Synonymá slova "komu" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 21 výsledkov (1 strana)

  • spoločenstvo 1. organizované zoskupenie väčšieho počtu ľudí al. inštitúcií s rovnakým cieľom, so spoločnými záujmami • zväzok: hospodárske, obranné spoločenstvo, hospodársky, obranný zväzokspojenectvo (spoločenstvo s cieľom vzájomne si pomáhať): spojenectvo demokratických krajínspolok (spojenecký zväzok): vstúpiť do vojenského spolkupospolitosť: národná pospolitosťkorporácia: verejná korporáciaaliancia: ekologická alianciakomora (spoločenstvo hospodárskych a stavovských organizácií): obchodná komora, lekárska komoragrémium (spoločenstvo stavovských organizácií): grémium právnikovzväz: zväz priemyselníkovhnutiefórum (spoločenstvo usilujúce sa o presadenie niečoho): hnutie na ochranu ľudských práv, demokratické fórumkmeň (národnostne príbuzné spoločenstvo): germánske kmenehist. komúnakniž. societakomunitazastar. spojenstvo (Hviezdoslav)

    p. aj spoločnosť 2

    2. p. spoločnosť 1


    komunálny ktorý je v právomoci obcí al. miest • obecnýmiestnymestský: komunálne, obecné, miestne, mestské voľby; komunálne, obecné, miestne, mestské služby


    dopravný súvisiaci s dopravou (v širšom zmysle): dopravné uzly, dopravný podnikkomunikačný (súvisiaci s komunikáciami, t. j. dopravnými cestami, s verejnou dopravou): dopravná, komunikačná sieťcestný (týkajúci sa cestnej dopravy): cestná nehodovosť, cestné spojeprepravnýtransportný (týkajúci sa prevážania osôb, nákladov): prepravné prostriedky, predpisy; transportné tarify


    dorozumievací určený na dorozumievanie, umožňujúci dorozumievanie, komunikáciu • komunikačný: dorozumievací, komunikačný prostriedok; komunikačný kanállingv. komunikatívny: komunikatívna funkcia jazyka


    komunikačný 1. p. dopravný 2. p. dorozumievací


    komunikatívny 1. p. dorozumievací 2. p. zhovorčivý, spoločenský 3, prístupný 3


    prístupný 1. ku ktorému, do ktorého je dobrý, ľahký prístup (op. neprístupný) • dostupný (op. nedostupný, neprístupný): ťažko prístupné, dostupné miesto; prístupná, dostupná horská chataschodný (o ceste, chodníku)

    2. do ktorého, na ktorý je možný al. ľahký prístup, vstup (op. neprístupný) • otvorený (op. zatvorený, uzavretý): objekt je prístupný verejnosti, otvorený pre verejnosťsprístupnený (ktorý sa stal prístupným): sprístupnená archeologická lokalita

    3. ku ktorému sa možno (ľudsky) priblížiť; ktorý nechá na seba vplývať, pôsobiť; ktorý má pochopenie pre iných (o človeku; op. neprístupný, uzavretý) • dostupný: byť prístupný, dostupný citomotvorený: je otvorený akémukoľvek názoruvnímavý: prístupné, vnímavé srdcechápavýľudský: bola veľmi chápavá, ľudskákomunikatívny: komunikatívny typ človekaovplyvniteľný

    4. ktorý možno ľahko získať, dosiahnuť • dostupnýdosiahnuteľný: prístupná, dostupná literatúra; prístupné, dostupné, dosiahnuteľné pramene

    5. p. zrozumiteľný 6. p. prijateľný


    spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasyhumanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedyverejnývšeobecnýkniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý životkolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry

    2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostnýsviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šatyslušnýuhladený: slušné, uhladené správaniesalónnyoficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie

    3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typkomunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívnapriateľskýdružnýkamarátskybezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí


    zhovorčivý ktorý rád rozpráva • hovornývravnýzvravný (op. mlčanlivý): má zhovorčivú, hovornú ženukomunikatívny (ktorý rád a ľahko komunikuje; op. nekomunikatívny): komunikatívny typ človekaexpr.: radorečnýradovravný: radorečný muž je výnimkouvýrečný (ktorý plynne a pohotovo rozpráva) • zried.: rečnýrečnivý: výrečný rozprávač, prednášateľveľavravnýmnohovravný (ktorý veľa rozpráva, obyč. zbytočne): mnohovravná sekretárka


    komuniké p. správa1


    správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesťnovinanovotanovosťtrocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domovachýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýryinformácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informáciehlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohyoznámenieoznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznamdezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformáciehovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o pučizastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raportkniž. referencia: podať o niekom referencienotickadrobničkadrobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovaniadepeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslancaposolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvoodkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkazreferát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferenciipovesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že…hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámyklebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebetyreč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiamavízo: dostať avízohovor. expr.: šuškandašepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda


    dorozumieť sa 1. vymeniť si myšlienky cudzím jazykom • dohovoriť sa: dorozumeli sa, dohovorili sa po anglickykomunikovať: komunikoval s cudzincom celkom dobre

    2. p. dohodnúť sa


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    komunikovať 1. nadväzovať s niekým spojenie, obyč. prostredníctvom reči • dorozumievať sabyť v spojení: komunikujeme, dorozumievame sa, sme v spojení telefonicky

    p. aj hovoriť

    2. p. oznámiť 1


    oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

    2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

    3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


    komunita p. spoločenstvo 1


    zameniteľný 1. ktorý sa dá zameniť (za niečo iné) • vymeniteľný: zameniteľný tovarodb. komutačnýkomutatívny

    2. p. nahraditeľný


    komutačný, komutatívny p. zameniteľný 1


Pozri výraz KOMU v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: so, noví, nov, mee, bdh, aebiom, seä, psi, tdv, ľem, v, mrz, mtg, dnd, uc1
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV