Synonymá slova "sviå" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 56 výsledkov (1 strana)

  • mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

    2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

    3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


    nedeľný týkajúci sa nedele; uskutočňovaný v nedeľu; určený na nedeľu • nedeľňajší: nedeľné, nedeľňajšie popoludnie; nedeľné, nedeľňajšie káznesviatočnýhovor. kostolný (op. všedný): obliecť si nedeľné, sviatočné, kostolné šaty; sviatočná nálada


    občasný ktorý sa vyskytuje iba občas (op. stály, pravidelný) • nepravidelnýnesystematickýnesústavný: občasný, nepravidelný, nesústavný prísun tovaru; nepravidelný, nesystematický výskyt ochoreniakniž. sporadický: sporadická kontrolaojedinelýzriedkavý (ktorý sa vyskytuje, býva zriedka): občasné, ojedinelé prehánky; ojedinelá, zriedkavá situáciapren. sviatočný: sviatočný poľovník, šoférnáhodnýmimoriadnyzastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou al. výnimočne): občasné, náhodné stretnutia s niekým; ozývala sa náhodná, náhodilá streľba; občasná, mimoriadna ponuka čerstvého ovocia


    príležitostný uplatňovaný, používaný pri istej príležitosti • slávnostnýspoločenskýsviatočný (i pren. expr.): príležitostné, slávnostné, spoločenské, sviatočné šaty; príležitostný, sviatočný vodič (s malými skúsenosťami; ktorý jazdí zriedka) • výnimočný (urobený, vykonaný výnimočne pri istej príležitosti): bola to výnimočná kúpa


    slávnostný ktorý súvisí so slávnosťou, ktorý je na ňu určený; vyznačujúci sa dôstojnosťou, vážnosťou, veľkoleposťou, vznešenosťou a pod.: slávnostný koncertsviatočnýspoločenskýparádnylepší (určený do spoločnosti, na nejakú príležitosť, udalosť) • výnimočnýnevšedný (op. bežný, každodenný): obliecť si sviatočné, spoločenské, lepšie šaty; parádna uniforma; výnimočná, nevšedná chvíľa, spoločenská udalosťgalazastaráv. gála (ktorým obyč. slávnosť vrcholí): gala večer, programreprezentatívnyreprezentačný (vhodný, určený na reprezentáciu; obyč. o oblečení) • dôstojnývážnypatetickývznešenýkvetnatý (obyč. o ľudskom prejave): príhovor predniesol dôstojným, vážnym, patetickým hlasom, tónom; otvoriť výstavu vznešenou, kvetnatou rečouobradný (slávnostný ako pri obrade): dostalo sa jej obradného privítaniapovznášajúcipovznesený: povznášajúca atmosféra obradu, povznesená náladamajestátnykniž.: velebnýsvätý (vyznačujúci sa majestátnosťou, velebnosťou): nad sieňou sa vznášalo majestátne, velebné, sväté tichooslavný (určený na oslavovanie): oslavné fanfáry


    spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasyhumanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedyverejnývšeobecnýkniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý životkolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

    2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostnýsviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šatyslušnýuhladený: slušné, uhladené správaniesalónnyoficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

    3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typkomunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívnapriateľskýdružnýkamarátskybezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí


    sviatočný ktorý sa týka sviatku; ktorý je určený na sviatok • nevšednývýnimočný (op. všedný): všade vládla sviatočná, nevšedná atmosféra; konečne prišla očakávaná sviatočná, výnimočná chvíľaslávnostnýspoločenskýparádnyexpr. kostolný (o oblečení): slávnostný, spoločenský, parádny oblek; kostolné šatynedeľnýnedeľňajší (ktorý býva v nedeľu, určený na nedeľu): sadli k nedeľnému, nedeľňajšiemu obedu; to je nedeľný kabátvoľný (op. pracovný): príjemne stráviť sviatočné, voľné dni


    sviatok deň venovaný oslave al. pamiatke niekoho, niečoho, keď sa spravidla nepracuje: mariánsky sviatok, svätiť sviatokšábes (sobota ako sviatočný deň židov; pren. hovor. sviatok)


    bravčovina bravčové mäso • prasacina: bravčovinu, prasacinu pokladá za ťažké jedloexpr. sviňacina


    nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosťkniž.: amorálnosťamoralizmusimorálnosťimoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálnostíkniž. nemrav (Dobšinský)neslušnosťhanebnosťnehanebnosťneprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správaniahriešnosťpejor.: bezbožnosťbohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečískazenosťspustnutosťpren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnostizvrátenosťperverznosťperverzitapejor.: zvrhlosťzhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťouchlipnosťkniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadupejor.: oplzlosťobscénnosťobscenita: obscénnosť filmového záberunecudnosťkniž. neresťpredajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špinašpinavosťprasacinahrub.: sviňacinasvinstvo


    sviňacina 1. p. bravčovina 2. p. nemravnosť


    bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlosvižkosvižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestuvrtkorezkohybko: vrtko, rezko kráčal za otcombodročulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej plochepružnezľahka: pružne, zľahka zoskočiť z vozaexpr. šibko: šibko liezť po skaláchexpr.: dupkomhupkomhupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy

    porov. aj bystrý 1

    2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovopohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciubystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcichdôvtipneostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázkydômyselne: dômyselne konať na prospech podnikuduchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnostivnímavo: vnímavo sledovať výkladrozumnemúdrointeligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľaťhovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy

    porov. aj bystrý 2


    ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

    porov. aj ľahký 2

    2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

    4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

    porov. aj ľahký 3

    5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    6. porov. ľahký 4


    rezko 1. s prudkými, rýchlymi pohybmi • zrezka: rezko, zrezka sa vydali na cesturýchlobodrobystrovrtko: rýchlo, bystro, vrtko vstal z postelečulopohyblivosviežo: čulo, sviežo vyskočil z lavicesvižnesvižkohybkokrepko: svižne, svižko, krepko vybehol po schodoch horezastaráv. reznonár. ražno (F. Hečko, Urbánek)

    porov. aj rezký 1

    2. s rozhodnosťou, s dôrazom: ráznerozhodneenergickyrezolútne: rezko, rázne odmietol akýkoľvek návrh; rozhodne, energicky poprel svoju účasť na schôdzkedôrazne: dôrazne načrtol východiská z krízy

    3. vyvolávajúc pocit chladu a sviežosti • čerstvosviežo: vonku je rezko, čerstvo, sviežoostrozastaráv. rezno: od severu ostro, rezno zadul vietor

    4. p. zľahka 4


    rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


    svižko 1. p. bystro 1, rezko 1, rýchlo, porov. aj svižný 2. p. ľahko 5, zľahka 4


    zľahka 1. bez vynaloženia energie, bez námahy, bez dôrazu (op. sťažka) • ľahko (op. ťažko): zľahka, ľahko si poradil so všetkými problémamijemnezvoľna: jemne, zvoľna stisol matkinu rukunenásilne: nenásilne, zľahka ho vytisol z dveríexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko si odhrnula vlasy z čelaexpr.: jemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: jemnučko, jemnunko pohladkal dcéru po vlasoch

    2. v malej miere • trochatrochumálonepatrne: zľahka, trocha otvorila oči; málo, nepatrne sa ukloniljemne: od prekvapenia jemne zdvihla obočieexpr.: zľahučkazľahunkazľahulinkaľahučkoľahunkoľahulinko: zľahučka, ľahunko ju pobozkalexpr.: troškatroškutrošičkatrošičkutrošíčkatrošíčkutrošinkatrošinkutrošilinkatrošilinkumáličkomálinkomálilinkojemnučkojemnunkojemnulinkojemnuško: trošička, trošilinku, máličko, jemnunko sa jej zakrútila hlava

    3. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbanlivonedbalo: zľahka, nedbanlivo si prehodil kabát cez plecianestrojenenenúteneležérne: ležérne vyfúkol kolieska dymu;„To je maličkosť“, povedal nestrojene, nenútene.

    4. pohybovo rýchlo a šikovne • ľahkosvižkosvižne: zľahka, ľahko vyskočil na múr; svižko, svižne sa rozbehol za električkoupružnevrtkoobratne: pružne, vrtko vybehnúť hore schodmi; obratne sa vyšplhať na stromrezkobystrohybko: rezko, bystro, hybko sa prehupli cez prekážku

    5. p. voľne 1


    svižne 1. p. bystro 1, rezko 1, rýchlo, porov. aj svižný 2. p. ľahko 5, zľahka 4


    bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

    2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

    p. aj múdry, jemný 5


    mladistvý príznačný pre mladého človeka; pôsobiaci dojmom mladosti (op. starecký) • mladý: prekážky sa ľahšie prekonávajú v mladistvom, mladom veku; mladistvá, mladá tvármladíckychlapčenskýkniž. zastar. mladonský (o osobe mužského pohlavia): mladícke roky prežil na dedine; mladícka, chlapčenská nerozvážnosťdievčenskýdievocký (o osobe ženského pohlavia): aj po troch deťoch má dievčenský, dievocký vzhľadsviežisvižnýrezkýčulýčerstvýpružný (o výzore, o fyzických a psychických prejavoch človeka): i v neskorom veku má svieži, svižný, rezký krok; zachovať si čulé, čerstvé, pružné mysleniebodrýkniž. jarý: vyznačoval sa bodrým, jarým duchom; prehovoril bodrým hlasomnestarnúci (nepodliehajúci starnutiu, stále mladistvý): mladistvý, nestarnúci vzhľad


    mrštný správ. svižný


    pohyblivý 1. ktorý je schopný pohybu, ktorý nemá polohu, miesto al. aj hodnotu • nestatický (op. pevný, statický): pohyblivý, nestatický bod, predmetodb. mobilnýprenosný: mobilné, prenosné zariadenie (op. nemobilné, stacionárne) • ambulantnýprevoznýpojazdný: ambulantná, prevozná predajňa zeleniny; pojazdný žeriavlingv. voľný (o slovnom prízvuku) • nestabilnýnestályodb. flexibilný (op. pevný, stabilný, stály): nestabilná mena, nestále ceny, flexibilný kurz peňazí

    2. (o človeku) ktorý má dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o mimoriadnej pohyblivosti (op. ťarbavý) • obratnýšikovnývrtký: pohyblivé, obratné gymnastky; pohyblivé, obratné, šikovné, vrtké prsty behajú po klávesochsvižnýsvižký: svižný, svižký tanečníkhybkýexpr. šibký: hybké, šibké nohyčulýživý (majúci sa k svetu, plný energie a pohybu): čulá starenka, živé detineposedný (veľmi pohyblivý): neposedný chlapčekzastar. hýbavý


    pružný 1. ktorý má schopnosť po ohnutí, stlačení a pod. vrátiť sa do pôvodnej polohy (o predmete, materiáloch; op. nepružný) • elastický: šaty z pružnej, elastickej látky; pružné, elastické niteohybnýhybký: ohybné, hybké prútieodb. flexibilný: flexibilný materiálzried. zhýbavý; húževnatý (pevný a pritom pružný): húževnaté drevo

    2. dobre, ľahko sa pohybujúci (o človeku); vyznačujúci sa pružnosťou, dobrou ohybnosťou (o ľudskom tele, orgánoch a ich činnosti; op. nepružný) • ohybný (op. neohybný) • hybký: pružné, ohybné telo športovca; pružná, hybká postava, chôdzazried. zhýbavý (Ondrejov)elastický: elastické pohybyodb. flexibilný: flexibilné svalstvostrunistý (pružný ako struna): strunistý človek, driek, krokpren. expr.: gumenýgumový (ako z gumy): gumené, gumové telo gymnastkysvižnýsvižkýľahký (pružne a rýchlo sa pohybujúci): svižný, svižký chlapec; svižný, ľahký krokvláčnynapnutý (o pokožke)

    3. pružne reagujúci, ľahko sa prispôsobujúci novým podmienkam, okolnostiam (o človeku a jeho činnosti; op. nepružný) • odb. flexibilný: pružný systém, flexibilný typ človekaprispôsobivý: prispôsobivé myslenie (op. skostnatené, konzervatívne) • pohotový (vhodne a rýchlo reagujúci): pohotový organizátor, pohotové riešenie situácieplynulý: plynulá výrobaoperatívny (založený na pružnom riadení): operatívna práca, operatívny zásah


    rezký 1. ktorý sa vyznačuje dobrou pohyblivosťou, pružnosťou (tela, obyč. aj ducha; o človeku); ktorý sa vyznačuje prudkosťou, rýchlosťou pohybov, tempa a pod. • čulýpohyblivývrtký: byť rezký, čulý, pohyblivý na svoj vek; rezká, vrtká starenkabodrýbystrýrýchlyčerstvýchytrý (obyč. o pohybe, kroku, tempe) • svižnýsvižký: svižný, svižký mládenec, tanečníksviežidynamický: svieže, dynamické temponelenivý: nelenivý krokskočný (o tanci, tempe, melódii a pod.)

    p. aj svižný

    2. p. rázny 3. p. ostrý 5, 6


    svižný ktorý sa ľahko a rýchlo pohybuje (o človeku); ktorý ľahko, rýchlo a plynule prebieha • svižký: svižná, svižká starenka; svižné, svižké pohybynár.: švižnýšvižký (Hviezdoslav, Jégé)čulýživý: čulé, živé dieťa; živý tanecpohyblivývrtkýobratnýšikovný (pohybovo; op. nepohyblivý, ťarbavý): mať pohyblivého, vrtkého tanečníka; obratná, šikovná gymnastkapružnýohybnýhybkýstrunistý (ktorý má pružnosť a pevnosť; ktorý je ako struna; op. mľandravý, ochabnutý): pružné, ohybné telo; hybká, strunistá postavazastar.: strunovatýstrunovitýzried.: strunatýstrunastý (Hurban, Štúr)expr. šibkýnár. strungastý: šibký, strungastý mládeneckrepkýrezký: krepké, rezké krokysviežirýchlydynamický: svieže, rýchle, dynamické tempo (op. pomalé) • ľahkýplynulýkniž. plavný (o chôdzi, pohybe) • nespráv. čiperný


    šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekársúcirúčikrepkýexpr.: kaľavnýsvedčnýhovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna ženaobratnývrtkýsvižnýsvižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkovzručnýumnýzastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeňnadanýtalentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študentbystrýchytrýchápavýdôvtipnývynachádzavývynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlavapodnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým samanár. obhoditý

    2. p. dobrý 2, pekný 1


    svižký p. svižný


    duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


    fičať silno viať a vydávať pritom vysoký tón; expr. prudko, s piskotom sa pohybovať • hvižďaťhvízdať: vietor fičí, hviždí, hvízda v korunách stromov; guľky fičia, hviždia okolo ušísvišťaťpišťať: vo vzduchu sviští bič; v škárach piští meluzínafučaťexpr. zavýjať: vietor zavýja, fučíexpr.: frčaťfrndžaťfrngaťfrnkaťfundžaťletieť (pohybovať sa prudko, s piskotom, ako vietor): triesky frčia, frndžia na všetky strany; kyjak fundžal povetrím; lietadlo fičí, letí na východ

    p. aj bežať


    hvízdať vydávať al. spôsobovať vysoký prenikavý zvuk: vietor hvízda v korunách stromov; hvízda na prstochhvižďaťsvišťaťfičaťpišťať (pri prudkom pohybe): guľky hvižďali, svišťali, fičali, pišťali pri uchu; bič sviští, severák fičípískaťexpr. piskotaťpohvizdovaťpohvizdúvať (spôsobovať prenikavý zvuk fúkaním do štrbiny): vlak píska; pískať (si), pohvizdovať (si), pohvizdúvať (si) pesničkuexpr.: vyhvizdovaťvyhvizdúvaťvypiskovaťvypiskúvať (opätovne, ustavične hvízdať): drozdy vyhvizdujú od ránazried.: prehvizdávať siprehvizdovať si: skacká a veselo si prehvizdáva


    letieť 1. pohybovať sa vo vzduchu určeným smerom: včela letí z kvetu na kvetexpr. frčať: triesky frčali na všetky stranyexpr.: fičaťfrndžaťhvižďaťhvízdaťsvišťať (vydávať pritom ostrý, prenikavý zvuk): guľky svišťali okolo hlavy; stíhačky hvižďali vzduchom

    2. expr. v súčasnosti byť moderný, obľúbený • byť v móde: teraz letia, sú v móde klobúky so širokou strieškouísťnosiť sa: dnes idú, nosia sa pestré farbyhovor. expr.: frčaťfičať

    3. p. ponáhľať sa 1, bežať 1 4. p. míňať sa 2 5. p. túžiť


    svišťať 1. vydávať ostrý, prenikavý zvuk, aký vzniká najmä pri prudkom pohybe niečoho • švišťať: kosa vo vzduchu sviští, švištíhvižďaťfičaťhvízdať: vietor v komíne hviždí, fičí, hvízdaexpr. švihotať: guľka švihoce pri uchušušťaťexpr. šústať (vydávať ostrý šušťavý zvuk): za oblokom šuští, šústa lejakexpr.: frndžaťfrngať: okolo uší mu frndžali, frngali kamene

    2. p. letieť 1


    šušťať vydávať al. spôsobovať tichý opakovaný zvuk, aký vzniká pri vzájomnom trení ľahkých predmetov • šuchotať: hodváb šuští, šuchoce; šušťať, šuchotať bankovkamišuchoriť: holuby šuchoria krídlami, slama šuchoríšelestiť (slabo, jemne šušťať): lístie v korunách stromov šelestíšumieťexpr.: šumotaťšumotiťševeliť (o jemnom zvukovom toku): hora šumí, potok šumoce, vietor ševelí lístímexpr. šušlať: voda v potoku šušlesvišťaťexpr. šústať (prenikavo): píla šústa, svištíšramotiťštrkotaťexpr.: harašiťharasiť (o hlasnejšom a nepravidelnom zvuku): myš v skrini šramotí, štrkoce, haraší


    hvizd vydanie vysokého prenikavého zvuku • zahvizdnutie: hvizd rušňasvistsvišť: svist, svišť kosyexpr. pisk (Hviezdoslav)


    svišť1 p. hvizd


    svišť2 menší horský hlodavec v nebezpečenstve hvízdajúci • hvizdák


    hvízdavý vydávajúci vysoký, prenikavý zvuk; podobný hvízdaniu (obyč. o zvuku) • hvižďavý: hvízdavá, hvižďavá metelicasvišťavýsvištivý: svišťavý, svištivý vietorpiskľavýpískavýpiskotavý: piskľavý, pískavý, piskotavý zvuk čajníka

    p. aj prenikavý


    chlipník pejor. chlipný človek • kniž. smilníkhrub.: sviniarsviňaprasa


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    nemravník nemravný človek • zvrhlíkzried.: zvrhleczvrheľ (Hviezdoslav)kniž. spustlík (Figuli)zried. spustlec (Hviezdoslav)nehanebníknehanblivecpejor.: zhýralecchlipníkkniž.: smilníknecudníknerestníkhrub.: sviňasviniarprasa


    podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebníkexpr.: darebáklumplumpáklotoršpinavecšpinapejor.: naničhodníkničomníknehanblivecmizeráksmradhnusobahnusotahnusákhnusníkoplanniktošpejor. zried. podlina (Jesenská)hovor. pejor. gaunerexpr. zried.: ohavníkohavecodporníkhrub.: sviňakurva


    sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípanýchbravbravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať bravakŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnikprasa (mláďa svine): prasa kvičíprasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicumangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban)hovor.: mašicamašurahypok.: mašomaškonár.: vepor (Šoltésová)bravčo

    2. p. podliak, nemravník, chlipník


    svišťavý, svištivý p. hvízdavý


    šibať 1. udierať, obyč. niečím ohybným, pružným: šibať dievčence šibákomšvihaťplieskať (prudko pohybovať al. udierať obyč. niečím pružným): švihať dobytok korbáčomšľahať (prudko udierať niečím ohybným): šľahať kone bičomexpr.: šibkaťpošibkávaťpošibávaťsvižkať (jemne): pes šibká, pošibkáva, svižká chvostombičovaťkniž. mrskať (bičom týrať): bičovať otrokovnár. šmihaťexpr. šprihať: blesky šprihajúbiťudieraťbubnovať (o vetre, daždi): dážď bije, udiera, bubnuje do oblokov

    2. p. hádzať 1 3. p. klíčiť 4. p. bežať 1


Pozri výraz SVIÅ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Slovník skratiek: udd, ecw, prd, , pif, sue, awu, y96, oin, krã ã ã, w09, hdf, nbi, pdu, mly
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV