Synonymá slova "tam" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 36 výsledkov (1 strana)

  • preč 1. vyjadruje vzdialenie, vzďaľovanie sa z doterajšieho miesta • hovor. expr. het: Daj to preč, het!hovor. expr.: včertydočertadopekla, pís. i do čerta, do pekla: pobral sa včerty, dočerta, dopeklahovor. expr.: dokeludohájadofrasadoparomadošľaka, pís. i do kelu, do hája, do frasa, do paroma, do šľakahrub. doboha: Choď dokelu, dohája, dofrasa, doparoma, došľaka!nár. tahet (Karvaš)von (vyjadruje vzdialenie z vnútorného priestoru): musí ísť odtiaľ von

    2. expr. vyjadruje neprítomnosť, stratu, zmiznutie, poškodenie, zničenie niečoho • hovor. expr. tam: vlak už bol preč, tamhovor. expr.: fučhet: nervy mám z toho fuč, hethovor. expr.: včertyv keliv háji: a dobrá povesť je včerty, v keli, v hájivulg. v ritinár. tahetsubšt. v kýbli

    3. p. marš2, von 2


    tam 1. ukazuje al. odkazuje na vzdialené miesto (op. tu) • hovor. tamto (op. tuto): tam, tamto na poličke sú kľúčehovor.: henhentam: hen, hentam sa čosi hýbeexpr.: tamhľatamtohľa: tamhľa, tamtohľa ktosi sedínár.: heno (F. Hečko)tamo (Vajanský)tamok (Hviezdoslav)tamtoka

    2. ukazuje al. odkazuje na smer na vzdialené miesto (op. sem) • ta: išiel tam, ta horehovor.: henhentam: choďte hen, hentam do toho domunár. tamtoka

    3. hovor. (s odtienkom záporného hodnotenia) zdôrazňuje výraz, ku ktorému patrí • len: kto by tam, už jedol také hrušky; ktože ho len vie

    4. p. preč 2


    marš2 vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu!zmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť!hovor. expr.: kuškušte: Deti, kuš domov!fraz. strať(te) sa mi z očívon (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím!fraz.: choď/choďte do čertachoď/choďte v čertychoď/choďte do peklachoď/choďte do frasachoď/choďte mi z očítam sú dvere


    von 1. smerom z vnútra, z nejakého uzavretého priestoru, smerom do vonkajšieho priestoru, na vonkajšiu stranu (op. dovnútra, dnu) • dovonkadovonku: išiel trochu von; ostré klince trčia dovonka, dovonku, vonhovor.: vonkavonká: vyšli vonka, vonká, aby sa prevetralizried.: navonnavonoknár. tavon

    2. vyjadruje vzdialenie z istého, obyč. známeho prostredia • preč: žiada sa mu von, preč, niekde do hôrnár. tavon

    3. vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho z miestnosti, na vyhnatie niekoho • trocha hrub. marš: Von, marš odtiaľto!prečber saberte saexpr.: prac sapracte sa: Preč, ber(te) sa stadiaľto!expr.: strať sastraťte sazmiznizmiznitehovor. expr.: vypadnivypadnite: Strať sa, zmizni, vypadni, nech ťa tu už nevidím!fraz. Tam sú dvere!

    4. p. vonku 5. p. z 1


    dnu 1. do vnútorného priestoru, do vnútornej časti, do vnútrajška (op. von) • dovnútradonútra: chlapci vošli dnu, dovnútra; poď donútrahovor.: dnukadnuká: choď dnuka, dnuká, aby si neprechladolhovor.: tamdnu (Timrava)tadnu (Rázus)

    2. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti (op. vonku) • vnútri: dnu, vnútri je teplejšiehovor.: dnukadnuká: chlapci sa hrajú dnukahovor. tamdnu: tamdnu nie je nikto


    tamdnu 1. p. dnu 1, 2 2. p. vnútri 1


    vnútri 1. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti, vo vnútrajšku (op. vonku) • dnu: vnútri, dnu je teplohovor. tamdnu: tamdnu je úplné tichozvnútraznútra: jablko je zvnútra, znútra červavéhovor.: dnukadnuká: dnuka sa nemusíš tak teplo obliecťhovor.: zdnukanár:. zdnukázdnuky: dom je zdnuka hotovýnespráv. vo vnútri

    2. p. v 1


    dolu 1. smerom na miesto položené nižšie, nízko (op. hore, dohora, nahor) • dolenadol: dolu, nadol išli veľmi rýchle; po lane sa spúšťal dole, nadolpoet.: dolvdol (Vajanský, Lenko)zried. dodola: Auto sa valilo dodola. (F. Hečko)zastaráv.: dolunižšiedolenižšienár. doluká: nemohla zájsť doluká do mesta (Ballek)tadolutamdolu (tamtým smerom dolu): tadolu, tamdolu sa pozri

    2. do spodnej časti (op. hore, navrch) • doledospodudospodkunaspodok: dolu, dole, dospodu nahádzali kamene; cenné veci uložil dospodku, naspodokzastaráv.: dolunižšiedolenižšie: zostúp dolunižšiezried. podspod: skryl ich podspod medzi klady

    3. na nižšie, nízko položenom mieste, v spodnej časti (op. hore, navrchu) • dolenaspodku: v skrini dolu, naspodku sú iba samé haraburdy; dolu, dole nebolo vidieť nikohotamdolu (na tamtom mieste dolu): tamdolu je studničkazastaráv.: dolunižšiedolenižšie: Dolunižšie na doline je úzky most. (Chudoba)


    tamdolu p. dolu 1, 3


    tamhľa p. tam 1


    hore 1. na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti (op. dolu) • navrchu (op. naspodku): masť zostala plávať hore, navrchuvysoko (op. nízko): hore, vysoko vo vrchoch bol úplný pokojtamhore (na tamtom mieste hore): tamhore sú položené všetky dokladyzastar. tamhor (Laskomerský)

    2. na vyššie položené miesto, na vrchnú časť, na povrch niečoho (op. dolu) • navrch (op. naspodok): košele daj hore, navrchdohoratahoretamhore: poháre ulož dohora, tahore na samý vrchpoet. vhor (Plávka)

    3. smerom k vyššie položenému miestu, smerom do výšky (op. dolu) • dohoranahor (op. nadol) • dovrchu (op. dospodu): keď ide okolo, vždy hľadí hore, dohora; ťažko kráčali nahor, dovrchutahoretamhore (tamtým smerom hore): pozri sa tahore, tamhorepoet.: vozvysok (Figuli, Chrobák)vozvýš (Žáry)vhor (Rázus)


    tamhor p. hore 1


    tamhore p. hore 1–3


    tamo p. tam 1


    odtiaľ ukazuje al. odkazuje na východisko deja obyč. vzdialené od hovoriaceho; z toho miesta • odtadeodtadiaľ: odtiaľ, odtade, odtadiaľ to už nie je ďalekostadestadiaľ: stade, stadiaľ mu pribehli na pomochovor.: stamodtadestamodtiaľstamodtadiaľ: stamodtade, stamodtiaľ, stamodtadiaľ sa človek tak ľahko nedostanehovor.: tamodtadetamodtiaľ: tamodtade, tamodtiaľ sa vyrojili osyhovor.: odhentadeodhentiaľodhentadiaľ: odhentade, odhentiaľ, odhentadiaľ prileteli divé husipoet. zastar. stiaď (Horal, Hviezdoslav)


    tamodtade, tamodtiaľ p. odtiaľ


    miestny ktorý je obmedzený na istý bod, na istú oblasť; ktorý sa týka iba časti väčšieho priestorového celku • lokálnyregionálny: miestny, lokálny kolorit obce bol nenapodobiteľný; miestna, lokálna bolesť hlavy; lokálne, regionálne pomerypomiestnymenej časté lokalitný: pomiestne mená, lokalitné názvydomácidomorodý (op. cudzí): domáce, domorodé obyvateľstvotunajší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorí, kde sa práve nachádzame): rozprávať o miestnych, tunajších problémochtamojší (týkajúci sa miesta, o ktorom sa hovorilo, kde sme boli predtým): nepoznám tamojšie pomerynár.: tutejšítuťajší; odb. topický: topické názvyzastaráv. vicinálny: vicinálna traťobecný (týkajúci sa obce; patriaci obci): toto je miestny, obecný starosta; miestna, obecná samosprávapráv. partikulárny (ktorý platí len na istom území; op. všeobecný): partikulárne zákonyodb. endemický (vyskytujúci sa iba na istom území): endemické rastliny, endemická nákaza


    tamojší p. miestny


    tamok p. tam 1


    minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režimskoršípredchádzajúcipredošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutíniekdajšídakedajšívoľakedajšíhovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľdávnyzastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastiastarý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenostistarodávnystarobylýzabudnutýzapadnutýkniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásoukniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečnýposlednývčerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vládyhovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľukniž. pominulý


    predchádzajúci ktorý predchádza (terajšiemu, súčasnému; op. terajší) • predošlýminulý: predchádzajúci, predošlý, minulý rokkniž. uplynulý (ktorý uplynul): uplynulé obdobiehovor. tamten (op. tento): stalo sa to tamten týždeňposlednýostatný (pred terajším): posledný, ostatný riaditeľstarý (op. nový): starý poriadokdoterajší (ktorý časovo predchádza a trvá doteraz)

    p. aj bývalý, pôvodný 2


    tamten, tamtá, tamto ukazuje na (vzdialenú) osobu, vec al. odkazuje na osobu, vec už spomínanú • tento: tamten, ten vzadu to spravil; tamtá, tá kniha sa mi páčitamtotentamtotátamtototentamtátamtotam, pís. i tamto ten, ten tam atď.: tamtoten, tentam v krátkom kabáte sa mi nepozdávaonenonáonohovor.: hentenhentáhentohentamtenhentamtáhentamto, pís. i hentam ten atď.: podaj mi onen, henten kľúč; hentamten obraz je peknýnár.: heno tenheno táheno to (Jesenský)


    tamtiež p. tamže


    tamže kniž. vyjadruje totožnosť miesta, na tom istom mieste, na rovnakom mieste • kniž. tamtiež: možno to nájsť tamže, tamtiežkniž. ibidem


    tamto, tamtohľa p. tam 1


    tamtoka p. tam 1, 2


    tamtoten, tamtotá, tamtoto p. tamten


    tamvon p. vonku


    vonku na mieste mimo obydlia al. iného, obyč. uzavretého priestoru (op. vnútri, dnu) • hovor.: vonkavonká: vonku, vonka je pekne; deti sa hrajú vonkázastaráv. tamvonnár.: vontuvonfraz. pod holým nebom


Pozri výraz TAM v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: autor, zavoz, pred, bez, štúr, syty, pripiť, div, násada, bydlo, spomínať si, bit, vyše, skrutka,
Technický slovník: t ä, štar, kr, kill, e p, footnote, str, yoke, , vola, diakritika, artificial, zoo, pcmcia, ã u
Ekonomický slovník: tzn, cew, cmj, gyn, cds, ssx, t t, pcd, kmt, echr, hoã, sus, wci, , har
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV