Synonymá slova "rek" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 62 výsledkov (1 strana)

  • hrdina kto vyniká odvahou, smelosťou, rozhodnosťou uplatnenou v rozhodujúcich situáciách: hrdinovia revolúcie, povstaniakniž.: bohatierjunák: národní bohatieripoet.: hérosherojrek (Rázus)iron. viťúz


    rek p. hrdina


    rekapitulovať p. zopakovať 1


    zhrnúť 1. hrnutím dať na kopu, na jedno miesto • schrániť: zhrnúť, schrániť lístie, snehzmiesťzmietnuť (metlou): zmiesť, zmietnuť rozsypané zrnozhrabať (hrabľami) • zhrabnúť (jedným pohybom): zhrabať, zhrabnúť slamu, plevy (na kopu)expr. pozhrabkať: pozhrabká smetipozhŕňaťpozháňaťposchraňovaťpozhrabávaťpozhrabúvať (postupne) • nazhŕňaťnazháňaťnaschraňovať (postupne a veľa)

    2. urobiť uceleným, uviesť v hlavných črtách • kniž.: sumovaťzosumovaťsumarizovaťzosumarizovaťzosumírovaťhovor. sumírovať: zhrnúť, sumarizovať svoje vedomostikniž. syntetizovať (urobiť všeobecné zhrnutie): syntetizovať svoje poznatkyrekapitulovaťzrekapitulovaťzopakovať (zhrnúť do krátkej prehľadnej podoby): (z)rekapitulujem postup udalostí ešte razkniž. rezumovať (podať prehľadný výťah, výstižný obsah niečoho)


    zopakovať 1. znova, opätovne povedať (to isté) • kniž. zopätovať: príkaz museli deťom zopakovať, zopätovaťrekapitulovaťzrekapitulovaťzhrnúť (zopakovať hlavné myšlienky): v správach (z)rekapitulovali, zhrnuli udalosti týždňapreopakovať (znova zopakovať): preopakovať si slovíčkahovor.: zduplikovaťzdupľovať (dôrazne zopakovať): všetko mu treba zduplikovať, zdupľovať, aby na nič nezabudolzdôrazniťkniž. podčiarknuť (opakovaním dať dôraz na niečo): ešte raz zdôrazniť, podčiarknuť význam prevenciereprodukovaťzreprodukovať (zopakovať niečo počuté): (z)reprodukovali celý náš rozhovorzastaráv. zrepetovať: zrepetoval prípitok

    2. znova, opätovne urobiť (to isté) • kniž. zopätovať: kúpeľnú liečbu treba viac ráz zopakovať, zopätovaťreprízovaťzreprízovať (uviesť ako reprízu): (z)reprízovanie filmuhovor. zdupľovať: večeru musel zdupľovať

    3. urobiť to isté ako iný • zopätovať: úsmev mu zopakovala, zopätovalavrátiťodplatiť: odpoveď pohotovo vrátiť; nadávky odplatil aj s úrokmi


    rekcia p. väzba 1


    väzba 1. spôsob spájania jednotlivých častí do celku: steny z tehál s pravidelnou väzbouviazanie: spôsob viazania tkaníngram. rekcia (spôsob vyjadrenia syntaktickej závislosti): predložková väzba, rekcia

    2. obmedzenie osobnej slobody znemožňujúce voľný pohyb: vziať niekoho do väzbyväzenie (trest na slobode): doživotné väzeniežalár: potrestať niekoho žalárom

    3. p. krov 4. p. súvislosť


    propagačný zameraný na propagáciu, reklamu • reklamný: propagačné, reklamné plagáty, nápisy; reklamný podnikpropagandistický (zameraný obyč. na získavanie prívržencov nejakého hnutia, myšlienok a pod., obyč. v politickej oblasti): propagandistická kampaň


    reklamný p. propagačný


    prieskum zisťovanie (obyč. odborné) istých skutočností • sondasondáž: psychologický prieskum, psychologická sonda, sondážvýskum: výskum verejnej mienkyodb. rekognoskácia: rekognoskácia terénu


    rekognoskácia p. prieskum


    preskúmať dôkladne zvážiť všetky stránky niečoho, dôkladne skúmaním overiť niečo • preveriť: treba preskúmať, preveriť kvalitu výrobkuprezrieťprehliadnuť: na hranici dôkladne prezreli, prehliadli našu batožinu; prezrieť, prehliadnuť ranuprešetriťvyšetriť (šetrením dôkladne preskúmať): prešetriť, vyšetriť prípadprebádať (odborne, vedecky): archeologicky prebádali okolie mestapreštudovať (preskúmať štúdiom): v archíve preštuduje pramenný materiálexpr. posvietiť si (dôkladne preskúmať): posvietiť si na podrobnosti prípaduhovor.: presondovaťvysondovať (opatrne preskúmať): presondujte, vysondujte mienku voličovhovor. expr. oťukať (opatrne): najskôr oťukal nové prostredievyskúmaťzistiťvypátraťprepátrať (skúmaním sa dozvedieť): treba vyskúmať, zistiť, vypátrať, čo je vo veci; prepátrali celú jeho minulosťprehľadaťpresliediť: prehľadali mi vrecká; presliediť celé okolieodb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénupreňuchať (o zvieratách, expr. aj o ľuďoch) • expr. presnoriť: preňuchať, presnoriť všetky zákutia domuhovor. opáčiť (preskúmať hmatom, chuťou): opáčim, ako to chutískontrolovať (urobiť kontrolu): skontrolovanie pravosti zlatazrevidovať (preskúmať pravosť niečoho): zrevidovať účty, dokladyrozanalyzovať (preskúmať analýzou)


    rekognoskovať p. skúmať 1


    skúmať 1. vedecky zisťovať poznatky o niečom • bádaťštudovať: skúmať, študovať praveké osídlenie Slovenska; vedci bádajú, skúmajú, aký vplyv majú exhaláty na človekarobiť výskum: robí výskum nedávnej histórierozoberať (robiť dôkladný rozbor niečoho): rozoberať jav, vzťah, jazykový faktodb. rekognoskovať: rekognoskovať terénodb. uvažovať: uvažovať, skúmať bod, priamku, veličinuhovor. sondovať (skúmať pomocou sondy): sondovať pôdu

    2. sústredene, dôkladne pozorovať • prezeraťštudovať: skúma, študuje, prezerá údajeobzerať: obzerá sa, prezerá sa v zrkadleprehliadať (byt, batožinu, chorého) • hovor. sondovať (nepriamo al. opatrne zisťovať): sondujú, aká je situáciahovor. expr. oťukávať (opatrne skúmať): pohľadom nás oťukávajúpreverovať (znova niečo skúmať): preverovať údaje, akosťzisťovať (pozorovaním prichádzať k istému poznaniu): zisťovať príčinu vyschýnania stromčekov


    vyskúmať zistiť obyč. vedeckým skúmaním • vybádať: vyskúmať, vybádať nevysvetliteľné javyurobiť výskum: na niekoľkých vzorkách urobili výskumpreskúmaťpreštudovaťprebádať: odborne preskúmať, prebádať príčiny neúspechuodb. rekognoskovať: rekognoskovanie terénuvysondovaťpresondovať (opatrne, nepriamo al. pomocou sondy vyskúmať, zistiť) • vypátraťprepátrať (skúmaním sa dozvedieť niečo) • zastar.: vyspytovaťvyspýtať (Kukučín)

    p. aj preskúmať


    doporučene spôsobom, pri ktorom sa zásielka podáva al. prijíma na potvrdenie • rekomando: list bol podaný doporučene, rekomando


    rekomando1 p. doporučene


    rekomando2 hovor. zásielka podávaná i prijímaná na potvrdenie • doporučená zásielka: prišlo mi rekomando, prišla mi doporučená zásielka


    navrhnúť predložiť nejakú myšlienku na schválenie al. na uskutočnenie • dať/podať návrhurobiť návrh: navrhol mu, aby prišiel; podal návrh na odmenyproponovať: proponovaný plán sme neprijaliodporučiťporadiť (s priateľskou radou): poradil mu, aby zostal; odporučil knihu na vydaniezastaráv. rekomandovať (písomne odporučiť): rekomandovali mu liečenie


    radiť1 poskytovať rady, ponaučenia • dávať radu/rady: dobre vám radil; dával mu rady do životadávať návrhynavrhovaťodporúčať (radiť s návrhom na riešenie problému): dával mu návrhy na výhodnú kúpu; navrhoval mu zmeniť zamestnanie; pracovníkom odporúčali prestať fajčiťnarádzať: narádzal žene, aby sa vrátila, narádzal ženu na návratpren.: šepkaťšeptaťšuškať: čosi mu šepkalo, aby sa nemiešal do tej vecinašepkávaťnašeptávaťnašuškávať (tajne radiť): našepkávali mu rôzne riešenianapovedaťnavrávať (radiť pri odpovedi v škole): jeden žiak odpovedal a druhý mu potichu napovedalzastaráv. rekomandovať: Čo mi rekomandujete, pán doktor?


    rekomandovať p. navrhnúť


    nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiťkompenzovaťrekompenzovaťvyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovaliodškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi

    2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastkudosadiť: dosadiť premennú do rovnicezastúpiťhovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v prácizastaráv. zastaťkniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinuodb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokomvystriedaťvymeniťzameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek


    rekompenzovať p. nahradiť 1


    obnoviť 1. znova zaviesť, utvoriť niečo, čo už bolo • oživiť: obnoviť, oživiť záujem o divadlokniž.: oživotvoriťobživiťvzkriesiť: oživotvorili Maticu slovenskú; obživiť, vzkriesiť spomienkyobrodiť (dodať novú silu na vrátenie do želateľného stavu): obrodiť hospodárstvo, spoločenský životregenerovaťzregenerovať (vrátiť pôvodné dobré vlastnosti): regenerovať sily oddychom; zregenerovať pôdurehabilitovať (vrátiť, obnoviť dobré meno, česť) • znovuzriadiťkniž.: rekonštituovaťreštituovať: znovuzriadenie knižnice; reštituovať, rekonštituovať starý právny stav

    2. uviesť niečo do pôvodného (dobrého) stavu (úpravou, prestavaním a pod.) • reštaurovaťzreštaurovať: reštaurovanie starých maliebrenovovaťzrenovovaťrekonštruovaťzrekonštruovať: v meste renovovali historické budovy a rekonštruovali mostrekultivovaťzrekultivovať (obnoviť kultiváciou pôdy)


    oživiť 1. urobiť živým • vzkriesiť: oživiť figúrku; mŕtveho neoživíš, nevzkriesiškniž. obživiť: obživiť polomŕtveho

    2. uviesť znova do života, premietnuť do prítomnosti • sprítomniťobnoviť: oživiť, sprítomniť si, obnoviť si spomienky; oživiť tradícievzkriesiť: lásku už nevzkriesiakniž.: obživiťoživotvoriťzživotniť: obživiť, oživotvoriť spolokobčerstviť: občerství si zážitky z cestyaktualizovať (priblížiť súčasnému chápaniu): aktualizovať drámuobrodiťregenerovať (dodať novú silu niečomu): obrodiť spoločnosť, regenerovať zdrojeznovuzriadiťkniž.: rekonštituovaťreštituovať: znovuzriadenie Matice slovenskej

    3. urobiť živším, živým, čulým, silnejším, intenzívnejším a pod. • obodriť: oživiť tanec; oživiť, obodriť náladu, zábavu, rozhovorspestriťobčerstviť (urobiť pestrejším, čerstvejším): oživiť, spestriť svoj štýl; oživiť, občerstviť izbu maľovkou


    obnova 1. uvedenie niečoho do pôvodného, obyč. lepšieho stavu • obnovenierenováciarenovovanie: obnova, obnovenie, renovovanie historického jadra mestarekonštrukciarekonštruovaniereštauráciareštaurovanie: rekonštrukcia budov, ciest, mostov; reštaurácia, reštaurovanie umeleckých dielprestavba (obnova do zlepšenej, zmenenej podoby): prestavba školyregenerácia: regenerácia buniek

    2. opätovné zavedenie niečoho, čo už bolo • oživenieznovuzrodenie: obnova, oživenie demokracie; znovuzrodenie národného cíteniarenesancia: renesancia umeniaobrodaobrodenie (získanie nových síl pri realizácii niečoho): hospodárska obrodakniž.: oživotvorenievzkrieseniezmŕtvychvstanie: oživotvorenie, vzkriesenie myšlienky samostatnostikniž. reštitúcia: reštitúcia právneho stavu


    prestavba prestavanie niečoho • rekonštrukcia: prestavba, rekonštrukcia mosta, trateobnova: obnova budovy


    rekonštrukcia 1. p. obnova 1 2. p. prestavba


    rekonštruovať p. obnoviť 2


    renovovať uvádzať do pôvodného stavu, dávať do poriadku • obnovovať: renovujú, obnovujú budovuopravovať: opravovať cestnú sieťhovor. reparovaťhovor. zastaráv. richtovať: reparujú, richtujú celý domreštaurovaťrekonštruovať: reštaurovať, rekonštruovať historické pamiatkykniž. reštituovať: reštituujú starý právny poriadok


    rekordér držiteľ rekordu • hovor. zastar. rekordman: svetový rekordér, rekordman v behu na 100 m


    rekordman p. rekordér


    rekordný p. vrcholný


    veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajnýnezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmernýrozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovskýohromnýexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocnýsilný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatnýrobustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetnýhojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamnývýznačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvenýrozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubýobjemnýrozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudkýintenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľkýprílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešnynekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodnýctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: peknýkrásny: pekný, krásny platexpr.: riadnyporiadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutnýpreukrutnýukrutánskyúžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutýšialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hroznýstrašnýpríšernýzúfalýhrozitánskydesný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovskýdiabolský: čertovská zimaexpr.: tučnýmastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónovýmiliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramnýprenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodnýbezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničenýneobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselnýnespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchanýnevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľnýneopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľnýnezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadnýnedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

    2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


    vrcholný dosahujúci vysoký stupeň čo do kvality, miery a pod. • najvyššímaximálny: vrcholný, najvyšší, maximálny stupeňnajdôležitejšínajvýznamnejšínajväčší (dosahujúci vysoký stupeň dôležitosti): vrcholné, najdôležitejšie, najvýznamnejšie dielo autorovej spisovateľskej činnostizvrchovaný: zvrchovaný časrekordný: podať rekordný výkonneprekonaný: neprekonaný rekordpren. kniž. olympský: olympská sláva (Sládkovič)


    oddychový určený na oddych: oddychové čítanieodpočívací: oddychový, odpočívací priestor (v záhrade)odpočinkovýnenáročný (nevyžadujúci fyzickú al. duševnú námahu): odpočinkový, nenáročný film; oddychový, nenáročný športrekreačný (op. vrcholový): rekreačný volejbalrelaxačný: relaxačné cvičenie, prostriedkyzábavný: zábavné čítanie


    rekreačný p. oddychový


    dovolenkovať tráviť dovolenku • prázdninovať: dovolenkovali, prázdninovali sme v horáchletovať (v lete): letovať pri morirekreovať sa: rekreovať sa u starých rodičov


    rekreovať sa venovať sa oddychu (mimo domova) • odpočívaťoddychovať: rekreovali sa, oddychovali v prírodezotavovať sa (po únavnej práci, po chorobe): zotavoval sa pri moriletovať (v lete): letovali na chatedovolenkovať (cez dovolenku): dovolenkujú každý rok v horách


    rekriminácia p. výčitka


    výčitka prejav nespokojnosti s niečím, obyč. slovný: ostrá výčitka, zasypať niekoho výčitkaminapomenutie (mierna výčitka) • pokarhanie (prísna výčitka) • kniž.: rekrimináciadohovárka (Hviezdoslav)expr. litániesubšt. pucung: dostať pucung


    žalobný 1. pejor. ktorý rád žaluje, vyzrádza niečo na niekoho • pejor. žalovačný: žalobné, žalovačné detižalujúci: žalujúci žiakobviňujúci (ktorý označuje vinníka): pozrel na ňu obviňujúcim pohľadomobžalobnýobžalúvací (ktorý žaluje z trestného činu): obžalobný, obžalúvací spiskniž.: inkriminačnýrekriminačný

    2. p. žalostný 1


    obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádežežalovaťobžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zradykniž.: inkriminovaťrekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postupusviedčaťusvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstvazastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradolexpr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcufraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) tréneroviváľať vinuzvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)


    rekriminovať p. obviňovať


    žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na ctiobžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajúobviňovaťviniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádežkniž.: inkriminovaťrekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup

    2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľoviudávaťdenuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátovpejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovisubšt. bonzovať


    čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný bytsubšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať autosubšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbuexpr.: lízaťoblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovaťleštiťsubšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučkyočisťovaťzried. očíšťať

    2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriťčíriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavuprečisťovaťprečíšťať: prečisťovať osivochem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukruchem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olejočisťovaťzried. očíšťať

    p. aj osievať

    3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpaťlúpaťbieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablkahôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hruškyolupovať: ovocie si najskôr olupuješkriabaťškrabaťoškrabovaťzoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytkusubšt. pucovať • očisťovaťzried. očíšťať


    rektifikovať p. čistiť 2


    konečník vývod hrubého čreva • odb. rektumzadokhrub. riť: najradšej by sa mu strčil do zadku, do riti


    rektum p. konečník


    rekultivovať p. obnoviť 2


    rekurz p. sťažnosť


    sťažnosť prejav nesúhlasu, nespokojnosti s niekým, s niečím: podať písomnú sťažnosť na ministerstvoponosa: na nájomníka prišla ponosažaloba: stále počúvam na teba žaloby; podať žalobu (obvinenie pred súdom) • nárekexpr.: lamentácielamenty: jednostaj počúvam lamentáciezastar. sťažoba (Kalinčiak)arch. žehra (Kukučín)práv. rekurz (sťažnosť proti rozhodnutiu súdu al. úradu)


    konfiškácia zobratie v prospech štátu, úradné odňatie • zhabanie: konfiškácia, zhabanie majetku, pôdyrekvirácia: rekvirácia potravín, dobytkahovor. rekviračka


    rekvirácia, rekviračka p. konfiškácia


    habať 1. úradne odnímať (v prospech štátu) • konfiškovať: po vojne habali, konfiškovali pôdurekvirovať: rekvirovanie potravínbraťexekvovať: berú, exekvujú im záhradu, majetok; brať priekupníkom pašovaný tovar

    2. pejor. usilovať sa získať pre seba (obyč. majetok, peniaze) • zhromažďovaťhromadiťzhŕňať: po celý život iba zhromažďuje, zhŕňa majetkypejor.: chamtiť (sa)pachtiť (sa)hrabaťhonobiťzhrabúvať: chamtí sa, pachtí sa za peniazmi; hrabe všetko pre seba

    3. p. brať 1


    rekvirovať p. habať 1


    skonfiškovať úradne odňať, zobrať (v prospech štátu) • konfiškovaťzhabať: (s)konfiškovať pôdu, zhabať majetokexekvovaťzexekvovať (vymôcť, vziať exekúciou): (z)exekvovali im domvyvlastniť (vziať zo súkromného vlastníctva): vyvlastnenie pôdysubšt. zabaviť: na hraniciach mu pašovaný tovar zabavilipohabať (postupne) • rekvirovaťzrekvirovať (úradne zobrať obyč. pre vojsko): (z)rekvirovať potravinyporekvirovať (postupne)

    p. aj zabrať


Pozri výraz REK v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV