Synonymá slova "sik" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 70 výsledkov (1 strana)

  • elegancia vyberaná vkusnosť v obliekaní, správaní, v úprave niečoho • elegantnosť: vždy sa vyznačoval eleganciou, elegantnosťouuhladenosť: prepiata uhladenosťladnosťgráciagraciozitagracióznosť: pohybovať sa s ladnosťou, gráciouvkusvkusnosť: jej vkus v obliekaní je známyšviháctvo (vypínavá elegancia) • hovor. švih: robiť niečo so švihomhovor. šik (Vajanský)hovor. expr. šmrnc: chýbal jej šmrnc


    ladný harmonicky pôsobiaci svojou uhladenosťou a jemnosťou • pôvabný: ladné, pôvabné pohyby tanečníkov (op. drsné) • mäkký: mäkké krivky telaelegantnýgraciózny (spojený s eleganciou): elegantná, graciózna chôdzasúladnýharmonickývkusný (navzájom zharmonizovaný, zladený): šaty s ňou tvoria jeden súladný, harmonický, vkusný celokšarmantný (spojený so šarmom): šarmantná chôdzahovor. šikzastaráv. strojný: cvičenci stáli v strojných radoch

    p. aj pekný


    pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

    2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


    rad1 1. skupina jednotlivcov al. vecí usporiadaných v jednej línii za sebou al. vedľa seba: rad cvičencov, domovkonvojkolóna (dlhý rad, obyč. vozidiel): konvoj, kolóna áutšík (usporiadaný rad): pochodovať v šíkochreťaz (sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse): reťaz detí, motocyklov; reťaz spomienokšpalier (dva rady ľudí lemujúcich cestu, priechod a pod.): prejsť špalieromzástup (zaradenie jednotlivcov za sebou): vyrovnané zástupyhovor. front (rad ľudí čakajúcich na niečo): stáť vo fronte na vstupenky do divadlahovor. šor: postaviť sa do šoruhovor. expr. štrúdľa: pred štadiónom stojí štrúdľa divákovpren. had (dlhý rad): had vozidiel

    2. p. spoločnosť 2 3. p. množstvo 2 4. p. poradie 5. p. ulica


    šik1 p. pekný 1, vkusný


    šik2 p. elegancia


    šík p. rad1 1


    vkusný zodpovedajúci dobrému vkusu: vkusná úprava bytu; má rád vkusné vecipekný (príjemne pôsobiaci na zmysly): pekné šatyelegantný: elegantné topánkysvedčnýslušivý (ktorý pristane): svedčný oblek, slušivý kostýmestetický: estetická úprava bytupáčivý (vzbudzujúci pocit krásy): páčivé oblečenieladný (pôvabne pôsobiaci): ladné tvaryuhladený: uhladený vonkajšokúhľadnýhovor. gustiózny (vkusne vyzerajúci): gustiózne jedlohovor. šik: tá blúzka je šikhovor. apartný: apartný klobúčikhovor. expr. chutný: chutné detské šatôčkyhovor.: fešnýfeš


    šikanácia hovor. prenasledovanie, preháňanie • hovor. šikanéria: medzi učňami v internáte sa rozmohla šikanácia, šikanériavulg. buzerácia


    šikanéria p. šikanácia


    naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

    2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

    3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať


    preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvorehnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulicištvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchoduexpr. duriťnáhliťpobádať: celý deň durí, náhli, pobáda detihovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

    2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovaťšikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakovhovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozíprenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkamipren. expr. terorizovaťhovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinuobťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňomhrub. buzerovať

    3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješprepínať: v reči i v robote rád prepínakniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvaťdramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizujeexpr. prestreľovaťkniž. hyperbolizovaťfraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti


    prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisťštvaťduriť (zver) • stíhať: stíhať previnilcasledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dompreháňaťobháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovceobťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmivtierať sanatískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

    2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazovterorizovaťzastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstvaproskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľovhovor. šikanovaťexpr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakovhovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakoviexpr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)


    šikanovať p. preháňať 2, prenasledovať 2


    trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


    močiť 1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny • máčať: močil, máčal si nohy vo vodenamáčať: namáčali ľankúpať (močiť v liečivom roztoku): kúpala si oči v harmančekovom odvare

    2. vylučovať moč • vyprázdňovať sa (o tekutých výlučkoch) • det. cikať: dieťa močilo, vyprázdňovalo sa, cikalo do nočníkaísť na malú potrebuexpr.: pišaťsíkaťšmochtaťhrub. šťaťnár.: čúraťcúraťštud. slang. odmocňovať sa

    3. p. rosiť 1, vlhčiť


    síkať 1. p. striekať 1 2. p. močiť 2


    striekať 1. v silnom prúde prudko tiecť • expr. strekotať: všade navôkol strieka, strekoce vodavystrekovať (prudko vyrážať von al. do výšky; obyč. v intervaloch): voda vo fontáne vystrekujeexpr.: syčaťsíkať (so sykotom): koňovi syčala, síkala z papule krvvaliť sakniž.: rinúť saprýštiť: z rany sa rinie, prýšti krvšpliechať (pri náraze sa prudko rozpadať; o tekutine): voda špliecha na všetky strany

    2. v tenkom prudkom prúde dávať niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestnepostrekovaťpostriekavať (po povrchu): strieka, postrekuje, postriekava stromy, viničšpliechať (časti tekutiny): špliecha mu vodu do tvárefŕkaťkropiťprskaťexpr. frckať (pokrývať kvapkami; po troche striekať): fŕka ho voňavkou; autá kropia ulicu; prská, frcká mu do očípofrkovať (slabo, jemne, s prestávkami) • subšt.: špricovať • zjemn. šprickať: hadicou špricuje, šprická všetkých naokolo


    šikmastý p. šikmý


    šikmý ktorý je odchýlený od základného vodorovného al. zvislého smeru • kosý: cez oblok presvitali šikmé, kosé lúče slnkanaklonený: šikmá, naklonená rovina; strop je šikmý, naklonenýšikmastý (trocha šikmý): šikmasté oči (Tatarka)svahovitýsvažnýsvažitý: svažná ulica, svažité záhradyležatý (so šikmým sklonom; obyč. o písme) • zrazený

    p. aj priečny 2


    bokom 1. v neveľkej vzdialenosti, resp. v neveľkej vzdialenosti od základného, priameho smeru • naboku: zahanbený zostal stáť bokom, nabokupovedľa: povedľa prefrčali chlapci na motorkáchneďalekoobďaleč: bokom, neďaleko, obďaleč sa pásla črieda oviecvedľastranou: staré knihy ležali vedľa, stranoumimo: všetci stáli bokom, mimozastar. vbok (Hviezdoslav, Kukučín)nár. obok

    2. do neveľkej vzdialenosti odchýlenej od priameho smeru • nabokdoboka: uskočil bokom, nabok, doboka; pren. všetko iné muselo ísť bokom, nabok (stratilo dôležitosť) • stranou: daj všetko bokom, stranouvedľa: nepotrebné veci kládol bokom, vedľa

    3. odchýlene od priameho smeru, nie rovno • šikmo: do lavice si sadol bokom, šikmonabokkrivonakrivonašikmohovor. šrégom: čapicu má posadenú krivo, nabok, našikmo; klobúk nosí nakrivo, bokomkosokosmoúkosom: bokom, koso hľadel na prichádzajúcich; kosmo, úkosom pozrel na dievčazried. kosom

    p. aj šikmo


    krivo 1. odklonene od priameho, vodorovného al. zvislého smeru (op. rovno) • nakrivo: krivo, nakrivo zavesený obraznerovnošikmo: krivo, nerovno, šikmo vyšitá dierka na klope kabátabokomnabok: klobúk nosí bokom, nabokpokrivenepokrivenoskrivene: kmeň jablone pokrivene, skrivene vyrastá zo zemeexpr. krivolako: cestička krivolako pretína lúkunár. šúrom (Kukučín)

    porov. aj krivý 1

    2. nezodpovedajúc pravde, skutočnosti, dopúšťajúc sa podvodu • falošne: krivo, falošne prisahal pred súdomnepravdivoklamneskreslene: krivo, nepravdivo obvinil svojho priateľa; klamne, skreslene vysvetľuje príčiny porážkykrivoprísažne


    krížom odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba (obyč. v podobe kríža) • napriečpriečnepriekom: cez cestu prešiel krížom, priečne; cez horu sa pustili naprieč, priekomšikmo: dosku položili krížom, šikmonakrížhovor. šrégom: nohy mal preložené krížom, nakríž; podpísala sa šrégomhovor.: popriekpopriekypopriečky: lúku prešli poprieky, popriečkyzried.: krížmonapriekpriečmonár. priečky


    naprieč 1. odchýlene od priameho smeru, v priečnom smere; v priečnom smere cez seba • priečnepriekom: zvalil sa naprieč, priečne na posteľ; cez pole prešiel priekomkrížomnakríž: preložila si ruky krížom, nakrížšikmohovor. šrégom: auto zostalo stáť šikmo, šrégomhovor.: popriekpopriekypopriečky: jazero preplával popriek, poprieky, popriečkyzried.: krížmonapriekpriečmonár. priečky

    2. (čím) vyjadruje smerovanie v uhlopriečke; (koho, čoho) vyjadruje umiestnenie v uhlopriečke • krížom cezpriekom cezhovor. šrégom cez (koho, čo): vykročil naprieč dolinou, krížom cez dolinu, priekom cez les; naprieč chodníka, krížom cez chodník ležala doska


    šikmo odchýlene od základného vodorovného, zvislého al. priameho smeru • našikmozošikmazried. sšikma: čiapku má šikmo, našikmo; zošikma sa pozerá na obrazkrivonakrivo: obraz ja zavesený krivo, nakrivokrížompriečneuhlopriečne: auto zastalo krížom, priečne, uhlopriečne cez cestunapriečpriekomzried. priečmonár. priečkyhovor. šrégom: pustil sa naprieč, priekom cez pole; položil pero šrégomkosokosomkosmotel. pokos: koso, kosom, kosmo hľadí na chlapcabokom: pozerá sa na nás bokomnaklonenenahnuto: dosku drží naklonene, nahnuto

    porov. aj šikmý


    naklonený 1. trocha vysunutý zo základnej (obyč. zvislej) polohy (op. rovný, priamy, vzpriamený) • nachýlenýnahnutý: hlavu mal naklonenú, nachýlenú nabok; stál nahnutý nad dieťašikmýzošikmenýnerovný: kostol so šikmou vežou; šikmá, nerovná strecha; neodb. šikmá rovinavyklonenývychýlenýhovor. vyšinutý (smerom von): nestoj vyklonený, vychýlený z okna; brána bola celá vychýlená, vyšinutánaváženýnavalenýprechýlenýpochýlenýzried. zvážený (na istú stranu): chalupa je navážená, navalená dopredu; strom je prechýlený, zvážený na jeden boksklonenýschýlený (nadol): sklonený, schýlený chrbát od namáhavej robotyprihrbenýnahrbený (o postave): už chodí prihrbený, nahrbenýzohnutýohnutý (do oblúka): naklonená, ohnutá, zohnutá vetva (pod ťarchou ovocia)nakrivený (do kriva): naklonený, nakrivený vrchovec stromuležatý: ležaté písmo

    2. p. žičlivý 1 3. p. kritický2


    nerovný 1. majúci vyvýšeniny a priehlbiny al. vyčnievajúce zložky (op. rovný): nerovný terénhrboľatýexpr. hrbatý (majúci hrbole): hrboľatý, hrbatý chodník; hrboľatá cestajamkovitýjamkavýjamovitý (majúci jamy, jamky): jamkavý, jamkovitý asfaltdrsnýdrapľavýškrabľavýexpr. zried. rapľavý (ktorého nerovnosti sa dajú zistiť hmatom; op. hladký): zhobľovať drsný, drapľavý povrch dosky; drsný, škrabľavý papierzrnitý (s drobnými nerovnosťami): zrnitá povrchová úpravaneuhladenýkostrbatý (s nepravidelnými výstupkami): neuhladená, kostrbatá bradavlnitýzvlnenýzvrásnený (majúci vyvýšeniny podobné vlnám): vlnitý, zvlnený kraj; zvrásnené pohorieexpr. zubatý: zubatý okraj

    2. ktorý sa vychyľuje z roviny, ktorý nemá jeden smer (op. rovný) • krivý: nerovná, krivá cestazakrivenýskrivený: zakrivený, skrivený plechšikmýnaklonený (o ploche): dom s naklonenou, šikmou strechousvahovitý: svahovitý terén

    p. aj kľukatý

    3. ktorý má jednu zložku v prevahe oproti inej (op. rovný, vyrovnaný) • nevyrovnanýnevyvážený: viesť nerovný, nevyrovnaný boj; nerovné, nevyvážené manželstvo


    priečny 1. ktorý kladie odpor, vzdoruje, nesúhlasí; ktorý takýmto spôsobom vyvoláva hádky, škriepky; svedčiaci o tom • vzdorovitývzdorný: priečne, vzdorovité, vzdorné dieťa; priečne, vzdorovité, vzdorné slovospurný: spurné zviera, spurný duchškriepnyzried. škrieplivýškriepivý: priečna, škriepna povahazastar. priekorný: priekorná žena

    2. idúci, ležiaci naprieč, krížom • krížny: priečne, krížne hrady; priečna, krížna stenakolmý (o reze vedenom kolmo) • šikmýuhlopriečnydiagonálny (idúci šikmo naprieč, po uhlopriečke)


    hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

    2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


    pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiťdať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičopristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpuprivoliťdovoliťkniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolilipodvoliť sazried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísťpripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovededopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodiliprikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavkypejor.: odkývnuťodkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

    2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do vozasvedčaťsvedčiťslušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilohovor.: pasovaťšiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predseduhovor.: sadnúťseknúťpadnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej seknehovor.: sedieťstáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliatešatiť (o šatách): tento strih dobre šatí


    šiknúť sa p. pristať 2


    zísť sa2 byť želateľný, vhodný, osožný • byť potrebnýhodiť sa: ešte sa mi to zíde, hodí v domácnosti; bolo by potrebné, zišlo by sa zakúriťprísť vhodpridať sa: dovolenka mi príde vhod; tisícka sa mi pridá, zídehovor.: šiknúť sazastar. trafiť sa: doska sa mi môže šiknúť pri oprave plota; do niečoho sa mi to trafítreba (vetná príslovka): peniaze sa vždy zídu, vždy sú treba; treba, zíde sa upozorniť na neporiadoksubšt. bodnúť


    sprostredkovateľ kto, čo niečo sprostredkúva: sprostredkovateľ predajaprostredník: vyvoliť si niekoho za prostredníkaspojka (kto obstaráva styk): robiť spojkudohadzovačdohodca (kto sprostredkúva známosť, sobáš, obchod a pod.) • agent (obchodný zástupca): poisťovací agentmédium (sprostredkujúca osoba pri špiritistických a pod. javoch) • hovor. nahovárač (sprostredkovateľ svadby) • zastar. stredník (Hurban)hovor. zastar.: šikovačšikovník


    šikovač p. sprostredkovateľ


    ponúkať 1. dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo, kúpilo a pod. • núkať: ponúkať, núkať hostí večeroupredkladať: na pultoch predkladajú kvalitný tovarpodávať: v reštaurácii podávajú aj čínske jedláexpr. zried. ponukovaťexpr. vynukovať (nástojčivo ponúkať) • hovor.: šikovaťdohadzovať (ponúkať sprostredkovaním): šikuje, dohadzuje nám výhodnú kúpu autapropagovaťodporúčaťrobiť reklamu (ponúkať reklamou): v televízii propagovať, odporúčať pracie prášky, robiť reklamu pracím práškom

    2. dávať popud na nejakú činnosť • nabádať: gestom ruky nás ponúkali, nabádali, aby sme si sadlivyzývať: úctivo ju vyzývali prísť na večierokpodnecovaťpovzbudzovaťposmeľovať: podnecovať, povzbudzovať, posmeľovať niekoho do rečiaktivizovať: aktivizovať mladých do podnikania


    posielať spôsobovať, zariaďovať, aby sa niečo niekam dostalo • zasielaťodosielať: posielať, zasielať list poštou; zásielku posielať, odosielať až na druhý deňadmin. al. pošt. expedovať (posielať adresátovi): expedovanie tovaru, poštových zásielokrozosielaťrozposielať (na rozličné miesta) • hovor. šikovať: na sever šikujú čerstvú zeleninu z Bulharskadopravovať (posielať dopravným prostriedkom): tovar k nám dopravujú loďoutransportovať (posielať na dopravnom prostriedku, obyč. so sprievodom): zajatcov transportujú na Sibírsubšt. lifrovať: lifrovali nás rýchlo domovpoet. slať


    šikovať 1. p. viesť 1 2. porov. dopraviť 3. p. ponúkať 1


    viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domovprivádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domuodvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňaeskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancovvodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlkyhovor.: dirigovaťšikovaťhovor. expr.: šupovaťnavigovať: šikovala ho z krčmy domovexpr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby

    2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábkuhovor. zastar. al. expr.: karovaťkerovať (viesť vozidlo): keroval sánkykormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať

    3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím

    4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol citprivádzať: túžba ho privádzala domovpobádaťpodnecovaťhnaťnutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovyhovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami

    5. mať za následok • spôsobovaťkniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory

    6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu

    7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2


    ladiť 1. nastavovať na vydávanie správnych tónov • vylaďovaťnalaďovať: ladil, vylaďoval klavírhovor. štimovať: štimoval si hlas

    2. byť vo vzájomnej súhre, harmónii • harmonizovaťbyť v súzvuku: farby ladia, harmonizujúhodiť sa: tí dvaja sa k sebe hodia, tí dvaja spolu ladiahovor.: štimovaťšikovať sahraťzastar. súzvučať: blúzka sa šikuje k sukni; všetko spolu štimuje, hrá, súzvučí


    priliehať 1. byť svojimi rozmermi, tvarom a pod. presne vyhovujúci (na svoje určenie) • zapadať: okenice zle priliehajú, zapadajúhodiť sa: súčiastka sa sem výborne hodíhovor.: pasovaťsedieť: klobúk mu dobre pasuje, sedíhovor. šikovať sa: kľúč sa do zámky nešikujezastar. trafiť sa: akosi sa to sem netrafítesniť (tesne priliehať): dvere netesnia

    2. istými znakmi byť v dobrom súlade s niekým, niečím, byť výstižný • zhodovať sakryť sa: opis na zbeha prilieha, opis sa s ním zhoduje, kryjehovor.: pasovaťsedieť: výpovede svedkov nepasujú, nesedia


    sedieť 1. mať zadnú spodnú časť tela položenú na pevnej podložke: sedieť na lavičke, za stolom, s prekríženými nohamiexpr. zjemn. sedkať (si): spokojne si sedkajúdet.: hačaťhačkaťexpr., trocha hrub. ľapieť: ľapí tam už hodinuposedávaťposedúvať (po chvíľkach, s prestávkami): po lavičkách posedávali turistiexpr. posedkávať (si) (chvíľami sedieť) • vysedávaťvysedúvať (často, dlho nečinne niekde sedieť): vysedáva po krčmách

    2. hovor. byť dobre umiestnený, byť priliehavý • byť namiestehovor. pasovať: nábytok do izby sedí, pasuje; výčitka, pochvala je tu namieste, sedíhodiť sapriliehaťzapadať: kľúč sa do zámky hodí, kľúč do zámky zapadáhraťhovor.: štimovaťšikovať sa (byť v poriadku): niečo tu nesedí, nehrá, neštimuje

    3. p. pristať 2 4. p. úradovať


    šikovať sa p. hodiť sa 1, priliehať 1


    bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlosvižkosvižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestuvrtkorezkohybko: vrtko, rezko kráčal za otcombodročulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej plochepružnezľahka: pružne, zľahka zoskočiť z vozaexpr. šibko: šibko liezť po skaláchexpr.: dupkomhupkomhupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy

    porov. aj bystrý 1

    2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovopohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciubystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcichdôvtipneostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázkydômyselne: dômyselne konať na prospech podnikuduchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnostivnímavo: vnímavo sledovať výkladrozumnemúdrointeligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľaťhovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy

    porov. aj bystrý 2


    šikovne p. bystro 2, porov. aj šikovný


    chytráčiť hovor. pejor. prefíkane, chytrácky konať • hovor. šikovníčiť: rád chytráčil; šikovníčil, ako mohol, ale nič nepomohlo


    šikovníčiť p. chytráčiť


    prešibaný ktorý sa vie vynájsť v každej situácii; ktorý na dosiahnutie svojich zámerov využíva šikovnosť, lesť, klamstvo a pod.; svedčiaci o tom • expr. prefíkanývýmyselný: prešibaný, prefíkaný lapaj; prešibaná, prefíkaná tvárrafinovaný: rafinovaný zlodejexpr.: prebitývybitývybíjanýprebíjanýhovor. expr. prešpekulovanýpejor. chytráckyexpr. lišiacky: lišiacky spôsobšpekulantskýexpr. fiškálskyzastar.: preštvanýpreštvalý (Rázus, Kukučín)expr.: čertovskýpotvorskýšikovníckyfilištínskyfraz. všetkými masťami mastenýsubšt. mazaný


    šikovnícky p. prešibaný


    prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanecvybíjanecvýmyselníklíškališiakpotmehúdhovor. expr.: fifikfifíkfiškusfiškálfigliarmigľancmigrifičpejor.: podnikavecšpekulantprospechárziskuchtivecziskožravec (Urban)obyč. pejor. chytrákhovor. pejor.: vypočítavecšikovník

    p. aj ziskuchtivec


    šikovník 1. p. prefíkanec 2. p. sprostredkovateľ


    obratnosť 1. dobrá pohybová schopnosť a jej uplatnenie pri vykonávaní istej činnosti • šikovnosťzručnosť: obratnosť, šikovnosť rúk; obratnosť, zručnosť pri domácich prácachmajstrovstvobravúra (mimoriadna zručnosť): majstrovstvo, bravúra pilotaumenie: umenie pohybuhovor. fortieľhovor. expr. kumšt: pri práci s prútím využil všetok svoj fortieľ, kumštrutinacvik (obratnosť získaná častým opakovaním): získať rutinu, cvik v hre, v tanci

    2. vlastnosť toho, kto uplatňuje v konaní pohotovosť, múdrosť, bystrosť • šikovnosťdôvtip: obratnosť, šikovnosť, dôvtip manažéraumeniehovor. expr. kumšt: bolo to jeho umenie, bol to jeho kumšt, že sa vec podarilastratégiataktikadiplomacia (obratnosť pri dosahovaní istého cieľa) • obyč. pejor.: chytráctvoprefíkanosťprešibanosťľstivosť (obratnosť spojená s klamstvom, lesťou a pod.)


    šikovnosť p. umenie 2


    umenie 1. odvetvie ľudskej tvorby vyznačujúce sa prevahou estetickej funkcie; výtvory z tejto oblasti: výtvarné, slovesné, hudobné umenie, dejiny umeniahovor. expr. kumšt: filmový kumšt, výstava súčasného umenia, kumštuzastar. umelectvo (Hviezdoslav)kniž. zastar. umenstvo (Kukučín)

    2. dobré a rýchle vykonávanie istej činnosti: kuchárske umeniezručnosť: remeselnícka zručnosťobratnosť: obratnosť futbalového brankáramajstrovstvo: rečnícke majstrovstvobravúra (dokonalá zručnosť): technická bravúrahovor. šikovnosť: žiacka šikovnosť


    bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

    2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

    p. aj múdry, jemný 5


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiakvynachádzavývynaliezavýinvenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešeniedômyselný: dômyselná konštrukciaostrovtipnýkniž. ostroumnýmenej časté: bystrohlavýbystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiuinteligentnýduchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovorchytrývtipnýšikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlavaexpr. šalamúnsky: šalamúnske riešeniehovor. nápaditý

    p. aj bystrý


    nadaný majúci prirodzené vlohy na nejakú činnosť • talentovaný: je to nadaný, talentovaný básnik, matematikšikovnýschopný (v istom odbore ľudskej činnosti): chlapec je šikovný v športe; byť mimoriadne schopným pedagógomgeniálny (mimoriadne, výnimočne nadaný): geniálne dieťarodený: rodený obchodníkzastar.: obdarenýobdarovaný (Vajanský)


    pohotový ktorý rýchlo a správne reaguje, koná; svedčiaci o tom • duchaprítomný: pohotový, duchaprítomný človek; pohotová, duchaprítomná poznámkabystrýobratnýšikovný (uplatňujúci v konaní bystrosť, obratnosť, dôvtip): bystrý žiak; obratný, šikovný obchodník, sprostredkovateľvynachádzavývynaliezavýhovor. trefný: vynachádzavá, vynaliezavá, trefná reakcia na urážlivé slová; vynaliezavá, trefná odpoveďrýchlykniž. promptný: rýchla, promptná obsluhapružný (pohotovo sa prispôsobujúci potrebám): pružné riešenie zmenenej situácie


    pohyblivý 1. ktorý je schopný pohybu, ktorý nemá polohu, miesto al. aj hodnotu • nestatický (op. pevný, statický): pohyblivý, nestatický bod, predmetodb. mobilnýprenosný: mobilné, prenosné zariadenie (op. nemobilné, stacionárne) • ambulantnýprevoznýpojazdný: ambulantná, prevozná predajňa zeleniny; pojazdný žeriavlingv. voľný (o slovnom prízvuku) • nestabilnýnestályodb. flexibilný (op. pevný, stabilný, stály): nestabilná mena, nestále ceny, flexibilný kurz peňazí

    2. (o človeku) ktorý má dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o mimoriadnej pohyblivosti (op. ťarbavý) • obratnýšikovnývrtký: pohyblivé, obratné gymnastky; pohyblivé, obratné, šikovné, vrtké prsty behajú po klávesochsvižnýsvižký: svižný, svižký tanečníkhybkýexpr. šibký: hybké, šibké nohyčulýživý (majúci sa k svetu, plný energie a pohybu): čulá starenka, živé detineposedný (veľmi pohyblivý): neposedný chlapčekzastar. hýbavý


    schopný ktorý má vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho (op. neschopný): schopný mladý pracovník; vojak je schopnýzručnýzastaráv. oberučnýexpr. kaľavný (pracovne, obyč. manuálne schopný): zručný, oberučný remeselník; oberučná, kaľavná dievkasúcišikovnýhovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): súca, šikovná krajčírka; vybrať si akurátnu ženubystrý (rozumovo schopný): bystrý študenttalentovanýnadaný: talentovaný, nadaný herecperspektívny (schopný vývinu, rastu): perspektívny vedecobratný (bystrý, pohotový v konaní): obratný obchodníkpodnikavýakcieschopný (schopný konať, schopný činu, nezaháľajúci): podnikavá osoba; podnikavý, akcieschopný kolektívzdatnýživotaschopný (plný energie, zdravia, schopný postarať sa o seba): byť telesne zdatný; nepotrebuje pomoc – je zdatný, životaschopnýpovolanýkniž. spôsobilý: byť povolaný, spôsobilý na túto činnosťpotentný (pracovne al. pohlavne schopný): potentná mladá autorka, potentný muž


    súci 1. ktorý sa na niečo hodí; ktorý má potrebné vlastnosti, predpoklady na niečo • vhodný: kabát ešte súci, vhodný na nosenieschopnýdobrý: schopný, dobrý žiakkniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na takú prácurúčihovor.: šikovnýakurátny (na všetko súci): šikovná, akurátna nevestaobratnýzručnýzastar. oberučnýexpr. kaľavný (súci do roboty, manuálne schopný): obratný, zručný remeselník; oberučná, kaľavná dievkaživotaschopnýzdatný (s dobrými psychickými al. telesnými predpokladmi): životaschopný človek, zdatný odborníkhovor. zastar. onakvý: on je onakvejší mládenec ako brat

    2. p. pekný 1


    svižný ktorý sa ľahko a rýchlo pohybuje (o človeku); ktorý ľahko, rýchlo a plynule prebieha • svižký: svižná, svižká starenka; svižné, svižké pohybynár.: švižnýšvižký (Hviezdoslav, Jégé)čulýživý: čulé, živé dieťa; živý tanecpohyblivývrtkýobratnýšikovný (pohybovo; op. nepohyblivý, ťarbavý): mať pohyblivého, vrtkého tanečníka; obratná, šikovná gymnastkapružnýohybnýhybkýstrunistý (ktorý má pružnosť a pevnosť; ktorý je ako struna; op. mľandravý, ochabnutý): pružné, ohybné telo; hybká, strunistá postavazastar.: strunovatýstrunovitýzried.: strunatýstrunastý (Hurban, Štúr)expr. šibkýnár. strungastý: šibký, strungastý mládeneckrepkýrezký: krepké, rezké krokysviežirýchlydynamický: svieže, rýchle, dynamické tempo (op. pomalé) • ľahkýplynulýkniž. plavný (o chôdzi, pohybe) • nespráv. čiperný


    šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekársúcirúčikrepkýexpr.: kaľavnýsvedčnýhovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna ženaobratnývrtkýsvižnýsvižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkovzručnýumnýzastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeňnadanýtalentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študentbystrýchytrýchápavýdôvtipnývynachádzavývynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlavapodnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým samanár. obhoditý

    2. p. dobrý 2, pekný 1


    vtipný 1. ktorý má bystrý rozum; svedčiaci o tom • dôvtipný: vtipný, dôvtipný človek; vtipný postreh, dôvtipné riešeniedômyselný: dômyselný konštruktér, dômyselné zariadeniebystrý (ktorý má dobrý a rýchly postreh): bystrý žiakduchaplný: duchaplný muž, duchaplná poznámkahovor. šikovný: šikovný študent, expr. šikovný ťahpoet. bystroumný: bystroumné dievča (Jégé)

    2. vzbudzujúci radosť, optimizmus, chuť žartovať; plný vtipu • žartovnýveselý: vtipná, veselá, žartovná príhoda; prísť na veselšie myšlienkyhumorný: vznikla humorná situáciaiskrivý: iskrivé ovzdušie

    p. aj veselý 2


    zručný ktorý vie prácu vykonávať dobre a rýchlo; svedčiaci o takejto vlastnosti (op. nešikovný) • obratnýšikovný: zručný, obratný, šikovný remeselníksúcirúčiexpr. kaľavnýhovor. akurátny: súca, kaľavná dievčinaschopnýumný: schopné, umné ruky elektrikárazastar. oberučný: oberučný učeňzbehlý (ktorý prácu dobre ovláda): zbehlý mechanikrutinný (remeselne zručný): rutinný výkon, pohyb


    životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súcirúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentkaschopnýkniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborníkhovor.: šikovnýakurátny: šikovná, akurátna dievčinabystrýtalentovanýnadaný (rozumovo schopný): talentovaný herecobratnýzručnýzastar. oberučnýexpr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovarišzdatnývitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človekpodnikavýakcieschopnýnelenivýpríčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcovenergickýpriebojnýrázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná ženakniž. životaplný: životaplná mládež


Pozri výraz SIK v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: dostať, paradox, kivi, kohezny, ty, priadza, les, v, axe, ulica, hrach, marginálny, výhliadka, kľačadlo, rúbaň
Ekonomický slovník: ovb, kar, prl, byr, aoo, czr, ckp, sbx, enw, shk, dmt, pvi, recite, tvl, usp
Slovník skratiek: q51, bsb, mca, caricom, ôk, okl, gl, umv, htv, sun, nca, bek, jce, tdr, opz
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV