Synonymá slova "stv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 112 výsledkov (1 strana)

  • burič kto sa búri proti spoločenským poriadkom al. kto poburuje iných • vzbúrenecrebelrebelant: vystupovať v úlohe buriča, rebelanta; potrestanie buričov, vzbúrencovodbojníkzastar. odbojcadisident (odporca oficiálnej politiky) • expr. buntovníkhovor. expr. buntoš: nechal povešať všetkých odbojníkov, buntovníkovpoburovateľpoburovačexpr.: podpichovačnahuckávačpejor. štváč: nedajte sa ovplyvniť platenými poburovačmipodvratníkrozvratníkzried. rozvracač (komu ide o rozvrátenie spoločenských pomerov): časť verejnosti podľahla rozvratníkom a neuznávala zákony

    p. aj vzbúrenec, rozvratník


    štváč p. burič


    podvratný ktorý sa usiluje o rozvrat (obyč. spoločenský, politický a pod.); svedčiaci o tom • podvratníckyrozvratnýrozvratníckyrozvracačskýrozbíjačský: podvratná, podvratnícka činnosť; rozvratná, rozvratnícka organizácia; rozvracačské, rozbíjačské úsiliepodkopnýzáškodníckyzried. škodcovský: podkopná, záškodnícka akciadiverznýdiverzantský (súvisiaci s diverziou): diverzné, diverzantské skupinysabotážnysabotážnickýsabotérsky (súvisiaci so sabotážou): sabotážna práca; sabotážnické, sabotérske živlypodrývateľskýexpr. podrývačskýzried. podrývačnýsprisahaneckýkonšpiračnýkonšpiratívny (súvisiaci so sprisahaním): sprisahanecké, konšpiračné, konšpiratívne centrumštvavýpejor. štváčskypren. expr. huckavý (ktorý štve proti niekomu, niečomu): štvavé, štváčske letáky, článkyprotištátny (namierený proti štátu): protištátne letáky


    štváčsky p. podvratný


    honba 1. často opakované úsilie dosiahnuť niečo, zháňanie: honba za ziskom, za slávouhovor.: zhánkazháňačka (veľký dopyt): zhánka, zháňačka za stavebnými pozemkami

    2. sledovanie niekoho s úmyslom chytiť ho; vystupovanie proti niekomu, niečomu mocou • prenasledovanie: honba na zlodejov; honba na politických protivníkovpubl. pohon: policajný pohonexpr. štvanica: politické štvanice

    p. aj chytačka


    štvanica expr. vystupovanie proti niekomu z pozície moci, prenasledovanie niekoho: štvanica na bojovníkov za demokraciupubl. pohon: policajný pohon na občanov


    stvárať p. vystrájať1


    šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovaťrobiť šantyrobiť pestvárobiť šibalstvárobiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvorehovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlnisamopašiť (sa)robiť nezbeduhovor. nezbedníčiťzried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbeduexpr.: blázniť (sa)pochabieť sapochabiť sajašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájaťvyvádzaťstváraťvymýšľaťvyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do ránaexpr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvorefraz. expr. nezmestiť sa do kožeodreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku


    vystrájať1 robiť kúsky, ktoré okolie prijíma negatívne, ktoré spôsobujú nepríjemnosti; neviazane, neprimerane sa správať • vyvádzaťvyčíňať: nedospelí chlapci vystrájajú, vyvádzajú nezbedy; vyčíňanie bandyexpr. stváraťhovor. zvádzať: Čo tam vedľa stvárajú?; stvárať kúsky, čertoviny, neprístojnosti, nezbedy; zvádzať hlúpostivymýšľaťzried. paratiť: deti stále čosi vymýšľajúhovor. expr.: garazdovaťgarazdiťrobiť garazdu: nič nerobia, iba sa povaľujú a robia garazduexpr.: besnieť (sa)besniť (sa)divieťšalieť (sa) (veľmi vystrájať) • nezbedníčiťrobiť nezbedu/nezbedyrobiť neplechu/neplechyrobiť pestvá (vystrájať zo samopaše) • hovor. beťárčiťšantiťšantovaťrobiť šantyrobiť šibalstvárobiť huncútstva (vystrájať žartovné, huncútske kúsky) • expr. rákošiť (Hviezdoslav)hovor. expr. šarapatiťzried. vrtošiťzastaráv.: všetečiťvšetečniť (Šoltésová)fraz. expr. nezmestiť sa do kože


    podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím!predložiťponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenieservírovaťnaservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke

    2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodokkniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosťposlať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegramzaslaťodoslať (niekomu správu a pod.)

    3. predstaviť sa výkonom • ukázaťpredviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkonpredstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku

    4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciupredstaviťukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kockevyobraziťzobraziťstvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírodyzachytiťznázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobranačrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plánopísaťvykresliťzastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti


    stvárniť dať niečomu al. niekomu istú podobu, obyč. v umeleckom diele • zobraziť: históriu národa stvárnil, zobrazil autor v obsiahlom románekniž.: spodobiťspodobniťvypodobiťvypodobniť: spisovateľovi sa podarilo spodob(n)iť, vypodob(n)iť jednoduchého dedinského človekasformovaťvymodelovať (obyč. vo výtvarnom diele): z hliny sformoval, vymodeloval figúrky detívytvarovať: z kameňa vytvarovať hlavu koňazachytiťznázorniťvykresliťopísať (názorne al. slovne, hudobne vyjadriť): maliar znázornil bojovú scénu; svoje životné osudy vykreslil, opísal v trilógiiukázaťpredstaviť: symfónia ukázala, predstavila boj dobra a zlakniž. stelesniť (dať konkrétnu podobu): autor v románe stelesnil typ slovenskej ženy


    utvoriť 1. zámernou, cieľavedomou (najmä duševnou) činnosťou dať vznik niečomu: utvoriť si názor na niečo, utvoriť dobré podmienky na pracoviskuvytvoriťkniž. stvoriť (tvorivou, často umeleckou al. vedeckou činnosťou dať vznik niečomu): vytvoriť, stvoriť báseň, sochu, vedeckú štúdiustvárniťzobraziť (dať umeleckú podobu): stvárniť, zobraziť postavu, hrdinu v románe; maliarsky, hudobne stvárniť, zobraziť predstavu o vesmírezložiťskomponovať (umelecké, obyč. hudobné dielo): zložiť, skomponovať operu, pieseň, báseň, obrazpovytvárať (postupne): maliar svoje hlavné diela povytváral v mladostiexpr. splodiť (byť pôvodcom obyč. niečoho nepodareného): splodiť chaoskniž. kreovať: kreovanie spolkupritvoriť (dodatočne utvoriť)

    2. zoskupením, budovaním a pod. dať základ vzniku niečoho • vytvoriťzaložiť: utvoriť, vytvoriť študentský spolokustanoviťkniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanoviť, konštituovať zákon, vláduvybudovať: vybudovať v obvode škôlkuzriadiťurobiť: pri Slovenskej akadémii vied zriadili, urobili nové pracovisko; zriadiť pri škole ihriskozostaviť (z častí, z osôb): pre deti zostavili pestrý program; komisiu zostavili z členov výborupoutváraťpovytvárať (postupne): poutvárať, povytvárať záujmové krúžky


    zobraziť predstaviť obraz skutočnosti al. subjektívnej predstavy (graficky, maľbou, fotograficky al. rozličnými umeleckými prostriedkami) • vyobraziťzachytiť: zobraziť, vyobraziť terén na mape; obraz zachycuje podtatranskú krajinuzvečniť: zvečnil jej krásu na plátneznázorniť: na grafe znázorniť rast produktivity prácepredstaviťstvárniťvykresliťopísať (zobraziť slovom, konaním, obrazom a pod.): spisovateľ v románe predstavil, stvárnil nedávnu minulosťukázať: autor sa pokúsil ukázať zložitosť situácieodzrkadliť (ukázať ako v zrkadle): dielo dobre odzrkadlilo skutočnosťkniž. stelesniť (dať niečomu konkrétnu, telesnú podobu): stelesnenie dobra, zla (v umeleckom diele)kniž.: spodobiťspodobniťvypodobiťvypodobniť: na fotografii je dievča dobre spodob(n)enésymbolizovať (zobraziť, vyjadriť pomocou symbolov): červená farba symbolizuje revolúciu


    formovať 1. dávať niečomu vonkajšiu podobu, vzhľad • stvárňovať: v ateliéri formuje, stvárňuje z kameňa sochutvárniť (najmä technicky): tvárniť kovy, sklomiesiť: miesi z hliny figúrkyupravovaťtvoriťutvárať: upravuje, tvorí žene zložitý účes

    2. ovplyvňovať spôsob prejavu, utvárať charakter niečoho • vychovávať: formuje, vychováva mládež, osobnosť


    interpretovať 1. uvádzaním bližších okolností robiť zrozumiteľným, pochopiteľným • vykladaťvysvetľovať: interpretovať, vykladať dielo autoraosvetľovaťobjasňovať: osvetľovať, objasňovať pravidlá hrytlmočiťvyjadrovať (v mene niekoho oznamovať): tlmočia, vyjadrujú cudzí názorpodávať výkladpodávať vysvetlenie: podáva výklad o umelcovom diele

    2. predvádzať umelecké dielo • hraťreprodukovať: výborne interpretoval, hral husľový partstvárňovať: úspešne stvárňoval charakterové úlohy


    modelovať plasticky upravovať do istého tvaru • tvarovať: modelovať, tvarovať figúrky z hliny; tvarovanie odliatkovstvárňovaťformovať: výchovou stvárňovať, formovať človekatvoriťutváraťvytvárať: veda tvorí, modeluje obraz sveta; utvárať, vytvárať nový štát


    stvárňovať p. formovať 1


    tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliachvytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otcakniž. kreovať: kreovanie spolkuexpr.: potiťsmoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť veršestvárňovaťzobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostrediakomponovaťskladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbáchpísať: písať román, symfóniuprodukovaťpejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmyexpr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka veršezakladaťbudovaťzriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)

    2. dávať priestorové ohraničenie • utváraťvymedzovaťohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán

    3. p. predstavovať 1


    formovateľ kniž. kto niečo formuje, stvárňuje • kniž. stvárňovateľ: formovateľ, stvárňovateľ novej epochy


    stvárňovateľ p. formovateľ


    dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovaťrozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovaťznervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodaťpichaťpodpichovaťpodpichávaťdodieraťexpr. dopaľovaťpodkušovaťpodkušiavaťpodkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckaťštvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviťrozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

    p. aj dobiedzať

    2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkaťnútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


    duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnaťštvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zvervyháňaťodháňať: matka vyháňala deti z izbyvháňaťzaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiaraexpr.: prataťbadúriťbadurkaťbuntošiťhovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

    2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1


    hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

    2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

    3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


    hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiťrozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadokexpr.: jedovaťsrdiťčertiťpajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa nehoexpr.: dopaľovaťdomŕzaťdožieraťžraťzhrýzaťdojedaťdopekaťdohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosťexpr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmihovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvineniemrzieťtrápiťpichaťexpr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosťpokúšať: deti pokúšajú už od ránavulg. srať: to ma serie


    mrzieť spôsobovať pocit nespokojnosti a ľútosti: mrzí ma, že neprídešstiesňovaťskľučovať: stiesňovala, skľučovala ho mamina chorobatlačiť: povedz, čo ťa tlačítrápiťsúžiťsužovať (mrzieť vo väčšej miere): hádka s otcom ho trápila, sužovalaexpr.: pomrzievaťpomŕzať (mrzieť v malej miere al. chvíľami): problémy v práci ho pomrzievali, pomŕzalibolieťzarmucovať (mrzieť so zármutkom): urážka ho bolelahovor. tangovaťexpr.: škrieťomínať: to ma netanguje, neškrie; omína ho pocit vinyznepokojovať (mrzieť s obavami): neúspech ho znepokojovalhovor. expr. štvaťvulg. srať


    naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

    2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

    3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať


    podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkamiexpr.: podkušiavaťpodkušovaťpodkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiakadráždiťpopudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzujeexpr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajúexpr.: zapáraťzadieraťzadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčatprekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenšíexpr.: zabŕdaťdobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nichdoberaťdoberať sinaberaťexpr.: dopaľovaťdotieraťdodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečamiexpr. začínať: Nezačínaj stále!expr.: štúraťštipkaťhovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniouhovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokojahovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platilprovokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlostiexpr.: badúriťbadurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodineštvaťhuckaťnár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)


    preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvorehnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulicištvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchoduexpr. duriťnáhliťpobádať: celý deň durí, náhli, pobáda detihovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

    2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovaťšikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakovhovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozíprenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkamipren. expr. terorizovaťhovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinuobťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňomhrub. buzerovať

    3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješprepínať: v reči i v robote rád prepínakniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvaťdramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizujeexpr. prestreľovaťkniž. hyperbolizovaťfraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti


    prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisťštvaťduriť (zver) • stíhať: stíhať previnilcasledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dompreháňaťobháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovceobťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmivtierať sanatískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

    2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazovterorizovaťzastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstvaproskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľovhovor. šikanovaťexpr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakovhovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakoviexpr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)


    štvať 1. p. prenasledovať 1 2. p. podpichávať 3. p. hnevať


    hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť savaliť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás vodahrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamiónyuháňať: kone uháňajú opreteky

    2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sazháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkomexpr.: pachtiť sahoniť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznanímnaháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čohovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérouexpr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvomlakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi

    3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2


    hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


    náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sapretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

    2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa)futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežaťutekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieťuháňaťhnať satrieliťupaľovaťpáliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

    3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriťbyť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa


    ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

    2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


    štvať sa 1. p. hnať sa 2 2. p. hnevať sa


    štvavý p. podvratný


    štverať p. vliecť 2


    teperiť expr. s námahou niesť al. ťahať (obyč. niečo ťažké) • expr.: vliecťterigaťtrepať: teperia, vlečú batoh bielizne; kam terigajú, trepú tú skriňuexpr.: prataťštverať: pratal, štveral kufor až pred dvereexpr.: repetiťredigaťštragať: klavír repetia po schodochexpr.: ťahať sanaťahovať samordovať samolestovať sanamáhať sa (s niečím ťažkým): ťahá sa s balíkom na stanicunár. teružiť


    vliecť 1. šúchajúc po zemi premiestňovať • ťahaťvláčiť: vliekol, ťahal, vláčil kabát po zemiprevláčaťprevlačovať (z miesta na miesto)

    2. expr. s námahou niesť • expr.: teperiťtrepaťprataťterigaťštverať: vliekol, štveral hrubé knihy na piate poschodie; teperil kuforhovor. expr. repetiť (niečo) • nár. teružiťnár. expr. redigať: repetil skriňu na chrbteexpr. vláčiť (často vliecť): vláčila ťažké nákupyexpr.: molestovať saťahať sanaťahovať sahovor. expr.: mordovať sarepetiť sanamáhať sa (s námahou vliecť niečo ťažké): ťahať sa s nákupom; mordoval sa s vrecami hore schodmi


    liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšokexpr.: škrabať saškriabať saštverať saštverigať sadrapcovať sadriapať saliepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopcazried. laziťkraj. expr. kriatať sa

    2. ísť dolu (o koži) • zliezaťlúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbátlieniť saolupovať sašúpať sa: šúpu sa mu dlanevypadávaťpadať (o vlasoch): vlasy mu padajú

    3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1


    vliecť sa 1. šúchajúc po zemi sa premiestňovať • vláčiť saťahať sa: sukňa sa je vlečie, vláči, ťahá po zemiprevláčať saprevlačovať sa (z miesta na miesto)

    2. expr. pomaly, ťažko, namáhavo sa pohybovať • expr.: ťahať sateperiť saterigať satrepať saštverať saredikať sa: ledva sa vliekol hore kopcom; teperiť sa z postele; auto sa štveralo do kopca; ťahať sa z práce unavenýexpr. badkať (drobnými krokmi) • expr.: vláčiť satiahnuť saliezťšúchať saplaziť sa (s veľkou námahou): chorý sa šúchal po chodbe; liezol štvornožky; už sa ledva vláčiexpr.: trmácať saťarbať sašuchtať sa (ťarbavo): trmácal sa hore schodmihovor. expr. štrachať sa: štrachal sa kus cestynár. gáňať sanár. expr.: čriepňať sasmoliť satargať sašľampať: čriepňal sa, targal sa o palici

    3. p. plynúť 2


    štverať sa, štverigať sa p. liezť 1


    postroj výstroj ťažných al. jazdeckých zvierat • hovor. šíry: volský, konský postroj, volské, konské šírynár. štverne


    štverne p. postroj


    stopka výhonok na vetvičke stromu al. na rastline, ktorý nesie kvet, list al. plod: trhať ovocie so stopkamistonka: stonky listov slivákbyľbyľa (nadzemná os rastliny): byle trávykostrnka (tvrdý zvyšok rastlinnej osi): kostrnky na strnisku pichajústvol (bezlistá byľ nesúca kvet): stvol narcisudúčeľdúčeľa (hrubá a dutá byľ niektorých rastlín): slnečnicové dúčele


    stvol p. stopka


    bytosť 1. čo je samostatné živé al. za živé považované súcno • tvorstvorenieexistencia: neverí v mimozemské bytosti, tvory, existencieexpr.: stvorstvora (ženská bytosť): rusalka je pekná mladá stvoraobyč. pejor. kreatúra: moria ho nadzemské kreatúry

    2. p. človek 1


    človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

    2. p. chlap 1


    stvor p. bytosť 1


    stvora p. bytosť 1, človek 1, žena 1


    žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená ženahovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviskapani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme paniedáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dámelady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvorepejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorkafúriaxantipamegera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babuexpr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňastarena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženskápejor. ženštinahrub. piksľa

    2. p. manželka


    kockovaný ktorý má vzorku s kockami, štvorčekmi • kockovýzried. kockavý: kockovaný, kockový, kockavý šál; kockavá mantila (Timrava)károvaný: kárované pánske sakopepitovýhovor. neskl. pepita (majúci vzorku s drobnými kockami al. kosoštvorcami): pepitový dámsky kostým, pepita šatyštvorčekovanýštvorčekový: kresliť na štvorčekovaný, štvorčekový papierhovor. zastaráv.: tabličkovanýtabličkavýtabličkový (F. Kráľ)


    štvorčekovaný, štvorčekový p. kockovaný


    štvorec geom. rovnostranný štvoruholník s pravými uhlami • hovor. zastaráv. kvadrát


    dieťa 1. nedospelý človek do 15. roku • hovor. decko: teší sa ako dieťa, deckoexpr. drobec: vziať drobca na rukyexpr.: špuntštopeľštupeľ (malé dieťa): päťročný špunt, štopeľ, štupeľexpr.: fafrnokšprndúľšprndeľratolesť: najmladšia ratolesť rodinyexpr. neviniatko (malé dieťa) • expr.: žubrienkažabec: malý žabecexpr. stvoreniatkohovor. expr. škvŕňaexpr.: svrčekcvrček (malé dieťa) • kniž. pachoľa (malé dieťa) • hovor. expr.: pimprľapimperľapimprlíknovorodenecexpr.: novonarodeniatkonovorodeniatko (práve, nedávno narodené dieťa) • zried. novonarodenec (Timrava)zastar. novorodeňa (Krčméry)dojča (dieťa v prvých mesiacoch po narodení) • nájdenecexpr. najdúch (nájdené dieťa) • kniž. nemluvňahovor.: bábäbábo (novonarodené dieťa) • subšt. kojenec • batoľa (dieťa medzi 1. a 3. rokom života) • subšt. baby [vysl. bejbi]hrub. bastard (o dieťati ako o miešancovi) • hrub.: panghartpankhart (dieťa nemanželského pôvodu) • pren. pejor.: šteňaštenec

    2. p. človek 1


    stvoreniatko p. dieťa 1


    stvorenie 1. p. bytosť 1, človek 1 2. p. tvorstvo


    tvorstvo súhrn tvorov • tvory: všetko tvorstvo vymrelozastar. stvorenie: človek je koruna stvorenia


    štvorica skupina štyroch osôb al. vecí: štvorica pretekárovštvorka: nerozlučná štvorka (priateľov)hovor. štvorlístok


    stvoriť porov. tvoriť


    autor kto niečo vytvoril, najmä umelecké al. vedecké dielo: autor románu, štúdiepôvodca: pôvodca objavu, básnetvorca: tvorca piesnekniž. stvoriteľ: stvoritelia dejínpisateľ (autor niečoho napísaného): pisateľ vyhláseniakniž. tvoriteľ (Vajanský)


    Boh v kresťanskom náboženstve najvyššia bytosť ako pôvodca všetkého • StvoriteľPánPán BohNajvyššíVšemohúciOtec nebeskýHospodinhovor. Pánbožko (synonymá pre jeho prvú osobu)


    stvoriteľ p. autor


    Stvoriteľ p. Boh


    štvorka p. štvorica


    štvorlístok p. štvorica


    štvormo p. štvornásobne


    štvornásobne vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti a pod. číslom štyri • štyrikrátštyri razyštvormo: dosiahli štvornásobne, štyrikrát väčší zisk; štyri razy, štvormo zložený list


    štvornožky s rukami i nohami na zemi • poštvornožky: štvornožky, poštvornožky liezol po koberci


    štvorsten geom. mnohosten, ktorého steny tvoria štyri trojuholníky • odb. tetraéder


    štvoruholník geom. rovinný útvar so štyrmi uhlami • odb. tetragón


    štvorylka spoločenský tanec pre štyri páry • zastar. kvadrila: tancovať štvorylku, kvadrilu


    dokázať 1. doložiť dôkazmi • podať dôkaz (o niečom): dokázal svoju nevinu; podal dôkaz o svojej nevinepotvrdiťdotvrdiťdosvedčiť (dokázať svedectvom): potvrdil, dotvrdil, že vraha videl; dosvedčil pred súdom jeho totožnosťkniž. osvedčiťzastar. stvrdiť: pravdivosť vyhlásenia osvedčili, stvrdili všetci prítomnídokumentovať (dokázať pomocou písomných dokladov): dokumentovať rast životnej úrovne grafmipreukázaťdemonštrovaťmanifestovať (ukázaním na niečo): už dávno preukázal, demonštroval svoju odvahuvyvodiťdedukovať (dokázať dedukciou): vyvodil, dedukoval pravdivosť výroku

    2. p. vedieť 3, vládať1


    dosvedčiť svedectvom podoprieť isté tvrdenie • dotvrdiťpotvrdiť: dosvedčil, dotvrdil, potvrdil, že kolega má pravdukniž. osvedčiťzastar. stvrdiť: listinu osvedčil, stvrdil podpisomdokázať (podať dôkaz): dokázali jeho nevinudoložiťdokumentovať (písomne preukázať dokladmi): doložil, dokumentoval analýzu štatistickými údajmivykázať (doložiť výkazom): vykázať vzrast spotreby mlieka


    potvrdiť 1. podať svedectvo o správnosti, pravdivosti niečoho • dosvedčiť: mládenec potvrdil, dosvedčil, že auto šlo rýchlodotvrdiťzastar. stvrdiť: pravdivosť udalosti dotvrdili všetci prítomnídokumentovaťdokázať (doložiť dôkazmi): dokázať svoju nevinuodprisahať (potvrdiť prísahou)

    2. uznať za platné; písomne osvedčiť • schváliť: vláda potvrdila, schválila rozpočet na tento rokzastar. stvrdiťkniž. sankcionovať: sankcionovať uznesenie, zákonkniž. atestovaťzastar. certifikovaťadmin. kvitovať (potvrdiť príjem niečoho): kvitovať zmenkuspečatiť (dať konečnú platnosť): priateľstvo sme spečatili bozkom; sľub spečatiť podpisom

    3. porov. prisviedčať


    spevniť urobiť pevnejším, pevným • zosilniť: hrádzu treba spevniť, zosilniť štrkomstužiťvystužiť (spevniť výstuhou, výstužou): (vy)stužiť banskú chodbutech. stvrdiť: stvrdiť oceľzoceliťkniž. zaoceliťotužiť: zoceliť, otužiť si telo cvičenímupevniťutužiť (týka sa obyč. abstraktných vecí): upevniť, utužiť dôveru, priateľstvovyškrobiť (spevniť škrobom): vyškrobiť golier


    stvrdiť p. potvrdiť 1, 2


    spevnieť stať sa pevnejším, pevným • spevniť sa: svaly mu pri ťažkej robote spevneli, spevnili sazosilnieťzosilniť sazmocnieť (stať sa silnejším, mocnejším): hlas zosilnel, zosilnil sa, zmocnelotužieťotužiť sa (stať sa otužilým, odolným): telo pri mori otuželo, otužilo sastvrdnúť (stať sa tvrdým): ruky mu od namáhavej práce stvrdli


    spiecť sa 1. pečením, škvarením zmenšiť svoj objem • zoškvariť sa: mäso sa spieklo na polovicu; kožka na husi sa celkom zoškvarila, spiekla

    2. pečením, vysokou teplotou sa spojiť a stať sa obyč. tvrdým • stvrdnúťstuhnúť: ruda sa spiekla, stvrdla, stuhlazlepiť sapospekať sapozliepať sa (postupne; o viacerých veciach): mokré listy sa na slnku zlepili, pozliepali, pospekali


    stvrdnúť 1. stať sa tvrdým (v konzistencii; op. zmäknúť): udupaný sneh celkom stvrdolstuhnúťzatuhnúť (stať sa tuhým): láva stuhla, cement zatuholzatvrdnúť (trocha, čiastočne): betón zatvrdolzrohovatieť (stvrdnúť na rohovinu): koža na päte zrohovatie

    2. stať sa citovo neprístupným, tvrdým • zatvrdiť sazatvrdnúťznecitlivieť: stvrdol, zatvrdil sa voči nám; nerozumeli si, zatvrdli, znecitliveli k sebezaťať sazatnúť sa (stať sa tvrdohlavým) • fraz. zatvrdiť si srdce

    3. p. spevnieť


    zaťať sa 1. stať sa tvrdohlavým, neústupným • zatvrdiť sazatvrdnúť: zaťal sa, zatvrdil sa a už nepovedal ani slovozatnúť sakniž. uvziať sahovor. expr.: zalomiť sazasekeriť sa: keď sa zalomí, zasekerí, niet s ňou rečifraz. postaviť si hlavu: postavil si hlavu a proti vôli všetkých to urobilstvrdnúť (stať sa tvrdým, citovo neprístupným): stvrdol voči nám

    2. p. zaseknúť sa 1, 2, zarezať sa


    stvrdnutý ktorý sa stal tvrdým, tuhým (op. zmäknutý) • zatvrdnutý: stvrdnutý, zatvrdnutý chliebkôrovitýkôrnatýkôrkovitý (stvrdnutý ako kôra): stvrdnutá, kôrovitá, kôrnatá, kôrkovitá šupka na ovocí; kôrovitá pôdaskôrnatenýzrohovatenýzried. skôravený: skôrnatené, skôravené mozole

    p. aj tvrdý


    tuhý 1. ktorý má veľkú pevnosť, tvrdosť, súdržnosť • pevný: fyz. tuhé skupenstvo, tuhé látky (hovor. pevné); tuhá, pevná hmotasúdržnýkniž. hutný: tuhá, hutná, súdržná masastuhnutýstvrdnutý (ktorý sa stal tuhým, tvrdým): stuhnutý, stvrdnutý betón; stuhnutá, stvrdnutá laková farbaodb. konzistentný (ktorý má značný stupeň tuhosti) • zhustený: konzistentné, zhustené tuky, olejetvrdý (op. mäkký) • nepoddajnýneohybnýhúževnatý (odolávajúci tlaku): tvrdý, nepoddajný ako kameň; nepoddajné, neohybné vlasy; neohybné, húževnaté drevoťažký (o pôde) • odb. rigidnýexpr. tuhučký

    2. vyznačujúci sa veľkou životaschopnosťou, prirodzenou odolnosťou • pevnýsilný: mať tuhý, pevný, silný koreňodolnýzdatný (fyzicky): odolný, zdatný chlapnezmarný (ktorý veľa vydrží, znesie; nepoddávajúci sa): tuhý, nezmarný život niektorých mikroorganizmovúpornýhúževnatýnevykoreniteľnýnevykynožiteľnýnezničiteľný (o rastlinách): úporná, húževnatá, nevykoreniteľná, nevykynožiteľná, nezničiteľná burina

    3. ktorý má veľkú intenzitu • silnýmocnýveľkýpevný: tuhá, silná káva; silný, mocný stisk ruky; tuhý, veľký boj; pevné priateľstvoohnivý (silný, páliaci ako oheň; op. slabý): ohnivá slivovica, pálenkatreskúciostrý (o mraze, zime; op. slabý) • expr. krutýexpr. urputnýúpornýneúprosný: krutý, urputný, úporný, neúprosný zápas; krutá zimatvrdýhlboký (op. ľahký): tvrdý, hlboký spánoksýtytmavý (o farbách; op. svetlý, bledý): tuhá, sýta, tmavá modráťažkýnamáhavý (op. ľahký): ťažká, namáhavá robotanáruživý: náruživý fajčiarexpr. čertovský

    4. p. horlivý 5. p. meravý 1


    tvrdý 1. nepoddávajúci sa tlaku (op. mäkký) • nepoddajnýhúževnatýtuhýpevný: ťal sekerou do tvrdého, nepoddajného, húževnatého dreva; tvrdý, tuhý lak (stvrdnutý); tvrdý, pevný ako skalasuchýstarý (o chlebe, pečive) • stvrdnutýzrohovatený: stvrdnutá, zrohovatená pokožka na chodidleodb. tvrdený (majúci určitý stupeň tvrdosti): tvrdená liatinapritvrdý

    2. ktorý pôsobí na zmysly nepríjemne tvrdo, drsno; ktorý nie je dosť jemný • drsný: tvrdé, drsné podnebie, podmienkyostrý: tvrdé, ostré črty tvárestrohýprísny: strohý, prísny hlas, pohľad

    3. ktorý dobre ovláda a potláča cit, vyznačujúci sa prísnosťou, energickosťou; u ktorého necitlivosť al. prísnosť prerastá dakedy až do hrubosti, bezohľadnosti voči iným (o človeku); svedčiaci o tom • neoblomnýnepoddajnýpren. kamenný: matka je tvrdá, neoblomná, nepoddajná žena; mať kamenné srdceostrýpríkry: v prichádzajúcom sa dal vytušiť tvrdý, ostrý chlapík; ich reč bola ostrá, príkrastrohýprísny: strohý, prísny otčim; strohé, prísne slováneúprosný: neúprosný trestsparťanský: sparťanská výchovahrubýdrsnýbezcitnýbezohľadnýkrutý: hrubé, drsné, bezcitné, bezohľadné, kruté zaobchádzanieukrutnýnemilosrdnýneľútostný: ušlo sa mu v detstve dosť ukrutnej, nemilosrdnej, neľútostnej bitkysurovýdrastickýbrutálny (veľmi tvrdý): surový, brutálny zákrokpritvrdý (príliš tvrdý)

    4. p. silný 4, tuhý 1, 3, ťažký 3


    vyrobený poznačený fyzickou prácou • zrobený: mať vyrobené, zrobené rukystvrdnutýmozoľnatý (pokrytý mozoľmi): stvrdnuté, mozoľnaté dlaneexpr. zodratý


    časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


    štvrť 1. p. štvrtina 2. p. časť


    štvrtina štvrtá časť celku: štvrtina záhrady, domuštvrť: štvrť roka, štvrť litra mliekahovor. štvrtka: štvrtka chleba


    štvrták žiak štvrtej triedy, štvrtého ročníka: štvrtáci základnej školykvartán (žiak štvrtej triedy osemročného gymnázia) • zastar. syntaxistazried. syntaktik (v minulosti žiak štvrtej triedy gymnázia) • štvrtoročiak (poslucháč štvrtého ročníka vysokej školy)


    deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovaťčleniťrozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na krajepoliťpoltiťrozpoľovaťdvojiťrozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhuleštvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčkoštiepiťkúskovaťhovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chliebporciovať (deliť na porcie): porciovaný syrdávkovaťdózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať liekydrobiťrozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetokrozkladaťdekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadráparcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

    2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť


    štvrtiť p. deliť 1


    štvrtka p. štvrtina


    štvrtohory najmladšie obdobie vo vývoji Zeme • kvartér


    štvrtoročiak p. štvrták


    štvrťročie p. štvrťrok


    štvrťrok štvrtina roka • kvartál: koniec štvrťroka, kvartáluzried. štvrťročie


    štvrťstoročie štvrtina storočia: štvrťstoročie vzniku divadladvadsaťpäťročie


Pozri výraz STV v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: dra, fu, reflection, gso, obã ã, ci, sieť, host, vr, xga, siz, grá, deci, language, has
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV