Synonymá slova "rov" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 110 výsledkov (1 strana)

  • hrob vykopaná jama na pochovanie mŕtveho; vyvýšenina nad pochovaným: kopať, zasypať, ozdobovať hrobkniž. rov; mohyla (násyp nad hrobom z predhistórie; pamätník nad hrobom)


    rov p. hrob


    rováš p. zárez


    zárez stopa po zarezaní: hlboký zárez v kmenirez: rez britvouvrubvrúbok (zárez v minulosti na rováši): označiť vrubom, vrúbkom strom na zoťatierováš (zárez na palici, na ktorej sa v minulosti značilo zaplatenie dane) • vryp (stopa po rýpaní): vrypy na sklezákres (zárez v dreve) • žliabok (zárez na súčiastkach, nástrojoch a pod.): koleso so žliabkomryha: ryhy na dlážkedrážka (zárez na spojenie, vloženie, vedenie niečoho): vypíliť drážku


    roveň p. rovina 1


    rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý krajnížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížinaplanina (vyššie položená rovina): náhorná planinapláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláneplošina (rovná krajina): krasová plošinaplocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plochakniž. roveň: za mestom je široká roveňkniž. platózastar. rovnina (Horal)zried. pláňava (Hviezdoslav)kniž. zastar. raveň

    2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2


    rovesník p. súčasník


    súčasník človek žijúci v rovnakom čase s niekým iným: Štefánikovi súčasnícirovesníkvrstovník (človek patriaci do rovnakej generácie ako niekto iný): stretnúť sa po dlhom čase s rovesníkmi, vrstovníkmipamätník (kto niečo sám zažil): pamätníci prvej svetovej vojnykniž. vekodruh (Kukučín)


    oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhomkrajinakrajkniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajinazónapásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodrevinyareál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivcakončina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónskarevír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revírrezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastlinyzastar.: okres (Štúr)okrštek

    2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruhúseksféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívyodbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomikypole: pracuje na poli vedyodvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemysludisciplína: vlastivedné disciplínyhovor. fachrámec: rámec výrobyodb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahovsvet: citový, myšlienkový svetkniž. ríša: ríša rozprávok


    úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníkarovina: lampa v rovine očíhladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpapovrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera

    2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezdhladina: cenová hladinavýška (úroveň istej hodnoty): výška príjmovstupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúrymiera: mať veľkú mieru zodpovednostikniž. niveau: vzdelanostné niveauformát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu


    nížinatý vyznačujúci sa nížinami (op. hornatý, kopcovitý) • rovinatý: nížinatý, rovinatý kraj


    rovný 1. nevychyľujúci sa zo smeru, z roviny al. plochy (op. krivý, nerovný) • priamypriamočiarylineárny: rovná, priama, priamočiara cesta; lineárny rezvzpriamenývystretývypätývypnutý: vzpriamená postava (op. zhrbený); vystretý chrbát; byť vypätý, vypnutý ako strunanarovnanýzarovnanýusporiadaný (ktorý sa stal rovným): narovnaný obrus; zarovnaná ofina; zarovnaný, usporiadaný radnezvlnenýrovinatýrovinnýplochý (ktorý má rovný povrch; op. zvlnený): nezvlnený, rovinatý terén; plochá pláňhladký (op. drsný, hrboľatý): hladká doska, ľad je hladkývodorovný: vodorovná strecha domuexpr.: rovnučkýrovnunkýrovnulinkýrovnušký

    2. p. rovnaký, rovnocenný 3. p. celý 1, plný 2 4. p. úprimný 1, priamy 1, 2


    rovinatý, rovinný p. rovný 1


    rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starítakistopráve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve takzhodnesúhlasnetotožneidenticky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identickykniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky stranynarovnakonajednakonajedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najednonemenejniemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledkydetto: platí to rovnako, dettozastar. rovnak (Dobšinský)zastar.: rovnerovno (Kalinčiak, Vajanský)nár. zároveň (Timrava)

    2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednakonezmeneneneinakneináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokovnepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou

    porov. aj rovnaký

    3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednakojednak: rovnako, jednako je to len pravdaaj taki takbeztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné

    4. p. aj 2 5. p. napoly 1


    aj 1. vyjadruje priraďovací stupňovací al. odstupňúvací vzťah • i: pozdravili sa, aj sa chvíľu porozprávali; prijmú ho na večeru, aj, i prenocujúbaba ajba i: usmeje sa na neho, ba (aj) pohladí ho po rukeba ešteba ešte ajba ešte i: hnev pomúti rozum, ba ešte ho (aj) odoberiea eštea ešte aji ešte: vyhrážal sa mu, a ešte ho (aj) udrelale ajale i: ráno mrzlo v horách, ale aj v nížináchba ažba dokoncaba dokonca ajba priam (vyjadruje zdôraznený stupňovací vzťah): zašiel do polí, ba vyšiel až na kopec; upokojil sa, ba dokonca (aj) zaspal

    2. zdôrazňuje pripojený výraz • i: vrátil sa aj druhý raz; i brata tam stretoltiež (stojí za zdôrazneným výrazom): ty to urobíš tiež?takistokniž. taktiežrovnako: ty takisto, taktiež nesieš zodpovednosť; rovnako táto informácia je nepravdivá

    3. p. a 1 4. p. áno


    jednomyseľne vychádzajúc z rovnakého zmýšľania, opierajúc sa o rovnaký názor • jednohlasne: predsedu zvolili jednomyseľne, jednohlasnejednotnesvornesúhlasne: svorne, súhlasne vystúpili proti názorom prednášajúcehorovnakozhodnehovor. unisono [vysl. -izó-]zried. unisónne [vysl. -izó-]: rovnako, zhodne, unisono reagovali na výzvu odborov


    napoly 1. (takmer) na polovicu, v polovici, do polovice • dopolydopola: palicu rozlomila napoly, dopoly; pohár vína bol dopola vypitýspolovicespolaspoly: oči mal napoly, spolovice privreté; už to má spola, spoly hotovévpoly, pís. i v polycez polyna dve polyvo dve poly: vpoly, cez poly prehnutý papier položila pred náspolo: na otázky odpovedal napoly, polo žartom, napoly, polo vážneodpolyodpolazastar. odpolnár. naspoly: záhradu kúpil odpoly, odpola zadarmorovnakohovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti (rovnakým dielom): rozdelíme sa napoly, rovnako, fifty-fifty

    2. do istej miery, nie celkom, nie úplne • napolodopoly: starý otec je už napoly, napolo slepý; stôl má dopoly založený novinamispolovicespolaspoly: domce boli spolovice, spola, spoly zapadnuté snehomodpolyodpolazastar. odpol: zemiaky boli odpoly, odpola zhnitépolo: blížili sa k napoly, polo rozbitému autučiastočnesčasti: sud bol od slnka čiastočne, sčasti rozsušenýneúplne: bez začervenania odovzdal napoly, neúplne dokončenú prácu


    takisto 1. vyjadruje totožnosť al. podobnosť dejov, vlastností al. kvantity • rovnako: hrali takisto, rovnako ako predtým; je takisto, rovnako veľkýpráve takpriam tak: práve tak, priam tak mu poradili aj inípodobneobdobne: pri práci postupovali podobne, obdobnenie inaknie ináčneinakneináč: včera prišiel neskoro, dnes nie inak, neinak, neináčdettokniž. taktiež: on dostal tisíc korún, ty detto, taktiežzastar. takže (Tajovský)

    2. upozorňuje na výraz, ku ktorému patrí • rovnako: môžeš prísť, takisto, rovnako tvoj bratpráve takpriam tak: zodpovednosť má práve tak, priam tak ako ostatníaj: aj priateľa navštíviltiež (stojí za výrazom): chlapec bol zranený tiežzastar. itemnár. otobôž (Jesenská)


    rovnakosť 1. p. zhoda 1 2. p. uniformita


    uniformita prísne, stroho jednotný ráz: školská uniformita, uniformita bývaniauniformnosť: uniformnosť výrobkovrovnakosť: rovnakosť názorovšedivosť: šedivosť krajajednotvárnosťnevýraznosť: jednotvárnosť, nevýraznosť oblečenia


    zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmizhodnosť: zhodnosť názorovsúhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľasúlad: rodinný súladsúhra: v tíme panuje súhraharmónia: harmónia dušísúzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmijednotajednotnosť: jednota, jednotnosť v postojochrovnakosťtotožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmovjednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovanísvornosťporozumeniedorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmipokojmier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodinekniž.: identitaidentickosť: zisťovať identitu, identickosťkniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzusgram. kongruencia

    2. p. pokoj 4


    jednotný 1. ktorý tvorí jednotu, celok; ktorý je spojený, zlúčený do jedného celku • zjednotený: jednotné, zjednotené národycelistvýkniž. celostný (nedelený): jednotný, celistvý štát; celistvý, celostný útvarjednoliatykniž. súrodýrovnorodýhomogénnyuniformný (nie rozmanitý, nie rozdielny; v ktorom sú všetci ako jeden): jednoliata, súrodá, rovnorodá, homogénna spoločnosť; uniformná skupinasúdržnýstmelený (držiaci spolu, pokope): naštrbiť súdržný, stmelený kolektívnerozdielnynedeliteľnýnerozlučnýnerozlučiteľný (utvárajúci silnú, pevnú jednotu): nerozdielne, nedeliteľné, nerozlučné, nerozlučiteľné spoločenstvo

    2. ktorý svedčí o jednotnosti, ktorý je vyjadrením jednoty, rovnakosti • rovnakýzhodnýtotožný: mať na niečo jednotný, rovnaký názor; zhodné, totožné stanoviskouniformný (stroho jednotný): uniformné osobnosti, uniformný vývinkonformnýkonformistický (jednotný na základe vlastnej prispôsobivosti; svedčiaci o neschopnosti zachovať si individualitu): konformné prejavy, spôsobyspoločný (rovnaký pre všetkých): jednotná, spoločná kandidátkasvornýjednohlasnýjednomyseľný (vyjadrujúci jednotu, založený na jednote v zmýšľaní, konaní): sú svorní ako bratia; ozval sa svorný, jednohlasný, jednomyseľný súhlassolidárny (ktorý je prejavom solidarity)


    jednotvárny stále rovnaký, bez zmien (op. rozmanitý, mnohotvárny) • rovnakýstereotypný: jednotvárna, rovnaká krajina; jednotvárna, stereotypná prácamonotónny (i pren.) • jednostranný: monotónna melódia; monotónna, jednostranná strava (op. pestrá) • fádnynudnýsuchopárny (bez oživenia): fádna dovolenka; nudný, suchopárny výklad; suchopárny človeknezaujímavývšedný: nezaujímavý, všedný životnevýraznýbezfarbýbezfarebný: nevýrazný, bezfarbý, bezfarebný štýlotupnýexpr.: tupýšedivýsivýsubšt. šedý: otupné dni, prázdniny; šedivá, sivá, šedá každodennosť


    nemenný ktorý nepodlieha zmenám (op. premenlivý, nestály) • nemeniteľnýstály: udržiavali sme nemenné, stále priateľské vzťahy; nemenné, nemeniteľné, stále zákony prírodyustálený (ktorý postupne získaval svoju podobu): starým ľuďom vyhovuje ustálený spôsob životarovnaký (zachovávajúci si stále svoju podobu; op. iný, zmenený): odkedy ho poznám, má rovnaké názorytrvalý (nepodliehajúci zmenám v čase): spája nás nemenné, trvalé spojenectvo; pociťuje voči učiteľovi trvalý obdivpevnýfixnýstabilný (odolávajúci zmenám; dohodou, predpismi a pod. presne určený; op. labilný): je to človek s pevnými zásadami; bol určený pevný, fixný, stabilný poplatok za dopravu; hodiny vydržal sedieť v nemennej, stabilnej polohezastaráv. nemenlivý (ktorý nemožno meniť): vo všetkom dodržiaval nemenlivý poriadoknepremennýodb.: invariabilnýinvariantný: nepremenná, invariantná veličinazaužívanývžitý (podmienený dlhodobým zvykom, obyčajom, opakovanosťou; op. nový): život v malom meste šiel zaužívaným, vžitým spôsobom; ťažko sa dajú vykoreniť zaužívané, vžité zvyklostitradičný (podmienený tradíciou; taký ako v minulosti; op. netradičný, nový): počas sviatkov dodržiavajú nemenné, tradičné zvykynezmeniteľnýnezvratnýpoet. nezmenný (raz navždy daný): nezmeniteľné, nezvratné rozhodnutie; nezmenné šťastie (Hviezdoslav)neodvolateľný (obyč. v slovnom prejave): neodvolateľný rozsudokpren. nehasnúci: nehasnúce šťastie


    podobný približne taký istý, s prevahou spoločných, zhodných vlastností, čŕt, znakov (op. odlišný, rozdielny) • obdobnýanalogický: podobný, obdobný prípad; mať podobné, obdobné skúsenosti; analogický postuppríbuznýblízky (z hľadiska pôvodu, obsahu a pod.): príbuzné, blízke jazyky; príbuzné, blízke odbory, študijné disciplínyspriaznenýspríbuznený (duševne, zmýšľaním podobný): spriaznené, spríbuznené dušepodanýpodatý (na niekoho): je podaný, podatý na otcarovnakýzhodný (majúci úplne totožné vlastnosti, znaky): zažila som podobnú, rovnakú situáciu; naše pocity sú podobné, zhodnéporovnateľný (ktorý možno porovnávať s iným na základe podobnosti): porovnateľné pojmy, porovnateľné príklady


    pravidelný 1. ktorý prebieha podľa pravidiel, zákonitostí (op. nepravidelný) • systémový (zodpovedajúci pravidlám systému; op. nesystémový) • regulárny (op. neregulárny): pravidelná, systémová, regulárna hlásková zmenazákonitý

    2. ktorý má rovnaké, vyvážené usporiadanie častí (op. nepravidelný) • súmerný (op. nesúmerný) • symetrický (op. asymetrický): pravidelná, súmerná, symetrická tvár, postavarovnaký (op. rozdielny, nerovnaký): ornament má po obidvoch stranách osi pravidelné, rovnaké obrazceharmonickýsúladný (pravidelnosťou tvoriaci harmóniu, súlad; op. disharmonický, nesúladný): harmonické, súladné usporiadanierovnomernývyváženýproporčnýproporcionálny (op. nerovnomerný, disproporčný): rovnomerné, vyvážené, proporčné, proporcionálne tvary, formy

    3. uskutočňujúci sa, opakujúci sa v rovnakých časových intervaloch; vyrovnane prebiehajúci (op. nepravidelný) • rovnomerný (op. nerovnomerný) • odmeraný: z vedľajšej izby bolo počuť pravidelné, rovnomerné, odmerané dýchanierytmický (charakterizovaný pravidelným rytmom; op. arytmický): rytmické zvuky, vlnenieperiodickýcyklický (opakujúci sa, vyskytujúci sa v pravidelných obdobiach, cykloch; op. neperiodický, acyklický): periodická tlač, cyklické krízy; periodické, cyklické javysystematickýsústavný (op. nesystematický, nesústavný): systematická, sústavná prípravaustavičný (pravidelne a bez prestania vykonávaný): ustavičné porušovanie predpisovstály (pravidelne sa vyskytujúci; op. náhodný): stály hosť, zákazník

    4. p. bežný, normálny 1, riadny 1


    rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodnýtotožnýidentický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názoryten istýtaký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darčekjednaký: jednaká kvalitarovný: deliť rovným dielomjeden: bolí ma stále na jednom miestespoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhovsúhlasný: výpovede svedkov sú súhlasnéjednotnýuniformnýkonformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenierovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenierovnoznačnýlingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučnýrovnozvukýlingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologickýhomológny: homologický, homológny radnemennýnemenlivýustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálenýnezmenený: nezmenený poriadoknezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počettypizovaný: typizované výrobkyodb. súradný: súradné pojmystálykonštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantnémonotónnyjednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca


    rovnocenný ktorý je na tej istej úrovni (hodnotovej, významovej a pod.) ako niekto iný al. niečo iné • seberovný: nepovažoval ho za rovnocenného, seberovného; hľadať si rovnocenného, seberovného spoločníkarovný: v súperení sú si rovníekvivalentnýekvipolentný: ekvivalentná náhrada za niečo, ekvivalentný výrazrovnaký: mať rovnaké postavenie ako niekto inýrovnoprávny (právne rovnocenný): ženy sú rovnoprávne s mužmikniž. paritný: paritné zastúpeniechem. rovnomocný


    rovnomerný stále rovnako veľký, rovnako intenzívny a pod.; svojou pravidelnosťou, vyváženosťou utvárajúci harmóniu • rovnakýstály: udržiavať rovnomernú, rovnakú, stálu teplotu v laboratóriupravidelnývyváženývyrovnaný: pravidelné, vyvážené rozloženie síl; vyrovnané tempo behuproporčnýproporcionálny: proporčný, proporcionálny ekonomický rastharmonický: harmonický vývin, harmonické pohyby


    spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívnyskupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmyhromadnýkniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovaniapráv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žalobavšeobecnýverejnýkniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami

    2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnakýzhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vectotožnýsúhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istýtaký istýjednakýjeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy

    p. aj rovnaký


    stereotypný ktorý je zaužívaný, vžitý a už sa nemení; ktorý sa stále opakuje, ten istý, bez zmien al. nových prvkov • rovnaký: stereotypná, stále rovnaká úsečná odpoveďjednotvárnyfádnymonotónny (bez oživujúcich, výrazných prvkov, ničím nezaujímavý): nevedel zmeniť svoj jednotvárny, fádny, monotónny život; fádny, monotónny prednesnezáživnýsuchopárnynudný (ktorý svojím stereotypom odpudzuje, znechucuje): nezáživná, suchopárna činnosť; nudné dialógy scenárasivýšedivýsubšt. šedý (bez ozvláštnenia, oživenia): sivý, šedivý opis – nijaká poézia; prechádzať šedivou, šedou neobývanou krajinouschematickýšablónovitý (robený podľa schémy, šablóny): schematické, šablónovité prednášky nudili študentovjednostranný: jednostranná strava (op. pestrá)


    zhodný ktorý je v zhode; zhodujúci sa • totožný: zhodné, totožné trojuholníkytaký istýten istýidentický: má také isté, tie isté názory; identické rovnicerovnakýjednaký: máme rovnaké, jednaké povinnostisúhlasnýjednotný (zhodný v hlavných črtách): súhlasná, jednotná výpoveď svedkov; majú jednotný názorzodpovedajúcikniž. korešpondujúci (ktorý niečomu vyhovuje svojou podobnosťou, zhodnosťou): ponuky korešpondujúce s potrebami človeka, ponuky zodpovedajúce našim potrebámodb. konformný: konformné zobrazenie, konformné správanieodb. homológnyhomologickýkongruentnýkongruenčnýkoincidenčný: homologický vzťah; kongruentné kružnice; koincidenčný jav


    radiť2 usporadúvať podľa nejakého poriadku do istého celku • zoraďovať: učiteľ radil, zoraďoval deti do dvojstupuzoskupovaťgrupovať (radiť do skupín): velitelia zoskupovali vojakov do jednotiek; grupovali nás podľa vekuzaraďovať (radiť na príslušné miesto): zaraďovať študentov do krúžkovrovnaťzarovnávaťvyrovnávaťnarovnávať (radiť pravidelne vedľa seba): rovnal, zarovnával knihy na poličkezačleňovaťvčleňovaťvraďovaťzatrieďovaťzadeľovať (radiť do rovnorodého celku): začleňovali pretekárov do družstiev; medzi zlých autorov ho vraďovali neprávomhovor. zapájaťzried. vpájať: rád sa zapájal, vpájal medzi najlepšíchreťaziťnadväzovať (radiť za sebou, a tak vytvárať neprerušený sled): reťaziť, nadväzovať jednotlivé kompozičné prvky


    rovnať 1. robiť rovným • vyrovnávaťnarovnávaťvystierať: rovnala látky; narovnával, vystieral papierzrovnávaťzarovnávaťurovnávaťupravovaťhovor. planírovať (obyč. povrch niečoho): zarovnávali, upravovali terén; planírovať cestu buldozérom

    2. p. radiť2


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    rovnať sa 1. porov. vyrovnať sa 2. p. zhodovať sa 1 3. p. robiť 5


    zhodovať sa 1. stotožňovať sa v názoroch, vo výsledkoch a pod. • byť zhodnýbyť rovnaký: v cieľoch výchovy sa zhodujeme, sme zhodní; naše stanoviská sa zhodujú, sú rovnakébyť zajedno: manželia boli zajedno v tom, že deti treba otužovaťrozumieť si: rozumieť si v názorochzastar. rovnať sa: povahy sa im rovnali

    2. nachádzať sa v stave zhody, súhlasu • byť v súladebyť v zhodebyť v súhlasezodpovedaťodpovedať (niečomu): výsledky sa zhodujú, sú v súlade s výpočtami; všetko je v zhode, v súhlase s plánmi; (z)odpovedať predpokladomsúhlasiť: údaje súhlasia (s pôvodnými)kniž. korešpondovať: tvoje informácie korešpondujú s našimiznášať sa (žiť v zhode): so všetkými sa dobre znášazastaráv.: súzvučaťbyť v súzvuku: pieseň súzvučí, je v súzvuku s citmi prítomnýchzried. kryť sa: sen sa nekryje so skutočnosťou


    rovne p. rovnako 1


    rovník myslená kružnica na zemskom povrchu, ktorej rovina kolmá na rotačnú os prechádza stredom Zeme • ekvátor


    rovnina p. rovina 1


    hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneďokamžitezaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiťterazmomentálnezastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázaliuž aj: hneď, už, už aj sa vráťtezačerstvazahorúca, pís. i za čerstva, za horúcazried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitkybezodkladneneodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviťobratommihomnaskutkurazomexpr. v mihu-okamihuhovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do robotyhovor. štandopedeexpr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domovhovor. expr. nafľaku, pís. i na fľakunár.: porád (Dobšinský)pospolu (Kukučín)stojme (Dobšinský)fraz.: hneď a zarazobratom rukyna prvý pohľad

    2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneďskoročoskoročochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerírýchlo: mal to rýchlo hotovézakrátkozanedlhoonedlhozried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadkupriamhovor.: čosi-kdesičosi-kamsiuž-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tmaexpr.: zamálozamáličko (Plávka, Rázus)fraz. každú chvíľu

    3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneďbezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikaťtesnerovno: prišiel tesne, rovno po začiatkublízko: blízko pri ceste je odpočívadlookamžitevzápätíkniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

    4. p. rovno 9


    práve 1. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť, v tej chvíli, v tú chvíľu • priamteraz: práve, priam začalo pršať; teraz sme prišliuž-už: už, už-už chcel odísť, keď zazvonil telefónhovor.: akurátakurátnedirekt: akurát, akurátne, direkt som sa zobudilzastar. zrovna

    2. zdôrazňuje význam nasledujúceho výrazu • priam: táto kniha nie je práve, priam najlacnejšiapriamorovno: uchmatol mi to priamo, rovno spred nosahovor.: akurátakurátnejust: akurát(ne), just tebe to prezradípresne: urobil to práve, presne tak, ako som chcelzastar. zrovna


    priam 1. o veľmi malú chvíľu • hneďihneďzaraz: priam, hneď sa vyberie do mesta; ihneď, zaraz musíš s tým skončiť

    2. v tej chvíli, v tú chvíľu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • práve: priam, práve, už, keď chcel odísť, začalo pršaťhovor. akurát: akurát sme sa vrátili

    3. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu • priamo: bol to priam, priamo vynikajúci úspechveru: také reči počúvať je až, veru hriechpráverovnohovor.: akurátdirekt: práve, rovno ten tu chýbal; akurát, direkt otec nás musel stretnúťdoslovadoslovne: na deťoch oblečenie doslova, doslovne horí

    4. p. takmer 5. p. sám 5 6. p. tesne 1


    priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domovpriamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrcholspriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očíprosto: trafil ho prosto medzi očilineárne

    2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako sviecanarovnanevyrovnanevzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamenespriama: sedieť spriama

    3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobnebezprostredneosobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovednýzoči-vočihovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

    4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniupriamočiarospriama: treba na to ísť priamočiaro, spriamaotvorenenezaobalenedorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslíúprimnenezakrytezastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalokniž. explicitnekniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrenéprostofraz.: z mosta do prostabez obalupekne-krásnena plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

    5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5


    rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamoprosto: cesta viedla prosto ku kaštieľuneohnutonezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôtydorovnanarovno: dorovna, narovno vykopaná ryhaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystretovypätovypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystretovztýčenenarovnanevyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnanekolmo: palice trčia kolmo k nebuzvislozvisle: obraz je zavesený rovno, zvisloexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuškofraz. hore koncom

    3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovnehorizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doskadorovnanarovno: dorovna, narovno uložené potrubieexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamopriamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľuprosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamopresne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestejprávehovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

    6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamootvoreneúprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalonezaobalenenezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehaťprostodoprostadorovnafraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslíkniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

    7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneďihneďpriamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkémubezodkladnenaskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

    8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrncabezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfanesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

    9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamopriam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráčiprávehneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

    10. p. rovnako 1


    vzpriamene smerujúc kolmo dohora • rovno: sedela vzpriamene, rovno, aby lepšie videlapriamozastaráv. spriama: Stoj priamo a nevrť sa!narovnanevystreto: chodí vždy narovnane, vystretovypätovypnuto: vypäto, vypnuto stál pred nastúpenou triedounapriamenevztýčene: napriamene, vztýčene sedieť za stolom


    po 1. (koho, čo) vyjadruje priestorovú, časovú al. číselnú hranicu • do (čoho): snehu napadalo po pás, do pása; narátal po sto, do sto

    2. (koho, čo) vyjadruje trvanie, rozloženie deja v istom časovom úseku • cezza (koho, čo)počasv priebehu (čoho): po celý deň, cez celý deň pršalo; slnko nevyšlo za celý deň; počas celej zimy, v priebehu celej zimy mali dosť vlastných zemiakov

    3. (koho, čo) vyjadruje cieľ, účel • na: išli po vodu, na voduhovor. o: zašiel k nám o radu

    4. (čom) vyjadruje smerovanie al. umiestnenie po dĺžke, po (celom) povrchu • rovnobežne s (čím): plávala po prúde, rovnobežne s prúdom

    5. (čom) vyjadruje istý časový úsek • od (čoho): rok po svadbe, od svadby sa im narodila dcérao (koho, čo): vrátil sa až po hodine, až o hodinu

    6. (čom) vyjadruje spôsob deja • podľa (čoho)v zhode sv súlade s (čím): išiel po pamäti, podľa pamäti; všetko robil po jej vôli, v zhode, v súhlase s jej vôľou

    7. (čom) vyjadruje opakované uskutočňovanie deja v istom čase • cez (koho, čo): po nedeliach, cez nedele sa túla po horepočas (čoho): po nociach, počas nocí vystrájajú všelijaké kúsky

    8. (čom) vyjadruje rozloženosť na časti v priestore • nav: po policiach, na policiach, v policiach sa váľali prázdne fľaše

    9. (kom, čom) vyjadruje sprostredkovanie, prostredníctvo • prostredníctvom (koho, čoho): odkaz poslal po priateľovi, prostredníctvom priateľa

    10. (kom, čom) vyjadruje pôvod • od (koho, čoho): na košeli má fľak po čokoláde, od čokolády

    11. (kom, čom) vyjadruje väzbu pri slovesách a menách • za (kým, čím): siahnuť po dobrej knihe, za dobrou knihou


    rovnobežne s p. po 4


    rovnobežný prebiehajúci v rovnakej vzdialenosti od istej čiary, plochy (op. rôznobežný) • paralelnýsúbežný: rovnobežné, paralelné, súbežné farebné pásy, priamky

    p. aj vodorovný


    súbežný 1. ktorý ide rovnakým smerom ako iný, druhý; po celej dĺžke rovnako vzdialený jeden od druhého • rovnobežnýparalelný: autá stojace v súbežných, rovnobežných radoch; rovnobežné, paralelné cesty, prúdy

    2. ktorý prebieha v tom istom čase • súčasný: súbežné, súčasné podujatie, akcieparalelný (jestvujúci popri sebe): paralelný vývin, paralelné pôsobeniesynchrónnysynchronický (op. diachrónny, diachronický) • simultánny: synchrónny, synchronický jav; simultánne zmeny


    vodorovný rovnobežný s vodnou hladinou (op. zvislý) • horizontálny: vodorovná, horizontálna čiara, poloharovný: rovná strecharovnobežný


    proporcionalita vyváženosť proporcií, vzťahov • proporcionálnosť: správna proporcionalita, proporcionálnosť výrobypomernosť: pomernosť podielu na majetkurovnomernosť: rovnomernosť rýchlostiúmernosť (náležitý pomer k niečomu): úmernosť výkonuvyváženosťvyrovnanosť


    rovnomernosť p. proporcionalita


    súmerný ktorý je rovnomerne usporiadaný, obyč. podľa stredovej osi; ktorý sa vyznačuje vyváženosťou jednotlivých častí určitého celku (op. nesúmerný) • symetrický (op. asymetrický): súmerná, symetrická kompozícia; súmerné, symetrické obrazcepravidelný (op. nepravidelný): pravidelná tvárharmonickýsúladný: harmonické, súladné tvary, formyvyváženýrovnomernýproporčnýproporcionálny: vyvážený, rovnomerný celok; rovnomerné, proporčné, proporcionálne rozdelenie


    vyrovnaný 1. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, prejavujúci vnútorný pokoj (op. nevyrovnaný) • pokojný (op. nepokojný) • spokojný (op. nespokojný): vyrovnaný, pokojný človek; hovoriť vyrovnaným, pokojným hlasom; prežívať spokojné chvílevyvážený (ktorý je v rovnováhe): vyvážený výraz tvárerozvážny (konajúci s rozvahou): rozvážny politikharmonický: harmonická povahakniž. usadlý: usadlý starší pán

    2. ktorý má, zachováva rovnakú intenzitu, mieru • rovnomerný: vyrovnaná, rovnomerná rýchlosť, chôdzapravidelný (prebiehajúci v rovnakých časových intervaloch): vyrovnaný, pravidelný pulzrytmický: rytmické tempovyvážený: vyvážené silyproporcionálnyproporčný: proporcionálny rast výrobyremízový

    3. ktorý je v poriadku • usporiadaný: vyrovnaný, usporiadaný rodinný životrovnýzarovnaný: vyrovnané, rovné, zarovnané radyrovnovážny: rovnovážna poloha predmetuhovor.: fifti-fifti, pís. i fifty-fiftykvit: už sme si fifti-fifti, už som s tebou kvit

    4. p. vzpriamený


    rovnoprávny majúci rovnaké práva; na rovnakých právach založený • emancipovaný: rovnoprávne, emancipované postavenie žien; ženy sú rovnoprávne, emancipované

    p. aj rovnocenný


    jednoliaty pozostávajúci z častí, prvkov jedného druhu; majúci jednotný ráz • rovnorodý (op. rôznorodý) • odb. homogénny (op. heterogénny): jednoliaty, rovnorodý, homogénny celokkniž. súrodý: súrodá spoločnosťcelistvýkniž. celostnýucelený (ktorému nič nechýba): celistvá, celostná, ucelená štruktúrakniž. monolitný: monolitný útvar, celokjednotnýsúdržnýkniž. zomknutý (tvoriaci jednotu, držiaci spolu, pokope): jednotný, súdržný, zomknutý kolektív


    rovnorodý ktorého časti, prvky majú rovnaké vlastnosti (op. rôznorodý) • kniž.: homogénny (op. heterogénny) • súrodý (op. nesúrodý): rovnorodá, homogénna spoločnosť; rovnorodé, homogénne, súrodé elementyjednoliatyjednotný (op. nejednoliaty, zmiešaný, nejednotný): jednoliaty, jednotný celok, kolektív


    rovnošata p. uniforma


    uniforma jednotné oblečenie pre príslušníkov armády, rozličných povolaní, organizácií a pod. • rovnošata: vojenská, banícka uniforma, rovnošata; obliecť si uniformu, rovnošatuhovor. expr. mundúr (obyč. vojenská uniforma): obliecť si mundúr


    rovnosť rovnaká hodnota, cena, platnosť • kniž. egalita: rovnosť, egalita ľudíkniž. parita (rovnaký počet): platí zásada parity


    rovnostársky smerujúci k rovnosti, potláčajúci rozdiely, odlišnosti • nivelizačný: rovnostárske, nivelizačné tendencievyrovnávací: vyrovnávacie opatrenia


    rovnováha stav vyrovnanosti medzi rozlične pôsobiacimi silami • kniž. balans: udržať rovnováhu, balans


    rovnovážny p. vyrovnaný 3


    rovnoznačnosť p. synonymia


    synonymia lingv. jav jestvovania rozličných slov a gramatických prostriedkov v jazyku majúcich ten istý al. blízky význam • lingv.: synonymitarovnoznačnosť


    rovnoznačný p. synonymný, rovnaký


    synonymný ktorý sa týka synonymie a synoným; ktorý má rovnaký alebo približne rovnaký význam • synonymický: synonymné, synonymické vzťahy medzi slovamirovnoznačný: synonymné, rovnoznačné prostriedkyblízkoznačný: blízkoznačné slová


    rovnozvučný, rovnozvuký majúci rovnakú zvukovú (hláskovú) podobu • lingv. homonymný (rovnako znejúci, ale významovo odlišný): homonymné slováhud. enharmonický (odlišne pomenovaný, ale rovnako znejúci; o tóne): tóny es a dis sú enharmonické


    rovnučko, rovnunko, rovnulinko, rovnuško p. rovno 1–4


    rovnučký, rovnunký, rovnulinký, rovnušký p. rovný 1


    celý 1. zahŕňajúci všetko v úplnosti, vzťahujúci sa na všetko; vyskytujúci sa v celku, v úplnosti • zastaráv. všetok (iba v jedn. čísle): celý, všetok svet; celý, všetok národkompletnýneskl. komplet (ktorému nič nechýba): súprava je celá, kompletná, kompletúplný (op. neúplný, čiastočný): nebol schopný vypovedať úplnú pravduplný (op. čiastočný) • neskrátený (op. skrátený): v celej, plnej miere; plné, neskrátené zneniehovor. rovný: nebol doma rovných päť rokovsúbornýsúhrnný: vydať súborné, súhrnné autorovo dieloexpr.: celučkýcelučičkýcelunkýcelulinký

    2. p. skutočný 2, dokonalý 1


    hladký 1. ktorého povrch al. štruktúra neobsahuje drsnosti, nerovnosti, hrbole, zrnká (op. drsný, drapľavý) • rovný: hladký, rovný povrch; hladká, rovná ľadová plochajemný (op. hrubý): jemná pokožka, jemný krémvyšmýkaný (šmýkaním vyhladený) • expr.: hladučkýhladulinkýhladunkýhladuškýprihladký (príliš hladký)

    2. vyznačujúci sa tvarovou jednoduchosťou; bez ozdôb • jednoduchý: hladký, jednoduchý účes; hladká, jednoduchá sadzbarovný (obyč. o šatách jednoduchého strihu); uhladenýexpr.: ulízanýulizkaný (o vlasoch)

    3. ktorý je bez prekážok, ťažkostí: hladký štart lietadlaľahký (bez zádrhov; op. ťažký): ľahký chod motora, strojanekomplikovaný (bez komplikácií): nekomplikovaný priebeh operácie, chorobynerušený (plynúci bez prerušovania): nerušený priebeh akcie, generálky

    4. p. vypracovaný 5. p. úlisný


    napnutý 1. pôsobením sily (obyč. ťahom) vyrovnaný na najvyššiu možnú mieru (op. uvoľnený, voľný) • napätý: napnuté, napäté svaly; napätý luknatiahnutývystretýrovný: plávať s napnutými, vystretými plachtami; struna natiahnutá do prasknutia; napnutá, rovná posteľná plachtahovor.: našponovanýnašpanovanývyšponovanývyšpanovaný: našponované, vyšponované lano; našpanovaná, vyšpanovaná volejbalová sieťkniž. napružený

    2. p. napätý 1


    plný 1. obsahujúci práve také množstvo, aké sa niekam zmestí, aké zodpovedá objemu (op. prázdny) • naplnený (po okraj): plná, naplnená čaša; plné, naplnené vreceexpr.: napchatýnadžgatýnadžganýpreplnenýexpr. prepchatý (príliš plný) • nár.: okopitýokopistý: preplnená, prepchatá skriňa, električkaexpr.: plnučkýplnučičkýplnunký

    2. ktorý má všetky náležité zložky, nezmenšený • celýúplnýkompletný: vyplatiť plnú, celú mzdu; podpísať sa plným, celým, úplným menom; nastúpiť v plnej, úplnej, kompletnej zostavehovor. rovný: rovných desať percent; venovať sa niečomu rovných päť rokov

    3. p. tučný 1 4. p. zvučný 1


    priamočiary 1. smerujúci priamo, rovno (op. krivočiary): priamočiary pohyblineárny: priamočiary, lineárny rezpriamyrovný: priama, rovná cesta (op. kľukatá); priamy, rovný smer

    2. p. priamy 1, 2, úprimný 1


    priamy 1. neodchyľujúci sa od pôvodného smeru • rovný: priamy, rovný smer; priama, rovná cesta (op. kľukatá) • priamočiary: priamočiara vzdialenosť medzi mestamilineárny: lineárny pohyb

    2. konajúci priamo, otvorene, čestne (o človeku a jeho prejavoch) • otvorenýúprimný (op. neúprimný) • čestný: je priamy, otvorený, úprimný; priame, úprimné, čestné priznanie; priama, otvorená, úprimná reč (op. vyhýbavá) • chlapský (zodpovedajúci chlapskej priamosti): chlapská rečhovor. rovný: rovný človek, rovný pohľad (op. vyhýbavý) • kniž. priamočiary (bez okľúk): priamočiare konaniehovor. nezaobalený (ničím nezjemnený, nezakrytý; obyč. o nepríjemných veciach): nezaobalená kritika

    3. p. rovný 1, vzpriamený 4. p. bezprostredný 1–3


    úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný) • priamyotvorenýkniž. priamočiaryhovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná rečprostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov) • zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženypravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poéziapravdovravný: pravdovravná osobasrdečnýpriateľskývrúcnykniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľadexpr. preúprimný (veľmi úprimný)

    2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný) • skutočnýozajstnýopravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatienefalšovanýnepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechurýdzičistýpravý

    3. p. milý 1, 2


    úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký) • neširokýtenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužkaštíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázypriliehavý: priliehavé rukávyrovnýhladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňapodlhovastýpretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvárexpr. uzučkýuzunkýuzulinký (veľmi úzky) • priúzky (priveľmi úzky) • zúžený

    2. priestorovo, kvantitatívne al. inak obmedzený, vymedzený (op. široký) • tesnýmalýobmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciujednostrannýúzkoprsýzúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný) • neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známychužší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výberpriúzky

    3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách • tesný: úzky, tesný kontaktblízkybezprostrednýpriamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosťpriúzky


    vzpriamený smerujúci priamo nahor • vystretývztýčený: vzpriamená, vystretá postava; vztýčený prstpriamy: priame držanie telavypätývypnutýnapätýnapnutý: sedel vypätý, vypnutý, napätý; napnutá hruďrovnýnarovnanývyrovnaný: rovný, narovnaný, vyrovnaný chrbátježatýježovitýzježený (trčiaci dohora): ježaté fúzy, vlasy; zježená srsť


Pozri výraz ROV v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV