýstručný (podaný v skratke): skratkovité, stručné poznámky z prednášky; stručné výpiskynáznakovitýnáznakový (vyjadrený len v náznakoch, nie podrobný, nie vyčerpávajúci): náznakovité formulácie

    p. aj stručný


    hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavouexpr.: kotrbamakovica: tvrdá kotrba, makovicalebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebkuhovor. pejor.: gebuľagigaňagegyňadrgaňagriňagrňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grinipejor.: tekvicalebeňlebeňa: dostať po lebeni

    2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavurozumum: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na umintelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemernýmyseľ: bystrá myseľmozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozogsúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: ten má fifika

    3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2


    hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

    2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

    3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

    4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


    hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    hnisavý tvoriaci, obsahujúci hnis • zahnisanýzhnisanýkniž. jatrivý: hnisavá, zahnisaná, zhnisaná, jatrivá ranahovor.: nazbieranýzozbieraný: nazbierané vyrážkymokvavýtečúci (ktorý mokvá, z ktorého tečie hnis; obyč. o rane) • expr. zahnojenýnár. zhnojavený


    hocikto vyjadruje ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, ktorýkoľvek človek; nezáleží na tom, kto; expr. niekto bezvýznamný • hocktoktokoľvek: prihlásiť sa môže hocikto, ktokoľvek; on nie je hocktokaždýktorýkoľvek: na súťaži sa môže zúčastniť hocikto, každý; ktorýkoľvek z vás to mohol byťexpr.: kdektokadekto: kdekto, kadekto sa tam dostanevšelikto (vyjadruje mnohosť rozličných osôb): všelikto k nám prišiel gratulovaťhovor.: bárktobárskto: bárkto, bárskto by chcel o tom rozhodovaťten alebo onenten či onen: pomôcť môže ten či onenzried.: ledaktoktolenkoľveknár.: leciktotrebársktofraz.: čert alebo diabolčert-diabol


    homosexuál homosexuálny človek • pederasthrub.: buzerantteplýteploš


    homosexuálny sexuálne zameraný na osoby toho istého pohlavia; svedčiaci o takej náklonnosti: homosexuálne osoby; homosexuálne vzťahy, klubylesbický (o ženskej homosexualite): homosexuálny, lesbický párhrub.: teplýbuzerantskýslang. teplošský: teplý chlap; buzerantský, teplošský hlashrub. iron. prihriatyslang. nasladlý (pôsobiaci dojmom homosexuála)


    horúčka 1. telesná teplota nad 38 °C • hovor. teplota: mať horúčku, teplotu; vysoká horúčka, teplotaexpr. oheň

    2. p. nervozita


    hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávaťhromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetkoexpr. hromovaťzastar. hriemať (Krčméry)expr.: brýzgaťharusiťharušiťcifrovaťhovor. expr.: šľakovaťbohovaťstobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiškliaťpreklínaťkniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľajeexpr. zastar. teremtetovať

    2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúvanapomínaťvyčítaťdohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli tichoprekárať: žena ho tresce a prekáraexpr.: krstiťmydliťkresaťharusiťharušiťzvŕtaťhovor. zastar. štrôfaťhrub.: kefovaťďobaťďubaťsubšt. pucovať • zried. hriakať

    3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sapreviňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatikeprestupovať: prestupuje predpisy, zákon


    hriať 1. vydávať teplo: radiátor hrejepáliťexpr.: piecťpripekať (silno): slnko páli, pečie, pripeká

    2. robiť teplým, teplejším • zohrievaťohrievať: zohrieva, ohrieva, hreje si večeruprihrievať (trocha): prihrieva vychladnutú polievkuprehrievať (naskrze al. nad normálnu mieru) • rozohrievať: cvičenie ho rozohrievalovyhrievaťtemperovať (na istú, obyč. potrebnú teplotu): temperovanie vzduchuvykurovať (hriať kúrením): vykurovať izbu


    chudý ktorý je bez tuku al. má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôňasketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postavaodb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typštíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohyexpr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý) • suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieskaslabý (telesne) • schudnutýpochudnutýstenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobechudastý (mierne chudý) • expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťavychudnutýexpr.: vycivenýprepadnutýopadnutývpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvárexpr.: chudučkýchudunkýchudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvorexpr. kostnatýzried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé teloexpr.: zoschnutýzosušenývysušenýscvrknutýscivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenkapodvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudiaexpr. biednyprichudýpritenký (príliš chudý) • expr.: vybiedenývyškutený


    idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienkanápad (náhla idea): mať dobrý nápadplánzámerúmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmyselcieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovamipredstava: utopické predstavy

    2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobodyzásada: zásady demokraciepojem: pojem nekonečnapresvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia

    3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienkatéma: hlavná idea, myšlienka, téma filmunámet: námet skladby


    inklinovať kniž. mať náchylnosť na niečo • mať sklon: dedične inklinuje, má sklon k výtvarným prejavomkloniť sapridávať sa: kloní sa, pridáva sa k názoru opozíciemať tendenciuhovor. tendovať: má tendenciu, tenduje k chorobám, k tučnote


    ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovaťmať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestušnurovať cestu (opito ísť) • odchádzaťodoberať sabrať sapoberať saexpr.: pratať sapakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť saťahať (sa)hovor. expr.: štrachať satralákať satralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať saškarbaťšľampaťšmotkať sacabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť saterigať saredikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sašuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať satrmázgať satrmádzgať sadrgáňať sadrgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať satrieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiťcupkaťcupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkaťťapkaťtľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkaťhupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

    2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


    jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšenýkniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavenímtešiť saradovať sazried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechupren. žiariť: celá žiari šťastímexpr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviťoslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo


    južný typický pre juh; pochádzajúci z juhu • južanský: južný, južanský naturel; južná, južanská kultúratropický (pochádzajúci z trópov) • teplomilný (uspôsobený znášať teplé podnebie): tropické, teplomilné plody, rastlinyzastar.: poludňajšípoludný: poludňajšia časť mesta (Kalinčiak)


    kabinetný 1. odtrhnutý od života, nesúvisiaci s praxou (o človeku al. jave, veci) • kniž. salónny: kabinetný, salónny vedec, revolucionárabstraktnýteoretický: zaoberať sa kabinetnými, abstraktnými, teoretickými problémamiakademický: viesť prázdnu akademickú debatu

    2. p. vzorový


    kadidlo tropická živica šíriaca pri spaľovaní voňavý dym • tymiantemian: od oltára sa šírila vôňa kadidla, tymianu


    kelímok p. správ. téglik


    kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiťpreklínaťnadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadávahrešiť (hrubo): hreší ako paholokhromžiťexpr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadkykniž. klnúťhovor. expr.: bohovaťstobohovaťšľakovaťexpr. zastar.: žúriť (J. Kráľ)teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebufraz. brať meno Božie nadarmo


    kochať sa nachádzať záľubu, potešenie v niečom (obyč. pri pohľade na niečo) • expr.: pásť sapopásať safraz. pásť sa očami/pohľadom: kochá sa v kráse dievčaťa; pasie sa, popása sa na jeho rozpakoch; pasie sa očami, pohľadom na panoráme mestafraz. expr.: pásť si/popásať si oči/pohľad/zrak (na niečom, niekom) • tešiť savychutnávať (pri pohľade, myšlienke a pod. na niečo pekné, príjemné): tešiť sa pri pohľade na západ slnka, vychutnávať západ slnka; vychutnáva pocit víťazstvakniž. zastar. ľubovať sa (Vajanský)


    komédia 1. humorný dramatický útvar • veselohra: situačná komédia, veselohrafraška (hra s drsnou komikou): antické fraškyvaudeville [vysl. vódvil] (komédia so spevmi a tancami) • feéria (výpravná komédia)

    2. expr. nedôstojné, nevážne, falošné konanie, smiešny výjav • expr. fraška: celý zápas bol komédiou, fraškouexpr.: cirkusdivadloteáter


    kovať, kuť 1. údermi spracúvať kov: kovať, kuť železo, oceľvyklepávaťklepať: kladivom vyklepáva, klepe rozžeravené železoostriť (kovaním robiť ostrým): ostriť, kuť kosupokúvať: kladivom pokúva kosáktepať (obyč. ozdobne vytĺkať): tepať kov, mreže

    2. pripevňovať podkovu na kopyto koňa • podkúvať: kovať, kuť, podkúvať koňa


    krátko 1. s malým dĺžkovým rozmerom, na malú dĺžku (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): má krátko, nakrátko ostrihané vlasyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko, kratu(li)nko zastrihla do látkyexpr.: nakratučkonakratulinkonakratunkonakratuško: nakratučko ušitá sukňaprikrátko (príliš, veľmi krátko): prikrátko narezané dosky

    2. na krátky časový úsek, krátky čas, na krátky čas (op. dlho) • nakrátko (op. nadlho): krátko, nakrátko si zdriemoltesne: prišiel krátko, tesne pred ôsmouchvíľuchvíľkunachvíľunachvíľku, pís. i na chvíľu, na chvíľku: chvíľu, nachvíľku nás zdržalexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko sa ponoril pod hladinuexpr.: nakratučkonakratunkonakratulinkonakratuško: nakratunko vyšla z miestnostiexpr.: chvíľočkuchvílinkunachvíľočkunachvílinku: chvíľočku, nachvíľočku sa jej zdalo, že vidí matkunedlho (pomerne krátko): učiteľ začal skúšať nedlho po zvoneníprikrátko (príliš, veľmi krátko): do zimy je prikrátko, aby stihol postaviť strechufraz. na skok: zastavili sa tu iba na skok

    3. obsahujúc iba podstatné časti, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • nakrátkoskrátka: krátko, nakrátko, skrátka opísal celú situáciustručne: stručne porozprávala, čo sa jej stalolakonickyúsečne: lakonicky, úsečne odpovedal na otázkyexpr.: kratučkokratunkokratulinkokratuško: kratučko vyrozprávala svoj príbehfraz. v kocke: v kocke načrtol svoje predstavyjadrne (krátko a výstižne): jadrne podané učivostrohosucho (krátko a odmerane): stroho, sucho reagoval na pripomienky


    kresať 1. sekerou al. dlátom opracúvať • tesaťotesávaťokresávať: kresať, tesať, okresávať, otesávať drevo, mramorexpr. kreskať (jemne kresať) • vykresávaťvytesávať (opracúvaním pomocou dláta, sekery zhotovovať): vykresáva, vytesáva sochu z kameňa; vytesáva, kreše meno do kameňa

    2. trením vyvolávať iskry • vykresávaťroznecovať: kresať, vykresávať, roznecovať (ocieľkou) oheň

    3. p. cifrovať 2 4. p. hrešiť 2 5. p. cibriť


    kvapalina látka, ktorá má stály objem, ale ktorej tvar sa prispôsobuje tvaru nádoby • tekutina: hustá, riedka kvapalina, tekutina


    ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

    porov. aj ľahký 2

    2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

    4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

    porov. aj ľahký 3

    5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    6. porov. ľahký 4


    ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

    4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

    5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

    6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


    láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrýdobrosrdečnýdobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milývľúdnyprívetivýpríjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečnýteplýpriateľskýkamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežnýjemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivýmilosrdnýkniž.: milostiplnýmilostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonnýblahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovskýmaterinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


    lekár kto je odborne pripravený a oprávnený liečiť • hovor. doktor: ísť s dieťaťom k lekárovi, doktorovihovor., často pejor.: felčiarhovor. pejor. mastičkár (zlý lekár): je to obyčajný mastičkár, felčiarzastar. medikuszried. liečiteľ: je to dobrý liečiteľzastar. fyzikus (Jégé)odb. terapeut


    liečba odstraňovanie choroby, neduhu • liečenie: poranenie si vyžaduje dlhú liečbu, dlhé liečenieterapiaodb. medikácia


    malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosťdrobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzynízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnotyneveľkýnevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký platnezreteľnýnebadanýnebadateľnýnevýraznýneviditeľnýminiatúrnymikroskopickýhovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčikúzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzkakrátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrkyplytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jamanedostačujúcinedostatočnýslabýchabýexpr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útechazakrpatenýnedorastenýi expr. krpatýpren. expr.: trpasličípiadimužíckyškriatkovskýkolibričíliliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihyskromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plattesnýobmedzenýstiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnicešťúplyexpr.: šťúplučkýšťúpluškýkniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavuzanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná sumaexpr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsamizivýnepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenienepočetný: malá, nepočetná skupinkabagateľnýblšacíblšíexpr. halierový: bagateľný, blšací, halierový ziskhovor. pomenší: pomenšia izbakoľký-toľkýaký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilieexpr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchyexpr.: pramalýprimalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečoexpr.: maličkýmaličičkýmalinkýmalilinkýmalunkýmalulinkýmalučkýmalučičkýzried. malučenkýnár. malušký

    2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelýpráv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detímladý: mladý vlčiakhrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

    p. aj nedospelý

    3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný


    materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mliekohovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty

    2. pripomínajúci matku • materinskýláskavýnežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďomstarostlivý: starostlivá opatera

    3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadolpôvodnýzákladný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunkyvýchodiskovýpren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu


    mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

    2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

    3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


    milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

    2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

    3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

    4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

    5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


    moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný) • súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikoudnešnýterajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstvanový (op. starý): moderný, nový veknovodobýnovoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejinyhypermodernýsupermodernýultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umeniepriekopníckypokrokovýprogresívnyavantgardnýavantgardistickýkniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umeníhovor. novotnýzastar. novosvetský

    2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný) • módny: kúpiť si moderný, módny klobúksúčasný: oblečený v súčasnom štýleterajšídnešný: terajšie, dnešné smery v hudbehypermodernýsupermodernýultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesyavantgardnýavantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy


    modrý ktorý má farbu ako jasná obloha • belasýkniž. siný: šaty modrej, belasej farby; plaviť sa po sinom mori; od zimy má belasé, siné peryjasnomodrýjasnobelasýkniž.: blankytnýazúrový (s jasným odtieňom): jasnomodré, jasnobelasé kvety nezábudky; blankytná, azúrová oblohabledomodrýbledobelasýsvetlomodrýsvetlobelasýslabomodrýslabobelasý (s bledým odtieňom): bledomodré, svetlomodré oči; bledobelasý, svetlobelasý dym; slabomodré, slabobelasé očné tienenebovýnebovomodrýnebovobelasý (so svetlým a jasným odtieňom ako farba neba): prsteň s nebovým, nebovomodrým, nebovobelasým očkomnevädzovýnevädzovomodrýnevädzovobelasýpoet. nevädzí (s farbou nevädze): nevädzová, nevädzovobelasá látkatmavomodrýtmavobelasýkniž.: temnomodrýtemnobelasý (s tmavým odtieňom): tmavomodrý, tmavobelasý oblektuhomodrýtuhobelasýsýtomodrýsýtobelasýultramarínový (s výrazným, intenzívnym odtieňom): maliar namiešal tuhomodrú, tuhobelasú, sýtomodrú farbu; ultramarínové stenyindigový (s veľmi tmavým odtieňom ako indigo): indigové nohaviceoceľovýoceľovomodrýoceľovobelasýkobaltový (s farbou ocele, kobaltu, t. j. s tmavým a sivým odtieňom): pred búrkou sú na oblohe oceľové, oceľovomodré mraky; kov s oceľovomodrým, oceľovobelasým, kobaltovým leskomslivkovýslivkovomodrý (s farbou slivky): slivkový, slivkovomodrý kostýmsivomodrýsivobelasýšedivomodrý (so sivým odtieňom) • striebrobelasý (so strieborným odtienkom) • nezábudkový (farby nezábudky) • zafírovýzafírovomodrý (s farbou zafíru): zafírový, zafírovomodrý šperkmodrastýmodravýnamodrastýnamodravýbelastý (mierne sfarbený do modra, s odtienkom modrej farby): ranný opar má modrastý, modravý, namodrastý nádychexpr.: modručkýmodrunkýmodrulinkýbelasučký

    p. aj modrastý


    myšlienka 1. produkt ľudského myslenia • kniž. idea: vyjadrovať myšlienky, idey prostredníctvom reči

    2. obsahové zameranie umeleckého diela • idea: kniha nemá myšlienku, ideunámettéma: námetom, témou symfónie je boj dobra a zla

    3. p. nápad 1 4. p. úmysel 5. p. zásada


    náboženský ktorý súvisí s náboženstvom al. s cirkevnou náukou: náboženské presvedčenie, náboženská extáza, náboženská neznášanlivosťduchovný (op. svetský): náboženská, duchovná poéziakniž. religiózny: religiózna výchova, religiózny motív básnekniž.: konfesionálnyzried. konfesijný: konfesionálna príslušnosť; konfesionálne, konfesijné sporycirkevný (súvisiaci s cirkvou): cirkevný rozkol, obradbohoslovnýbohoslužobnýteologický: bohoslovná, bohoslužobná, teologická literatúrakniž. sakrálny: sakrálny charakter výtvarného umenia


    námet 1. okruh javov, skutočností, ktoré istý autor tvorivo spracúva • téma: námet, téma skladby, básnelátka (slovesný materiál): látka na novelumyšlienkaidea: objavné umelecké myšlienky, idey

    2. p. návrh


    napríklad nadväzuje na kontext a pripája aktuálny výraz; uvádza vysvetlenie k známemu textu alebo vypočítavanie • povedzmedajme tomu: išiel by som napríklad, povedzme do kina; začneme dajme tomu o piatej; z ihličnatých stromov u nás rastie napríklad, povedzme smrek, jedľa, borovicateda: venujme sa teda tomuto problémulenhovor.: taktakto: všimnime si napríklad, len výsledky volieb; A tak, takto sto korún by ti nestačilo?zastar. príkladmo


    násilie 1. použitie donucovacích prostriedkov (obyč. fyzických) proti niekomu • násilenstvonásilnosť: ak nepomôže presviedčanie, použijeme fyzické násilie, násilenstvoteror (najostrejšia forma násilia): vládnuť teroromterorizmus

    2. výbuch agresívneho správania, najmä v súvislosti s negatívnou spoločenskou zmenou • násilenstvonásilníctvo: ulice tých dní boli plné násilia, násilenstva, násilníctvahrôzovládakrutovládaterorterorizmus (vláda násilia): v krajine panovala hrôzovláda, krutovláda; vládol tam teror


    násilník kto sa dopúšťa násilia: prejavil sa ako násilník a pijansurovecukrutníkkniž. hrubec (Tatarka)expr. grobian: správať sa ako grobianexpr. zried. suroň (Krno)pejor. pištoľník (ozbrojený násilník) • terorista (osoba uskutočňujúca teror) • pejor.: barbarrabiátrabiátniksubšt. hulvát


    nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí al. v časovej postupnosti (op. predchádzajúci) • ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom rokudruhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiťbudúcinastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde otepleniekniž. následný: prejavili sa následné dôsledky chorobychem. al. pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia

    2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod. • takýtotento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr… ; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk


    natenko, pís. i na tenko na tenké kúsky; na malú hrúbku (op. nahrubo) • tenko (op. hrubo): natenko, tenko pokrájané rezance; chlieb natenko, tenko natrela lekváromjemnenajemno, pís. i na jemno: jemne, najemno pokrájaná šunkaexpr.: natenučkonatenunkonatenulinkonatenuško, pís. i na tenučko atď.: natenučko, natenunko nastrúhaný syr


    náuka súhrn názorov • učenie: kresťanská náuka, kresťanské učenieteória (zovšeobecnený, vnútorne usporiadaný súbor poznatkov): fyzikálna teória, náuka


    náznak čiastočné prejavenie sa niečoho • príznak: náznaky, príznaky búrkyznak: znaky strachuznámka: ukázali sa prvé známky odporuznamenie: horúčka je znamením chorobykniž. symptóm: symptómy hystérielek. syndróm (súhrn príznakov charakterizujúcich istú chorobu): syndróm mongolizmuzáblesk: na tvári sa zjavil záblesk úsmevutieň: v očiach má tieň smútkuprídych: prídych irónie v hlasepríchuť: v jeho slovách bola príchuť trpkostizávan: závan vône lesaiskralúč (náznak niečoho pozitívneho): iskra, lúč nádejenádych: nádych nedôveryodtieňodtienok: odtieň, odtienok výčitkyprízvuk: veliteľský prízvuk v hlasezafarbenieladenieráz: lyrické zafarbenie, ladenie básnetón: žartovný tónnábehtendencia: nábeh na riešeniekniž. zásvitzastar. zádych (Kukučín)zastar. zried.: nápoveď (Hviezdoslav)názvuk (Chorvát)


    názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľadmienka: držať sa svojej mienkyúsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o vecipresvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčeniezmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľaniahovor. teória: má na to svoju teóriukniž. nazeranie (Šoltésová)predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavustanoviskopostoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci?pohľad: realistický pohľad na udalostihlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlasobraz: utvoriť si obraz o svetezásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásadyhypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)


    neduživý trpiaci (dlhodobejšou) chorobou, náchylný na choroby; fyzicky slabo vyvinutý; svedčiaci o tom • chorľavýchudorľavý: neduživé, chorľavé, chudorľavé dieťa; neduživý, chorľavý výraz tváre; bez slnka vyrastú iba chudorľavé rastlinkyexpr.: dengľavýmľandravý: neduživé, dengľavé, mľandravé telokniž. nezdravistý: mať nezdravistý výzorslabýútlytenkýexpr. cintľavý (z hľadiska fyzickej stavby): neduživé, slabé jedince v prírode zahynú; chémia spôsobuje, že porast v lese je útly, tenký, cintľavýnár. chymražný


    neha kniž. citová plnosť • nežnosť: matkina tvár plná nehy, nežnostimilota: predstierať milotumäkkosť: v hlase mal mäkkosťteplota: teplota úsmevuprítulnosť: detská prítulnosťláskavosť


    nejasný 1. ktorý nie je (dosť) dobre vnímateľný, najmä zrakom a sluchom (op. jasný, zreteľný) • temnýtmavýšpinavý (o nejasných farbách, ich odtieňoch; op. žiarivý, svetlý) • nezreteľnýrozplývavý: v diaľke vidno nejasné, nezreteľné obrysy hôr; vydával nejasné, nezreteľné zvukynevýraznýmdlý (ktorý nemá vyhranenú, presnú podobu; op. výrazný): bábätko má ešte nejasné, nevýrazné črty tváre; usmieval sa na mňa mdlým úsmevomrozmazaný (o fotografii): pozadie na fotografii je rozmazanézrnitý (o televíznej obrazovke) • zastretý: spievala nejasným, zastretým hlasomzamračenýzatiahnutý (o oblohe)

    2. nie dosť jednoznačný, významovo nie presne určený (op. jasný, zreteľný) • nezreteľný: hovoríš vždy v nejasných, nezreteľných náznakochnepresnýneurčitýhmlistýmatný: na detstvo mi zostali iba nepresné, neurčité, hmlisté spomienky; o budúcnosti mám iba hmlisté, matné predstavynevyhranený (bez presných ohraničení): zaujať nevyhranený postojnezrozumiteľný (op. zrozumiteľný): nepochopil som tvoj nezrozumiteľný výkladdifúznyrozptýlený (o myslení) • neartikulovaný (nezreteľne členený na hlásky): vydávať neartikulované zvukynejednoznačnývágnydvojznačnýdvojzmyselný (ktorý sa dá rozlične, dvojako chápať, vysvetľovať): definícia nesmie byť nejasná, nejednoznačná; slovo má nejasný, dvojznačný, dvojzmyselný význampopletenýpomotanýzmotanýprekrútenýhovor. skomolený (bez logickej následnosti): skomolené, popletené vysvetlenieneujasnený (nie do konca, úplne premyslený): mať neujasnené plány do budúcnostinevyjasnenýnevyriešený (bez konečného rozhodnutia): nevyjasnená, nevyriešená situácia


    nesloboda1 úplný nedostatok slobody • poroba: žiť v neslobode, v porobeútlak (násilné obmedzovanie, potláčanie ľudských práv a slobôd): zbaviť sa útlakuzávislosť (stav, keď niečo, niekto od niečoho, niekoho závisí; op. nezávislosť) • kniž. nevoľaexpr. otroctvo (úplná závislosť): duchovné otroctvopoddanstvo: ľudia žili v ponižujúcom poddanstvepodručie: byť v područípubl. pejor. vazalstvokniž. jarmokniž.: temnotemnota: obdobie temna


    nežný 1. vonkajším vzhľadom, obyč. súladnými tvarmi, malou intenzitou, príjemným zafarbením (o hlase) vyvolávajúci pocit nehy • jemnýkrehký: pobozkal jej nežnú, jemnú rúčku; pozoroval nežný, krehký profil detskej tváre; prehovorila jemným, krehkým hláskomútlydrobný: nežné, útle, drobné detské tielkokniž. subtílny: subtílna postavaslabýtichý (o hlase) • expr. prenežný

    2. plný citu, citovosti; svedčiaci o tom (op. drsný) • jemnýjemnocitný: nežná, jemná dievčina; nežné, jemnocitné slováláskavýláskyplný (naplnený láskou): láskavá mať; láskavé, láskyplné pohladeniecitlivý (op. necitlivý): citlivý mladíkmäkký (plný mäkkosti, poddajnosti): má nežné, mäkké srdceteplýpreteplený (plný vrúcneho citu, priazne k niekomu): pozrel na ňu teplým pohľadom; nežné, teplé slováušľachtilý (plný šľachetnosti, vrúcnosti): prejaviť navonok nežné, ušľachtilé cityroznežnenýexpr. prenežnýsentimentálny (priveľmi naplnený citom): roznežnené, prenežné oči; sentimentálne piesne


    niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbteexpr.: teperiťterigaťtrepaťvliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnicenosiť (opakovane, viac ráz)

    2. prichádzať s niečím • prinášaťdonášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správynosiť (opakovane, viac ráz)

    3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromybrať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôduzanášaťodnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na severstrhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebounosiť (opakovane, viac ráz)

    4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

    5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajúklásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

    6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť


    niesť sa 1. pomaly sa pohybovať • vznášať sa: nesie sa, vznáša sa za ňou vôňanadnášať sa (obyč. na povrchu niečoho): čln sa nadnáša na vodetenúť (na vode)

    p. aj šíriť sa

    2. expr. ísť ľahkým, svižným krokom • kráčať: niesla sa hrdoexpr. vykračovať (si): pyšne si vykračovalexpr. nosiť savznášať sa: graciózne sa vznášala sálou, nosí sa ako kráľovná


    no 1. vyjadruje pohrozenie • nonopozor: No, nono, pozor, nesmieš skočiť!

    2. vyjadruje váhanie, rozpaky, uvažovanie, pohŕdanie, znevažovanie a pod. • nužmno: No, nuž, už by sme mali ísť. No, mno, myslíš, že je to dosť?

    3. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, výzvu a pod. • noženolen: No(že), nolen, daj sa už do práce!nužtakteda: Nuž, tak, teda poďme, aby sme neprišli neskoro!hovor. taže: Taže, dajte mi už pokoj!

    4. p. áno 5. p. ale 1, však 1


    nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupyexpr.: vláčiťteperiťterigaťredigaťredikaťtrepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvoraexpr.: zvláčaťzvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlneroznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštuvynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalukraj. nanášať

    p. aj niesť


    nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíkyexpr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)


    obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románehovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detíkresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, maliebpodoba: pozerá na svoju podobu v zrkadleodrazzrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otcazastar. vyobrazenie

    2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvártvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobímpanorámakniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatierpodoba: zážitky sformoval do hudobnej podobyrázcharakterpovaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasnápubl. imidž: zmeniť si imidž

    3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúťexpr.: divadloscénateátercirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

    4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

    5. p. metafora


    obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho • náplň: obsah, náplň vriec, fliaš

    2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania • zmyselvýznam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, významnáplň: náplň práceideamyšlienka: idea, myšlienka dielanámettéma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom

    3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho • zhrnutie: obsah, zhrnutie článkuresumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku) • hist. regest (obsah listiny) • výťah (zhustený obsah): výťah z referátu


    odborný ktorý sa týka istého odboru, istých odborov; ktorý pochádza od odborníka (op. neodborný): odborný výraz; odborný výkladšpeciálnyšpecializovaný (obmedzený iba na istú oblasť, na istý odbor): odborný, špeciálny lekár; špecializovaný časopisterminologický (ktorý obsahuje odborné výrazy): odborný, terminologický slovníkkvalifikovanýhovor. fundovaný (podopretý vedomosťami v danom odbore; op. neodborný, expr. fušerský): napísať kvalifikovaný, fundovaný posudokexpertnýexpertíznyznalecký: expertný, znalecký posudokpejor. odbornícky (zaťažený jednostranným pohľadom odborníka): písať príliš odborníckym štýlomhovor. expr. fachmanský


    ohraničený ktorého priestorové rozloženie, rozsah, intenzita al. trvanie sú určené istými hranicami (op. bezhraničný, bezmedzný) • vymedzenývyhranenývyhradený: pohybovať sa v ohraničenom, vymedzenom, vyhranenom priestore; mať vymedzenú, vyhradenú právomocobmedzený (op. neobmedzený): pohybovať sa ohraničenou, obmedzenou rýchlosťou; pomáhať v rámci svojich obmedzených možnostíkniž. limitovaný (ktorý nemožno prekročiť): limitovaný rozsah diela; limitované cenykonečný (nachádzajúci sa na hranici, obyč. z časového hľadiska; op. nekonečný): každý život je ohraničený, konečnýuzavretý (o priestore): ohraničené, uzavreté územiemalý (op. veľký, široký): mať ohraničený, malý vplyvtesnýstiesnený (hranicami brániaci vo voľnom pohybe; op. voľný): tesný, stiesnený výbehúzkyšpeciálny (obyč. čo sa týka rozsahu; op. široký): úzky, špeciálny pojem; ohraničená, úzka oblasť záujmu; zišla sa tu užšia spoločnosťkniž. oklieštenýpren. okyptený (ktorý má určené príliš malé hranice): oklieštená, okyptená výroba; oklieštená moc


    ohrievač zariadenie na ohrievanie • ohrievadlo: ohrievač, ohrievadlo vodyzahrievač: zahrievač vzduchutech. zohrievač: rúrkový zohrievačteplomet (ohrievač vzduchu) • bojler (prietokový ohrievač): plynový bojler


    okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácuotáľaťodkladaťodsúvaťodďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveďváhaťmeškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!rozpakovať sazdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponukuokúňať saostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať safraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kašeonačiť sanár.: hákliť saobškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!vykrúcať savytáčať savyhovárať sahovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavoniž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Čo sa ondieš?


    organizmus každý živočích al. rastlina; súhrn buniek al. všetkých telesných orgánov zabezpečujúcich životné funkcie • biol. jedinec (jednotlivý organizmus): vlastnosti, ktorými sa vyznačuje každý živočíšny i rastlinný organizmus, jedinectvor: jednobunkový organizmus, tvortelo: môj organizmus, moje telo neznesie veľkú záťažkniž. ústrojenstvo: telesné ústrojenstvo


    patetický plný pátosu (o človeku a jeho prejavoch) • nadnesenýzveličený: patetická, nadnesená, zveličená reč; nadnesené, zveličené gestáprehnanýprepiaty: patetický, prehnaný výstup; byť v prejave patetický, prepiatyvzletnýnadšenývzrušenýkniž. vznosný (plný nekontrolovaného citového vzplanutia, vzrušenia): na jazyk mu prichádzali samé patetické, vzletné, nadšené slová; patetický, vzrušený prednes (op. civilný) • trocha pejor. teatrálnydivadelný (zveličený a štylizovaný ako v divadle): teatrálny, divadelný tón v hlase; teatrálne, divadelné gestákniž. vozvýšený (Vajanský, Matuška)prepatetizovaný


    plávať pohybovať sa po vode (o plavidlách) • plaviť sa: loď už dva dni plávala, plavila sa po rozbúrenom morikniž. brázdiť: čln brázdi hladinuplachtiť (plávať na plachetnici) • kniž., obyč. poet. pluť: v diaľke pluje loďpoet. tenúť (byť unášaný vodným prúdom)


    pohlavný týkajúci sa pohlavia, súvisiaci s pohlavím • sexuálny: pohlavný, sexuálny život; sexuálne problémytelesnýintímny: telesné obcovanie; telesná náruživosť; telesný, intímny pomer, stykodb. venerický: odborník na pohlavné, venerické chorobyrozmnožovacíbiol. generatívny: rozmnožovacie, generatívne bunkyodb. genitálny


Pozri výraz TE v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV