Synonymá slova "kontra" v Synonymickom slovníku slovenčiny

kontrabas najväčší sláčikový hudobný nástroj s hlbokým tónovým rozsahom • basa: hrať na kontrabase, base • hovor. zastar. barbora (Kalinčiak)

kontrabasista hudobník hrajúci na kontrabase • basista

kontradikcia p. protirečenie

protirečenie protichodné tvrdenie; čo sa vzájomne vylučuje • kontradikcia: v jeho výpovedi je plno protirečení, kontradikcií • antagonizmus (nezmieriteľné protirečenie) • rozpor • nezhoda • nesúlad • nezrovnalosť: rozpory, nezhody, nezrovnalosti medzi slovami a činmi • protiklad (hlboké protirečenie) • kontrast (úplný protiklad): protiklad, kontrast medzi reálnym a ideálnym • paradox (protizmyselné tvrdenie): povedať paradox • odb. antinómia

rozpor stretnutie nezhodných názorov al. záujmov • spor: vyriešiť rozpory, spory rokovaním • nezhoda (nedostatok zhody; op. zhoda): záujmové nezhody • nesúlad (nedostatok súladu; op. súlad): nesúlad v manželstve • konflikt: dostať sa s niekým do konfliktu • kolízia (skríženie, prekrývanie sa niečoho): kolízia záujmov a povinností • roztržka • kniž. rozbroj (prerušenie stykov pre rozpory): vyvolať roztržku, rozbroj • kniž. rozopra: rodinná rozopra • zápletka: diplomatická zápletka • protiklad (hlboký rozpor): boj protikladov • protirečenie • kontradikcia: v jeho prejave je plno protirečení • antagonizmus (nezmieriteľné protirečenie): spoločenský antagonizmus • nesúhlas: nesúhlas vo výpočtoch • publ. konfrontácia (nezhoda v názoroch): konfrontácie medzi politikmi • kniž. kontroverzia: došlo medzi nimi ku kontroverzii

protikladný ktorý je protikladom iného, stojaci proti inému; obsahujúci v sebe protiklad, rozpor • protichodný: protikladné, protichodné informácie, názory • protismerný: protismerné tendencie, prúdy v umení • opačný • polaritný • zried. polárny: stoja na opačných, polaritných pozíciách • diametrálny: diametrálne postoje • opozitný • odb. antinomický: opozitná, antinomická dvojica • kontrastný • protipólny • protipólový: kontrastné pomery; kontrastné, protipólne, protipólové kategórie • protirečivý • kniž. rozporný • rozporuplný • kniž. kontroverzný (vnútorne protikladný): protirečivé, rozporné, rozporuplné, kontroverzné javy, city • odb. ambivalentný (protikladný vo vzťahu k tomu istému objektu): ambivalentný vzťah • paradoxný: paradoxné tvrdenie • antagonistický • antagonický: antagonické, antagonistické tábory, skupiny • odb.: kontradikčný • kontradiktický • kontradiktórny • kontradiktorický: kontradikčné, kontradiktórne, kontradiktické pojmy, znenie zákona • zastar. rozchodný (Jégé)

protirečivý vzájomne si odporujúci; obsahujúci protirečenie • protichodný • protikladný: protirečivé, protichodné výpovede, svedectvá; protirečivé, protikladné javy • kniž.: rozporný • rozporuplný • odb.: antinomický • kontradikčný • kontradiktórny • kontradiktorický • kontroverzný • ambivalentný (obsahujúci rozpor, antinómiu, kontradikciu, ambivalenciu): rozporné, rozporuplné, antinomické, kontradiktórne tvrdenie • paradoxný (obsahujúci paradox): paradoxné myšlienky • antagonistický • antagonický (založený na antagonizme): antagonistické, antagonické sily

p. aj protikladný, antagonistický

kontrahovať sa p. zmraštiť sa 2

zmraštiť sa 1. dať tvár do vrások, skriviť sa do grimasy • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zmrštiť sa: zmraštil sa, zvraštil sa od hnusu; zmŕšti sa odporom • stiahnuť sa • zhúžviť sa (o tvári): tvár sa mu stiahla, zhúžvila do grimasy • zachmúriť sa • zamračiť sa • zried.: ochmúrnieť • omraštiť sa (zatváriť sa nevľúdne): zachmúriť sa, zamračiť sa od nevôle • expr.: zamosúriť sa • zaškarediť sa • kniž. zakaboniť sa (výrazom tváre vyjadriť nevôľu) • expr. zoškľabiť sa (znetvoriť sa do grimasy)

2. stratiť na objeme, plnosti • zvraštiť sa • zmŕštiť sa • zmrštiť sa • scvrknúť sa: pomaranč sa celkom zmraštil, zvraštil, scvrkol • zvraskať sa • zvráskať sa: ovocie sa zvraskalo • zosušiť sa • zoschnúť (sa) • zošúveriť sa (pôsobením sucha al. veku zmenšiť svoj objem): pokožka sa od slnka zosušila, zošúverila • zvráskavieť • zvráskovatieť (o pokožke) • spľasnúť • spľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem) • lek. kontrahovať sa • stiahnuť sa: svalstvo sa kontrahuje, stiahne • vycivieť • scivieť: vycivená, scivená tvár

kontrakt p. zmluva

zmluva záväzné písomné dohodnutie sa niekoľkých ľudí al. strán o istej veci: podpísať obchodnú zmluvu, ratifikovať medzištátnu zmluvu • dohoda (ústne al. písomné dorozumenie sa o niečom): dohoda o vykonaní práce • kontrakt: kontrakt na dodávku ropy • dohovor (ústne dorozumenie sa o niečom): postupovať podľa dohovoru • aliancia (spojenecká zmluva) • pakt (medzinárodná zmluva): pakt o neútočení • konvencia (obyč. medzinárodná zmluva): Ženevská konvencia

kontrarevolučný p. spiatočnícky

spiatočnícky hlásiaci sa k starému, usilujúci sa o návrat starého, brániaci pokroku (obyč. v oblasti politiky, ekonomiky; op. pokrokový) • reakčný • reakcionársky: spiatočnícki, reakční politici; reakcionárske kruhy • kontrarevolučný • zried. protirevolučný (namierený proti revolúcii): kontrarevolučné, protirevolučné hniezdo • regresívny (op. progresívny): regresívne sily • nepokrokový • neprogresívny: nepokrokové, neprogresívne názory • kniž. zastar. retrográdny (Mráz)

p. aj konzervatívny, zaostalý 1

kontrašpionáž činnosť zacielená proti cudzej špionáži • protišpionáž

kontrast úplná nepodobnosť, odlišnosť vlastností • protiklad: povahový kontrast, protiklad • opak: opak pravdy je lož • protikladnosť • protichodnosť: protikladnosť, protichodnosť záujmov • zastar. protiva (Letz) • pren. protipól: je protipólom svojho brata

p. aj protirečenie

opak 1. spodná časť látky al. iných plochých predmetov, opačná strana • rub (op. líce): opak, rub mince

2. čo má v porovnaní s niečím opačné vlastnosti • protiklad: je opakom, protikladom poslušnosti • kontrast • pren.: protipól • antipól: syn je kontrastom, protipólom svojho otca • zastar. zried. protiva

p. aj kontrast

kontrastne 1. porov. protikladný 2. p. opačne 2

opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom • protiľahlo • náprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace body • obrátene • odb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzne • protismerne: autá vyšli opačne, protismerne

2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne) • inak • naopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatní • protikladne • protichodne • kontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlása • nesúhlasne • opozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične

kontrastný p. protikladný

opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlý • náprotivný • zried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulice • druhý: ozvena sa vracala z druhého konca doliny • obrátený • odvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zeme • hovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranu • protismerný

2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladný • protichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahy • kontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmov • pren.: protipólny • protipólový: zaujať protipólny postoj • nesúhlasný • opozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienka • kniž.: diametrálny • opozitný • menej časté: protivný • protivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postoj • mat.: prevrátený • recipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota čísla • nepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľské • zastar. odporný: odporná mienka

kontrastovať pôsobiť protikladne • byť v protiklade: povahovo s matkou kontrastuje, je s ňou v protiklade • odrážať sa (ako protiklad): na tmavom pozadí sa odráža bledá tvár