Synonymá slova "rozh" v Synonymickom slovníku slovenčiny

rozmiešať miešaním spojiť • vymiešať • zmiešať: rozmiešala, zmiešala žĺtok s cukrom • premiešať • pomiešať: premiešať polevu • rozhabarkovať (rozmiešať habarkou) • roztrepať • kuch. slang. rozšprudlovať: rozšprudlovala smotanu • rozmixovať (v mixéri)

neusporiadaný ktorý nie je zoradený, uložený, upravený a pod. podľa istého poriadku (op. usporiadaný) • chaotický: neusporiadaný, chaotický pohyb vojska; neusporiadané, chaotické pomery • neporiadny • rozháraný • zastaráv. nezriadený (ktorý je v neporiadku): neporiadny, rozháraný spôsob života; nezriadené tlupy vojakov • neorganizovaný (bez organizácie; op. organizovaný): neorganizovaný sprievod • nevyrovnaný • neurovnaný • neharmonický • disharmonický • nesúladný: nevyrovnaný, nesúladný rodinný život; neurovnaná, neharmonická spoločenská situácia • popletený • pomotaný • zmätený • zmätočný • hovor. expr. zmítorený (bez časovej postupnosti al. utriedenosti): v hlave mu vírili popletené, pomotané, zmätené myšlienky; mal z toho zmätené pocity • rozhádzaný • rozmetaný (nepravidelne, bez poriadku umiestnený; i pren.): knihy sú na polici neusporiadané, rozhádzané; v hlave má všetko rozhádzané, rozmetané • bezhlavý (úplne bez usporiadania, postupnosti; op. postupný, plynulý): bezhlavý výklad nového učiva

rozhádzaný 1. p. neusporiadaný 2. p. rozháraný

rozháraný pociťujúci zmätok, nesúlad, vnútorný nepokoj (o človeku); svedčiaci o neusporiadanosti, chaose • nevyrovnaný (op. vyrovnaný) • rozhádzaný • kniž. rozorvaný • rozvrátený: rozháraný, nevyrovnaný človek; byť vnútorne rozháraný, rozhádzaný, rozorvaný, rozvrátený • rozdvojený • rozpoltený • rozlomený: rozdvojená, rozpoltená, rozlomená duša • neurotický • nervózny (svedčiaci o nervozite) • chaotický • zmätený • expr. rozmetaný (svedčiaci o zmätku, neusporiadanosti): neurotické, nervózne správanie; chaotický citový život; chaotické, zmätené pomery • popletený • dopletený: popletené, dopletené myšlienky • neusporiadaný • nesúladný: neusporiadaný, nesúladný život (op. usporiadaný, harmonický)

minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2

nahnevať vyvolať hnev • rozhnevať • nazlostiť • rozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľa • namrzieť • domrzieť • rozmrzieť • podráždiť • pohnevať • pobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujem • rozčúliť • rozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovať • dojedovať • rozjedovať • nasrdiť • rozsrdiť • nasršiť • rozsršiť • napajediť • rozpajediť • napaprčiť • rozpaprčiť • napáliť • nabadúriť • nadurdiť • dohnevať • dozlostiť • dožrať • dopáliť • dopajediť: napaprčí ho každá maličkosť • expr.: nazúriť • rozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postoj • expr.: rozčertiť • rozdivočiť • hovor. expr.: rozkatiť • rozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnosti • expr. dojať: Ty si ma ale dojal! • hovor. expr.: naštvať • rozhádzať • expr.: rozoštvať • rozhuckať • rozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebe • zried. rozbabrať • kniž. rozľútiť • kraj. nakustriť (Hviezdoslav) • nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak) • niž. hovor.: naondiať • naondieť • vulg. nasrať

premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedil • zmárniť • zmariť • zabiť • zmrhať • expr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradoch • minúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televízii • expr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodiny • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úspory • prešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetok • utratiť • poutrácať • rozhádzať • porozhadzovať • rozmárniť • rozmrhať • hovor. expr. roztatáriť • expr.: rozfŕkať • rozhajdákať • rozfrnadiť • rozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvo • expr. zahodiť • publ. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gól • hovor. expr.: zašantročiť • odtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetok • stroviť • potroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniaze • vydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úspor • prehýriť • hovor. expr.: prelumpovať • prelumpáčiť • preflámovať • prehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú noc • expr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol roka • nár. utarmoniť (Kukučín, Jégé) • expr.: prezaháľať • preleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dni • subšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)

rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanier • rozraziť: rozraziť si nos • vybiť • vytĺcť • vyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na aute • hovor. zabiť: zabila pohár, vajce • expr.: rozmlátiť • roztrieskať • roztrepať • roztrieštiť • rozcapartiť • rozhádzať • rozbáchať • rozbúchať • hovor. expr.: rozšvacnúť • rozcapiť • rozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňu • rozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvere • rozdrviť • dodrviť • rozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúsky • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • rozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plot • rozbúrať • zdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňu • nár. rozklknúť (F. Hečko) • porozbíjať • potĺcť • dotĺcť • pobiť • poprebíjať • poroztĺkať • povytĺkať • povybíjať • povyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliaš • expr.: pomlátiť • poroztrepávať • potrepať • dotrepať • potrieskať • dotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiť • rozrušiť • rozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvo • zničiť • znivočiť • zruinovať: zničené, zruinované hospodárstvo • expr. roztrieštiť • kniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolku • rozniesť • rozmetať • rozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

3. p. zodrať 1

rozčúliť uviesť do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť • vydráždiť: správa ho rozčúlila, rozdráždila • rozrušiť • vzrušiť (vyviesť z psychického pokoja): synovo odvrávanie ju rozrušilo; nečakaný zážitok ho vzrušil • podráždiť • popudiť • pohnevať • pobúriť (rozčúliť v menšej miere): nové nariadenia podráždili, popudili občanov • rozhorčiť • roztrpčiť • kniž. rozhorliť (vzbudiť pocit krivdy): výsmech ho rozhorčil, roztrpčil • expr.: rozzúriť • rozbesniť • rozbesnieť (rozčúliť vo veľkej miere) • kniž. zjatriť • rozjatriť: netaktné reči ju rozjatrili • hovor. expr. rozhádzať: nič ho nerozhádže • kniž. iritovať: iritovala ju nevšímavosť hostiteľky • fraz. vyviesť z konceptu/z rovnováhy/z miery • subšt. vyhecovať

p. aj nahnevať

rozhádzať 1. hádzaním dostať na rozličné miesta • rozmetať: rozhádzať, rozmetať hnojivo po poli • rozhodiť (jedným razom): z lietadla rozhodili letáky • roztrúsiť • roztriasť (po troške): roztrúsil semeno po hriadkach • rozprášiť: rozprášili piesok po ceste • rozsiať • rozosiať (rozhádzať semeno): rozosiali zrno • rozkydať (kydaním): rozkydať hnoj • porozhadzovať • porozmetávať • porozmetúvať • poroztriasať (postupne, viac vecí)

2. uviesť do neporiadku • prehádzať: rozhádzal, prehádzal šatstvo v skrini • hovor.: rozťahať • rozvláčiť: rozťahal, rozvláčil košele po byte • sprehádzať • spoprehadzovať (rozhádzať jedno cez druhé): sprehádzal všetky knihy na poličke • expr.: rozvŕtať • rozkydať • expr. zried. rozdulovať: rozvŕtal celú skriňu • porozhadzovať • poprehadzovať • hovor.: porozťahovať • porozvláčať (postupne, viac vecí): deti porozťahovali hračky

3. p. rozbiť 1 4. p. premárniť 5. p. rozčúliť, nahnevať

márnotratník kto ľahkomyseľne utráca majetok • márnivec: márnotratník, márnivec pomohol rodine k bankrotu • mrhač • zastar. zried. márnik • ľahkomyseľník (vo veciach peňazí, majetku) • expr. rozhadzovač

rozhadzovač mechanizmus na rozhadzovanie • rozhadzovadlo: rozhadzovač, rozhadzovadlo maštaľného hnoja • rozmetávač • rozmetávadlo (mechanizmus na rozmetávanie hnoja)

márnotratný zbytočne, ľahkomyseľne míňajúci peniaze al. iné hodnoty; svedčiaci o takomto prístupe k majetku (op. sporivý) • nešetrný • márnivý: márnotratný, nešetrný syn premárnil celý otcovský majetok; viesť márnotratný, márnivý život • rozšafný • hovor. rozhadzovačný (ktorý rád a ľahkomyseľne míňa, obyč. peniaze): rozšafná, rozhadzovačná manželka • hýrivý (ktorý ľahkomyseľne utráca, obyč. na zábavu): márnotratné, hýrivé dcéry • hovor. zastar. trovný

rozhadzovačný p. márnotratný

rozhadzovadlo p. rozhadzovač

márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom mieste • plytvať (niečím): plytvať materiálom • premárňovať • premrhávať • mariť: premárňuje, premrháva svoj talent • expr.: hajdákať • prehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniaze • strácať • expr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čas • hovor. kynožiť: nerád kynoží potraviny • utrácať • míňať • vydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazí • hovor.: troviť • rozhadzovať: pomaly rozhadzuje úspory • hovor. expr. márnotratníčiť • kniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav) • nár. marhať (Rysuľa)

2. p. ničiť 3

míňať 1. postupne vydávať • utrácať: míňa, utráca veľa peňazí • hovor. troviť: rýchlo troví výplatu • spotrebúvať • spotrebovávať (používaním): spotrebúvame zásoby energie • márniť • mrhať • plytvať • hovor. rozhadzovať (nehospodárne): márni čas, majetok; plytvá talentom, silami

2. p. míňať sa 2

plytvať nehospodárne, márnotratne s niečím zaobchádzať • mrhať: začal bez rozmyslu plytvať, mrhať peniazmi • premrhávať • premárňovať • rozhadzovať: starší syn premrháva, premárňuje, rozhadzuje otcov majetok • míňať • márniť • mariť: zbytočne tu míňame, márnime, maríme drahocenný čas • hovor. expr. márnotratníčiť: márnotratníčia s vodou

trepať 1. uvádzať do prudkého pohybu neupevnenú časť niečoho • trepotať: vták trepe, trepoce krídlami • mykať • šklbať (trhane): kôň myká, šklbe chvostom • triasť • potriasať • hádzať: triasť, hádzať hlavou • rozhadzovať: rozhadzovať rukami

p. aj kývať

2. expr. údermi, hádzaním znehodnocovať • roztĺkať • rozbíjať • roztrepávať • tĺcť • expr. trieskať: trepe, roztĺka hrnce, taniere; roztrepáva, tlčie, trieska riad o zem

3. uvoľňovať vlákno z textilných rastlín • trieť • vytrepávať: trepať, trieť ľan; vytrepávať, trepať konope

4. p. biť 1 5. p. hádzať 1, 2 6. p. šľahať 2 7. p. teperiť 8. p. tárať

chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sa • byť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje deti • byť hrdý • hrdiť sa • kniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkom • expr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťami • vychvaľovať sa • vystatovať sa • hovor. expr.: vyťahovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • expr.: chlapiť sa • blýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazí • zried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé) • chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastá • zastar. veličiť sa (Šoltésová) • kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvý • expr.: nafukovať sa • naparovať sa • prtošiť sa • hrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnú • expr.: rozdrapovať sa • nadrapovať sa • rozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzoval • zried. pechoriť sa

rozhadzovať sa expr. správať sa príliš sebavedome • expr.: rozťahovať sa • rozpínať sa: vypil si a potom sa len rozhadzoval, rozťahoval • hovor.: rozkrikovať sa • vyťahovať sa • vyskakovať: vyťahoval sa so svojimi dobrodružstvami; Čo tak vyskakuješ? • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • nadrapovať sa • nafukovať sa • prtošiť sa • šušoriť sa • hovor. expr.: rozdrapovať sa • rozcapovať sa • hrub. prdúskať sa: Len sa toľko nenadrapuj, neprtoš! • nár. rozpierať sa (Kukučín) • nár. expr. rozpizgovať sa (Švantner) • subšt. machrovať

vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sa • povyšovať sa • vynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenie • vystatovať sa • kniž. honosiť sa • pýšiť sa • hrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitý • chvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastáš • hovor. vyťahovať sa • expr.: naparovať sa • nadúvať sa • prtošiť sa • nafukovať sa • rozdrapovať sa • rozhadzovať sa • nár. drcoliť sa • hrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sa • dvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hrad • tróniť • dominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostol • čnieť • pnieť sa • pnúť sa • kniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorie • klenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá obloha • strmiť sa • strmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skaly • vyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora maják • expr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty

rozosmiať sa začať sa smiať: deti sa rozosmiali • expr.: rozchechotať sa • rozchechtať sa • rozchachotať sa • rozchachtať sa • rozhahotať sa • rozchechliť sa (hlasno, samopašne sa rozosmiať) • expr.: rozrehotať sa • rozrehúňať sa • hovor. expr.: rozrehliť sa • rozrehniť sa • rozrehoniť sa • rozrehtať sa (hlasno a neviazane): podgurážení chlapi sa rozrehotali • expr.: rozchichotať sa • rozchichtať sa • rozchichúňať sa • rozchichútať sa • rozchichliť sa (obyč. o ženách a deťoch; rozosmiať sa vysoko znejúcim smiechom): maturanti sa rozchichotali

rozpáliť 1. silno zohriať • rozhorúčiť • rozkúriť • rozžeraviť: rozpálil pec; rozkúril izbu; kováč rozžeravil železo • hovor. expr. rozhajcovať

2. spôsobiť horúčavu v tele • rozhorúčiť: tanec ju rozpálil, rozhorúčil

3. p. rozohniť

rozpáliť sa 1. silno sa zohriať • rozhorúčiť sa • rozkúriť sa: kachle sa rozpálili, rozkúrili • rozžeraviť sa • rozžeravieť sa (veľmi intenzívne): podkova sa rozžeravila • hovor. expr. rozhajcovať sa

2. stať sa horúcim (o ľudskom tele) • rozhorúčiť sa: rozpáliť sa, rozhorúčiť sa na slnku • expr.: rozplameniť sa • rozkúriť sa: bola celá rozkúrená od tanca • sčervenieť (o tvári): líca jej radosťou sčerveneli

3. p. rozohniť sa

rozhajdákať p. premárniť

holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahý • obnažený • odkrytý • rozhalený • vyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečený • nepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavou • expr.: holučký • holučičký • holunký • holulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké deti • expr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skaly • lysý • expr. lysatý • plešivý • plešatý • plechatý • plechavý • bezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcov • neoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatá • šutý • pustý • pren.: nahý • obnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromov • opŕchnutý • opršaný • ošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepka • bezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číry • čistý: holé, číre, čisté fakty • nahý • skutočný • reálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravda • prostý: bojovať o prosté prežitie • strohý: strohé údaje

5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2

rozhalený 1. porov. rozopnúť, rozopäť 2. p. holý 1

obnažiť zbaviť prikrývky, oblečenia al. časti oblečenia • odhaliť: obnažila si, odhalila si plecia • odkryť • odokryť (zbaviť prikrytia): od(o)kryl si veľkú ranu na nohe; od(o)kryť korene stromu • vyzliecť • zobliecť (zbaviť oblečenia): vyzliekla, zobliekla dieťa donaha • rozhaliť (rozhrnutím pokrývky al. šiat čiastočne obnažiť): na slnku sa všetci rozhalili • pren. ukázať: v diele obnažil, ukázal všetku spoločenskú biedu

odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryť • odkryť: odhaliť korene stromu • obnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pása • rozhaliť (čiastočne): rozhalil si krk • poodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závoj • odokryť: odokryť záves, záclonu • odostrieť • zried. odstrieť: odostrela plachtu • odcloniť: Odcloňte záclony! • poodhaliť (trocha)

3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryť • odokryť • objaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talent • prísť na niečo • nájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhlia • vypátrať • vystopovať • vysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľa • demaskovať: demaskovanie nepriateľa • expr. vysnoriť: vysnoril sprisahanie • expr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetko • fraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • zastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

p. aj objaviť

rozhaliť 1. p. rozopnúť 1 2. p. obnažiť

rozopnúť, rozopäť 1. uvoľniť niečo zopäté, spojené (op. zapnúť, zapäť) • rozhaliť: rozopol, rozopäl, rozhalil si košeľu • porozpínať • porozopínať (postupne, viac vecí): poroz(o)pínala dieťaťu všetky gombíky

2. roztiahnuť do šírky • rozpäť: roz(o)päl ruky • rozostrieť • rozstrieť • rozprestrieť: holuby roz(o)streli krídla • rozkrídliť (na spôsob krídel)

plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti

neistý 1. ktorý nemá istotu pri istých činnostiach, prejavoch; ktorý nemá vieru vo svoje schopnosti, zručnosti a pod; svedčiaci o nedostatku istoty al. sebavedomia (op. istý) • nepevný • vratký (op. pevný): po chorobe má ešte stále neistý, nepevný, vratký krok • labilný (op. stabilný): neistá, labilná poloha na rebríku • nerozhodný • bezradný • rozpačitý (op. rozhodný, rázny): nerozhodná, bezradná odpoveď; bezradný pohľad prenasledovaného • váhavý • tápavý • expr. habkavý (plný váhania, nerozhodnosti; op. rozhodný, pevný): dieťa urobilo prvé váhavé, tápavé krôčiky; tápavé, habkavé hľadanie vhodných slov • expr.: tackavý • knísavý • kolísavý • potkýnavý (nemajúci istotu, obyč. pod vplyvom opitosti, choroby a pod.; op. pevný): kráčal tackavou, knísavou, kolísavou, potkýnavou chôdzou • expr.: trasľavý • roztrasený (nemajúci istotu obyč. vplyvom staroby, rozrušenia a pod.): trasľavé, roztrasené písmo; trasľavé ruky • hovor. strémovaný (nemajúci istotu vplyvom trémy): strémovaný rečník

2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. istý, zaručený) • pochybný • sporný • nespoľahlivý • nezaručený: dospieť k neistým, pochybným, sporným vedeckým výsledkom (op. nepochybným, spoľahlivým, zaručeným); dať niekomu neisté, nespoľahlivé záruky • expr.: nepevný • vratký • vrtkavý: mať vratkú, nepevnú politickú pozíciu (op. pevnú); byť vrtkavý v názoroch • problematický • kniž. otázny: naša budúcnosť je zatiaľ neistá, problematická; či sa to uskutoční, to je ešte otázne • premenlivý • nestály • rozháraný (op. stály, ustálený): žijeme neisté, nestále, rozhárané časy; dnes to vyzerá na premenlivé, nestále počasie • nebezpečný • riskantný (ktorý sa môže zle skončiť): pustila sa do neistého, riskantného podnikania; je to príliš nebezpečný, riskantný obchod • ohrozený (ktorému hrozí nebezpečenstvo; op. bezpečný): jeho život je neistý, ohrozený

nepokojný 1. ktorý je v stave duševného nepokoja, nerovnováhy; svedčiaci o tom (op. pokojný, vyrovnaný) • nevyrovnaný: nepokojný, nevyrovnaný človek • znepokojený • rozrušený • vzrušený: hovoriť znepokojeným, rozrušeným hlasom; znepokojené, vzrušené pobiehanie z miesta na miesto • nervózny • znervóznený (naplnený nervozitou): nervózni, znervóznení kupujúci; robiť nervózne pohyby • podráždený • rozdráždený • splašený (obyč. o zvierati; naplnený neovládateľným nepokojom): podráždený, rozdráždený organizmus; splašený kôň • netrpezlivý (obyč. pri čakaní; op. trpezlivý): netrpezlivé obecenstvo • napätý (hroziaci konfliktom): napätá spoločenská situácia; napätá atmosféra • rozháraný • rozvrátený • rozbúrený • rozvírený • kniž. rozorvaný (bez sústredenosti): rozvrátený pohľad; rozháraná, rozorvaná myseľ (op. sústredená)

2. stále sa pohybujúci (op. pokojný) • pohyblivý: nepokojné, pohyblivé nohy • neposedný (obyč. o deťoch) • nepostojný: neposedné chlapča, nepostojné kone • rozbehaný • blúdivý (pohybujúci sa z miesta na miesto): rozbehané oči, blúdivý pohľad • živý: mať nepokojného, živého ducha

3. p. rušný, búrlivý 1, 3

rozharcovať sa p. rozsamopašiť sa

rozsamopašiť sa stať sa samopašným, bujarým • rozblaznieť sa • rozblázniť sa • rozjašiť sa • rozšantiť sa: na výlete sa chlapci rozsamopašili, rozjašili, rozšantili • expr.: rozbujnieť sa • rozbujdošiť sa • rozdivočiť sa • rozšalieť sa • spochabiť sa • pojašiť sa: deti sa rozdivočili • expr.: rozkohútiť sa • roztatáriť sa • rozkokošiť sa: podgurážení chlapi sa rozkokošili • rozjariť sa • rozveseliť sa • rozjasať sa (stať sa veselým): vínom sa rozjarili • expr. zried.: rozrarášiť sa • rozrárožiť sa • rozrapľovať sa • rozvirgať sa • kniž. al. arch. rozharcovať sa • nár. rozvirgošiť sa (Rázus) • roztalpašiť sa (Chrobák)

rozhasený p. znechutený

znechutený pociťujúci nechuť, ovládnutý nechuťou; svedčiaci o tom • rozladený: bol znechutený, rozladený jej správaním • skľúčený • skrúšený • deprimovaný • stiesnený (duševne ochabnutý): skľúčený, deprimovaný výraz tváre • znudený • unudený • zunovaný • omrzený (znechutený nudou, opakovaním niečoho): znudená tvár, zunované publikum • kniž. blazeovaný: blazeovaný úsmev • expr. zvädnutý • hovor. expr.: otrávený • rozhasený • rozkvasený: zvädnutá, otrávená nálada • mrzutý • namrzený • rozmrzený (pociťujúci mrzutosť): mrzutý, rozmrzený pohľad • sklesnutý • kniž.: skleslý • malomyseľný: malomyseľné, skleslé reči

rozhašteriť p. znepriateliť

znepriateliť uviesť do nepriateľstva, sváru, vniesť nepriateľstvo, hnev medzi niekoho • rozhnevať • rozvadiť • znesváriť • rozoštvať • expr. rozhašteriť: znepriateliť, rozhnevať susedov; dedičstvo ich rozvadilo, rozoštvalo • pohnevať: vedúceho si nehodno pohnevať • odpudiť (vzbudiť odpor): svojím správaním odpudil všetkých

poškodený 1. ktorý sa poškodil (používaním, vekom a pod.); ktorý nevyhovuje požiadavkám kvality • porušený • narušený • rozrušený: poškodený, porušený obal; poškodený, narušený mechanizmus; narušené, rozrušené murivo budovy • pokazený (ktorý dočasne al. natrvalo stratil funkčnosť): poškodený, pokazený motor; pokazená hračka • znehodnotený: znehodnotený tovar • preležaný (ktorý sa poškodil dlhým skladovaním, nepoužívaním a pod.; o tovare) • chybný (ktorý má nedostatky; zle urobený, vyrobený): chybný výrobok • expr.: roztrasený • rozheganý • rozglejený: roztrasená, rozheganá kára; rozglejený nábytok

2. ktorý už nie je v poriadku, nie je dobrý, pevný (o zdraví) • narušený • nalomený • podlomený • naštrbený: zdravie má poškodené, narušené, nalomené, podlomené, naštrbené • expr. pošramotený • pren. expr.: načatý • nahlodaný • pren. podkosený

p. aj postihnutý

rozheganý p. poškodený 1

vratký 1. ktorý nemá pevnú polohu (op. pevný) • nepevný: vratká, nepevná stolička • labilný (op. stabilný): labilná poloha • neistý (op. istý): neistý krok • tackavý • kolísavý • knísavý • rozkolísaný • expr. kolembavý (sprevádzaný tackaním, kolísaním, knísaním): tackavá, kolísavá, knísavá, rozkolísaná chôdza; kolembavé pohyby člna • hojdavý • expr. rozheganý: hojdavá, rozheganá posteľ • expr.: trasľavý • roztrasený (nemajúci istotu): trasľavé ruky, roztrasený starec • zastar. zvratný (Sládkovič)

2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. pevný) • nepevný • neistý (op. istý): mať vratkú, nepevnú, neistú politickú pozíciu • nestály (op. stály) • labilný (op. stabilný): v názoroch je veľmi nestály, labilný • vrtkavý • kolísavý: šťastie je vrtkavé, kolísavé • menlivý • premenlivý: žijeme v menlivých, premenlivých časoch • problematický: budúcnosť je vždy problematická • nerozhodný • bezradný (op. rozhodný): nerozhodná, bezradná odpoveď

p. aj neistý 1, 2

rozhegať expr. uvoľniť na miestach spojenia • expr. vyhegať: rozhegali, vyhegali voz • rozkývať • vykývať • roztriasť (kývavým pohybom): rozkýval, vykýval všetky stoličky • vyknísať • vyklátiť

prehľad 1. celkové dobré poznanie niečoho • orientácia: mať v niečom prehľad, orientáciu • rozhľad (dobré vedomosti o veci): umelecký rozhľad • obzor • horizont: mať široký obzor, horizont

2. zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu: prehľad dejín literatúry • konspekt (krátky, obsažný prehľad): konspekt prednášky • sylabus (stručný prehľad): vypracovať sylabus • výpis • výpisok • výťah (zhustený prehľad): výpis, výpisok, výťah z článku • rešerš (prehľad údajov na istú tému) • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia

rozhľad 1. dobrá znalosť vecí a schopnosť hodnotiť ich • obzor • horizont: mať široký, úzky rozhľad, obzor, horizont • orientácia: bol známy svojou dobrou orientáciou • prehľad: mať o niečom prehľad

2. p. výhľad 1

výhľad 1. možnosť niečo odniekiaľ dobre vidieť • rozhľad: z okna je výhľad na vrchy; z veže bol malebný rozhľad na krajinu • pohľad: zo Slavína je pekný pohľad na Bratislavu • vyhliadka (obyč. miesto s dobrým výhľadom): vyhliadka z výšiny na mesto • zried. prehľad (Kukučín)

2. viera, istota, že sa splní niečo očakávané • vyhliadka: existujú výhľady, vyhliadky na dobrú úrodu • perspektíva: dobré perspektívy do budúcnosti • nádej: nádej na víťazstvo

3. p. oblok

rozhľadený p. vzdelaný

vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesor • kultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanie • vysokovzdelaný • zastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín) • erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovník • študovaný (ktorý študoval): deti má študované • školený • vyškolený: školený, vyškolený personál • zastaráv. školovaný: školovaní občania • múdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladík • sčítaný • načítaný • rozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študent • vyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčír • gramotný

rozhľadieť sa p. rozhliadnuť sa

rozhliadnuť sa zrakom preskúmať okolie; dôkladne sa s niečím oboznámiť • poobzerať sa: rozhliadnuť sa, poobzerať sa po dome • porozhliadať sa • popozerať sa • zobzerať sa • poobhliadať sa (viackrát, na všetky strany sa rozhliadnuť): popozerali sa po dobrej literatúre • porozhliadnuť sa • poobhliadnuť sa (trocha) • rozhľadieť sa • expr.: rozkukať sa • pokukať (sa): rozhľadieť sa, pokukať sa okolo seba • pozrieť (sa) (na jeden raz): pozrel na prítomných • zried. rozdívať sa

rozhľadňa vysoká vežovitá stavba, obyč. na vyvýšenom mieste, z ktorej možno vidieť široké okolie • pozorovateľňa: vojenská rozhľadňa, pozorovateľňa

rádio 1. rozhlasový prijímač • rádioprijímač: tranzistorové rádio, vypnúť rádioprijímač • hovor. rozhlas • zastar. rádioaparát • hovor. tranzistor (tranzistorové rádio) • subšt. tranzistorák • tuner (rádio bez zosilňovača vo vežovej sústave)

2. p. rozhlas

rozhlas hromadný informačný prostriedok založený na vysielaní zvuku na diaľku • hovor. rádio: počúvať rozhlas, rádio; hlásilo to rádio

raziť¹ 1. robiť známym • šíriť: razil, šíril nové myšlienky • rozširovať: rozširovať informácie • propagovať (raziť poznatky o niečom a odporúčať to): propagoval nové metódy riadenia ekonomiky • hlásať • rozhlasovať • rozhlášať • rozchyrovať • chýriť (obyč. slovne šíriť): hlásal vždy pravdu; rozchyrovala, chýrila klebety

2. kopaním utvárať priestor • prerážať • prekopávať: razili tunel; prerážali, prekopávali chodby na metro • hĺbiť • vyhlbovať (raziť do hĺbky): hĺbili studňu

3. porov. prebiť sa

šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširuje • rozťahovať • rozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry

2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovať • hlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludy • propagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriť • rozchyrovať • rozhlášať • rozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosť • expr.: roznášať • roztrusovať • trúsiť • roztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmysly • expr.: trúbiť • roztrubovať • vytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo

3. p. vyžarovať 1

chýrny o ktorom sa šíri chýr, správa (obyč. dobrá) • hovor.: vychýrený • chýrečný: chýrny, vychýrený, chýrečný lekár • známy • povestný: známe, povestné mesto • svetoznámy • svetochýrny (o ktorom ide chýr po celom svete): svetoznámy, svetochýrny huslista • slávny • preslávený • legendárny: slávna, preslávená, legendárna postava, osoba • expr.: rozhlásený • rozchýrený: rozhlásené, rozchýrené meno; rozchýrený majster • hovor. expr. vychytený: vychytený román

p. aj povestný, slávny

rozhlásený p. chýrny, známy 1

známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významný • význačný • popredný: známy, významný umelec • veľký • dôležitý • závažný: veľký, dôležitý problém • svetový • slávny • chýrny • vychýrený • povestný • preslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľ • príslovečný • expr. chýrečný • rozchýrený • rozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salón • staronový • notorický • hovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľač • populárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevák • starý • ošúchaný • expr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historky • kniž. renomovaný • zastar. znamenitý (Štúr, Kukučín) • vykričaný (so zlou povesťou)

2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomá • verejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo

rozhlásiť dať na všeobecnú známosť • rozchýriť • rozšíriť • oznámiť: rozhlásil, že odchádza; rozchýril, rozšíril správu po celej dedine; oznámiť všetkým radostnú zvesť • expr.: roztrúbiť • roztárať • roztrúsiť • vychytiť • rozbubnovať • vybubnovať • vykotkodákať: roztrúbil, vybubnoval o ňom všetky klebety; vychytili ho ako dobrého odborníka • prezradiť • vyzradiť (niečo tajné): prezradila novinu pred všetkými • expr.: vykričať • rozkričať • vytrúbiť: všetky tajnosti vytrúbil • roznosiť (rozhlásiť na viaceré miesta): roznosila po okolí, že má veľký majetok • rozniesť • expr. rozkríknuť (na jeden raz): rozniesol, roztrúbil tajomstvo • porozhlasovať • porozchyrovať • expr.: poroztrubovať • poroztriasať (postupne, viac vecí)

rozniesť 1. rozptýliť do okolia: rozniesť infekciu • roznosiť (po častiach): vietor roznosil smeti • rozvliecť • rozvláčiť • zvláčiť (vláčením): ktosi rozvláčil seno po dvore • rozšíriť: rozšíriť nákazu • roztrúsiť: deti roztrúsili blato po izbe • poroznášať • porozvláčať • porozvlačovať • porozťahovať • poroztrusovať (postupne)

2. urobiť známym • rozchýriť: rozniesol, rozchýril zvesť po celej dedine • roznosiť • rozšíriť • rozhlásiť: roznosiť správu; rozšíriť, rozhlásiť svoj názor po pracovisku • expr.: roztárať • roztrúbiť • rozbubnovať • rozkrákoriť: všetko roztrúbi • poroznášať • porozhlasovať • expr. poroztrubovať (postupne)

3. expr. rozšíriť klebety • ohovoriť: rozniesli, ohovorili ho v novinách • expr.: roznosiť • rozvláčiť • roztrúsiť: rozvláčila, roztrúsila klebety o našej rodine • poroznášať • poohovárať • porozvlačovať • poroztrusovať • porozťahovať (postupne)

4. p. doniesť 1 5. p. rozobrať 2 6. p. rozohnať 1

vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosť • ohlásiť • oznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protest • vyniesť: vyniesť nariadenie • zverejniť • uverejniť • publikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigenta • vysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudok • vydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanosti • vypovedať (vojnu, boj niekomu)

2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtveho • posúdiť • kvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnú • vykričať • rozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetného • hist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slováka • nespráv. prehlásiť

rozšíriť sa 1. zväčšiť svoju šírku, plochu, objem • roztiahnuť sa: žalúdok sa mu rozšíril, roztiahol • rozprestrieť sa • rozostrieť sa • rozložiť sa: koryto rieky sa rozostrelo, rozložilo do šírky • kniž. rozpriestraniť sa: krovie sa rozpriestranilo • rozkrídliť sa (na spôsob krídel): sukňa sa jej rozkrídlila • odb. dilatovať sa: zlúčenina sa dilatovala • expr. rozvaliť sa: hmly sa rozvalili po poli • porozširovať sa (postupne)

2. zväčšiť svoj počet, rozsah, obsah • rozmôcť sa: opilstvo sa rozšírilo, rozmohlo • rozniesť sa • expr. rozliezť sa • zried. rozležať sa (obyč. v širšom okolí): vôňa sa rozniesla; šum sa rozliezol, rozležal po miestnosti • expr. rozplieniť sa • kniž. rozožrať sa • expr. zried. rozprplať sa (škodlivo sa rozšíriť): krádeže sa rozplienili • rozplaziť sa (plazením): burina sa rozplazila; pren. výkrik sa rozplazil po dedine • pren. kniž. rozjatriť sa • nár. rozjediť sa • nár. expr. rozjesť sa: rana sa mu rozjatrila, rozjedla • rozľahnúť sa (o zvuku): po okolí sa rozľahol praskot

3. stať sa všeobecne známym • rozchýriť sa • rozhlásiť sa: správa sa rozšírila, rozchýrila po dedine • rozniesť sa: klebety sa rozniesli po pracovisku • rozletieť sa (rýchlo): správa sa rozletela po svete • expr. rozísť sa: sláva jeho mena sa rozišla po krajoch • preniknúť (rozšíriť sa na mnohé miesta): nový objav prenikol do celého sveta

obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

rozhliadať sa pozerať okolo seba • obzerať sa • kniž. obhliadať sa: rozhliadať sa, obzerať sa po kraji, okolo domu • hľadieť • pozerať sa • dívať sa: hľadieť na všetky strany • hovor. kukať sa: z veže sa kukali po okolí • hľadať • pátrať (očami)

rozohnať 1. prinútiť rýchlo odísť skupinu ľudí al. zvierat (na všetky strany) • zastar. rozhnať: policajti rozohnali demonštrantov • rozptýliť • roztrúsiť: vojna roztrúsila mužov po svete • expr.: rozduriť • rozprášiť • rozniesť • rozkúriť: pes rozduril sliepky; rozprášiť, rozniesť vojsko • rozplašiť (plašením rozohnať): výstrelmi rozplašili stádo • porozháňať (postupne)

2. p. rozptýliť 2

nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostený • namrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasom • rozhnevaný • rozčúlený • pohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané oči • expr.: najedovaný • rozjedovaný • nasrdený • rozsrdený • nasršený • rozsršený • namosúrený • zried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvár • hovor. expr.: napaprčený • rozpaprčený • napajedený • rozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačka • nazúrený • hovor.: rozčertený • rozzúrený • hovor. expr.: napálený • dopálený • naštvaný • expr. dožratý • hrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanie • rozhorčený • pobúrený • kniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protest • kniž. rozľútený • podráždený • rozdráždený • popudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveď • zlostný • hnevlivý • mrzutý • rozmrzený • zamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadom • zastar. hnevný • zúrivý • expr. jedovatý • pren.: zježený • naježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté reči • expr.: nafúkaný • nafučaný • ofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný? • expr.: zdurený • nadurdený • nadudraný • nadudrený • nadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurený • expr.: nadutý • zdutý • odutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté pery • expr.: nakokošený • rozkohútený • rozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútení • nár. expr.: nabadúrený • nabzdúrený

rozhnevaný p. nahnevaný

pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať • rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadok • nazlostiť • rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosť • expr.: najedovať • nasrdiť • napajediť • napaprčiť • načertiť • napáliť • dopáliť • dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo? • popudiť • pobúriť • podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodine • hovor.: naštvať • poštvať • vulg. nasrať

rozhnevať p. nahnevať

nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sa • nazlostiť sa • rozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na deti • namrzieť sa • rozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večeru • rozčúliť sa • rozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sa • rozjedovať sa • nasrdiť sa • rozsrdiť sa • nasršiť sa • rozsršiť sa • napajediť sa • rozpajediť sa • načertiť sa • rozčertiť sa • napaprčiť sa • rozpaprčiť sa • naduriť sa • nadurdiť sa • rozdurdiť sa • rozpeniť sa • naštvať sa • napáliť sa • namosúriť sa • nabrúsiť sa • nabadúriť sa • našuchoriť sa • našušoriť sa • naježiť sa • rozježiť sa • zježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposť • expr.: nazúriť sa • rozzúriť sa • rozkohútiť sa • rozkokošiť sa • rozkatiť sa • rozkatovať sa • expr. zried. rozčapíriť sa • kniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sa • rozpŕliť sa • nár. rozkvásať sa • expr. zried. zajesť sa (J. Kráľ) • kniž. rozľútiť sa • expr. zried.: rozozliť sa • nabúriť sa • nár. expr. narárožiť sa • niž. hovor.: naondiať sa • naondieť sa • vulg. nasrať sa • expr.: rozoštvať sa • rozsváriť sa • rozvadiť sa • rozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštval • expr.: nafúkať sa • nafúknuť sa • naduť sa • oduť sa • zduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku

rozhnevať sa p. nahnevať sa

rozhodca kto rozhoduje športové stretnutie, hodnotí výkony • hovor. sudca: futbalový, hokejový rozhodca, sudca

rozhodiť porov. rozhádzať

roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • pretrhnúť • rozdrapiť • rozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klinci • rozraziť • rozlomiť • rozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obal • preraziť • prelomiť • preťať: ticho preťal výkrik • zatrhnúť • natrhnúť • nadtrhnúť • nadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveter • expr.: rozkmasnúť • rozhodiť • rozškrknúť • predrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložou • det. roztržkať • nár. rozsadiť (Dobšinský) • poroztŕhať • poroztrhávať (viac vecí al. na viacerých miestach) • ponatŕhať • ponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach) • porozrážať • poprerážať (postupne)

roztvoriť 1. otvoriť na dve strany smerom od seba (často o niečom zatvorenom, stiahnutom) • rozovrieť: roztvoril, rozovrel oblok • expr.: rozdrapiť • rozďaviť • rozbliaknuť • rozpleštiť • rozškeriť • rozškľabiť • rozcapiť • rozčapiť: rozdrapil, rozpleštil dvere, oči; rozčapil vráta • expr.: rozchľabiť • rozchľapiť • rozceriť • rozkvačiť • rozzeviť • nár.: rozkriačiť • rozjaviť • zried. rozvrieť • pren. expr. rozpečatiť: medveď rozchľabil, rozzevil papuľu; rozpečatil ústa a všetko vyrozprával • rozchýliť • pootvoriť (trochu roztvoriť) • expr.: rozsotiť • rozhodiť (prudko roztvoriť): rozsotil, rozhodil bráničku • rozkrídliť (na spôsob krídel): rozkrídlila všetky okná • poroztvárať • pootvárať (postupne, viac vecí)

2. p. roztiahnuť 3

isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali

4. p. pravda² 1, veru, skutočne 2

naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočne • vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrý • rozhodne: rozhodne to nemá ľahké • ale: tí sú ale dobrí • naozajstne • hovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otec • ozaj • ozajstne • hovor. ozajsky • nár.: ozajst • naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá práca • veru • expr.: veruže • verubože • verabože • verabohu • zried. hejveru • poet. ver' • nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliť • fakticky • hovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevideli • vôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujem • expr.: namojpravdu • namojveru • namojdušu • fraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desať • expr.: prisámbohu • prisámboh • prisámfakt • prisámvačku • prisám • bohuprisahám • bohuprisám • bohuotcuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcu • otcuprisahám • otcuprisám • otcu-materi • expr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačí • nár.: ačida • ačidali

ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostro • doostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

porov. aj ostrý 1

2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicato • končisto • končito • hrotito • hrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palíc • naostro • našpicato • nakončisto • nakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzka • doostra • došpicata • dokončista • dokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

porov. aj ostrý 2

3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo píska • štipľavo • korenito • korenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

porov. aj ostrý 3, 4

4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidí • prenikavo • jasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

5. s veľkou intenzitou • silno • intenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácu • naostro • naplno: začali naostro, naplno trénovať • prudko • rezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísne • prísno: ostro, prísne sa pozrel na syna • príkro • strmo • stroho • expr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakol • tvrdo: tvrdo kritizoval vládu • rozhodne • rázne • energicky • rezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

porov. aj ostrý 3

7. nápadne sa prejavujúc • výrazne • jasne • zreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôr • očividne • viditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami

prudko 1. s veľkou rýchlosťou, silou, intenzitou • sprudka: prudko, sprudka zabrzdil, aby nenarazil • náhle • rapídne: jeho stav sa náhle, rapídne zhoršil • akútne: prudko, akútne prebiehajúca infekcia • rázne • razantne: rázne, razantne zaútočil na súpera • silno • vehementne: silno, vehementne obhajoval svoje názory • expr. zúrivo: vietor zúrivo zalomcoval dvermi • expr.: hupkom • hupky • strmhlav: hupkom, hupky, strmhlav sa púšťal do každej roboty • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta začal rýľovať v záhrade • poet. strelmo (Hviezdoslav, Fabry) • zastar.: valmo • valom (Hviezdoslav, Tajovský)

porov. aj prudký 1

2. s veľkým sklonom • strmo • príkro • ostro: chodník prudko, strmo stúpa k vrcholu; cesta sa príkro, ostro zvažuje k rieke • kolmo: kolmo stúpajúcimi schodmi sa dostali na povalu

3. živelne reagujúc; prejavujúc živelnosť v správaní, v konaní v reakciách • prchko • impulzívne: prudko, prchko zareagoval na otcovu poznámku; začal impulzívne presviedčať o svojej pravde • vášnivo: pri rozhovore vášnivo rozkladá rukami • strmo • príkro: strmo, príkro sa osopil na dieťa • rozhodne • rezolútne: rozhodne, rezolútne odmietnuť predložený návrh • ostro • zostra: v diskusii ostro, zostra zaútočiť na oponenta • výbušne • explozívne • kniž. eruptívne: výbušne, explozívne, eruptívne reaguje na každé napomenutie • expr.: zúrivo • šialene: zúrivo, šialene sa rozkričal na ženu • hovor.: hurtom • zhurta • hurtovne: hurtom, zhurta diskutuje o všetkom

porov. aj prudký 2

rázne prejavujúc rozhodnosť, dôraz, s rozhodnosťou, s dôrazom • rozhodne • dôrazne: rázne, rozhodne obhajovať svoje názory; dôrazne pripomenúť svoje práva • odhodlane: odhodlane vykročil na cestu • energicky • rezolútne: energicky, rezolútne sa postavil proti ohováraniu • rezko • tvrdo • kniž. razantne: rezko, tvrdo zakročili proti výtržníkom • prudko • strmo • silno: prudko, strmo zaklopal na dvere • hovor. expr.: zhurta • hurtom • hurtovne: zhurta, hurtovne sa domáhal nápravy

porov. aj rázny

rezko 1. s prudkými, rýchlymi pohybmi • zrezka: rezko, zrezka sa vydali na cestu • rýchlo • bodro • bystro • vrtko: rýchlo, bystro, vrtko vstal z postele • čulo • pohyblivo • sviežo: čulo, sviežo vyskočil z lavice • svižne • svižko • hybko • krepko: svižne, svižko, krepko vybehol po schodoch hore • zastaráv. rezno • nár. ražno (F. Hečko, Urbánek)

porov. aj rezký 1

2. s rozhodnosťou, s dôrazom: rázne • rozhodne • energicky • rezolútne: rezko, rázne odmietol akýkoľvek návrh; rozhodne, energicky poprel svoju účasť na schôdzke • dôrazne: dôrazne načrtol východiská z krízy

3. vyvolávajúc pocit chladu a sviežosti • čerstvo • sviežo: vonku je rezko, čerstvo, sviežo • ostro • zastaráv. rezno: od severu ostro, rezno zadul vietor

4. p. zľahka 4

rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázne • energicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvinenia • pevne • odhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich práv • prudko • ostro • rezko • strmo • tvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názory • rezolútne • kategoricky • nekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravu • radikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • iste • isto • istotne • naisto • dozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil on • naozaj • určite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiť • bezpochyby • nepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre darí • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • subšt.: stopro • nastopro

strmo 1. s ostrým sklonom, takmer zvislo smerom hore al. dolu • prudko • ostro • príkro: chodník strmo, prudko klesá k rieke; lietadlo ostro, príkro stúpa • zastar. zrázne

2. s veľkou silou, intenzitou • rázne • prudko • silne • silno: strmo, rázne sa prechádzal po izbe; prudko, silno zabuchol dvere • ostro • zostra: ostro, zostra zaklopal na oblok

3. prejavujúc ráznosť, rozhodnosť • rázne: strmo, rázne odpovedať na otázky • ostro • zostra • príkro: ostro, zostra, príkro sa pozrel na syna • rozhodne • energicky • rezolútne: rozhodne, energicky, rezolútne požiadal o ospravedlnenie • stroho: stroho zaveliť na odchod • prudko • expr. britko: prudko, britko zareagovať na nevhodnú poznámku

tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajcia • tuho • natuho • dotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsno • drsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadli • ostro • rázne • rozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárov • prísne • príkro • neprístupne • stroho • sucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdrav • odmerane • chladne • chladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • kruto • nemilosrdne • hrubo • surovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciu • bezcitne • bezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

porov. aj tvrdý 3

4. p. tuho

dôraz 1. rázne, rozhodné, energické konanie: žiadať niečo s dôrazom • rozhodnosť • ráznosť • rezolútnosť: chýba mu rozhodnosť, ráznosť, rezolútnosť • energickosť

2. p. prízvuk 1

rozhodnosť p. dôraz 1

rozhodnúť porov. rozhodovať

odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať • rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovať • predsavziať si • zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiť • odvážiť sa • osmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovať • dať sa • podujať sa • podobrať sa • podbrať sa • chopiť sa • chytiť sa • zried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém

predsavziať si nadobudnúť pevný úmysel niečo vykonať, podniknúť • zaumieniť si: predsavzal si, zaumienil si, že sa čo najskôr osamostatní; zaumienil si, predsavzal si sľub dodržať • kniž. uvziať si • zavzať si: čo si uvzal, zavzal, z toho nepopustil • umieniť si • zmyslieť si • zried. umyslieť si (F. Hečko) • zastar. zamyslieť si (Dobšinský) • rozhodnúť sa (po úvahe prísť k záveru urobiť niečo): rozhodla sa nefajčiť; mladí sa rozhodli na odvážny krok

rozhodnúť sa po úvahe prísť k záveru • odhodlať sa: rozhodol sa, že odíde; odhodlať sa k činu • dať sa (rozhodnúť sa pre istú činnosť): dal sa na podnikanie; dal sa na krádež • predsavziať si • zaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): zaumienil si, že prestane fajčiť • prikloniť sa (rozhodnúť sa za istú možnosť): prikloniť sa k prvému riešeniu • hovor. expr. rozkývať sa (rozhodnúť sa po dlhom váhaní): konečne sa rozkývala • hovor. zastar. namyslieť sa • zastar.: ustáliť sa • rozhútať sa: namyslel sa, ustálil sa, že neodíde

zaumieniť si nadobudnúť pevný úmysel niečo uskutočniť • predsavziať si • vziať si pred seba • umieniť si: (za)umieniť si pravidelne navštevovať rodičov; predsavzal si, že zmaturuje s vyznamenaním • zmyslieť si • zastar. zamyslieť si (Dobšinský): zmyslel si zneužívať svoje postavenie • kniž. uvziať si • zried. umyslieť si (Hviezdoslav, F. Hečko) • rozhodnúť sa (po úvahe dospieť k záveru niečo urobiť): rozhodol sa polepšiť • fraz. vziať si do hlavy

rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť al. spornosť: rozhodnutie súdu • uznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenie • výnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstva • nariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vlády • ustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetu • dekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétov • výrok: vyriecť výrok • rozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudku • súd (súdne rozhodnutie): vyniesť súd • kniž. verdikt: verdikt rozhodcu • kniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľ • kniž. edikt (úradný výnos)

2. úmysel niečo vykonať • odhodlanie • predsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať

dôležitý 1. ktorý má veľký význam, veľkú závažnosť • významný: dôležitá, významná zmena v živote; dôležitá, významná osoba • podstatný • závažný • vážny (v ktorom spočíva podstata; op. nepodstatný, nezávažný): všímať si iba podstatné veci; závažné dielo, vážna vec • strategický (dôležitý obyč. z vojenského, politického hľadiska): strategický bod, strategické suroviny • exponovaný (spoločensky, politicky dôležitý): exponované miesto, exponovaná funkcia • rozhodný • rozhodujúci • kniž. relevantný (ktorý veľa znamená, od ktorého veľa závisí) • zlomový (predstavujúci zlom, zmenu): zohrať v niečom rozhodnú, rozhodujúcu úlohu; relevantný prvok; zlomový okamih • životný (životne dôležitý): urobiť životný krok • predný: sú aj prednejšie veci • zastar. značný: značný človek (Vajanský) • mnohovýznamný • expr. predôležitý (veľmi dôležitý)

p. aj cenný

2. iron. prehnane na seba upozorňujúci, sám sebe pripisujúci dôležitosť, nenahraditeľnosť; svedčiaci o takých vlastnostiach • iron. al. pejor. dôležitkársky: dôležitý, dôležitkársky človek; dôležitkárske správanie • hovor. expr., často iron. ťažký: stal sa z neho ťažký šéf • expr. predôležitý (veľmi dôležitý)

energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti • rázny • rezolútny: energická, rázna, rezolútna žena • kniž. razantný: razantná povaha • rozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krok • radikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásah • dôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gesto • generálsky • veliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohyby • priebojný • kniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie) • silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosť • pevný • istý: pevný, istý hlas • rezký • prudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď

jednoznačný majúci iba jeden zmysel, význam (op. nejednoznačný, neurčitý) • jasný: jednoznačná, jasná odpoveď • kategorický • rozhodný: kategorický, rozhodný nesúhlas • vyhranený • striktný: vyhranené, striktné stanovisko; striktný zákaz

radikálny 1. ktorý sa usiluje o rýchle a podstatné zmeny, obyč. v politike, spoločnosti; svedčiaci o takomto úsilí (op. umiernený) • radikalistický (súvisiaci s radikalizmom): radikálni demokrati; radikálny, radikalistický politický postoj • revolučný (op. evolučný): revolučné zmeny

2. neuznávajúci kompromisy, vyčkávanie; konajúci rozhodne a rýchlo (o človeku); svedčiaci o takomto prístupe (op. mierny) • rázny • energický • rozhodný: radikálny, rázny, energický človek; prijať radikálne, rozhodné opatrenia • nekompromisný (op. zmierlivý, umiernený): nekompromisné riešenie; žiadať niečo nekompromisným spôsobom • bojovný • ostrý • útočný (op. ústupčivý, poddajný): bojovný, ostrý, útočný tón; ostrý zákrok polície • krajný: krajné stanovisko • bezohľadný • drastický: bezohľadná, drastická liečba; drastická diéta • rýchly • náhly • prudký (op. pomalý, zdĺhavý): rýchla, náhla, prudká zmena; radikálna, rýchla náprava

rázny plný energie, vyznačujúci sa energickosťou, rozhodnosťou (o človeku a jeho prejavoch) • energický • rezolútny: rázna, energická, rezolútna žena • rozhodný (op. nerozhodný, neistý, váhavý): povedať niečo rozhodným hlasom • kategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutie • odhodlaný • radikálny: odhodlaný, radikálny človek; radikálny krok • priebojný • vehementný • kniž. razantný: priebojné, vehementné, razantné správanie • dôrazný: dôrazné napomenutie, dôrazný rozkaz • strmý • prudký • kniž. briskný: strmý krok; strmý, prudký človek; prudký, briskný pohyb, útok • expr. hrmotný • nár.: hurtovný • hurtácky (rázny a hlučný): hrmotné vystupovanie, hurtovné zaklopanie • rezký: rezká odpoveď

rozhodný 1. p. rozhodujúci 1 2. p. rázny, energický

rozhodujúci 1. ktorý o niečom rozhoduje, ktorý má veľkú dôležitosť, veľký význam • rozhodný • dôležitý • závažný: povedať rozhodujúce, rozhodné slovo; urobiť rozhodujúci, dôležitý, závažný krok v živote • kniž. relevantný (op. irelevantný): relevantný komponent • hlavný • kľúčový • určujúci: mať v niečom hlavný, kľúčový, určujúci význam • smerodajný: uvedené číslo je smerodajné • životný • osudný • osudový (rozhodujúci pre život, pre ďalší vývin): životný, osudný okamih • kritický: dosiahnuť kritický bod • finálový (posledný a rozhodujúci): finálové stretnutie (v športe)

2. p. prevažný

významný 1. ktorý má veľký význam • význačný • dôležitý • závažný • prominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problém • veľavýznamný • mnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutia • historický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosť • svetodejný • kniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvo • pamätný • kniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rok • slávny: slávne výročie • podstatný: počasie bez podstatných zmien • rozhodný • rozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamih • osudný • osudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyv • prevratný: prevratný vynález • prelomový: prelomové časy • ďalekosiahly: ďalekosiahle závery • strategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické suroviny • epochálny: epochálny vynález • veľký: to je veľká vec • výrečný: výrečné svedectvo • vážny: vážne nebezpečenstvo • nezaplatiteľný • neoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné služby • vzácny: dnes čakáme vzácneho hosťa • zodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciu • hovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šarža • expr. svetoborný: vymyslieť niečo svetoborné • čelný • popredný • predný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské práva • vedúci: vedúci činiteľ • prvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcov • hlavný: mať na niečo hlavný vplyv • prvoradý: prvoradá úloha • zastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban) • zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)

2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľký • značný: významné, veľké, značné úspechy • vynikajúci • pozoruhodný • znamenitý • výborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledky • znateľný: mať znateľný vplyv

p. aj výborný, veľký

3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamný • mnohovýznamný • veľavravný • mnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadom • mnohoznačný • veľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmev • mnohosľubný • veľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gesto • výrečný: výrečné svedectvo

p. aj veľavravný 2

závažný 1. ktorý má veľký význam, veľkú váhu • dôležitý • významný • význačný (op. bezvýznamný): má závažné, dôležité argumenty; významné postavenie • podstatný • rozhodný • rozhodujúci: podstatné, rozhodujúce črty; rozhodná, rozhodujúca chvíľa • kniž. pádny: pádny dôvod • kniž.: relevantný • importantný: relevantná príčina; importantný znak • cenný • vzácny (závažný v pozitívnom zmysle): cenný, vzácny prínos do slovenskej literatúry • osudný • osudový (závažný obyč. v negatívnom zmysle): osudné, osudové rozhodnutie; osudná chyba • vážny • životný (veľmi závažný): vážne previnenie; životný problém • ďalekosiahly (závažný vzhľadom na budúcnosť): ďalekosiahle závery

2. p. vážny¹ 2, 4 3. p. ťažký 1

rozhodovať 1. vynášať úsudky o niečom a tým odstraňovať pochybnosti: správne, zle rozhodovať • odb. decidovať: decidovať o predložených žiadostiach • súdiť (v súdnom procese): súdiť, či je obžalovaný vinný • mať posledné slovo: u nás má posledné slovo otec • pejor. poručníkovať (rozhodovať za niekoho, ovládať niečie konanie): nie som dieťa, aby mi niekto poručníkoval • rozkazovať (určovať, čo a ako má byť): v rodine rozkazovala mama • rozsudzovať (rozhodovať ako sudca): hádky v dedine obyčajne rozsudzoval richtár

2. viesť športové stretnutie • hovor. sudcovať: rozhodoval, sudcoval všetky dôležité zápasy

rozhodovať sa p. váhať

váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodný • byť neistý • kolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistý • rozhodovať sa • vyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďou • otáľať • odkladať • meškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčito • zdráhať sa • okolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasil • okúňať sa • ostýchať sa • expr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdu • tápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom

hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminentný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

2. p. predný 1

kritický² ktorý o niečom rozhodne; v ktorom o niečo ide; ktorý sa vyznačuje závažnosťou, dôležitosťou • rozhodujúci • osudný: kritický, rozhodujúci okamih; bola to preňho osudná chvíľa • kalamitný • havarijný • kolízny • krízový (signalizujúci ťažkosti, ohrozenie, zhoršenie niečoho): kalamitná, havarijná situácia; krízové pomery • nepríjemný: dostať sa do nepríjemného postavenia • nebezpečný • hrozivý • hovor. expr. bledý (kritický s náznakom zlého konca, ohrozenia života a pod.): stav pacienta je kritický, nebezpečný, hrozivý; je to s ním bledé • ťažký • vážny • zlý: prekonať ťažké, vážne obdobie; žiť v zlých časoch • hovor. expr.: naklonený • nahnutý: je to nahnuté