Synonymá slova "správ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesť • povesť: šla o ňom povesť, že… • reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekom • novina • novinka: mám pre vás novinu, novinku • správa: správy sa šíria • klebeta (ohovárajúci chýr): babské klebety • hovor. fáma: fáma hovorí, že…

2. p. povesť 2

náčinie pomôcky na prácu al. inú činnosť • náradie • nástroje: stolárske, záhradnícke náčinie, náradie, nástroje • riad: držať si riad v poriadku • hovor. inštrumenty: murárske inštrumenty • hovor. sprava: taká vŕtačka je užitočná sprava • servis (náčinie na podávanie jedál a nápojov): kávový servis • slang. sersám • subšt.: vercajg • vercajk • verkcajg • verkcajk

nástroj 1. pomôcka pri manuálnej práci • hovor. inštrument: stavbárske nástroje, inštrumenty • hovor. sprava: vŕtačka je užitočná sprava • prostriedok (nástroj na uskutočnenie niečoho): pracovné prostriedky • pejor.: verk • verkeľ • vergeľ (starý, často nefunkčný nástroj) • slang. sersám

2. prostriedok na tvorenie tónov, hudby • inštrument: hudobné nástroje, inštrumenty

oznam danie niečoho na verejnú známosť; tlačivo, na ktorom sa oznamuje • oznámenie • správa: krátke oznamy, oznámenia, správy v novinách • ohláška: povinná ohláška odberu elektriny • vyhláška • dekrét (úradný oznam pre verejnosť): vyhláška, dekrét o mobilizácii • prípis (úradný oznam určený inštitúcii): v prípise sa uvádza… • upovedomenie • uvedomenie • vyrozumenie • avízo (oznam o budúcej udalosti): poslali upovedomenie, avízo o príchode inšpektora • proklamácia • vyhlásenie (oznam, v ktorom sa niečo popiera al. sa oznamujúci na niečo zaväzuje): proklamácia o otvorení hraníc • kniž. notifikácia: notifikácia o embargu • inzerát (oznam ponuky al. dopytu v tlači): oznamy, inzeráty v novinách iba preletel pohľadom

p. aj správa¹

prístroj technické zariadenie na vykonávanie istých fyzikálnych al. chemických dejov • aparát: premietací, fotografický, hasiaci prístroj, aparát • hovor. sprava: cirkulárka, telefón je užitočná sprava • automat (automatický prístroj): hrací automat • hovor. zastaráv. al. expr. mašina

p. aj stroj

sprava¹ z pravej strany (op. zľava) • odprava: sprava, odprava je ľahší prístup

sprava² p. náčinie, nástroj 1, prístroj, zariadenie 1

správa¹ danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda

správa² 1. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov, ľudí usmerňujúcich istú činnosť: správa závodu • riadenie: riadenie obce • vedenie: vedenie ústavu

2. osoby al. inštitúcia, ktorá niečo spravuje: lesná správa, domová správa • riaditeľstvo: riaditeľstvo školy • vedenie: vedenie spoločnosti • administratíva: pracovať v administratíve • hovor. zastar. direkcia: direkcia divadla • úradníctvo (osoby vykonávajúce úrad) • aparát (pracovníci výkonného orgánu): štátny aparát • pejor. byrokracia (ľudia profesionálne pracujúci v správe)

zariadenie 1. predmet al. súbor predmetov prispôsobených na vykonávanie istých operácií: poplachové zariadenie, klimatizačné zariadenie • mechanizmus (sústava strojových častí al. orgánov s koordinovanou činnosťou): prevodový mechanizmus • hovor. sprava: sprava na čistenie pokrovcov • prístroj • aparát (zariadenie, ktoré nevykonáva prácu, ale prebieha v ňom fyzikálny al. chemický dej): načúvací, premietací prístroj, aparát

2. súbor vecí, predmetov potrebných na riadne fungovanie niečoho: hotelové zariadenie, zariadenie ordinácie • vybavenosť: technická vybavenosť továrne • vybavenie: vybavenie kúpeľne • vystrojenie: vystrojenie miestnosti • nábytok (zariadenie bytu, miestnosti)

odvšade označuje východisko deja v priestore; zo všetkých strán, zo všetkých končín • odvšadiaľ: odvšade, odvšadiaľ sa valila voda • zovšade • zovšadiaľ: zovšade, zovšadiaľ prichádzali pozdravné listy • poet. zvšadiaľ (Hviezdoslav) • zblízka i zďaleka • zhora i zdola • odhora i oddola • sprava i zľava: zblízka i zďaleka mu prišli vzdať úctu; zhora i zdola sa ozýval krik • fraz. zo všetkých kútov (sveta)

konanie spôsob vykonávania niečoho a vystupovania pri tom • počínanie: múdre, rozvážne konanie, počínanie • správanie: jeho správanie nebolo práve najvhodnejšie • hovor. podnik: je to nebezpečný podnik

manier expr. súhrn vlastností a činností charakterizujúcich človeka (obyč. mn. č. maniere) • maniera (obyč. mn. č. maniery): mať čudné maniere, maniery • spôsoby • zvyklosti • obyčaje • správanie • vystupovanie: jeho spôsoby, zvyklosti, obyčaje okolie neznáša

správanie formy konania v styku s ľuďmi • menej vhodné chovanie: jemné, hrubé správanie, chovanie • zastaráv., obyč. mn. č. mravy: dostať dvojku z mravov • obyč. mn. č. spôsoby: bol to človek zlých spôsobov • vystupovanie: sebavedomé vystupovanie • hovor., obyč. mn. č. móresy (spôsob správania): čo sú to za móresy?

narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerou • zaobchádzať • zaobchodiť • zachádzať • nakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslu • počínať si • správať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakom • disponovať (zároveň mať k dispozícii)

počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konať • arch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiť • správať sa: v každej situácii sa správal ako pravý muž • postupovať • pokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil

správať sa¹ 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušne • menej vhodné chovať sa • kniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestne • vystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muž • držať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako treba • zaobchodiť • zaobchádzať • zachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť

2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovať • prejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo

3. p. spravovať sa

správať sa² p. tučnieť

spravovať sa dať sa viesť niečím, niekým, správať sa do dôsledkov podľa niečoho, niekoho • riadiť sa: spravuje sa, riadi sa svojím presvedčením; nespravovali sa, neriadili sa rodičmi • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa • držať sa (podľa istých zásad, istého učenia): pridŕžajú sa, držia sa morálky svojich otcov; držať sa, pridržiavať sa smerníc, predpisov • zachovávať (dôsledne plniť dané zásady pri istej činnosti): zachováva predpísaný postup • správať sa: správať sa podľa predpisov

tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť) • tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstne • guľatieť • guľatiť sa • zaokrúhľovať sa • okrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli sa • expr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejú • zastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučí • bruchatieť • expr.: bachratieť • pupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sa • hrubnúť (o ťarchavej žene) • priberať • priberať na váhe • hovor. poprávať sa • popravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sa • zried. správať sa (Kukučín)

zaobchádzať, zaobchodiť konať, počínať si nejako vo vzťahu k niekomu, niečomu • zachádzať • zachodiť: s deťmi vie veľmi dobre za(ob)chádzať, zaobchodiť; zaobchádzať s pacientmi vľúdne; zachádzať s niekým, niečím surovo, v rukavičkách; nepáči sa mi, ako s nami zachodia • správať sa (ku komu, voči komu): správať sa ku každému, voči každému taktne, tolerantne • vychádzať (žiť v zhode s niekým): s každým dobre vychádza • narábať • nakladať (používať istým spôsobom nejakú vec pri istej činnosti): nevie dobre narábať s puškou; zle nakladá s peniazmi • manipulovať (s prístrojom): šikovne manipuluje so žeriavom

hospodár kto má na starosti hospodárske prostriedky, kto niečo hmotne spravuje; kto vie hospodáriť: podnikový hospodár • gazda: gazda na majeri; otec je dobrý hospodár, gazda • šafár: starostlivý šafár • správca (kto má na starosti spravovanie z hospodárskej stránky): správca veľkostatku • ekonóm: v podniku potrebujú dobrého ekonóma

riaditeľ osoba spravujúca, riadiaca, vedúca istý organizačný celok: riaditeľ ústavu • hovor.: direktor • šéf: direktor závodu; mať dobrého šéfa • správca (kto niečo spravuje najmä z hospodárskej stránky): správca Matice • guvernér: guvernér banky • hovor. expr. starý: starý zvolal poradu • slang.: dirigo • šerif • šéfko • bos

správca kto niečo spravuje, obyč. z hospodárskej stránky: správca domu, štadióna • vedúci: vedúci predajne • šafár (správca na veľkostatku) • hospodár • gazda (kto má na starosti hospodárske prostriedky): podnikový hospodár • kastelán (správca hradu al. zámku)

p. aj riaditeľ

rád² 1. prejavujúc radosť, potešenie, s ochotou, s potešením • ochotne • vďačne • s radosťou: každému rád, ochotne poradí; vďačne ti pomôžem

2. bežne, často sa vyskytujúc, vo väčšine prípadov • spravidla • zvyčajne • obyčajne: rád, spravidla sa zabudne pozdraviť; taká rana zvyčajne, obyčajne hnisá

3. p. áno

spravidla p. zvyčajne, rád² 2

zvyčajne často, takmer pravidelne sa vyskytujúc; nie výnimočne • obyčajne • kniž. obvykle: do diskusie sa zvyčajne, obyčajne zapája ako prvý • spravidla: spravidla si dáva pozor na jazyk • bežne • normálne: bežne, normálne býva o takomto čase už doma • konvenčne: konvenčne pristupovať k riešeniu úlohy • väčšinou • zväčša • poväčšine (vo väčšine prípadov): v sobotu väčšinou, zväčša, poväčšine chodieva do prírody • rád: rád zabúda na to, čo sa sluší

porov. aj obyčajný 1

pripraviť 1. dať, priviesť do stavu vhodného na použitie, uskutočnenie niečoho • prichystať • prihotoviť: rýchlo pripraví, prichystá večeru; pripravte, prihotovte si veci na cestu • nachystať • schystať: na svadbu je už všetko nachystané • pristrojiť: pristrojiť hosťom malé občerstvenie • nahotoviť • nahotovať • prihotovať: nahotuj, prihotuj dreva, aby sme mohli zakúriť • hovor. zastaráv.: pririchtovať • narichtovať • zastar. uchystať (Vajanský, Dobšinský) • zorganizovať (účelne, premyslene): zorganizovanie programu osláv • usporiadať • uskutočniť: usporiadať, uskutočniť besedu o básnikovom diele • osnovať • zosnovať • zried. usnovať (obyč. tajne pripraviť): (z)osnovať sprisahanie • nastrojiť • nastražiť • nastrážiť (pripraviť niečo spôsobujúce ťažkosti): nastrojiť, nastražiť niekomu prekážky, úklady • inscenovať • nainscenovať • naaranžovať • naplánovať (vopred pripraviť): (na)inscenovať odstránenie politika • expr. spískať (pripraviť niečo nepríjemné, nevhodné a pod.): musíme proti nim niečo spískať • popripravovať • popriprávať • pochystať (postupne, viac vecí) • subšt. naštelovať: naštelovala veci tak, aby nikto nič nezbadal

2. stať sa pôvodcom, príčinou niečoho • spôsobiť • zapríčiniť: deti nám svojou hrou pripravili, spôsobili veľkú radosť; mamin odchod mi zapríčinil veľký žiaľ • zaviniť (niečo negatívne): Kto zavinil toľké sklamanie? • spraviť • urobiť: spraviť, urobiť rodine veľké prekvapenie

3. spôsobiť stratu niečoho (obyč. násilne, proti vôli) • pozbaviť (niečoho): pripravili ho o postavenie, (po)zbavili ho postavenia • priniesť • doniesť • priviesť (o niečo): priniesť, priviesť niekoho o zdravie, o život, o peniaze • obrať • olúpiť: nik nás o šťastie neoberie, neolúpi; obrať, olúpiť niekoho aj o to posledné • dostať: dostali nás o celý majetok • hovor. expr. pumpnúť (podvodom pripraviť niekoho o niečo): pumpnúť kamaráta o stovku • hovor. žart. pomôcť: pomôcť niekomu od peňazí

spôsobiť stať sa pôvodcom, príčinou niečoho, stať sa podnetom na niečo • urobiť • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: deti nám spôsobili, urobili, spravili veľkú radosť; prišiel a hneď spôsobil, spravil, zrobil rozruch okolo seba • kniž. učiniť: už niet toho, kto to učinil • pripraviť: pripravil rodičom prekvapenie, sklamanie • zapríčiniť • zaviniť (spôsobiť niečo nepriaznivé, nepríjemné, zlé): zlé tesnenie zapríčinilo, zavinilo zatekanie do bytu • privolať • kniž. privodiť (byť príčinou niečoho negatívneho, zlého): privolal nešťastie; neopatrnosťou si privodil zranenie • priviesť • doviesť • priniesť • doniesť (byť pôvodcom istého stavu): priviesť, doviesť niekoho do ťažkostí; priniesli, doniesli nás do rozpakov; vaše výsledky nám priniesli, doniesli radosť • vyvolať • podnietiť (spôsobiť vznik niečoho): vyvolať, podnietiť nepokoje, škandály • kniž. navodiť: hudba navodila potrebnú atmosféru

spraviť p. urobiť 1–4

urobiť 1. uskutočniť, realizovať nejakú činnosť • spraviť • vykonať: urobiť, spraviť, vykonať všetko tak, ako treba; urobiť, spraviť kus práce • zriedkavejšie zrobiť: zrobil skúšku načas • kniž. učiniť: učiniť niekomu radosť • zložiť (o nejakom úkone): zložiť sľub • absolvovať (dokončiť štúdium, skúšky, školenie a pod.) • expr.: sfúknuť • zmastiť (urobiť narýchlo, obyč. povrchne): robotu sfúkli, zmastili raz-dva • hovor. expr.: vystrúhať • vystruhnúť • struhnúť: struhnúť poklonu niekomu, vystrúhať grimasu • expr. vysúkať (s ľahkosťou urobiť): vysúkal to raz-dva • hovor. expr. strhnúť (s úsilím urobiť): za hodinu to strhneme • porobiť • povykonávať (obyč. postupne): porobiť, povykonávať, čo treba

2. istým spôsobom upraviť, spracovať (obyč. z materiálu) tak, aby niečo vzniklo, bolo hotové • spraviť • zriedkavejšie zrobiť: urobiť, spraviť, zrobiť stojan na kvety; urobiť si, spraviť si účes • vyrobiť • vyhotoviť • zhotoviť: vyrobiť, zhotoviť súčiastky do stroja; zhotoviť plot z latiek • zostaviť • zostrojiť • skonštruovať (z častí celok): zostrojiť prístroj, skonštruovať prototyp lietadla • pripraviť • prichystať • prihotoviť (obyč. jedlo): pripraviť, prichystať obed, večeru, kávu; prihotoviť liek, kúpeľ • hovor. zmajstrovať (amatérsky, ručne): otec zmajstroval dieťaťu kolísku • expr.: skŕpať • znôtiť • znevoliť (urobiť s námahou, za nepriaznivých podmienok): skŕpať nohavice, znevoliť obed • obyč. pejor.: zmastiť • spichnúť • zlepiť • pozliepať • strepať • zlátať • zbúchať (narýchlo, povrchne urobiť): udicu si zlepil, zlátal poslednú chvíľu • subšt. zbodnúť • hovor. expr.: usmoliť • zosmoliť • vypotiť (s námahou, neobratne): usmoliť, zosmoliť list, vypotiť verš • hovor. expr. spáchať (obyč. niečo zle, nedokonale): Kto spáchal včerajší program? • vytvoriť • utvoriť: vytvoriť, utvoriť si názor • vybudovať (vo väčšom rozsahu) • zriadiť (postupne): vybudovať park, zriadiť ihrisko • zastar. ustrojiť: ustrojili veľkolepý obed • zastar. vystanoviť (Kukučín)

3. zmeniť stav niekoho, niečoho • spraviť • zriedkavejšie zrobiť • kniž. učiniť: priatelia z neho urobili alkoholika; z kuchyne spraviť, zrobiť izbu; učinili ho správcom

4. zachovať sa istým spôsobom pri nejakom rozhodovaní a pod. • spraviť • naložiť • zriedkavejšie zrobiť: Čo urobíš, spravíš s dedičstvom? Ako naložíš s peniazmi?; naloží s ním podľa ľubovôle • podniknúť: nepodnikol v tej veci celkom nič • počať si • počať (urobiť niečo v istej situácii): Čo si teraz počnem?; nevie, čo počať

5. p. spôsobiť

vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiť • spraviť • uskutočniť • realizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazy • kniž. učiniť: učiní všetko, čo treba • odbaviť • vybaviť • zastar. odbyť • hovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútil • absolvovať • skončiť: kurz absolvoval, skončil už vlani • zložiť (nejaký úkon): zložiť sľub • zriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevu • podniknúť: podniknúť útok na niekoho • zastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastane • povykonávať • porobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesť • expr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil! • vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojili • povykonávať • povystrájať • povyčíňať • expr.: povyvádzať • postvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávať • navystrájať • navyčíňať • expr.: navyvádzať • nastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali! • expr.: napáchať • popáchať • pošarapatiť

3. p. vybaviť 1, 2

zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z voza • kniž. zosňať: zosňať niekomu putá • zvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo steny • zavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladať • kniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z police • zosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladať • zostaviť • zmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatu • zrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvien • skonštruovať • zostrojiť • hovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístroj • hovor. znôtiť • expr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosák • zopäť (ruky) • zosumovať • zosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem… • zoštylizovať • sformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látku • prehnúť • preložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zem • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderom • zvaliť • podťať • kniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zem • zastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročný • napísať: napísať román, kantátu • expr.: sklepať • zbúchať • zlepiť • pozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedku • poskladať (viacero diel)

6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiť • spraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúšky • podstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúšku • absolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniál • kniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahu • poskladať (postupne)

7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1

zriadiť 1. úsilím, uvedomenou činnosťou dosiahnuť konkrétny výsledok al. právnym postupom dať niečomu základ existencie • urobiť • spraviť: v šope si zriadiť, urobiť, spraviť malú dielničku • zhotoviť (obyč. ručne): zhotovili si tu aj lavičky a parkovisko • zariadiť: na poschodí si zariadila ateliér • utvoriť • konštituovať • ustanoviť • založiť (právnym postupom): utvorili, konštituovali tu nové inštitúcie; treba ustanoviť ďalšiu komisiu; založiť múzeum starých remesiel • vybudovať (vo väčšom rozsahu): detský domov vybudovali zo zbierok občanov

2. p. zbiť 3

dohodnúť sa dosiahnuť dohodu, súlad: dohodli sa na termíne schôdzky • dohovoriť sa • dovravieť sa (obyč. rečou): dohovorili sa, že pôjdu do kina • zhodnúť sa • dorozumieť sa • porozumieť si (zároveň sa stotožniť): zhodli sa na postupe prác; dorozumeli sa, porozumeli si vo všetkom • zísť sa • stretnúť sa (dohodnúť sa v názore): v otázke stravovania sa nestretli • dojednať sa • pojednať sa • zjednať sa • pokonať sa • pohodnúť sa (obyč. v obchodnom styku): dojednali sa, zjednali sa na cene; pokonali sa bez hádky • uzniesť sa • pouznášať sa (kolektívne, záväzne sa dohodnúť): uzniesli sa na priebehu volieb • publ. dosiahnuť konsens/konsenzus (dohodnúť sa po dlhšom úsilí): poslanci dosiahli konsens pri schvaľovaní zákona • uzhodnúť sa • uzhovoriť sa • uzrozumieť sa: všetci sa uzhodli, uzhovorili, že odídu • byť uzrozumený • zastar. byť zrozumený: mladí sú uzrozumení so všetkým • hovor. zastaráv. spraviť sa • zastar.: ujednostajniť sa • zrieknuť sa • uzriecť sa • zrozumieť sa • nár.: dopraviť sa • pokončiť sa (Kukučín)

nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieť • naliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa naliali • naduť sa • nafúknuť sa • nafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkala • zapuchnúť • napuchnúť • opuchnúť • spuchnúť • zduriť sa • oduriť sa • zdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nos • expr.: oliať sa • oduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odula • napučať • nabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubrelo • expr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgou • podbehnúť • podliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

2. náhle vzniknúť • naskočiť • naskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavky • zjaviť sa • objaviť sa • urobiť sa • spraviť sa • utvoriť sa • vytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1

navrieť 1. naplniť sa a zväčšiť svoj objem • nabehnúť: po páde mu navrela hrča na čele; nabehli mu uzliny na krku • napuchnúť • opuchnúť • spuchnúť (puchnutím navrieť): napuchla mu tvár od plaču • zhnisať • hovor.: nazbierať sa • zozbierať sa (hnisaním navrieť): rana sa nazbierala • ponavierať (postupne, viac vecí): ponavierali mu žily

2. vzniknúť na koži • utvoriť sa • vytvoriť sa • objaviť sa: po práci mu navreli mozole; objavili sa mu pruhy po bitke • urobiť sa • spraviť sa: spravil sa mu vred • ponavierať (postupne): ponavierali mu vredy

vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničoho • nastať • zavládnuť: nastala panika • kniž.: zrodiť sa • vzrásť • vzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hláv • pôjsť: všetko nešťastie pošlo z toho • utvoriť sa • vytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhy • urobiť sa • spraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenec • vyvinúť sa • vystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystane • pren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitne • vziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo? • začať sa • strhnúť sa • vypuknúť • kniž.: rozpútať sa • prepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklo • zdvihnúť sa • zodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporu • expr.: vyliahnuť sa • zliahnuť sa • uliahnuť sa • hovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmysly • kniž.: skrsnúť • vzísť • kniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzíde • prebudiť sa • vzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport

správne 1. porov. správny² 2. p. výborne 2

výborne 1. s vynikajúcou úrovňou, vynikajúcim spôsobom • vynikajúco • skvele • skvelo • znamenite: výborne, vynikajúco zvládli všetky prekážky; skvele, znamenite si poradili so súpermi • bezchybne • dokonale • ideálne • perfektne: bezchybne, dokonale sa pripravil na skúšky; perfektne, ideálne zvládli úlohu • majstrovsky • prvotriedne: majstrovsky, prvotriedne spracovaná téma • pozoruhodne • kniž. excelentne • expr. fenomenálne: pozoruhodne, excelentne, fenomenálne ovláda programovanie • hovor. expr. exportne: exportne spracoval prihrávku a vystrelil na bránku • hovor. expr.: ohromne • úžasne • fantasticky: vie ohromne, úžasne, fantasticky variť • hovor.: príma • fajn • super: pri mori bolo príma, fajn, super • hovor. tip-top • expr. jedna radosť: oblieka sa tip-top, jedna radosť • expr. božsky • hovor. expr. báječne • senzačne: na dovolenke sme sa mali božsky, báječne • slang. senzi • subšt.: betálne • bohovsky • bohove • bohovo • bezvadne • bezva • senza

porov. aj výborný

2. vyjadruje uspokojenie, pochvalu a pod. • dobre • správne • veľmi dobre: výborne, dobre, tak som si to predstavoval; správne, veľmi dobre, musíš sa už raz rozhodnúť • znamenite • vynikajúco • skvele: znamenite, vynikajúco, skvele, to nám vyhovuje • hovor. fajn • hovor. expr.: ohromne • fantasticky • báječne: fajn, ohromne, s tým som nerátal; fantasticky, báječne, takto sa nám to podarí • bravo • bravó: bravo, výborne, to je úspech • subšt.: bezvadne • bezva • bohove • bohovo • bohovsky

3. p. ostro 4

administratívny ktorý sa týka správy, riadenia, vybavovania verejných vecí • správny: administratívna, správna agenda, budova • kancelársky: administratívny, kancelársky štýl • úradný (oficiálne požadovaný, predpísaný): typický úradný postup • pejor.: úradnícky • byrokratický (úzkoprso sa pridržiavajúci administratívnych formalít, predpisov): úradnícky, byrokratický spôsob; byrokratický aparát

bezchybný ktorý nemá ani jednu chybu, ktorý je úplne bez chýb (op. chybný) • dokonalý (op. nedokonalý): bezchybná, dokonalá práca • perfektný: perfektný preklad • bezporuchový: bezporuchový motor, chod stroja • presný (vyznačujúci sa presnosťou; op. nepresný): presný výpočet, presné meranie • správny • dobrý • náležitý: bezchybná, správna, dobrá, náležitá odpoveď • vzorný (ktorý je v bezchybnosti príkladom) • hovor. na jednotku: vzorné správanie, odpoveď na jednotku • subšt. bezvadný • nespis. nezávadný

dôkladný idúci do hĺbky, do dôsledkov; svedčiaci o takom prístupe (op. povrchný) • precízny • pedantný: dôkladný, precízny, pedantný človek • pedantský (vzťahujúci sa na pedanta): pedantská práca • dôsledný • kniž. konzekventný (dodržiavajúci zásady): dôsledný, konzekventný pracovník, prístup • často pejor.: puntičkársky • punktičkársky (prepiato, až malicherne dôsledný): pun(k)tičkársky úradník • svedomitý • starostlivý: svedomitá, starostlivá príprava na skúšky • podrobný • detailný • kniž. subtílny (idúci do podrobností, detailov): podrobná, detailná analýza; subtílne bádanie • kniž. minuciózny: minuciózny opis • obšírny • obsiahly • vyčerpávajúci (zahŕňajúci všetko, idúci do šírky; op. stručný, krátky): obšírna, obsiahla, vyčerpávajúca správa, dokumentácia • dobrý • výborný • dokonalý (op. zlý, slabý, nedokonalý): dobrá, výborná, dokonalá znalosť jazyka • správny • presný: správna, presná výslovnosť • expr.: poriadny (op. zbežný, letmý): poriadne skúšanie, poriadna kontrola • hovor. gruntovný: gruntovná zmena • expr. čistý (o dôkladnej práci)

múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumný • umný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné kroky • inteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osoba • osvietený: múdry, osvietený panovník • vzdelaný • učený: vzdelaná hlava • bystrý • chytrý • chápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavička • triezvy • rozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politik • správny • zdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názory • hlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vety • vševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Boh • priinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná žena • aj iron. šalamúnsky • expr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporu • iron.: rozumársky • rozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči! • expr.: premúdry • premúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

p. aj vzdelaný, bystrý 2

náležitý taký, aký má byť z hľadiska potrieb al. vhodnosti • primeraný • vhodný: za prácu dostáva náležitú, primeranú odmenu; ťažko volili primerané, vhodné slová • príslušný • potrebný: hosťa privítali s príslušnou, potrebnou zdvorilosťou; Máš na tú prácu náležité, potrebné vzdelanie? • správny • riadny • trocha zastar. príhodný • kniž. patričný: pri záchrane ranených použili náležitý, správny, riadny, patričný postup; starejší predniesol príhodný vinš • zodpovedajúci • adekvátny • svoj: prekladateľ musí hľadať zodpovedajúce, adekvátne výrazy; dať aktovku na svoje miesto

pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno • vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno • naozajstný • ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody • opravdivý • nepredstieraný • nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze • plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián • čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh • rýdzi • číry • stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska • hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica • autentický • pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu • hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok • neskl. par excellence

2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí • vhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste • výstižný: výstižný argument; vlastný • skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod

3. p. konzervatívny 1

presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladný • dôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôsledný • spoľahlivý • hovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovník • kniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

2. bezchybne fungujúci • bezchybný • dokonalý: presný, bezchybný, dokonalý stroj • kniž. precízny: precízny mechanizmus • spoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinky • jemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladný • kniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácu • dokonalý • perfektný: presná, dokonalá, perfektná muška • pedantský • pedantný • puntičkársky • punktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robota • bezchybný • správny • dobrý • náležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledok • expr. stopercentný

4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalý • úplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otca • výstižný • priliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenie • verný: verné zobrazenie • doslovný • expr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasný • konkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údaje • striktný • prísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenie • odb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy

primeraný majúci takú mieru, ktorá práve zodpovedá, vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam, kritériám a pod. (op. neprimeraný) • náležitý • vhodný • príhodný: našiel primeraný, náležitý, vhodný spôsob; vekovo primeraný, vhodný partner; primerané, príhodné miesto • zodpovedajúci • príslušný • kniž. patričný • adekvátny: prejaviť zodpovedajúcu, príslušnú, patričnú úctu; veku primerané, zodpovedajúce schopnosti; adekvátne vedomosti • dôstojný (primeraný v pomere k niekomu, niečomu; op. nedôstojný): nemať dôstojné podmienky na život • zastar. prístojný (Tajovský); dobrý (op. zlý) • slušný • hovor. akurátny: dobrá, slušná, akurátna strava • dosiahnuteľný (neprekračujúci možnosti; op. nedosiahnuteľný): kládla si dosiahnuteľné ciele • úmerný (ktorý je v správnom pomere k niečomu; op. neúmerný): úmerný výkon, úmerné nároky • priliehavý: vyberal primerané, priliehavé slová • správny • odôvodnený • opodstatnený • oprávnený • spravodlivý (primeraný vzhľadom na dôvod, spravodlivosť): správny, odôvodnený, opodstatnený, oprávnený, spravodlivý trest; spravodlivá známka za odpoveď

riadny 1. ktorý je, ktorý sa koná podľa poriadku (op. mimoriadny); ktorý je taký, aký má byť • normálny: riadny, normálny pracovný čas • pravidelný (opakujúci sa podľa poriadku): pravidelné zasadnutie vlády • regulárny (zodpovedajúci pravidlám): regulárny priebeh • náležitý: vec musí mať náležitý postup • správny: mať správnu životosprávu • poriadny: viesť poriadny život • interný (op. externý): interný ašpirant, poslucháč

2. p. veľký 1, značný 1

správny¹ p. administratívny

správny² ktorý zodpovedá správnosti; ktorý je taký, aký má byť, aký sa vyžaduje, predpokladá a pod. (op. nesprávny) • náležitý • riadny: správne, náležité upozornenie; správne, náležité pripomienky; mať správny, riadny spôsob života • dobrý (op. zlý): zvoliť dobrý postup • zdravý: mať zdravé názory • racionálny (o výžive) • bezchybný • presný (op. chybný, nepresný): bezchybný výsledok, výpočet; mať presný odhad • korektný: korektná výslovnosť cudzích slov • pravý: vedel vždy zasiahnuť v pravý čas na pravom mieste • primeraný • kniž. adekvátny • vhodný • príhodný (ktorý zodpovedá daným okolnostiam, správny v danej situácii): primeraná, adekvátna reakcia; vhodný spôsob priblíženia sa dieťaťu; vyčkať na príhodnú chvíľu • hovor.: akurátny • fér • férový: dostal akurátny trest; fér, férový chlap • pekný: pekné predsavzatie • spravodlivý • oprávnený • odôvodnený • logický: spravodlivý rozsudok; oprávnené, odôvodnené, logické rozhodnutie • kniž. iron.: samospasiteľný • samospasný

spravodlivý 1. ktorý nestranne hodnotí, rešpektuje právo iných; svedčiaci o nezaujatosti v hodnotení (op. nespravodlivý) • objektívny (op. subjektívny): spravodlivý, objektívny rozhodca; spravodlivé, objektívne hodnotenie • nestranný • nezaujatý • nepredpojatý (ktorý nikomu nenadŕža, nič neuprednostňuje): nestranný sudca; nezaujaté rozhodnutie; nezaujatá, nepredpojatá kritika • pravdymilovný: spravodlivý, pravdymilovný človek

2. ktorý je v súlade so spravodlivosťou (op. nespravodlivý) • odôvodnený • oprávnený: stihol ho spravodlivý, odôvodnený, oprávnený trest • opodstatnený • správny • primeraný: opodstatnené požiadavky; správne, primerané ocenenie • dobrý: bojovať za dobrú vec • expr.: svätý • presvätý: vzplanúť svätým, presvätým hnevom

3. p. pravý 1

zdravý 1. ktorý má neporušené zdravie, nenapadnutý chorobou; svedčiaci o tom (op. chorý): zdravý človek, zdravé rastliny; má zdravú farbu • zdatný • jadrný (zdravý a mocný): zdatná mládež • svieži (zdravý a čulý): cíti sa svieži • v dobrej kondícii • v dobrom stave • normálny • vyvinutý: novorodenec je zdravý, normálny, vyvinutý • hovor. fit (neskl.): vrátil sa v dobrej kondícii, vrátil sa fit • práceschopný (zdravý a schopný pracovať; op. práceneschopný): práceschopný zamestnanec; má dve práceschopné ruky • expr. zdravučký; neboľavý (ktorý nebolí): má zdravé, neboľavé srdce • kniž. zemitý: zemitý spánok

2. osožný zdraviu (op. nezdravý) • liečivý: zdravý, liečivý horský vzduch • dobrý • neškodný • bezchybný • subšt. nezávadný (zdravotne vyhovujúci): dobrý byt; bezchybné prostredie; bezchybná, nezávadná voda

3. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebám • správny: má zdravé, správne názory • racionálny: správna, racionálna strava • rozumný • dobrý • želateľný: rozumná, želateľná diéta; má dobrý základ do života

časopis periodicky vychádzajúca tlačovina • periodikum: odborný, obrázkový časopis • žurnál (obyč. ilustrovaný časopis): módny žurnál • revue (časopis s náročnejším obsahom): literárna revue • vestník • bulletin [vysl. bültén] • spravodajca (oznamy a nariadenia pravidelne vydávané tlačou): úradný vestník, bulletin • magazín (obyč. ilustrovaný časopis)

spravodajca 1. redaktor podávajúci správy a informácie pre tlač, rozhlas, televíziu • korešpondent: zahraničný spravodajca; korešpondent novín; osobitný spravodajca, korešpondent televízie • dopisovateľ (neprofesionálny spravodajca): dopisovateľ okresných novín

2. p. vestník

vestník admin. periodikum prinášajúce pravidelné oznamy úradného rázu al. správy o činnosti odborných a vedeckých inštitúcií: ministerský vestník • bulletin [vysl. bültén]: úradný bulletin • spravodajca: spravodajca akadémie vied • nespráv. spravodaj

informačný ktorý informuje, prináša informácie, správy • informatívny: informačný, informatívny kalendár; informačná služba • spravodajský: spravodajské stredisko, spravodajská relácia • oboznamovací • stručný • krátky • zbežný • prehľadný • orientačný (prinášajúci iba základné informácie, určený iba na orientáciu): oboznamovacia, stručná, krátka, zbežná, orientačná, prehľadná prednáška, schôdzka

spravodajský p. informačný

neutralita neprikláňanie sa ani k jednej zo (sporných) stránok • neutrálnosť: zachovávať neutralitu, neutrálnosť • nestrannosť: nestrannosť kritiky • nezaujatosť (op. zaujatosť): nezaujatosť pozorovateľov • objektivita (op. subjektivita) • objektívnosť (op. subjektívnosť): objektivita, objektívnosť sudcu • spravodlivosť (nestranné, objektívne hodnotenie iných): bol známy svojou spravodlivosťou

spravodlivosť 1. p. súdnictvo 2. p. neutralita

súdnictvo súdna sústava, súdne orgány: vojenské súdnictvo • justícia: moderná justícia • zastar. pravosúdie: ministerstvo pravosúdia • kniž. spravodlivosť: neujde spravodlivosti

kvalitný ktorý má dobrú kvalitu; dobre urobený, vykonaný (op. nekvalitný, zlý) • akostný: kvalitná, akostná vlna; kvalitné, akostné uhlie • prvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu, veľmi dobrú kvalitu): dodávať len kvalitný, prvotriedny tovar (op. druhotriedny, menej hodnotný); kvalitní, prvotriedni pracovníci • hodnotný • cenný (obyč. o veciach, ktoré majú duchovnú kvalitu; op. nehodnotný, bezcenný): hodnotná, cenná literatúra; hodnotná, cenná prednáška • dobrý • solídny: kvalitná, dobrá práca; dobrý výkon • ušľachtilý (kvalitný a vzácny): ušľachtilé plemeno, ušľachtilá oceľ • delikátny • jemný • hovor. výberový (obyč. o požívatinách veľmi dobrej akosti): delikátne, jemné víno; jemné cigarety; výberový tovar; výberové tuky • značkový (ktorého značka je zárukou kvality) • hovor.: fajnový • fajný: kvalitná, fajnová voňavka; fajnový, fajný obed • plnohodnotný • zastar. plnocenný (ktorý má plnú hodnotu; op. neplnohodnotný): plnohodnotná, plnocenná strava je dôležitá pre rast • kniž. plnokrvný (ktorý má dobré vlastnosti v plnej miere): plnokrvné umelecké dielo • hovor. expr. spravodlivý: fľaša spravodlivej slivovice • žírny: kvalitná, žírna pôda

nestranný ktorý nikomu nenadŕža; svedčiaci o tom • nezaujatý (op. zaujatý): nestranný, nezaujatý posudzovateľ diela; nestranné, nezaujaté hodnotenie • nepredpojatý (ktorý niečo, niekoho neodsudzuje vopred; op. predpojatý): nepredpojatý rozhodca • objektívny • vecný (zodpovedajúci skutočnosti; op. subjektívny): objektívny súd; objektívna, vecná argumentácia; vecná kritika • neutrálny • indiferentný (nenadŕžajúci ani jednej strane, obyč. v spore; op. jednostranný): neutrálny politik; zaujať neutrálny, indiferentný postoj • odosobnený (zbavený osobného záujmu al. zaujatia): odosobneným hlasom čítať rozsudok • spravodlivý (ktorý koná, je v súlade so spravodlivosťou; op. nespravodlivý): spravodlivý sudca, spravodlivý rozsudok

opodstatnený ktorý je podložený, podopretý podstatnými dôvodmi al. dôkazmi (op. neopodstatnený) • odôvodnený • oprávnený: uplatňovať svoje opodstatnené, oprávnené nároky na dedičstvo; odôvodnené, oprávnené obavy o budúcnosť (op. bezdôvodné, zbytočné) • kniž. dôvodný (obyč. o niečom negatívnom): mať dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu • spravodlivý • zodpovedajúci • primeraný • zaslúžený (pri hodnotení niečoho): spravodlivá, primeraná klasifikácia žiakov; opodstatnená, zaslúžená kritika; opodstatnené, primerané, zodpovedajúce platové zatriedenie • logický (podopretý logikou): opodstatnená, logická námietka

hospodáriť 1. mať na starosti hmotné, finančné záležitosti • gazdovať: v našej rodine hospodári, gazduje moja žena • spravovať (viesť, riadiť z finančnej stránky): zle ste spravovali spoločný majetok, zle ste s ním hospodárili

2. účelne, úsporne zaobchádzať s hmotnými prostriedkami al. s niečím iným • gazdovať: minister vie dobre hospodáriť, gazdovať • hovor. šafáriť (často pejor. zle, svojvoľne hospodáriť): v podniku nezodpovedne šafárili • pejor.: bačovať • bašovať (hospodáriť svojvoľne, v prospech seba)

3. obrábať pôdu • gazdovať: počas vojny hospodáril, gazdoval na rodinnom majetku • hovor. roľníčiť (pracovať ako roľník) • obhospodarovať (pôdu, pozemky): strýko obhospodaroval vrátenú pôdu, roľníčil, hospodáril na nej

spravovať starať sa o normálny, riadny chod, priebeh niečoho • riadiť: podnik spravuje, riadi už desať rokov; spravovať, riadiť štát, dopravu • viesť: viesť schôdzku, diskusiu, výskum • usmerňovať (starať sa o to, aby sa niečo dialo istým smerom): usmerňovať záujmy, výchovu mládeže • dirigovať (dávať príkazy pri spravovaní niečoho): celú akciu diriguje sám • byť riaditeľom • hovor. robiť riaditeľa • byť šéfom • hovor. robiť šéfa • hovor.: riaditeľovať • šéfovať (vykonávať funkciu riaditeľa, šéfa): vo fabrike už riaditeľuje, šéfuje iný • administrovať (spravovať verejné veci štátu, podniku a pod. obyč. vyžadovaním napĺňania predpisov) • zastar. zavedovať: zavedoval celé gazdovstvo (Tajovský)

držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradlia • zvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučku • nár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásad • spravovať sa • riadiť sa: riadiť sa svojím presvedčením • nespúšťať sa • nezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej viery • zachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

3. neprerušene pokračovať v čase • trvať • pretrvávať • žiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkách • jestvovať • existovať • byť: problémy stále existujú, sú • udržiavať sa • kniž.: dlieť • tlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžba • zachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

4. p. správať sa¹ 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa