Synonymá slova "re" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 965 výsledkov (9 strán)
-
náboženský ktorý súvisí s náboženstvom al. s cirkevnou náukou: náboženské presvedčenie, náboženská extáza, náboženská neznášanlivosť • duchovný (op. svetský): náboženská, duchovná poézia • kniž. religiózny: religiózna výchova, religiózny motív básne • kniž.: konfesionálny • zried. konfesijný: konfesionálna príslušnosť; konfesionálne, konfesijné spory • cirkevný (súvisiaci s cirkvou): cirkevný rozkol, obrad • bohoslovný • bohoslužobný • teologický: bohoslovná, bohoslužobná, teologická literatúra • kniž. sakrálny: sakrálny charakter výtvarného umenia
náboženstvo presvedčenie o existencii Boha, bohov; formálne prejavy tohto presvedčenia • viera • vierovyznanie: kresťanské náboženstvo, kresťanská viera; prestúpiť na iné vierovyznanie • vyznanie: sloboda vyznania • kniž. konfesia • kniž. zastar. relígia
nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný) • pobožný • zbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožní • bohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný život • veriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostol • kniž. religiózny: religiózny človek • hovor. boží • pejor.: svätuškársky • pobožnostkársky • pobožnôstkarský (prepiato al. pokrytecky nábožný)
2. p. posvätný 2
nadbytočnosť presahovanie normálnej al. potrebnej miery • prebytočnosť: nadbytočnosť, prebytočnosť zásob • odb. redundancia
nadbytočný presahujúci normálnu al. potrebnú mieru, normálny al. potrebný počet • prebytočný: hromadiť nadbytočné, prebytočné zásoby • zvyšný • nadpočetný (čo do počtu): v továrni máme nadpočetné stavy zamestnancov; načo si prišiel, si tu zvyšný, nadpočetný • odb. redundantný: tieto údaje sú už pri posudzovaní javu redundantné
nádrž 1. veľká nádoba, priestor na uschovávanie tekutín al. plynov: benzínová nádrž • zberač: zberač odpadových vôd • bazén (malá vodná nádrž): termálny bazén • vaňa (väčšia pozdĺžna nádrž): chrómovacia vaňa • cisterna (zatvorená nádrž na kvapaliny): cisterna s naftou • tank (nádrž na kvapaliny): tank na mlieko • vodojem (nádrž na vodu): vodárenský vodojem • plynojem (veľká nádrž na plyn) • zásobník • rezervoár • rezervár (nádrž na kvapaliny al. plyny): zásobník propán-butánu, rezervoár oleja • žumpa (nádrž na výkaly a tekutý odpad): betónová žumpa
2. prirodzený al. umelo utvorený priestor na zachytávanie al. uschovávanie vody: vodná nádrž • priehrada (umelá vodná nádrž utvorená prehradením vodného toku): kúpať sa v priehrade • jazero (umelá vodná nádrž): Počúvalské jazero • rybník (umelá vodná nádrž na chov rýb)
náhly 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcej prípravy, bez očakávania a pritom veľmi rýchlo (op. pomalý) • prudký (op. pozvoľný): nastala náhla, prudká zmena počasia • neočakávaný • nečakaný • nepredvídaný (op. očakávaný, čakaný, predvídaný): náhla, neočakávaná smrť; zaskočila ich nečakaná, nepredvídaná správa • rýchly • náhlivý • chvatný (uskutočnený narýchlo, v zhone): rýchly, náhlivý, chvatný odchod hostí • urýchlený (uskutočnený bezodkladne): náhla, urýchlená výmena vedenia • nepripravený • neplánovaný: náhly, nepripravený, neplánovaný príchod rodičov • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (vyvolávajúci prekvapenie, úžas; op. bežný, zvyčajný): prekvapujúce, prekvapivé zhoršenie zdravotného stavu pacienta • rapídny (veľmi zreteľný a rýchly): rapídny pokles výroby • revolučný (s náhlymi zvratmi; op. postupný, evolučný): vo vývine nastal revolučný zlom • bleskový (rýchly a neočakávaný ako blesk): náhly, bleskový útok • momentálny • okamžitý (uskutočnený v okamihu, naraz, bez dlhšej prípravy, uvažovania a pod.): konal na okamžitý, momentálny popud; v jeho správaní nastala náhla, okamžitá premena • unáhlený (dopredu nepremyslený): čoskoro oľutoval vtedajšie náhle, unáhlené rozhodnutie
2. p. rýchly
náhrada 1. vyrovnanie, odčinenie, zaplatenie škody, straty • odškodnenie: peňažná náhrada, peňažné odškodnenie • odškodné (finančná náhrada za spôsobenú škodu): úrazové odškodné • kompenzácia (vzájomná náhrada): kompenzácia škôd • úhrada (náhrada výdavkov al. hmotnej škody): úhrada cestovných trov • diéty (náhrada výdavkov pri pracovnej ceste): vyplatiť diéty • hovor. zaokrytie: mať v banke zaokrytie na výplaty • reparácia (náhrada za škody, obyč. vojnové, spôsobené poškodenej krajine)
2. čo nahrádza niečo iné • náhradka (menej hodnotná náhrada): náhrada, náhradka kávy • protéza (umelá náhrada končatín, zubov a pod.) • kniž. surogát (náhrada niečoho hodnotnejšieho): medový surogát • odb. al. kniž. substitúcia (náhrada niečoho niečím iným): substitúcia hlások
3. p. zástupca 1
nahradiť 1. dať náhradu • vynahradiť: stratený čas sa nedá nahradiť, vynahradiť • kompenzovať • rekompenzovať • vyvážiť (v rovnakej hodnote): nedostatok sily kompenzoval, vyvážil odvahou; všetky výdavky mu rekompenzovali • odškodniť (nahradiť spôsobenú škodu): odškodnili ho za straty peniazmi
2. dať niečo za niečo iné, ustanoviť niekoho za niekoho iného: nahradil zlú súčiastku • dosadiť: dosadiť premennú do rovnice • zastúpiť • hovor. zaskočiť: zastúpil, zaskočil kolegu v práci • zastaráv. zastať • kniž. suplovať: zastala matku v domácnosti; škola nemôže suplovať rodinu • odb. al. kniž. substituovať: kyselinu treba substituovať roztokom • vystriedať • vymeniť • zameniť (nahradiť výmenou): vystriedal motorku autom; zamenil uniformu za oblek
náhradný ktorý je určený ako náhrada na zastúpenie, vymenenie, vystriedanie niečoho obyč. nefungujúceho • rezervný: v prípade straty mám ešte náhradný, rezervný kľúč • alternatívny • zastar. zástupný (predstavujúci inú možnosť ako rovnocennú náhradu): ak prvý pokus zlyhá, máme tu ešte náhradné, alternatívne riešenie; alternatívne, zástupné herecké obsadenie • kniž. al. odb. substitučný: náhradné, substitučné palivo; substitučný dedič • záložný (použiteľný ako náhrada v prípade zlyhania): náhradný, záložný hráč mužstva • zásobný
napodobnenina niečo napodobnené • napodobenina • imitácia: napodobnenina, napodobenina, imitácia kože, hodvábu • nápodoba: nápodoba rozprávky • falzifikát (napodobnenina vydávaná za originál): falzifikát listiny • odb. falzum • reprodukcia: jeho romány sú iba reprodukciou skutočnosti • plagiát (napodobnenie cudzieho diela): plagiát známeho obrazu • kópia (verná napodobnenina umeleckého diela): kópia obrazu • atrapa (napodobnenina určená na reklamu): vo výklade sú iba atrapy • paškvil (nepodarená napodobnenina niečoho) • pren. pejor. odvar (slabá napodobnenina): odvar románu
napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúk • ponaprávať (postupne): ponaprávala všetky postele • obnoviť • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovať staré maľby • opraviť • hovor.: reparovať • zreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechu • korigovať • skorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v texte • nastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas
2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiť • zlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plat • hovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopis • korigovať • skorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami
3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca
4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviť • korigovať • skorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu • zmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriech • kniž. odčiniť: odčinil všetky krivdy • odstrániť • zlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodárení • ponaprávať (postupne)
5. p. usmerniť 1
nariekať 1. nahlas prejavovať žiaľ, bolesť (aj fyzickú) • bedákať: narieka, bedáka nad svojím osudom • expr.: horekovať • lamentovať • lamentiť • božekať: horekovala celú noc • kniž.: žalostiť • bolestiť: dlho žalostila nad stratou muža • plakať • slziť (prejavovať žiaľ plačom): srdcervúco plakala; Neslz toľko! • expr.: revať • ziapať • vrešťať • jojčať • jajčať • jojkať • jajkať (plakať veľmi nahlas): revala, jojčala od bolesti • vzlykať • fikať (prerušovane plakať): rozprávala a neprestajne vzlykala, fikala • expr. fňukať • kniž. roniť slzy • poet. lkať (Sládkovič, Krasko) • stonať • stenať • kvíliť (nariekať a bolestne vzdychať): stonal nad hrobom • expr.: achkať • ochkať • skuvíňať • skučať • kňučať • zavýjať • vyť (nariekať prenikavými zvukmi): zavýjať, skučať od žiaľu • kniž. úpieť (žalostne plakať): úpieť za slobodou
2. p. sťažovať sa
nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí al. v časovej postupnosti (op. predchádzajúci) • ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom roku • druhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiť • budúci • nastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde oteplenie • kniž. následný: prejavili sa následné dôsledky choroby • chem. al. pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia
2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod. • takýto • tento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr… ; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk
návod postup, ako niečo robiť al. používať • inštrukcia: konať podľa návodu, inštrukcií • pokyn: pridržiavať sa pokynov • poučenie • ponaučenie: priložiť poučenie, ponaučenie • smernica (zásady určujúce istú činnosť): smernice na hospodársku činnosť • direktíva: plniť direktívy • rada: požiadať niekoho o radu • predpis • recept • zastar. recepis (návod na prípravu niečoho): lekársky, kuchársky predpis, recept
p. aj smernica
návrat 1. príchod na pôvodné miesto: návrat domov • reemigrácia (návrat emigrantov do vlasti) • anabáza (dlhý a namáhavý návrat vojska)
2. obnovenie, nastolenie niečoho predchádzajúceho, minulého: návrat starých čias • znovuzrodenie: prežívať znovuzrodenie • kniž. renesancia: renesancia demokracie • kniž. vzkriesenie: vzkriesenie antiky • recidíva (návrat niečoho záporného): recidíva chrípky
navrhnúť predložiť nejakú myšlienku na schválenie al. na uskutočnenie • dať/podať návrh • urobiť návrh: navrhol mu, aby prišiel; podal návrh na odmeny • proponovať: proponovaný plán sme neprijali • odporučiť • poradiť (s priateľskou radou): poradil mu, aby zostal; odporučil knihu na vydanie • zastaráv. rekomandovať (písomne odporučiť): rekomandovali mu liečenie
nehnuteľnosť nehnuteľný majetok, nehnuteľné veci • zastar. realita: majiteľ nehnuteľností, realít • kniž. imobílie: sprostredkovať predaj imobílií
nerozhodne 1. s výsledkom rovnakým na obidvoch stranách • vyrovnane • remízou: stretnutie sa vyvíjalo nerozhodne, vyrovnane; zápas sa skončil nerozhodne, remízou • hovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti: ich súboj sa skončil fifty-fifty
2. porov. nerozhodný 1
nerozhodný 1. ktorý sa nevie (rýchlo) rozhodnúť; svedčiaci o nedostatku rozhodnosti (op. rozhodný) • váhavý • neistý: nerozhodný, váhavý človek; váhavý, neistý krok (op. rázny) • nepevný • kolísavý (striedajúci rozhodnutia; op. pevný, zásadový): nepevné, kolísavé slová; má nepevné, kolísavé názory • rozpačitý (bez presvedčivého rozhodnutia): rozpačité sľuby; rozpačité odmietnutie • bezradný (úplne bez schopnosti rozhodnúť sa): bezradné vyčkávanie výsledku rokovania; bezradné prešľapovanie na mieste • nevyhranený (bez jednoznačného rozhodnutia): nevyhranený svetonázor • tápavý • expr. habkavý: tápavá, habkavá odpoveď žiaka • otáľavý (ktorý odkladá rozhodnutie): otáľavý kupec
p. aj neistý
2. ktorý nemá víťaza; rovnaký na obidvoch stranách • vyrovnaný: nerozhodný, vyrovnaný boj, zápas • remízový: nerozhodný, remízový výsledok; remízové stretnutie (družstiev) • patový (o nerozhodnej šachovej hre; i pren.)
netvorivý 1. ktorý nie je schopný samostatne al. novátorsky, objavne a pod. myslieť, konať; svedčiaci o nedostatku tvorivosti; neumožňujúci uplatniť tvorivosť (op. tvorivý): netvorivý vedec, netvorivá práca • nevynachádzavý • neinvenčný: nevynachádzavé, neinvenčné riešenie • mechanický (vychádzajúci z návykov): mechanický prístup k riešeniu problému • kompilačný (zostavený z mnohých nepôvodných prameňov): dizertačná práca má kompilačný charakter • nekonštruktívny (bez nájdenia východiska, riešenia; op. konštruktívny): nekonštruktívna kritika • nesamostatný (bez vlastnej tvorivej invencie): netvorivý, nesamostatný typ pracovníka • eklektický (ktorý spája rozličné cudzie názory): eklektická vedecká práca • pejor.: remeselný • remeselnícky • rutinný • rutinový • rutinérsky (vychádzajúci z remeselnej zručnosti; bez novátorského prístupu): remeselný, rutinný herecký výkon
2. p. neplodný 2
normálny 1. ktorý sa neodlišuje od priemeru al. od stavu, na ktorý sme zvyknutí (op. nenormálny) • pravidelný • riadny: dýchanie je normálne, pravidelné; prísť v normálnom, riadnom čase • obyčajný • obvyklý • zvyčajný • bežný • prirodzený (op. výnimočný, mimoriadny): je to taký obyčajný človek; obvyklý, zvyčajný spôsob liečenia; je to v spoločnosti zvyčajný, bežný jav • zabehaný • zaužívaný • starý (op. nový): vybočiť zo zabehaných, zaužívaných, starých koľají • regulárny (zodpovedajúci ustáleným pravidlám): dosiahnuť niečo regulárnym postupom • normalizovaný (upravený do potrebného stavu): spoločnosť je opäť normalizovaná
2. p. zdravý 1
nosiť opakovane, často niesť • znášať: nosila, znášala z obchodu veľké nákupy • expr.: vláčiť • teperiť • terigať • redigať • redikať • trepať (nosiť obyč. niečo ťažké): vláčil, teperil drevo do dvora • expr.: zvláčať • zvlačovať (nosiť na hromadu): zvláčali drevo do kôlne • roznášať (nosiť na rozličné miesta): roznášal poštu • vynášať (nosiť von al. hore): vynášať zemiaky z pivnice; vynášať vrecia na povalu • kraj. nanášať
p. aj niesť
obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národu • arch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestu • odovzdať • oddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumu • kniž.: zasvätiť • posvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vede • kniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohu • zriecť sa • zrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti
2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahy • darovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Sk • poskytnúť • vynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečo • hovor.: oferovať • reskírovať: veľa oferoval na synove štúdiá • rozdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným
oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom • krajina • kraj • kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina • zóna • pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny • areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca • končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska • revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír • rezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny • zastar.: okres (Štúr) • okrštek
2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruh • úsek • sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy • odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky • pole: pracuje na poli vedy • odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu • disciplína: vlastivedné disciplíny • hovor. fach • rámec: rámec výroby • odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov • svet: citový, myšlienkový svet • kniž. ríša: ríša rozprávok
oblastný vzťahujúci sa na isté vymedzené územie, na istú oblasť, krajinu • regionálny: obhajovať oblastné, regionálne záujmy • krajový: oblastné, krajové odlišnosti vo výslovnosti
obmedzený 1. ktorý má ohraničený duševný obzor, slabé duševné schopnosti; svedčiaci o tom • neinteligentný • nevyspelý • nevzdelaný (op. rozhľadený): obmedzený, neinteligentný politik; nevyspelý, nevzdelaný pracovník; obmedzené, neinteligentné výroky • hlúpy • sprostý • bezduchý • slaboduchý • fraz. kniž.: chudobný duchom • chudobný na duchu (op. múdry): hlúpy, sprostý, bezduchý študent; autor chudobný duchom, chudobný na duchu • tupý • kniž. stupídny • pejor. primitívny (značne obmedzený): mať tupé, stupídne, primitívne spôsoby • zaostalý (duševne) • retardovaný (mentálne) • expr.: zadebnený • zadubený: zaostalá, zadubená mládež; zaostalé, (mentálne) retardované dieťa; zadebnené, zadubené názory • jednostranný • úzky • úzkoprsý (posudzujúci veci z jedného hľadiska al. z malého počtu hľadísk; op. široký): obmedzený, úzkoprsý človek; jednostranný, úzky pohľad na vec; obmedzený, úzky duševný obzor • malomeštiacky • kniž. filisterský (s plytkým životným cieľom): malomeštiacky, filisterský prístup k životu • malicherný (lipnúci na maličkostiach; op. veľkorysý): obmedzený, malicherný byrokrat • pejor. úbohý: úbohé správanie sa • konzervatívny • spiatočnícky (ktorý nemá schopnosť prijímať niečo nové): konzervatívne, spiatočnícke teórie • dogmatický • dogmatársky (nepripúšťajúci námietky, pochybnosti): dogmatický názor • expr. kocúrkovský: kocúrkovské mravy
2. p. ohraničený, malý 1, úzky 2
obmedziť 1. určiť rozsah platnosti, pôsobnosti niekoho, niečoho • ohraničiť: vláda obmedzila, ohraničila právomoc úradov • vymedziť • kniž. limitovať: vymedzenie, limitovanie času na výskum • kniž. rámcovať (nedok.): autor rámcuje dej historickými udalosťami • lokalizovať (obmedziť pôsobenie niečoho na isté miesto): lokalizovať požiar
2. určiť menší rozsah, intenzitu, platnosť a pod. • zmenšiť • znížiť: obmedziť, zmenšiť, znížiť prídel pohonných hmôt • zúžiť: zúžiť okruh pôsobností • kniž. oklieštiť: oklieštiť práva, požiadavky menšín • redukovať • zredukovať: (z)redukovanie stavu armády • reštringovať • zreštringovať: (z)reštringovanie počtu zamestnancov, financií • paralyzovať (urobiť menej účinným): paralyzovať škodlivú činnosť spolku • minimalizovať (obmedziť na minimum) • pren. expr.: obkresať • obstrihať • okyptiť: obkresať, obstrihať platnosť zákona; okyptiť domáci rozpočet
obnova 1. uvedenie niečoho do pôvodného, obyč. lepšieho stavu • obnovenie • renovácia • renovovanie: obnova, obnovenie, renovovanie historického jadra mesta • rekonštrukcia • rekonštruovanie • reštaurácia • reštaurovanie: rekonštrukcia budov, ciest, mostov; reštaurácia, reštaurovanie umeleckých diel • prestavba (obnova do zlepšenej, zmenenej podoby): prestavba školy • regenerácia: regenerácia buniek
2. opätovné zavedenie niečoho, čo už bolo • oživenie • znovuzrodenie: obnova, oživenie demokracie; znovuzrodenie národného cítenia • renesancia: renesancia umenia • obroda • obrodenie (získanie nových síl pri realizácii niečoho): hospodárska obroda • kniž.: oživotvorenie • vzkriesenie • zmŕtvychvstanie: oživotvorenie, vzkriesenie myšlienky samostatnosti • kniž. reštitúcia: reštitúcia právneho stavu
obnoviť 1. znova zaviesť, utvoriť niečo, čo už bolo • oživiť: obnoviť, oživiť záujem o divadlo • kniž.: oživotvoriť • obživiť • vzkriesiť: oživotvorili Maticu slovenskú; obživiť, vzkriesiť spomienky • obrodiť (dodať novú silu na vrátenie do želateľného stavu): obrodiť hospodárstvo, spoločenský život • regenerovať • zregenerovať (vrátiť pôvodné dobré vlastnosti): regenerovať sily oddychom; zregenerovať pôdu • rehabilitovať (vrátiť, obnoviť dobré meno, česť) • znovuzriadiť • kniž.: rekonštituovať • reštituovať: znovuzriadenie knižnice; reštituovať, rekonštituovať starý právny stav
2. uviesť niečo do pôvodného (dobrého) stavu (úpravou, prestavaním a pod.) • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovanie starých malieb • renovovať • zrenovovať • rekonštruovať • zrekonštruovať: v meste renovovali historické budovy a rekonštruovali most • rekultivovať • zrekultivovať (obnoviť kultiváciou pôdy)
obnovný zameraný na obnovu, znovupostavenie, znovuzavedenie niečoho • obnovovací • inovačný: obnovný, inovačný program, proces • reštauračný (týkajúci sa reštaurácie, reštaurovania; i polit. zameraný na obnovu politických pomerov): reštauračné práce, reštauračné úsilia • reštitučný (sledujúci reštitúciu) • kniž. renesančný (sledujúci renesanciu) • obrodný: obrodné tendencie • regeneračný (zameraný na obnovu pôvodného stavu, pôvodnej funkčnosti): regeneračná schopnosť bunky
p. aj obrodný
obrat 1. zmena smeru (obyč. o 180o) • obrátenie • otočenie: obrat, obrátenie, otočenie auta do protismeru • otočka: otočka s loptou • hud. kadencia (melodický obrat na konci skladby)
2. zásadné, protikladné zmenenie okolností, podmienok al. dovtedajšieho stavu • zvrat • prevrat: zažiť politický obrat, zvrat, prevrat • prelom • zlom: takýto spoločenský prelom, zlom nik nečakal • zmena: historická zmena nastala až neskôr • reakcia (opačné, protikladné smerovanie v niečom): prudká reakcia v správaní
3. p. zvrat 1
obroda uvádzanie nových síl do života v upadajúcom organizme • obrodenie: obroda, obrodenie rodiny • oživenie • ozdravenie: nastalo spoločenské, kultúrne oživenie, ozdravenie • regenerácia: regenerácia celej spoločnosti
p. aj obnova 2
obrodný ktorý smeruje k obrode, obnove, k oživeniu • obrodzujúci • obrodzovací: obrodný, obrodzujúci, obrodzovací proces v spoločnosti • regeneračný (zameraný na uvedenie do pôvodného stavu): obrodné, regeneračné schopnosti organizmu • kniž. renesančný (zameraný na znovuzrodenie): obrodné, renesančné myšlienky • obnovný • obnovovací (súvisiaci s obnovou): obnovný, obnovovací proces v prírode • obrodenecký (ktorý súvisí s obrodou národa): obrodenecké hnutie (národa)
obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho • náplň: obsah, náplň vriec, fliaš
2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania • zmysel • význam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, význam • náplň: náplň práce • idea • myšlienka: idea, myšlienka diela • námet • téma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom
3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho • zhrnutie: obsah, zhrnutie článku • resumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku) • hist. regest (obsah listiny) • výťah (zhustený obsah): výťah z referátu
obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádeže • žalovať • obžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zrady • kniž.: inkriminovať • rekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postup • usviedčať • usvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstva • zastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradol • expr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcu • fraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) trénerovi • váľať vinu • zvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)
obvod 1. dĺžka čiary ohraničujúcej istú plochu • objem (v odevníctve): obvod, objem pŕs • veľkosť: odmerať si veľkosť hlavy
2. menší vymedzený územný celok pôsobnosti niekoho • okrsok • rajón: policajný obvod, okrsok, rajón • revír: lesný obvod, revír • zastar. dištrikt
3. p. okraj 1
očistný určený na hygienickú al. mravnú očistu • očisťovací: očistný, očisťovací kúpeľ; očistná spoveď • kniž. katarzný (zbavujúci všetkého zlého a povznášajúci): katarzný účinok umeleckého diela • rehabilitačný (sledujúci mravnú a spoločenskú očistu): rehabilitačný súdny proces
odbor 1. organizačná zložka úradu, inštitúcie, spolku a pod. • sekcia: školský odbor, školská sekcia • referát (obyč. menšia organizačná zložka): finančný referát • oddelenie (samostatná organizačná jednotka odboru)
2. p. oblasť 2
odcudzený ktorý sa stal citovo ľahostajný voči niekomu, niečomu • cudzí: vrátil sa domov odcudzený, cudzí • odnárodnený • odrodený • odrodilecký • zastaráv. odrodilý • zastar. odrodilský (ktorý stratil vedomie príslušnosti k vlastnému národu): odnárodnená, odrodilecká, odrodená mládež • odpadlícky • pejor.: renegátsky • pren. janičiarsky (správajúci sa zradcovsky, napr. k vlastnému národu): renegátske, janičiarske vrstvy národa
oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinul • zrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri knihe • expr.: povoliť si • povoľkať si • polebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkali • vydýchnuť si • hovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalej • pospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie
2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdal • uvoľniť sa (zbaviť sa napätia)
oddychový určený na oddych: oddychové čítanie • odpočívací: oddychový, odpočívací priestor (v záhrade) • odpočinkový • nenáročný (nevyžadujúci fyzickú al. duševnú námahu): odpočinkový, nenáročný film; oddychový, nenáročný šport • rekreačný (op. vrcholový): rekreačný volejbal • relaxačný: relaxačné cvičenie, prostriedky • zábavný: zábavné čítanie
odložiť 1. položiť nabok • dať nabok • odsunúť: pohár znechutene odložil, dal nabok, odsunul • odstaviť (postaviť na iné miesto): odstaviť hrniec • rezervovať (vopred zaistiť): rezervujte nám tento kus nábytku • ušetriť (o peniazoch): málo odložil, ušetril • poodkladať • poodsúvať (postupne, viac vecí)
2. dať na miesto, kde vec patrí • uložiť: odložiť, uložiť bielizeň do skrine • schovať • uschovať (na bezpečné miesto): listinu schoval, uschoval do trezoru • upratať • zložiť: upratať si svoje veci; odpratať, zložiť zo stola (taniere) • poodkladať • poukladať • poschovávať • poupratovať • poodpratúvať • poskladať (postupne, viac vecí)
3. určiť na iný čas • odsunúť • oddialiť: cestu odložili, odsunuli o týždeň • odtisnúť (odložiť na neskoršie): nepríjemnú vec odtisol na zajtra • kniž. odročiť: zasadnutie odročili; splatnosť pôžičky odročili • presunúť • preložiť: termín, skúšku si presunul, preložil • poodkladať • poodsúvať • poodďaľovať • popresúvať • poprekladať (postupne, viac vecí)
odmeranosť neprejavovanie citu • strohosť • zdržanlivosť • rezervovanosť: jeho správanie bolo charakterizované odmeranosťou, strohosťou, rezervovanosťou • chlad • chladnosť: zo slov cítiť chlad • oficiálnosť • hovor. škrobenosť: stretnutie plné oficiálnosti • odstup: zachovať odstup voči podriadeným • cudzosť • cudzota: citová cudzosť, cudzota • hovor. dištanc
odmeraný 1. ktorý necíti al. neprejavuje citovú náklonnosť; svedčiaci o citovej ľahostajnosti, chlade (op. srdečný) • zdržanlivý • strohý • chladný: odmerané, zdržanlivé správanie; byť odmeraný, strohý, chladný voči niekomu • ľahostajný • nevšímavý • neosobný (bez citovej zaujatosti): pozrel na neho ľahostajným, nevšímavým pohľadom; neosobné prečítanie rozsudku • upätý (veľmi kontrolujúci svoje citové prejavy): odmerané, upäté vystupovanie • neprístupný (brániaci sa citovej náklonnosti a jej prejavom): neprístupný úradník • neprívetivý • nevľúdny • nemilý • studený • ľadový (bez prívetivosti, vľúdnosti): neprívetivé, nemilé, studené, ľadové prijatie hosťa; neprívetivý, nevľúdny postoj voči niekomu • suchý • oficiálny • rezervovaný (neprezrádzajúci citovú zaujatosť): suchý, oficiálny tón reči; rezervovaná odpoveď • úsečný • strmý • rázny (spojený s istou drsnosťou, odmietaním): úsečná, strmá reč; strmý, rázny spôsob úradovania • prísny: povedať niečo odmeraným, prísnym hlasom (op. láskavým, teplým) • odmietavý • pren. kožený (ktorý nedovolí ani náznak pozitívnych citových pohnutí al. ich prejavov): odmietavý, kožený výraz tváre • hovor. škrobený (neprirodzene sa kontrolujúci v citových prejavoch a pod.; op. uvoľnený): odmeraný, škrobený človek; mať škrobené spôsoby
2. p. pravidelný 3
odmietnuť 1. vedome neurobiť, čo niekto žiada • odoprieť • zamietnuť: odmietli, odopreli, zamietli nám pomoc; odmietol, odoprel prísť; zamietnuť žiadosť
2. neprijať, čo sa ponúka niekomu • nechcieť: odmietli, nechceli náš dar • zavrhnúť • odvrhnúť • zamietnuť: odmietnuť, zamietnuť dobre mienenú radu; odvrhnúť šťastie • negovať (nedok.; nebrať do úvahy): negovali náš návrh • odpudiť • odohnať: odpudila, odohnala myšlienku na zblíženie • expr. odmrštiť: odmrštiť od seba lásku • ohrdiť • ohrdnúť • pohrdnúť: ohrdli, ohrdili, pohrdli naším pohostením, naše pohostenie • práv. reprobovať: reprobovať svedka na súde • nihilizovať • znihilizovať • neuznať: znihilizovať, neuznať význam podujatia • odsúdiť (nepriaznivo sa o niečom vysloviť): odsúdiť názory, postupy niekoho
3. nevyhovieť niekomu a zachovať sa pritom nevšímavo, hrubo a pod. • odstrčiť • odpudiť • zapudiť • odohnať: prosiace deti odmietol, odstrčil, odpudil • expr.: odmrštiť • odkopnúť: uchádzača odmrštila, odkopla • odpraviť: s návrhom sme nepochodili, hneď nás odpravili • kniž. zastar. oslyšať: oslyšali nás, ale nevieme, prečo
odnárodnený ktorý stratil vedomie príslušnosti k vlastnému národu, ktorý sa mu odcudzil; svedčiaci o tom • odrodený • zastaráv. odrodilý: v cudzine sa stal z neho odnárodnený, odrodený cudzinec; odrodené, odrodilé vrstvy národa • odrodilecký • zastar. odrodilský: odrodilecký, odrodilský postoj • pejor. renegátsky • pren. pejor. janičiarsky (ktorý zrádza vlastný národ): renegátska, janičiarska šľachta • pejor. zapredanecký (ktorý zradil vlastný národ pre peniaze al. iné výhody): zapredaneckí príslušníci národa
odolnosť schopnosť odolávať • kniž. rezistencia: odolnosť, rezistencia voči infekcii • imunita (odolnosť organizmu proti nákaze): prirodzená imunita
odolný ktorý má schopnosť odolávať, odolať niečomu negatívnemu (op. háklivý, chúlostivý) • húževnatý • zdatný: odolný, húževnatý, zdatný organizmus; odolný, húževnatý materiál (op. krehký) • kniž. rezistentný: zub rezistentný voči chladu • imúnny • pren. obrnený (proti nákaze, proti kritike a pod.): organizmus imúnny voči infekcii • pevný • silný • tuhý • pren.: oceľový • železný: byť pevný, silný voči útokom nepriateľov; mať odolný, tuhý koreň života; pevné, oceľové, železné zdravie • otužilý (s vypestovanou odolnosťou, obyč. proti chorobám, pren. proti zlu, nešťastiu): odolné, otužilé dieťa • trvanlivý • trvácny • trváci (odolávajúci opotrebovaniu al. znehodnoteniu): trvanlivý výrobok; trváci, trvácny náter • nepoddajný • neústupný • nezlomný (ktorý odoláva sústavným negatívnym vplyvom): byť odolný, nepoddajný voči cudziemu nahováraniu; mať neústupnú, nezlomnú vôľu • vytrvalý • nezničiteľný • menej časté úporný (pretrvávajúci napriek negatívnemu pôsobeniu): vytrvalá, nezničiteľná, úporná burina
odpadlík kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu a pod.: odpadlík od viery • kacír • heretik • bludár • kniž. apostata (vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirkevnej náuky; zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami) • schizmatik (priaznivec rozkolu v cirkvi) • odrodilec • pejor. renegát • zastar. odrod (kto sa odrodil, obyč. národu) • disident (kto nesúhlasí s jestvujúcim politickým systémom) • expr. odštiepenec • pejor. úchylkár (kto sa dopúšťa úchylky od politickej línie)
p. aj zradca
odplata danie, vrátenie niečoho ako protihodnoty al. náhrady • hovor. revanš: bola to odplata, bol to revanš za vlaňajšiu prehru • odmena (hmotná al. duchovná odplata za kladný čin): dostal vysokú odmenu; odplatou, odmenou mu bol láskavý úsmev • odveta • poet. odvet (Podjavorinská); (odplata za niečo zlé, nepríjemné): chystať sa na odvetu • pomsta (odplata zlom za krivdu, za zlo): túžiť po pomste • trest (odplata za previnenie): zaslúžený trest
odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím? • odplatiť • splatiť • vrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážku • vynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škodu • odmeniť sa • dať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veci • odvďačiť sa • zried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomu • odslúžiť sa • hovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vám • zavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom? • pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom
odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odpor • odboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odboj • vzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdor • vzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburu • kniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia
2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • averzia (silný odpor): mať averziu k niečomu • nevôľa • nevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľu • neľúbosť: prejaviť neľúbosť • hnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusu • kniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín) • kniž. animozita
3. p. protest
odpoveď rečové reagovanie na otázku al. iný prejav: odpoveď na list • replika (odpoveď v polemike; v dialógu odpoveď na predchádzajúci prehovor): ostrá replika; čakať na repliku
odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveď • odvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázku • kniž. zastar. vetiť • expr.: odseknúť • odvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundrať • odžundrať • odfrflať • odmrmlať • odmumlať • odbrblať • oddudrať • odšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomrala • ozvať sa • ohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásil • reagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiť • kniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušila • hovor. zabrať: žiak zabral na všetko
porov. aj povedať1
odraz 1. zmena smeru po dopade • odblesk • odlesk (odraz svetla): odblesk, odlesk slnka, mesiaca na hladine • reflex: váza s ružovkastým reflexom • kniž. reflexia
2. zovšeobecnená skutočnosť • obraz: dielo je verným odrazom, obrazom básnikovho života • zrkadlo (verný odraz): umenie je zrkadlom doby • kniž. zrkadlenie: zrkadlenie faktov
3. p. ohlas 1
odrazový ktorý odráža svetlo; vzťahujúci sa na odraz svetla • reflexný: dopravné značky s odrazovou, reflexnou vrstvou; odrazové, reflexné sklo (na automobile)
odrážať sa zanechávať následky, stopy • nachádzať odraz: výsledky práce sa odrážajú, nachádzajú odraz na príjmoch obyvateľstva • odzrkadľovať sa • zrkadliť sa (odrážať sa ako v zrkadle): mesiac sa odzrkadľoval, zrkadlil v rieke; v tvári sa zrkadlil hnev • prejavovať sa • zračiť sa • javiť sa: z úspechu sa mu na tvári prejavuje, zračí, javí radosť • ukazovať sa: nepriazeň počasia sa už ukazuje na úrode • kniž. reflektovať sa
odrodilec kto sa odrodil, najmä národu • pejor.: renegát • janičiar • poturčenec • pejor. zapredanec (kto sa zapredal)
p. aj zradca, odpadlík
odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od obloka • ustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate! • vzdialiť sa • oddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stola • odskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cesty • uhnúť (sa) • zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu
2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sa • zriecť sa • ustúpiť • upustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žaloby • poďakovať • poďakovať sa • zaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakoval • kniž. abdikovať • rezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval
3. p. prenechať
odtučňovací určený na odtučňovanie • redukčný: odtučňovacia, redukčná diéta; redukčná masáž
odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahy • osmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protest • opovážiť sa • trúfnuť si • dovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na nás • nár. zatrôfať si (Hviezdoslav) • odhodlať sa • vzchopiť sa • fraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to! • riskovať • hovor. reskírovať • fraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovať • subšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr
odvedenec kto je odvedený za vojaka • hovor. regrút • zastar. odobranec
odvolať vyhlásiť za neplatné • zrušiť • anulovať: odvolať, zrušiť sľúbenú návštevu, zrušiť slovo; odvolať, anulovať dohodu, rozsudok, výsledok zápasu • kniž. revokovať: revokovať uznesenie • odb. stornovať (v administratívnom okruhu, napr. objednávku, zmluvu) • odrieknuť • odriecť (o niečom sľúbenom): odriekli účasť na zasadnutí • poodvolávať • pozrušovať • poodriekať (postupne, viac vecí al. viacerých)
ohlas 1. súhlasné reagovanie na niečo • ozvena • reakcia • echo: nájsť u niekoho ohlas, ozvenu, reakciu • kniž. ozvuk (Karvaš) • kniž. zried. ozva (Ondrejov) • poet. ozyv (Plávka, Figuli) • kniž. odraz: doba zanechala v jeho diele negatívny odraz (Brezina) • subšt. odozva
2. p. ozvena 1 3. p. výzva, vyhlásenie
omladzovací určený na omladenie: omladzovacia kúra • regeneračný (určený na obnovu opotrebovaných buniek a pod.): regeneračný krém • odb. zmladzovací (určený na omladenie porastu): zmladzovací rez ovocných stromov
opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlý • náprotivný • zried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulice • druhý: ozvena sa vracala z druhého konca doliny • obrátený • odvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zeme • hovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranu • protismerný
2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladný • protichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahy • kontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmov • pren.: protipólny • protipólový: zaujať protipólny postoj • nesúhlasný • opozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienka • kniž.: diametrálny • opozitný • menej časté: protivný • protivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postoj • mat.: prevrátený • recipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota čísla • nepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľské • zastar. odporný: odporná mienka
opakovací určený na opakovanie; vyznačujúci opakovanie v hudobnej skladbe: opakovacie učivo • hud. repetičný: opakovacie, repetičné znamienko (v skladbe)
opakovaný ktorý sa viac ráz opakuje • opätovný: ani na opakované, opätovné výzvy nezložil zbraň • hovor. duplikovaný (s dôrazom sa opakujúci): opakované, duplikované upozornenie • sústavný • neustály • jednostajný • systematický (pravidelne al. stále sa opakujúci): byť vystavený opakovaným, sústavným, neustálym útokom; vracať sa k téme s opakovanou, systematickou pravidelnosťou • návratný • chronický (často sa opakujúci): chronické ochorenie • odb. recidívny: recidívny záchvat • odb. habituálny (opakovaný z neznámej príčiny): habituálna reakcia
opakovať 1. hovoriť ešte raz al. viac ráz to isté • kniž. opätovať: opakovať, opätovať otázku • expr.: omieľať • omáľať • otrepávať (viac ráz): do omrzenia omieľa, omáľa to isté; otrepáva ošúchané frázy • pejor.: papagájovať • verklíkovať (netvorivo opakovať) • reprodukovať (slovne vyjadrovať niečo po inom al. niečo počuté, prežité): reprodukovať námietky vedenia • hovor. duplikovať (dôrazne opakovať) • zastar. repetovať (opakovať si učivo) • fraz. zodierať v reči
2. robiť ešte raz to isté • zdvojovať • dublovať • hovor. dupľovať: opakovať, dupľovať obed • reprízovať (uvádzať ako reprízu): operu reprízujú už po päťdesiaty raz
3. robiť to isté ako iný • opätovať • vracať • odplácať: úsmev mu opakoval, opätoval; vyhrážky mu vracal, odplácal
opakovať sa znova, viac ráz sa stávať • vracať sa: chyby sa opakujú, vracajú • lek. recidivovať (o chorobe): zápal sa opakuje, recidivuje
oplatiť sa ukázať sa výhodným, dobrým • vyplatiť sa: kúpa domu sa oplatila, vyplatila • byť hodno • stáť za to: oplatilo sa, bolo hodno, stálo za to prísť načas • oddať sa: neoddá sa bojovať • hovor. rentovať sa • hovor. zried. zrentovať sa: nový podnik sa (z)rentoval; vklad sa vám rentuje • povyplácať sa • pooplácať sa (postupne sa vyplatiť): povyplácali sa mu investície
oprava uvedenie do správneho, pôvodného al. vyhovujúceho stavu, obyč. odstránením chýb • opravenie: oprava, opravenie poruchy • kniž. reparácia: oprava, reparácia starých hodín, nábytku • kniž. korekcia (celková oprava i úprava): korekcia je nevyhnutná • korektúra (oprava chýb v rukopise al. v sadzbe): jazyková korektúra • hovor. generálka (generálna oprava): generálka auta
opraviť 1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia • dať do poriadku: dom rýchlo opravili, dali do poriadku • hovor. reparovať • zreparovať: (z)reparovať poškodenú strechu • obnoviť • renovovať • zrenovovať (opraviť na nové): obnovenie, (z)renovovanie pôvodnej fasády • hovor. zastaráv. zrichtovať: zrichtovali si byt • poopraviť (čiastočne opraviť) • poopravovať • pooprávať • hovor. poreparovať • nár.: pospravovať • posprávať (viac vecí, na viacerých miestach): poopravovať obloky, poreparovať topánky
2. uviesť na správnu, pravú mieru • napraviť • korigovať • skorigovať: opraviť si, napraviť si mienku o niekom, o niečom; keď to uvidel bližšie, (s)korigoval si prvý dojem • vykorigovať (urobiť korektúry): vykorigovať text • upraviť • zlepšiť: upraviť, zlepšiť text rukopisu • poopraviť (trocha, čiastočne): musím ťa poopraviť, nemáš celkom pravdu • poopravovať • pooprávať • ponaprávať (postupne, viac vecí)
opúšťať sa prestávať sa o seba starať (telesne i duševne) • zanedbávať sa: po manželkinej smrti sa opúšťa, zanedbáva • upadať • chradnúť (najmä telesne) • fraz. expr. vešať hlavu • rezignovať (trpne prijímať daný stav, strácať odvahu bojovať o niečo): po neúspechu nevešali hlavu, nerezignovali
organista kto hrá na organe • zastar. regenschori (v kostole) • zastaráv. kantor (organista a spevák v kostole)
oriezka knih. plocha vzniknutá orezaním knihy na troch stranách okrem chrbta • zastar. rez: kniha s červenou oriezkou, s červeným rezom
ostatky čo zostalo z mŕtveho tela človeka • pozostatky: ostatky, pozostatky boli prevezené do rodiska • mŕtvola • zastar. umrlec: mŕtvoly, umrlci v márnici • cirk. relikvie: relikvie svätých
ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostro • doostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra
porov. aj ostrý 1
2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicato • končisto • končito • hrotito • hrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palíc • naostro • našpicato • nakončisto • nakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzka • doostra • došpicata • dokončista • dokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta
porov. aj ostrý 2
3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo píska • štipľavo • korenito • korenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha
porov. aj ostrý 3, 4
4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidí • prenikavo • jasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie
5. s veľkou intenzitou • silno • intenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácu • naostro • naplno: začali naostro, naplno trénovať • prudko • rezko: prudko, rezko zaútočil na súpera
6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísne • prísno: ostro, prísne sa pozrel na syna • príkro • strmo • stroho • expr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakol • tvrdo: tvrdo kritizoval vládu • rozhodne • rázne • energicky • rezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie
porov. aj ostrý 3
7. nápadne sa prejavujúc • výrazne • jasne • zreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôr • očividne • viditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami
ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký
4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)
5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)
6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)
7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum
8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby
9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)
ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieť • ohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrel • zazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalo • zarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovali • poozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín
2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sa • reagovať • zareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagoval • prehovoriť • prevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvali • kniž.: prerieknuť • preriecť: preriekol až po chvíli • prihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúť • muknúť • štrknúť • škrknúť • krknúť • čuchnúť • pípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepípli • pren. pejor. gágnuť • kniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutia • poozývať sa • poohlášať sa • poohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)
3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť sa • prihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský cit • prebudiť sa • dať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovať • ukázať sa: ukázala sa potreba oddychu • zjaviť sa • objaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýcha • poohlasovať sa • poprihlasovať sa • poprebúdzať sa (postupne, u viacerých)
4. p. protestovať