Význam slova "šle" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 106 výsledkov (1 strana)
-
slečinka -y -niek ž. zdrob. expr.
-
slečna -y -čien ž. dospievajúce dievča, slobodná žena (často v oslovení): je z nej celá s.;
dobrý deň, s.; -
sled -u m.
1. súvislé poradie, neprerušovaný rad, postup: pravidelný s., s. úkonov, slov
2. voj. časť bojovej voj. zostavy: prvý s.
sleď -a mn. N a A -e m. striebristá ryba žijúca v severských moriach, zool. Clupea;
z nej pripravený pokrm solením, údením; -
sledovanosť -i ž. miera, stupeň sledovania jednotlivých rozhlasových al. telev. staníc a ich programu
-
sledovať nedok.
1. ísť, pohybovať sa za niekým al. niečím: s. podozrivú osobu, tajne ho s-l, s-l ho krok za krokom
2. venovať pozornosť, všímať si: s. tlač, diskusiu, výkon;
expr. ostro s. niečo veľmi pozorne3. kniž. zameriavať sa na uskutočnenie niečoho: s. vlastné záujmy;
s. zvyšovanie kvality4. kniž. správať sa podľa niečoho, držať sa niečoho: s. zmysel opatrení, zákonnosť právnych noriem
-
sleďový príd.
-
šlendrián -a m. hovor. pejor. neporiadny človek, lajdák;
-
šlendriánsky príd. i prísl.: š-a robota;
š. sa upraviť; -
šlendriánstvo -a s.
1. iba jedn. k šlendrián
2. šlendriánsky čin
-
šlep -u m. hovor.
1. zastar. al. expr. vlečka (význ. 1)
2. vlečný čln
-
slepá ž.
-
slepačí príd.: s-ia polievka, s-ie vajce;
-
slepáň -a m. pejor. slepý človek, tvor (obyč. v nadávkach): ty s., nevidíš? pren. zaslepenec: bol som ja s. slepý;
-
slepaňa -e ž.
-
slepecký príd.: s-é písmo, s-á palica;
-
slepectvo -a s. stav, vlastnosti slepca
-
slepiačky prísl. poslepiačky, popamäti: s. hľadať
-
slepiť sa nedok. expr. namáhať si oči, sliepňať sa: s. sa ustavičným čítaním
-
slepnúť -e -ú -pol nedok. strácať zrak, stávať sa slepým: po chorobe začal s.
-
slepo prísl.: s. sa prispôsobovať, s. nasledovať, obdivovať;
-
sleposť -i ž. slepota
II. slepý m. slepec: viesť s-ého;
-
slepota -y ž. neschopnosť vidieť, sleposť, nevidomosť: trvalá, dedičná s.;
-
slepúch -a mn. N a A -y m. beznohý jašter podobný hadovi, zool. Anguis
-
slepý príd.
I.
1. kt. nevidí, nevidiaci: s. od narodenia, s-é dieťa;
hmatkať ako s.;
lek. s-á škvrna miesto na sietnici bez zrakových buniek2. ľahostajný (význ. 1), nevšímavý: s. voči biede, ťažkostiam
3. neovládaný rozumom, nerozvážny, zaslepený: s-á láska, nenávisť, sila, s. od hnevu
4. kt. nemá predpokladané náležitosti al. vlastnosti, nepravý: s. náboj, s. guláš, s-é dvere
5. na jednom konci uzavretý: s-á ulica, koľaj;
anat. s-é črevo6. neprepúšťajúci svetlo, neosvetlený: s. oblok, s-á izba
● hrať sa na s-ú → babu;
prísť k niečomu ako s-á kura, s-é kura k zrnu získať bez námahy al. náhodou;
dostať sa do s-ej uličky bezvýchodiskovej situácie;
expr. to aj s. vidí to je jasné;
byť hluchý a s. odmietavý, zaujatý; -
slez1 -u m. anat. vlastný žľazový žalúdok prežúvavcov
slez2 -u m. liečivá bylina s ružovkastými lupeňmi a okrúhlymi plodmi, bot. Malva;
-
slezina -y ž. orgán regulujúci množstvo krviniek a tvoriaci ochranné látky;
-
slezinový, slezinný príd.: s-ová tepna
-
slezový príd.: s-á vňať, farba
-
bienále neskl. s. (tal.) prehliadka umel. tvorby konaná každý 2. rok
-
dôležito, dôležite prísl.: d. vyzerať;
-
dôležitosť -i ž.: pripisovať niečomu veľkú d.
-
dôležitý príd. majúci veľký význam, váhu, dosah, významný: d-é dielo, d. návrh;
d-é je, že ...; -
finále neskl. s.
1. záverečná časť (obyč. hud. skladby): zaznelo f.
2. záverečné stretnutie (-ia) o 1. miesto (vo vylučovacej súťaži): postúpiť do f., f. majstrovstiev Slovenska v basketbale;
-
jedáleň -lne ž.
1. miestnosť zariadená na jedenie, stolovanie: celá rodina je v j-i;
j. internátu2. podnik spoločného stravovania: závodná, diétna j.
-
lečo -a L -e s. jedlo z papriky, rajčín a vajec, príp. ďalších prísad: v l-e má rád klobásu;
-
lečový príd.: l-á vôňa
-
leňoch -a m.
1. mn. -si lenivý človek, tvor, lenivec, darebák: je to l., nechce sa mu robiť
2. mn. N a A -y juhoamer. cicavec s pomalými pohybmi žijúci na stromoch, zool. Bradypus;
-
leňošiť nedok. oddávať sa nečinnosti al. lenivosti, darebáčiť, zaháľať: žiak l-í, nedeľné l-enie
-
leňošský príd. k l;
-
leňošstvo -a s.
-
lešenie -ia s. konštrukcia umožňujúca pracovať vo výške: drevené, rúrkové l.;
-
lešeňový príd.: l. rebrík
-
leštencový príd.
-
leštenec -nca m. miner. druh rudy, sírnik kovu: l. strieborný, olovený;
-
leštiaci príd. určený na leštenie: l. stroj, vosk, l-a pasta
-
leštič -a m. živ. kto odb. leští;
leštič -a mn. -e m. neživ. leštiaci stroj;
-
leštička -y -čiek ž.
1. žena, kt. odb. leští
-
leštičský príd.: l-é náradie
-
leštidlo -a -diel s. prostriedok na leštenie: l. na nábytok
-
leštiť lešť/-i! nedok. hladením, náterom, čistením ap. dodávať hladkosť a lesk: l. parkety, l. si nechty;
l-ený mramor -
lež spoj. priraď.
1. po zápore vyj. zdôraznený odporovací vzťah, ale, no: nešli cestou, l. chodníkom;
nie prísny, l. láskavý2. nielen(že) – l. aj, i, ani vyj. stupňovací vzťah: dom sme nielen postavili, l. aj, i zariadili
-
ležadlo -a -diel s. ľahký, obyč. skladací kus nábytku na odpočívanie; jednoduché (sklápacie) lôžko vo vlaku: plátenné l.;
-
ležadlový príd.: l. vozeň
-
ležať -í -ia nedok.
1. (o ľuďoch, zvieratách) spočívať vo vodorovnej polohe na nejakom podklade: l. na posteli, na zemi, l. na chrbte, l. vystretý
2. byť uložený na odpočinok, spať: l. po obede;
už l-í, nebuď ho!3. pre chorobu byť pripútaný na posteľ: l. v nemocnici, l. v horúčke, na chrípku, l. na smrť chorý
4. byť niekde položený, uložený: kniha l-í na polici, všade l-ia papiere
5. zaujímať istú polohu, rozprestierať sa: mesto l-í na rovine, bod l-í na priamke, sneh l-í na poli
6. byť pochovaný v hrobe: tu l-ia obete vojny
7. byť nevyužitý, nedokončený, nespracovaný ap.: tovar l-í v skladoch;
l. úhorom, prielohom byť neobrobený i fraz. neprinášať úžitok;
list l-l dlho na pošte;
jedlo mu l-í v žalúdku● l. ako klát, ako kus dreva, ako poleno nehybne, pasívne;
expr. l. hore bruchom, pupkom leňošiť;
l. na smrteľnej posteli umierať;
l. na márach, expr. hore bradou byť mŕtvy;
l. pod zemou byť pochovaný;
l. niekomu pri nohách koriť sa;
l. v troskách byť zničený;
expr. to mu l-í v žalúdku nedá mu to pokoj;
l-í mu to na srdci záleží mu na tom;
l-í mu to ako → balvan na prsiach; -
ležato prísl.: l. uložiť
-
ležatý príd. majúci (čiastočne) vodorovnú polohu, ležiaci: l. golier;
l-é písmo veľmi naklonené; -
ležérne prísl.: l. sedieť;
-
ležérnosť -i ž.
-
ležérny príd. nenútený, uvoľnený; trocha nedbanlivý: l. pohyb, l-e správanie, obliekanie;
l. človek; -
ležiačky prísl. ležiac, poležiačky: cvičiť, čítať l.
-
ležiak -a m.
-
opak. ležiavať -a
-
ležisko, ležovisko -a -ísk s. miesto na ležanie, odpočívanie: l. diviakov
-
ležmo prísl.
1. ležiac, poležiačky: tel. podpor l.
-
na ležato → naležato;
-
náležať -í -ia nedok. kniž. patriť (význ. 1 3), prislúchať: n. k váženým občanom;
n-í mu vďaka, odmena -
náležite prísl.;
-
náležitosť -i ž.
1. iba jedn. k náležitý: n. postupu
2. potrebná, príslušná vec: zariadenie so všetkými n-mi
-
náležitý príd. taký, aký má byť, primeraný, príslušný, správny: n. postup, n. tvar slova, n-á pozornosť;
-
nenáležite prísl.: n. sa správať;
-
nenáležitosť -i ž.
-
nenáležitý príd. nesprávny, neprimeraný, nevhodný: n. výraz, postup;
-
neustále prísl.
-
nedok. odčleňovať
-
osemfinále neskl. s. šport. vylučovacia súťaž medzi 16 účastníkmi o postup do švrťfinále;
-
pajšle -í ž. pomn. subšt. pľúca: má slabé p.
-
pastorále neskl. s. hud. inštrumentálna skladba s pastierskymi motívmi;
-
pel-mel, pêle-mêle [pel mel] (franc.)
I. neskl. s. zmes, miešanina
II. prísl. zmotane
-
penále neskl. s. admin. pokuta za nedodržanie zmluvy: zaplatiť p.
-
polofinále neskl. s. semifinále
-
nedok. pričleňovať
-
príležitosť -i ž. priaznivá, vhodná okolnosť, chvíľa, situácia: využiť p., čakať na p., premeškať p.;
pracovná p. možnosť zamestnať sa● p. robí zlodeja;
-
príležitostne prísl.
-
príležitostný príd. uplatňujúci sa, konaný pri istej príležitosti: p. prejav, p-á kúpa;
-
prináležať -í -ia nedok. kniž. patriť (význ. 1 – 3): dom p-í bratovi;
osada p-í do našej obce;
starým ľuďom p-í úcta -
nedok. rozčleňovať
// rozčleniť sa začať sa členiť na časti, úseky ap., rozdeliť sa: vedný odbor sa r-l na dve disciplíny;
-
nedok. rozčleňovať sa
-
semifinále neskl. s. predposledná časť vylučovacej šport. súťaže, polofinále: postúpiť, dostať sa do s.;
-
spolunáležitosť -i ž. kniž. spolupatričnosť, príbuznosť, blízkosť: pocit s-i s rodinou
-
stále prísl.: s. rovnaký;
s. sa vyskytovať; -
štvrťfinále neskl. s. šport. vylučovacia súťaž o postup do semifinále;
-
trienále neskl. s. (tal.) kult. podujatie opakujúce sa každý 3. rok: t. insitného umenia
-
nedok. včleňovať
// včleniť sa: v. sa do kolektívu;
-
nedok. včleňovať sa
-
nedok. vyčleňovať
// vyčleniť sa oddeliť sa, vydeliť sa, odčleniť sa: jednotlivci, ktorí sa (sami) v-li z kolektívu;
-
nedok. vyčleňovať sa
-
nedok. začleňovať
// začleniť sa: z. sa medzi vyspelé štáty;
spoločenské z-enie človeka; -
nedok. začleňovať sa
-
záležať nedok.
1. -í neos. závisieť od niečoho (význ. 1): z-í len na ňom, čo urobí;
z-í na počasí, či pôjdeme2. -í neos. pociťovať os. potrebu, dôležitosť niečoho, niekoho; mať o niečo, niekoho hlboký záujem: z-í mu na práci, na dobrej povesti;
z-í mu na dcére, na ničom tak nez-í3. iba v spoj. d(áv)ať si z. venovať mimoriadnu pozornosť, starostlivosť: dáva si z. na oblečení
● na tom nez-í, expr. na tom čerta z-í to nerozhoduje
-
záležitosť -i ž. jav vyžadujúci riešenie, vec; problém, prípad: rodinná, spoločenská z.;
trápna z., uzavretá z.;
tá z. s peniazmi;
vybavovať obchodné z-i;
hovor. je to jeho srdcová z. má k tomu vrelý vzťah