Synonymá slova "pril" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 124 výsledkov (2 strán)

  • ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

    porov. aj ľahký 2

    2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

    4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

    porov. aj ľahký 3

    5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    6. porov. ľahký 4


    priľahko p. ľahko 1, 3


    ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

    4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

    5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

    6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


    priľahký p. ľahký 1, 2


    priľahlý p. vedľajší 1


    vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulicipriľahlý: priľahlé územie

    2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná traťpostranný: postranné uličkypridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výrobapobočnýfiliálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanicazastar. vicinálny: vicinálna trať

    3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamnýnevýznamnýnedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vecnepodstatný: nepodstatný rozdielnevážny: nevážna rana (Vajanský)podradný (menej dôležitý): podradná otázkapodružný: podružný problémdruhoradýnezávažnýpobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecamibočný: bočný zárobokodľahlý: odľahlý problémokrajový: má to len okrajový významepizódnyepizodický: epizódna postava vo filmedruhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné surovinykniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina chorobyexpr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadukniž. akcesorický: akcesorická úloha

    p. aj nepodstatný


    ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť saľahnúťzaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasupoložiť sa: ustatý sa položil do postelehovor. natiahnuť saexpr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gaučpriľahnúťpriľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovipoet. poľahnúť (Sládkovič)hovor.: prehodiť saprevaliť sazvaliť sahovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovkuexpr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicufam.: ľažkať siľažinkať sibucnúť si: ľažinkaj si, synáčikexpr.: usalašiť sauvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteliexpr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matkeexpr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahlapolíhať (si)expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

    2. iba ľahnúť p. poľahnúť


    priľahnúť1 1. p. pritisnúť 1 2. p. ľahnúť si 1


    priľahnúť2 p. prilipnúť 1


    prilipnúť 1. ostať v najtesnejšom dotyku s niečím • priľahnúťkniž. priľnúť: mokrá košeľa prilipla, priľahla mužovi k telu; olej dobre prilipne, priľne k trecej plocheprilepiť sa (zachytiť sa na niečom lepkavom): na mastný povrch sa prilepila nečistotanachytať sa (prilipnúť vo väčšom množstve): prach sa nachytal na riadprimrznúť (mrazom sa prilepiť): dno primrzlo o kameňkniž. uľpieťexpr. ulipnúť: zrnká prachu uľpeli, ulipli na vyleštenej plochepoet. primrieť: pery primreli k ústamprichytiť sachytiť sa: náter sa dobre neprichytil, nechytilpricicať saprisať sa (cicajúc prilipnúť k niečomu): dieťa sa dychtivo pricicia k matkinmu prsníkupopriliepať sapoprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve al. na viacero miest)

    2. ostať s niekým spätý duchovnými, citovými putami • kniž. priľnúť: celým srdcom prilipla, priľnula k matkepripútať saprimknúť sa: byť pripútaný k rodine, ku knihám, k literatúre; primkol sa k novým priateľom celou dušou


    pritisnúť 1. vyvinúť tlak s cieľom niečo, niekoho k niečomu tesne priblížiť al. svojou váhou na niečo, niekoho zapôsobiť • pritlačiť: pritisnúť, pritlačiť si dlane na líca; pritisnúť, pritlačiť niekoho o múrexpr. pričľapiť: pričľapil si čiapku do čelaprivaliťexpr.: primliaždiťpripučiťprikvačiťpridláviť: chlapa v hore privalil, pridlávil, primliaždil stromexpr. prigniaviť: padajúci stožiar ťa prigniavipriľahnúť (pritisnúť celým telom) • pristúpiťpristupiť (nohou pritisnúť): pristúpiť chrobákaprikľaknúť (kolenom pritisnúť): prikľakne mu šiju a spúta hopriklopnúťpriklepnúť (nárazom pritisnúť): obločné krídlo tesne priklopol, priklepolpriprieť (silou potlačiť): vietor ma priprel k domupopritískaťpopritláčať (postupne, viac vecí, osôb)

    2. nútením, okolnosťami spôsobiť neželaný stav • pritlačiťpriprieť: osud ho pritisol, priprelhovor. expr.: priseknúťprivrznúťprivrieťprištipnúťpriškripnúťpriškrieť: bieda ich prisekla, priškripla

    3. p. stlačiť 4. p. prisunúť 1 5. p. pritúliť 1


    zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večeraexpr. al. det.: ľažkať siľažinkať sibucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

    2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúťpritlačiťpritisnúťpridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou telazvaliť sa (na niekoho, na niečo)

    3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúťzachvátiťzasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľexpr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažobaopanovaťovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť


    prilahodiť p. vyhovieť


    vyhovieť splniť niečie požiadavky, uskutočniť, čo sa vyžaduje • urobiť po vôli: deťom vo všetkom vyhovie, urobí po vôliulahodiťuhovieť: nik mu neulahodí, neuhoviezlahodiťpolahodiť (stať sa príjemným): jeho reč mu zlahodila, polahodilaprilahodiť (povedať niekomu niečo príjemné, vyhovujúce) • uspokojiť (urobiť spokojným): uspokojiť želania zákazníka, vyhovieť želaniam zákazníkavyplniťsplniť: vyplní, splní všetky ženine rozmaryzadostiťurobiť zadosťkniž. učiniť zadosť: potrebám obyvateľov sme urobili zadosť


    prilahodiť sa p. prispôsobiť sa


    prispôsobiť sa konať v zhode s daným (novým) stavom, zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo daným okolnostiam, požiadavkám • kniž. uspôsobiť sa: prispôsobiť sa, uspôsobiť sa novému školskému prostrediuasimilovať sa (prispôsobiť sa až do splynutia s novým, iným): obyvateľstvo sa postupne asimilovaloprivyknúťzvyknúť sinavyknúť si: rýchlo si privykol, zvykol na chladnejšie podnebieudomácniť sazdomácnieťaklimatizovať sa (prispôsobiť sa novému prostrediu): v zamestnaní sa už udomácnila; mnohé latinské slová u nás zdomácneli; hráči sa v trópoch ťažko aklimatizovalinaturalizovať sa (v cudzom prostredí): emigranti sa už celkom naturalizovaliadaptovať saodb. akomodovať sa: oči sa na tmu adaptovali, akomodovalispružnieť (stať sa pružnejším, prispôsobivejším): politika spružnelanár. prilahodiť sa: žena sa prilahodí (Kukučín)


    nalákať lákaním získať • prilákať: nalákal, prilákal kupca až do domuprivábiťzvábiťzlákaťzviesť (nalákať niečím pôsobivým): privábil ho peknými rečami; dal sa zvábiť, zlákať do krčmynavnadiť (nalákať na niečo príjemné): navnadil ho na cestovanieexpr.: nabastviťnapačmaťnapašmaťrozpašmaťhovor.: namaškrtiťnalakomiť: nabastvili, namaškrtili ho na zábavuhovor.: nalapaťnachytať (nalákať ľsťou): nachytal ju na sľubyvlákaťvovábiťzried. vlúdiť (nalákať dnu): vlákal ho do bytukniž. prilúdiťzried. navábiť


    podchytiť 1. chytiť odspodu • podobraťpodbrať: opatrne podchytil, podobral debnu a odsunul ju ďalej

    2. vzbudiť záujem a usmerniť • pritiahnuť: podchytiť, pritiahnuť obyvateľov k spolupráciprilákaťprivábiť: prilákali syna k hudbezaujaťzainteresovať: zaujať, zainteresovať všetkých o spoločnú vecupútať: upútať záujem detí o šport

    3. počuť, vidieť a osvojiť si • zachytiť: hneď podchytili, zachytili melódiupostihnúť: postihnúť rytmus tanca


    prilákať p. privábiť, nalákať


    pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúťdotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebestiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

    2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuťzatiahnuťutiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkouexpr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočetnár.: pritúžiť (Kukučín)potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav)popriťahovaťpozaťahovaťpouťahovať (postupne, viac vecí)

    3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúťprituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlopritŕpnuťnár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľadzamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

    4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákaťprivábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladýchzlákaťzvábiťexpr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábiupútať: film upútal mnohých pôsobivou hudboukniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasyzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

    5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1


    privábiť vábením, lákaním privolať niekoho, niečo niekam al. zabezpečiť účasť niekoho, niečoho niekde • prilákať: privábiť, prilákať voličov k voľbám; prilákal dieťa cukríkomprimámiť: kvet vôňou primámi hmyzhovor. pritiahnuť: výkon opernej hviezdy pritiahol do divadla mnohýchkniž. pripútať: moju pozornosť pripútal hlasný hovorzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mladých na šport


    zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajochfraz.: padnúť do očípadnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do okazainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veciprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľkapodchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbuhovor. chytiť: hra ma chytila od začiatkuuniesťuchvátiťočariťnadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomocifascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čashovor. zabrať: debata nás celkom zabralazamestnaťzaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň

    2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabraťobsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministrazaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnenéokupovať (vojensky)


    zviesť 1. vedením dopraviť inde, obyč. nižšie al. zhora dolu • odviesť: zviesť, odviesť vodu do rieky; zviesť, odviesť splašky potrubím prečzaviesť (dolu): napokon hostí z(a)viedli ešte do podzemia

    2. spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol a začal spolupracovať na základe spoločných záujmov a pod. • spojiťdať dohromadydať dokopy: robota ich zviedla, spojila na dlhý čas; priam osud ich zviedol, dal dohromady, dokopyexpr.: spriahnuťspriasť: spoločné nešťastie ich spriahlo dokopyzomknúťzjednotiť (vnútorne): zomkol, zjednotil ich spoločný odpor

    3. kniž. spôsobiť, že sa niekto, niečo odchýli od želateľného, správneho smeru • odviesť: zviesť, odviesť niekoho zo správnej cestyodvrátiť: reč radšej zviedol, odvrátil na inéodpútaťodtrhnúť: podarilo sa mu odpútať, odtrhnúť môj pohľad, moju pozornosť na iné

    4. rečami, konaním získať niekoho na niečo (obyč. na niečo zlé, nenáležité, nesprávne) • zlákaťzvábiť: zviesť, zlákať, zvábiť niekoho na zlé chodníčky; zlákali, zvábili mládenca do krčmynaviesťnahovoriť: nepodarí sa vám naviesť, nahovoriť ma na úteknalákaťnavnadiťhovor. navdať (lákaním získať): nalákali, navnadili mládež na drogyhovor.: nachytaťnalapať: nachytali, nalapali nás na pekné sľubyhovor. namaškrtiť: namaškrtiť dieťa na zmrzlinustiahnuť: kamaráti ma stiahli do baru na pohárikprilákaťprivábiťhovor. pritiahnuť (lákaním, vábením privolať): prilákať, privábiť deti sľubmi; pritiahla ho zvedavosť

    5. p. zvaliť 3 6. p. zmiasť, oklamať 2


    pohladkať jemne, citlivo prejsť rukou po niečom • pohladiť: pohladkať, pohladiť dieťa po vláskochpoláskaťpriláskať (prejaviť city láskaním) • det.: pomojkaťpomojaťnár. expr. polaskotiť (Jesenská); (pri pohladení poštekliť) • expr. potuľkať: potuľkať si psíkapritúliťexpr. prituľkaťprivinúť (nežne chytiť a pritiahnuť k sebe): pritúliť, prituľkať si mačičkupopohládzať (viackrát al. postupne viac osôb, vecí pohladiť)


    priláskať p. pritúliť 1


    pritúliť 1. nežne, s láskou niekoho, niečo chytiť a priblížiť k sebe • privinúťexpr. prituľkať: pritúliť, privinúť dieťa na svoje prsia; prituľkať psíkapritisnúťpritlačiť (k sebe) • priláskaťpoláskať (prejaviť lásku pohladkaním): priláskala jeho strapatú hlavuobjaťobtúliťexpr. obtuľkať (obopnúť rukami na vyjadrenie lásky, nežnosti, priateľstva a pod.): objať dievča okolo pliec

    2. poskytnúť niekomu prístrešie, útulok, zobrať k sebe • prichýliť: nik ju v núdzi nepritúlil, neprichýlilpren. privinúť: v najhoršom ťa privinieme k sebe


    prilátať p. zaplátať


    zaplátať prišitím záplaty sceliť al. opraviť • poplátať: zaplátať, poplátať diery na nohaviciach; zaplátala, poplátala deťom šatyhovor.: zalátaťpolátaťzafľakovaťpofľakovať: zalátala, zafľakovala dieru na lakti kusom kožezašiťpozašívať (viacero vecí): zašila, pozašívala, čo bolo treba na bielizni opraviťzaštopkaťpoštopkať (štopkaním sceliť al. opraviť): zaštopkať diery na ponožkách; poštopkať deťom pančuchy, rukaviceprilátať (prišiť záplatu)


    prilba 1. prikrývka hlavy z pevného materiálu chrániaca hlavu pred poranením • prilbicahelmahelmica: vojenská prilba, prilbica, helma; prilba, helma pre motoristovšišak (v minulosti druh vojenskej kovovej pokrývky na hlavu)

    2. vec podobná prilbe • helma: kadernícka prilba, helma


    prilbica p. prilba 1


    prilepiť sa 1. zachytiť sa na niečom lepkavom; expr. pevne na niečom ostať • prilipnúťkniž. priľnúť: látka sa prilepila, prilipla na čerstvo natreté zábradlie; obal dobre priľnie k výrobkunalepiť sa: na podošvy sa nalepilo veľa snehuprichytiť sachytiť sachytiť: farba sa dobre prichytila, chytilapriglejiť sa (prilepiť sa glejom): latka sa pevno priglejilaprimrznúť (mrazom sa prilepiť): primrznúť o podlahupricicať saprisať sa (cicajúc sa prilepiť): mláďa sa pricicalo, prisalo k matkepopriliepať sapoprilepovať sa (postupne, vo väčšom množstve al. na viaceré miesta): vlasy sa jej popriliepali na tvárexpr. ulepiť sa: dieťa sa ulepilo na zadnú časť vozaexpr. pouliepať sa (postupne, na rozličné miesta): netopiere pouliepané na hradáchexpr. ulipnúť: prach ulipol na topánkachexpr. priškrieť: krv priškrela na rukyexpr. zavesiť sa (pevne sa chytiť): zavesiť sa na skupinku idúcu vpredu

    2. p. prilipnúť 1


    zavesiť sa zachytiť sa do visiacej polohy, expr. pevne sa chytiť: netopiere zavesené dolu hlavou; expr. zavesiť sa do spoločníkaexpr.: zaháčiť saprilepiť sanalepiť saulepiť sa: zaháčiť sa niekomu pod pazuchu; chlapci sa nalepili, ulepili na vozíkexpr. oblepiť sa (okolo niečoho) • expr. obesiť sa: dieťa sa obesilo matke na krk


    dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnokdôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernicidoložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložkaklauzula: klauzula k zmluveprípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisupostskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniuepilóg: epilóg k básnickej zbierkedospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínuprísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľaingredienciakniž. apendixexpr.: prívesokprílepok: garáž je tam ako prílepok


    prílepok p. dodatok


    lepiť 1. spájať, pripevňovať lepom al. inou hmotou • zliepaťzaliepaťzalepovaťzlepovať: lepil, zliepal rozbitú vázu; zlepoval papierenaliepaťnalepovaťpriliepaťprilepovať (lepiť niečo na niečo): nalepovali plagáty; priliepal známky na listy

    2. p. robiť 1


    prilepovať p. lepiť 1


    lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep al. sa tesne spájať s niečím • prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prstychytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánkylipnúťpriliepať saprilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzynaliepať sanalepovať sa: med sa jej naliepa na prstyzliepať sazlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúdexpr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus

    2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti • expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matkufraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna


    prilepovať sa p. lepiť sa 1


    prilepšiť si p. privyrobiť si


    privyrobiť si popri hlavnom príjme si nejakou činnosťou ešte zarobiť peniaze • prizarobiť si: popri dôchodku si ako vrátnik čosi ešte privyrobí, prizarobíexpr. prilepšiť si


    dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načaskniž. al. expr.: dojachaťprijachať: vlak dojachal do staniceexpr.: dopáliťdotrieliťpritrieliť: deti dotrielili do jedálneexpr.: dorútiť saprirútiť sadohnať saprihnať sadovaliť saprivaliť sadohrnúť saprihrnúť sadosypať sadomlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlakudocválaťpricválaťdoklusaťpriklusaťpriharcovaťhovor.: dorajtovaťprirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechomexpr.: doletieťpriletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr.: dofičaťprifičaťdofrčaťprifrčaťdofrňaťprifrňaťdofrnknúťprifrnknúťdobrnknúťpribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňaťprifuňaťdofukotaťprifukotaťdofučaťprifučaťdopachtiť sapripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykomexpr.: dokúriťprikúriť: dokúril k nám celý napajedenýexpr. pribziknúť (Hviezdoslav)expr.: dohrmieťprihrmieťdorapčaťdohrčaťprihrčaťdohrkotaťprihrkotaťdohrmotaťprihrmotaťdohrmotiťprihrmotiťdohučaťdorachotiťzried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvoradoraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa poslednýexpr.: pribrnieťpribežkať (o dieťati)

    2. nahradiť niečo zameškané • dohoniťdohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený časnadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

    3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulicidohnaťdohoniťdochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobushovor. chytiť: len tak-tak chytili vlaknadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

    4. p. oklamať 3


    pribehnúť behom sa niekam dostať, expr. prísť (obyč. rýchlo) • dobehnúť: pribehnúť, dobehnúť do cieľa prvýkniž. al. expr.: prijachaťdojachať: vlak prijachal, dojachal do staniceexpr.: pritrieliťdotrieliť: nestačil pritrieliť, dotrieliť načasexpr.: prihnať sadohnať saprirútiť sadorútiť saprivaliť sadovaliť saprihrnúť sadohrnúť sa (rýchlo a v množstve): odkiaľsi sa prihnala, prirútila, privalila črieda dobytkapricválaťdocválaťpriklusaťdoklusaťpriharcovaťhovor. prirajtovať (pribehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch): kone pricválali, docválali celkom spotené; prirajtovať, priharcovať na bielom koniexpr.: priletieťdoletieť (rýchlo pribehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): prileteli, doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr. dopáliť (nečakane, náhle pribehnúť): dopálil na oslavu v poslednú chvíľuexpr.: prifičaťdofičaťprifrčaťdofrčaťprifrňaťdofrňaťprifrnknúťprifrngnúťdofrnknúťdofrngnúťpribrnknúťdobrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: prifuňaťdofuňaťprifukotaťdofukotaťprifučaťdofučaťpripachtiť (pribehnúť s námahou): pes prifuňal, dofuňal, prifučal, dofučal s vyplazeným jazykomexpr. prikúriť: nahnevaný prikúril večer k námexpr. pribzinknúť (Hviezdoslav)expr.: prihrmieťdohrmieťprihrčaťdohrčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťzried. prihartusiť (pribehnúť s hrmotom): koč so svadobníkmi prihrmel, prihrčal do dvora; vozík dohrkoce, dohrmotí medzi poslednýmidoraziť (dobehnúť al. prísť): bežec dorazil do cieľa tretíexpr.: pribežkaťpribrnieť (Hviezdoslav; o dieťati) • expr. zried. pritrtúňať (Jesenská)


    priletieť letom al. rýchlym pohybom (hodením, strelením) rýchlo prísť • doletieť: lietadlo priletelo, doletelo načas; guľka doletela do cieľaexpr.: pribrnknúťprifrnknúťprifičaťdofičaťprifrčaťdofrčaťprifrňaťdofrňať: sýkorky pribrnkli, prifrnkli k domu; loptička prifičí, dofičí z druhej strany dvoraexpr.: pribzučaťpribziknúť: čmeliak pribzučí a sadne na kvet; náhle pribzikol, nevedno odkiaľexpr.: prihrmieťprihrmotaťdohrmieťdohrmotaťprihrčaťdohrčaťprifukotaťdofukotať (s hrmotom, hrčaním, fukotom): do stanice dohrmel, prihrčal, dofukotal vlakexpr.: pritrieliťdotrieliťpricválaťdocválaťprijachaťdojachať (rýchlo, akoby letom pribehnúť): pes v okamihu pritrielil, dotrielil; kone pricválali, docválali, prijachali do cieľa celkom spenené

    p. aj pribehnúť, prísť


    prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sadostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiťprikročiťpriblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúťdobehnúťpriletieťdoletieťpritrieliťdotrieliťpripáliťdopáliťpriraziťdoraziťprikúriťdokúriťpriklusaťdoklusaťpricválaťdocválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčaťdofrčaťprifrňaťprifučaťprifuňaťprifukotaťprihartusiťpriharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sadohnať saprivaliť sadovaliť saprirútiť sadorútiť saprihrnúť sadohrnúť sadosypať sanahrnúť saprimlieť sadomlieť sapritiahnuťprirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčaťdohrčaťprirapčaťdorapčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmieťdohrmieťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťprirachotiťdorachotiťdohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachaťdojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúťdokvitnúťprikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sadovliecť sapritrepať sadotrepať sadopratať sapriterigať sadoterigať sapridrgáňať sadodrgáňať sapriredikať sadoredikať sapriteperiť sadoteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sadorepetiť saprimotať sadomotať sapripantať sapriplantať sadoplantať saprihrabať sadohrabať saprikrbáľať sadokrbáľať sadotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sadotárať sapritmoliť sadotmoliť sapritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sadoknísať saprikolísať sadokolísať sapritackať sadotackať saprikľuckať sadokľuckať saprikyvkaťdokyvkať sadokývať sadošmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sadopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkaťdokrivkaťdokrivkať sapribadkaťdobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sapriplúžiť sadoplúžiť saprikĺznuť saprišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sadoplaziť saexpr. priplichtiť sapriliezťdoliezťprištverať sadoštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkaťdocupkaťpricapkaťdocapkaťpriťapkaťdoťapkať (sa)priťupkaťpriciepkaťpriskackaťpriskočiťprihopkaťprihopkovaťpridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovaťdotancovaťprikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sadošuchtať saprišúchať sadošúchať saprišuchnúť sadošuchnúť saprišmotlať saprišmochtať sadošmochtať saprišmotkať sadošmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovaťdopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovaťdocestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovaťdovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzaťpoprichodiťpodochádzaťpodochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

    2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


    prílev vzrast niečoho pribúdaním množstva (op. odlev) • príliv (op. odliv): prílev, príliv obyvateľstva do miest


    príležitosť priaznivá, vhodná okolnosť, situácia, chvíľa • možnosť: výborná, výnimočná príležitosť, možnosť; nedať si ujsť ani jednu príležitosť, možnosťhovor. šanca (príležitosť na úspech): životná šanca


    niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. všeobčaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na časkedy-tedysem-tamtu a tamtu i tamtu i tutu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľamichvíľkamičasom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

    2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedyvoľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdykedysi: bolo to kedysi pred rokom

    3. v minulosti • dakedyvoľakedykedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprvraz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho časuza starých čias

    4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedyvoľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasomraz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


    príležitostne p. niekedy 1, 4


    nárazovitý ktorý sa uskutočňuje v nárazoch; ktorého charakterizuje nerovnomerný, nepravidelný priebeh • nárazový: fúkať bude silný, nárazovitý, nárazový vietor; niektoré práce majú nárazovitý, nárazový charakterhovor. návalový: neznášam návalovú robotupríležitostný (obyč. o práci, ktorá má krátkodobé trvanie): zohnal iba nárazovitú, príležitostnú prácu


    príležitostný uplatňovaný, používaný pri istej príležitosti • slávnostnýspoločenskýsviatočný (i pren. expr.): príležitostné, slávnostné, spoločenské, sviatočné šaty; príležitostný, sviatočný vodič (s malými skúsenosťami; ktorý jazdí zriedka) • výnimočný (urobený, vykonaný výnimočne pri istej príležitosti): bola to výnimočná kúpa


    príležitý p. vhodný


    vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súcipríhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanieprimeraný: nájsť primerané slováadekvátny: adekvátny výrazústrojnýorganický: organický postupkniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedkyvyhovujúcizodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkamvýstižný: výstižné prirovnaniepriliehavý: priliehavý argumentnáležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri prácikniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosťsvedčný (ktorý svedčí): svedčný účeskniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácuvítaný: vítaná zmenapríležitý: príležitá chvíľa (Urban)zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský)zastar. radný: takýto postup nie je radný

    p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný


    doliať liatím pridať tekutinu • priliať: dolial vodu do poháradoplniť (zároveň urobiť plným): doplnil sud vínom


    priliať p. doliať


    prilíčiť p. zafarbiť


    zafarbiť natrieť, napustiť farbou; dodať farebný odtieň • zamaľovať: zafarbiť látku, zamaľovať obločnice; líca si zafarbila, zamaľovala načervenovyfarbiť: nakreslené postavičky napokon pekne vyfarbilsfarbiť (dodať farebný odtieň): jeseň sfarbila lístie stromovofarbiť: líca jej ofarbila červeňomaľovať (ozdobiť maľovkou): steny omaľované natmavopomaľovaťpofarbiť (natrieť rozličnými farbami, obyč. postupne viac vecí): deti pomaľovali, pofarbili chodníkyprifarbiťprimaľovaťprilíčiť (trocha zafarbiť): prifarbila, prilíčila si líca


    hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

    2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


    priliehať 1. byť svojimi rozmermi, tvarom a pod. presne vyhovujúci (na svoje určenie) • zapadať: okenice zle priliehajú, zapadajúhodiť sa: súčiastka sa sem výborne hodíhovor.: pasovaťsedieť: klobúk mu dobre pasuje, sedíhovor. šikovať sa: kľúč sa do zámky nešikujezastar. trafiť sa: akosi sa to sem netrafítesniť (tesne priliehať): dvere netesnia

    2. istými znakmi byť v dobrom súlade s niekým, niečím, byť výstižný • zhodovať sakryť sa: opis na zbeha prilieha, opis sa s ním zhoduje, kryjehovor.: pasovaťsedieť: výpovede svedkov nepasujú, nesedia


    sedieť 1. mať zadnú spodnú časť tela položenú na pevnej podložke: sedieť na lavičke, za stolom, s prekríženými nohamiexpr. zjemn. sedkať (si): spokojne si sedkajúdet.: hačaťhačkaťexpr., trocha hrub. ľapieť: ľapí tam už hodinuposedávaťposedúvať (po chvíľkach, s prestávkami): po lavičkách posedávali turistiexpr. posedkávať (si) (chvíľami sedieť) • vysedávaťvysedúvať (často, dlho nečinne niekde sedieť): vysedáva po krčmách

    2. hovor. byť dobre umiestnený, byť priliehavý • byť namiestehovor. pasovať: nábytok do izby sedí, pasuje; výčitka, pochvala je tu namieste, sedíhodiť sapriliehaťzapadať: kľúč sa do zámky hodí, kľúč do zámky zapadáhraťhovor.: štimovaťšikovať sa (byť v poriadku): niečo tu nesedí, nehrá, neštimuje

    3. p. pristať 2 4. p. úradovať


    presný 1. vyznačujúci sa dôkladnosťou v konaní, myslení (o človeku) • dôkladnýdôsledný: je v práci presný, dôkladný, dôslednýspoľahlivýhovor. akurátny (zaručujúci presnosť): spoľahlivý, akurátny pracovníkkniž. dochvíľny (presný v čase): Nemeškaj, buď dochvíľny!

    2. bezchybne fungujúci • bezchybnýdokonalý: presný, bezchybný, dokonalý strojkniž. precízny: precízny mechanizmusspoľahlivý (v presnosti): spoľahlivé hodinkyjemný (prispôsobený na presné rozlišovanie): jemné váhy, jemná mechanika

    3. dokonale, presne urobený, zhotovený, vykonaný (op. nepresný) • dôkladnýkniž. precízny: oceniť presnú, dôkladnú, precíznu prácudokonalýperfektný: presná, dokonalá, perfektná muškapedantskýpedantnýpuntičkárskypunktičkársky (do detailov presný): pedantská, pedantná, pun(k)tičkárska reštaurátorská robotabezchybnýsprávnydobrýnáležitý (op. chybný, nesprávny, zlý): bezchybný, správny, dobrý výpočet; dobrý, náležitý výsledokexpr. stopercentný

    4. zodpovedajúci skutočnosti, presne vystihujúci skutočnosť • dokonalýúplný: syn je presnou, dokonalou, úplnou kópiou otcavýstižnýpriliehavý: výstižné, priliehavé prirovnanie, označenieverný: verné zobrazeniedoslovnýexpr., obyč. pejor. otrocký (o preklade)

    5. presne určený, formulovaný a pod. • určitý (op. nepresný, neurčitý) • jasnýkonkrétny: presný, určitý počet; presný, určitý, jasný cieľ; jasné kontúry; konkrétne údajestriktnýprísny: striktné, prísne rozlišovanie, vymedzenieodb. exaktný (založený na faktoch, na matematických metódach): exaktné údaje, exaktné metódy


    priliehavý 1. urobený presne na mieru; tesne priliehajúci k niečomu • upätý: priliehavý, upätý kabáthovor.: pasentnývypasovanýhovor. neskl. akurát: priliehavé, vypasované, pasentné sako; šaty sú akuráttesnýúzky (op. voľný): rada nosila tesné, úzke sukne, nohavice

    2. p. výstižný, primeraný


    primeraný majúci takú mieru, ktorá práve zodpovedá, vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam, kritériám a pod. (op. neprimeraný) • náležitývhodnýpríhodný: našiel primeraný, náležitý, vhodný spôsob; vekovo primeraný, vhodný partner; primerané, príhodné miestozodpovedajúcipríslušnýkniž. patričnýadekvátny: prejaviť zodpovedajúcu, príslušnú, patričnú úctu; veku primerané, zodpovedajúce schopnosti; adekvátne vedomostidôstojný (primeraný v pomere k niekomu, niečomu; op. nedôstojný): nemať dôstojné podmienky na životzastar. prístojný (Tajovský); dobrý (op. zlý) • slušnýhovor. akurátny: dobrá, slušná, akurátna stravadosiahnuteľný (neprekračujúci možnosti; op. nedosiahnuteľný): kládla si dosiahnuteľné cieleúmerný (ktorý je v správnom pomere k niečomu; op. neúmerný): úmerný výkon, úmerné nárokypriliehavý: vyberal primerané, priliehavé slovásprávnyodôvodnenýopodstatnenýoprávnenýspravodlivý (primeraný vzhľadom na dôvod, spravodlivosť): správny, odôvodnený, opodstatnený, oprávnený, spravodlivý trest; spravodlivá známka za odpoveď


    tesný 1. ktorý má menšiu veľkosť, ako je potrebné; ktorý obopína telo al. niektoré jeho časti; ktorý nie je dosť pohodlný (op. voľný) • priliehavýhovor.: obtiahnutývypasovanýpasentný: nosí tesné, priliehavé sukne; obtiahnuté, vypasované, pasentné nohavicekniž. upätýzried. upiaty (Jesenská)úzky (op. široký) • malý (op. veľký): kabát mu je v pleciach úzky; topánky sú mi už maléexpr. tesnučkýtesnunkýtesnulinký

    2. ktorý dobre prilieha; ktorý nič neprepúšťa • nepriepustnýnepriedušnýhermetický: tesný, nepriepustný ventil; tesný, nepriepustný, nepriedušný, hermetický uzáverexpr. tesnučkýtesnunkýtesnulinký

    3. ktorý je málo priestranný • malý (op. veľký, priestranný): celá rodina sa tlačí v jednej tesnej, malej izbeúzky (op. široký, priestranný): tesné, úzke benátske uličkystiesnený: deprimovali ju stiesnené priestory podkrovného bytu

    4. p. blízky 2, úzky 2, 3


    úzky 1. ktorý má malú šírku (v pomere k dĺžke; op. široký); ktorý má menšiu šírku, ako je potrebné (op. široký) • neširokýtenký: úzky, tenký pásik; neširoká, tenká stužkaštíhly: štíhle boky manekýnky; štíhle hrdlo vzácnej vázypriliehavý: priliehavé rukávyrovnýhladký (bez záhybov, nenáročného strihu): úzka, rovná, hladká sukňapodlhovastýpretiahnutý (s väčšou dĺžkou ako šírkou): podlhovastá, pretiahnutá tvárexpr. uzučkýuzunkýuzulinký (veľmi úzky) • priúzky (priveľmi úzky) • zúžený

    2. priestorovo, kvantitatívne al. inak obmedzený, vymedzený (op. široký) • tesnýmalýobmedzený: úzke, tesné, malé topánky (op. voľné, veľké); úzky, malý sortiment; poskytli mu úzky, malý, obmedzený priestor na realizáciujednostrannýúzkoprsýzúžený (v negatívnom zmysle): jednostranný, úzkoprsý, zúžený pohľad (op. mnohostranný) • neveľký: vie to len úzky, neveľký okruh známychužší (úzky, obmedzený čo sa týka rozsahu): užšia právomoc, užší pojem, výberpriúzky

    3. založený na vzájomnej blízkosti, spoločných vlastnostiach, záujmoch, potrebách • tesný: úzky, tesný kontaktblízkybezprostrednýpriamy: sú v úzkom, blízkom vzťahu; bezprostredná, priama spolupráca, súvislosťpriúzky


    výstižný ktorý dobre niečo vystihuje • priliehavýprimeranýpríhodnývhodný: výstižné, priliehavé označenie; primerané, príhodné slová; nájsť vhodný výraználežitý (taký, aký má byť): náležitá odpoveďkniž. patričnýpresný (súhlasiaci so skutočnosťou): presný opis niečohojadrný (o prejave): jadrná rečvýrazný: výrazný názovlapidárny: predložiť lapidárny dôkazstručnýstrohý (obsahujúci iba podstatné veci): stručné, strohé vysvetlenieplastický: plastická charakteristikahovor. trefný: trefná poznámkakniž.: reliéfnyreliéfový: reliéfny, reliéfový obraz literárnej postavykniž. pregnantný: pregnantná formulácia

    p. aj vhodný, výrazný


    priliepať p. lepiť 1


    priliepať sa p. lepiť sa 1


    doliezť 1. lezením sa niekam dostať • priliezť: vojak doliezol k ohrade

    2. p. prísť 1


    priliezť p. prísť 1


    lepkavý 1. ktorý pripomína lepidlo tým, že sa ťahá a pri dotyku sa lepí na povrch • lepivýlipkavýprilípavý: lepkavé, lepivé cesto; od lekváru má lepivé, lipkavé prstynár.: lepkýlipký; glejovitý (ako glej): lepkavý, glejovitý roztokslizký (ktorý je pokrytý slizom al. pripomína sliz): lepkavý, slizký klobúk masliakamazľavýexpr. mľandravýzastar. väzký (ktorý sa ťahá, kĺže a lepí na povrch): brodiť sa lepkavým, mazľavým blatom; mazľavá, väzká hlinanár.: miazgavýmľazgavýmliazgavýmliadzgavý

    2. p. dotieravý


    prilípavý p. lepkavý 1


    obľúbiť si získať citový vzťah k niekomu, niečomu, nájsť potešenie, uspokojenie v niečom • mať rád: už si obľúbil, už má rád nový domovnájsť/mať zaľúbenienájsť/mať záľubu: našiel, má zaľúbenie, záľubu v koňochzamilovať si: zamilovala si južné Slovenskozamilovať sa: zamiloval sa do svojho povolaniazaľúbiť sa (iba 3. os.): zaľúbilo sa mu spievať, zaľúbil sa mu športprilipnúť (k niekomu, niečomu): prilipol k novým známym, k mestuhovor. priľúbiť si: priľúbil si susedovie detizried. prichcieť (dodatočne si obľúbiť): veď on nevestu prichce


    pricicať sa cicajúc sa pevne zachytiť; expr. využiť niečiu náklonnosť a natrvalo ostať s ním v zištnom vzťahu • prisať sa: mláďa sa pricicalo, prisalo k matke; pricicať sa k rodineprilipnúťkniž. priľnúťprimknúť sapritisnúť sapritlačiť sa (tesne priľahnúť al. citovo sa k niekomu priviazať): šaty prilipli, primkli sa na mokré telo; ruka sa pevne pritisla, pritlačila k pásu; prilipnúť, primknúť sa k rodinepripútať sa (citovo)


    pripútať sa natrvalo nadobudnúť k niekomu, niečomu tesné spojivá (obyč. citové) • priputnať saprilipnúť: celou dušou sa pripútala, prilipla k starkejkniž. priľnúť: priľnúť k rodnému krajuprimknúť sa (názorovo, citovo sa pripojiť): primknúť sa ku kamarátkamexpr. privesiť sa: privesiť sa na jednu osobupren. expr.: pricicať saprisať sa (z vypočítavosti)


    zrásť 1. rastom utvoriť jeden celok, spojiť sa rastom • zrásť sa: zlomená noha (sa) rýchlo zrástlazaceliť sazacelieťsceliť sascelieťzjazviť sazajazviť sazavrieť sazatvoriť sa (o rane): rana sa časom zacelila, zajazvila, zatvorila; väzivo sa scelilohovor. zarásť: rana ešte nezarástlaprirásť (rastom sa pripojiť): vrúbeľ prirástol na stromček

    2. tesnou blízkosťou utvoriť jeden celok • splynúťkniž. zliať saspojiť sa: ich pery zrástli, splynuli, zliali sa do dlhého bozku; oči sa im spojili v porozumení

    3. dlhým časom, zvykom, citovým putom a pod. začať tvoriť s niečím, niekým jednotu, súlad • zžiť sa: zrásť, zžiť sa s novým prostredím, s pracovným kolektívomzblížiť sa (dôverne): po čase sa spolubývajúce veľmi zblížiliprilipnúťkniž. priľnúťpripútať saprimknúť saprirásť k srdcu: priľnúť, pripútať sa k rodine; rodný kraj mu prirástol k srdcu, zrástol s rodným krajom; primknúť sa k robote, zrásť s robotou


    mimoriadne 1. vymkýnajúc sa z ustáleného poriadku, z bežných pravidiel (op. riadne) • výnimočne: dnes ma môžeš mimoriadne, výnimočne navštíviťnepravidelneneplánovanenetradične

    2. vyjadruje nie zvyčajnú, ale obyč. podstatne zvýšenú mieru, intenzitu a pod. • osobitnevýnimočne: dosahujú mimoriadne, osobitne dobré výsledky; je výnimočne šikovnáveľmiznačnehodne: medzi nimi bol veľmi, značne, hodne veľký vekový rozdielnezvyčajneneobyčajnekniž.: neobvyklenezvykle: do mesta sa dostali nezvyčajne, neobyčajne rýchlo; cieľ zasiahol neobvykle, nezvykle presnenevídanenevýslovneneopísateľneneuveriteľneneslýchane: je nevídane, nevýslovne, neopísateľne krásna; za neuveriteľne, neslýchane krátky čas postavili novú školunevšednezriedkavo: chytil nevšedne, zriedkavo vzácny exemplár motýľanadmierunanajvýšpriveľmipríliš: s odmenou bol mimoriadne, nadmieru, nanajvýš spokojný; táto hornina je priveľmi, príliš tvrdánadpriemernehovor. extra: do miestnosti vstúpil nadpriemerne, extra vysoký mužzvlášťobzvlášťzastar.: obzvlášteobzvláštne: podarilo sa mu zvlášť, obzvlášť rýchlo zbohatnúťhovor. expr. ktovieakobohvieakočertvieako (v záporných vetách vyjadruje obmedzenie miery): vystúpenie súboru naozaj nebolo mimoriadne, ktovieako, bohvieako úspešné

    porov. aj mimoriadny 1


    nadmieru viac, ako je zvyčajná miera, nad zvyčajnú mieru • veľmimimoriadnezried. nadmier: s výsledkom boli nadmieru, veľmi spokojní; vedel mimoriadne zaujímavo rozprávaťnanajvýš: film bol nadmieru, nanajvýš poučnýneobyčajnenezvyčajnenesmiernenevšednekniž.: nezvykleneobvykle: k práci pristupoval neobyčajne, nezvyčajne zodpovedne; bol nesmierne, nevšedne žičlivý voči druhýmnadpriemernenadnormálneabnormálne: v práci bol nadmieru, nadpriemerne úspešný; tento stroj je nadnormálne, abnormálne hlučnývysokomaximálne: vysoko, maximálne účinný liek proti chrípkeprílišpriveľmiexpr. preveľmi: na takúto funkciu je nadmieru, príliš mladý; priveľmi, preveľmi sa ho bojanemierne: nadmieru, nemierne pije pri každej príležitostiveľapriveľaexpr. preveľa: má veľa, priveľa, preveľa možností, ako sa vyhnúť povinnostiamhovor. expr. neúrekom: fantázie má nadmieru, neúrekomexpr. vyše práva: starostí má vyše právanár. prevelicenespis. nazbyt


    príliš nad náležitú, primeranú mieru • veľmi: príliš, veľmi sa ponáhľalprílišnepriveľmi: prílišne, priveľmi sa rozťahujenadmierumimoriadneneobyčajnezried. nadmier: je nadmieru, mimoriadne, neobyčajne opatrnýpriveľahovor. expr.: neúrekomvyše práva: je toho už priveľa, neúrekom, vyše práva, čo si dovoľuje


    priveľa veľmi veľa • primnoho: má priveľa, primnoho robotyprílišhovor. primoc: príliš, primoc si od toho sľubujenadmieruzried. nadmier: fajčí nadmieruhovor. až-až, pís. i ažaž: je toho na ňu až-ažhovor. expr.: neúrekomvyše práva: bolo ich tam neúrekom, vyše práva

    p. aj veľa


    veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)


    prílišne p. príliš, veľmi


    krikľavý 1. ktorý upúta pozornosť, zrak svojou výraznosťou, kontrastom, netradičnosťou a pod., ktorý si nemožno nevšimnúť • nápadnýostrý: krikľavé, nápadné oblečenie; krikľavé, nápadné, ostré rozdielyexpr.: divýdivokýbláznivýšialenýpren. expr.: besnýzúrivýrevavý (obyč. o farbách): mala na sebe kostým divých, divokých, bláznivých, zúrivých, revavých farieb; klobúk krikľavej, revavej červenej farbyfraz. expr. do očí bijúcipriveľkýprílišný (veľmi nápadný): do očí bijúce, priveľké, prílišné nedostatkypejor. jarmočný (krikľavý a bezcenný): jarmočné čačky

    2. p. prenikavý 1


    nadmerný presahujúci normálne, želateľné al. prípustné hodnoty: šaty nadmerných veľkostíprílišnýprehnaný: nadmerná, prílišná spotreba elektriny; mať nadmerné, prílišné, prehnané požiadavkyodb.: hypertrofickýnadnormatívny (presahujúci hodnoty normou určené ako prípustné): nahromadiť nadmerné, nadnormatívne zásoby materiálupriveľký (príliš veľký)

    p. aj veľký, neprimeraný 1


    nemierny pri ktorom sa nezachováva potrebná miera, miernosť; prekračujúci prípustnú hranicu (op. mierny): nemierne užívanie liekov; je nemierny v jedeníprílišnýnadmernýnadmierny (značne prevyšujúci potrebnú mieru; obyč. o javoch škodiacich zdraviu): holdovať prílišnému, nadmernému, nadmiernemu fajčeniunestriedmy (v požívaní alkoholu; op. striedmy): je nestriedmy v pitíneviazanýbezuzdnýnespútaný (bez hraníc, bez zábran, bez obmedzení): rozprúdila sa neviazaná, nespútaná zábava; ľud bol vystavený bezuzdnému vykorisťovaniubujnýbujarý (bez obmedzenia prejavujúci životnú silu, veselosť; svedčiaci o tom): venovať sa bujným, bujarým radovánkamprudkýexpr. bláznivý (neschopný rozumovej kontroly pri dodržiavaní istých hraníc; svedčiaci o tom; op. umiernený): zmietali ním nemierne, prudké vášne; viesť nemierny, bláznivý život


    neprimeraný 1. ktorý nevyhovuje istým požiadavkám, nezodpovedá niečomu (op. primeraný) • nevhodnýnenáležitý: neprimerané, nevhodné oblečenie do spoločnosti; nevhodné, nenáležité slovánemiestnykniž. nepatričnýzastar. nepríležitý (ktorý sa v danej situácii nehodí): nemiestne, nepatričné správanie; robiť niekomu nemiestne, nepríležité návrhyneprístojný (z hľadiska morálky, pravidiel slušnosti a pod.): neprístojné vystupovanie; neprístojné žartynehodnýnedôstojný (vzhľadom na isté spoločenské postavenie, vek a pod.): je to pre vás nedôstojný, nehodný partner; život nedôstojný človekanepriliehavýnevýstižnýnesprávnynekorektnýkniž. neadekvátny (nezodpovedajúci situácii, norme a pod.): nepriliehavý, neadekvátny názov výrobku; zvoliť nesprávny, nekorektný postuphovor. nešikovný: nešikovné formulovanie myšlienkyneúnosnýnadmernýprílišný (prekračujúci hranice únosnosti): mať neúnosné, nadmerné, prílišné požiadavky; neprimerané, neúnosné nárokyneprípustný (ktorý nemožno dovoliť; op. prípustný): neprípustná veselosť

    2. p. neúmerný


    prílišný p. nadmerný, neprimeraný 1, krikľavý 1, veľký 1


    veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrkaznačný: značná výška, značná prevahanadmerný: nadmerný bytenormný (nadmieru veľký): enormný zisknemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitokneobyčajnýnezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavurozmernýrozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenicegigantickýkolosálnymonumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavbaobrovskýohromnýexpr.: ozrutnýozrutánskyobrovitývelikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznanímohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojempalcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkonveľkolepýimpozantnýgrandióznymajestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikovšokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôdmocnýsilný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľstatnýrobustnýhovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenecvýdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážďpočetnýhojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počtevýznamnývýznačný (veľký významom): významný, význačný človekvýrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdielrekordný: ukazuje sa rekordná úrodadobrýhovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľudlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimyširoký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvorrozvetvenýrozkonárený: rozvetvené príbuzenstvohlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jamavysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikáchhrubýobjemnýrozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hradvoľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľnéprudkýintenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesťexpr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajerprenikavý: prenikavá zmenaexpr. závratný: ísť závratnou rýchlosťounesmiernyexpr. prenesmiernykniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosťpriveľkýprílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosťtrestuhodnýexpr.: hriešnynekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské cenykniž., obyč. iron.: úctyhodnýctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cenapriepastný: priepastné spoločenské rozdielyhovor.: peknýkrásny: pekný, krásny platexpr.: riadnyporiadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tmaexpr.: ukrutnýpreukrutnýukrutánskyúžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempoexpr.: krutýšialený: krutá bolesť, šialený strachhovor. expr.: hroznýstrašnýpríšernýzúfalýhrozitánskydesný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska silaexpr. smrteľný: smrteľná vážnosťexpr.: čertovskýdiabolský: čertovská zimaexpr.: tučnýmastný: dostával tučné provízieexpr.: miliónovýmiliardový: budú to miliónové, miliardové stratyexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr.: náramnýprenáramný: robiť náramný krikexpr.: bezodnýbezdný: bezodné zúfalstvohovor. neúrečný: neúrečný majetokexpr. večný: večná škodaneohraničenýneobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnostinevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdrojenesčíselnýnespočetnýkniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davyexpr. státisícový: státisícové zástupyneslýchanýnevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvozávideniahodný: závideniahodné úspechynepredstaviteľnýneopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesťneuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosťneospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosťneodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chybaneuhasiteľnýnezhasiteľnýkniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smädneutíšiteľný: neutíšiteľná túžbakniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovarunedohľadnýnedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľkyneľudský: neľudské utrpenienadľudský: nadľudská námahaexpr. nekonečný: nekonečná vďakakniž.: titanský: titanský zápasgoliášsky: goliášska silakniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský)hovor. maxi: to je maxi tortasubšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

    2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý


    zveličený vyznačujúci sa neprimeraným zväčšením niečoho • prehnanýprepiaty: zveličená, prehnaná suma; zveličená, prepiata úslužnosťprílišnýnadmernýpremrštenýpredimenzovaný: prílišná, nadmerná námaha; premrštené, predimenzované požiadavkypriveľkývystupňovaný: priveľké nároky, vystupňované úsiliebombastickýhyperbolickýzdramatizovaný (vyjadrujúci emocionálne podfarbené zveličené hodnotenie): bombastické, hyperbolické reči, vyjadrovanie; zdramatizovaný problémnadnesenýkniž. al. publ. preexponovanýpren. expr. nafúknutý: nadnesená záležitosť; preexponovaná, nafúknutá aféraexpr. prestrelenýhovor. expr. prešvihnutý: prestrelená, prešvihnutá kritikasubšt. nadsadený


    príliv p. prílev


    priliznúť p. učesať


    učesať česaním (hrebeňom al. kefou) upraviť vlasy, srsť • začesať (obyč. smerom dozadu): vlasy pekne učesané, začesané do drdolauhladiťzahladiť: uhladiť si fúzypričesaťprihladiť (trocha, čiastočne): prstami si pričeše, prihladí prameň vlasovvyčesať (starostlivo učesať al. učesať dohora): pekne vyčesané dievčanačesať (učesať do bohatého účesu) • očesať (obyč. zviera): očesať koneexpr.: prihrabaťprihrnúť: prihrabe, prihrnie si rozstrapatenú šticuexpr.: ulízaťvylízať (nahladko učesať): ulízaná hlavaexpr. priliznúť: prilizne si pútec


    priľnavosť odb. sila, ktorou k sebe prilípajú povrchy látok, predmetov • odb. adhézia


    priľnúť p. prilipnúť 1, 2, prilepiť sa 1


    príloha 1. jedlo podávané k mäsu • príkrm: ako prílohu, príkrm sme mali zemiakový šalátsubšt. čušpajz

    2. p. dodatok


    dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • daťpridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľkydoložiťpriložiťpričleniťpripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdeniezapojiť: zapojili súčiastky do strojadoplniťvniesťvčleniť: doplnil, včlenil do výskumu meraniakniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektunamiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápojazried. nadložiť (Kukučín)

    2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár vietpripojiťpriložiť: na dôvažok pripojil otázkupripomenúťpoznamenaťpodotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdiakniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

    3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť


    podložiť 1. dať pod niečo oporu • podoprieťpodprieť: podložiť si, pod(o)prieť si hlavupopodkladaťpopodopierať (postupne, viacerými vecami)

    2. použiť ako argument, ako východisko • podoprieťpodprieť: podložiť, podoprieť tvrdenie faktmiodôvodniťzdôvodniť: odôvodniť, zdôvodniť zvýšenie miezdkniž. opodstatniť

    3. tajne niečo niekam dať, niekam niečo vpašovať • podhodiťpodstrčiť: neviem, kto mi na stôl podložil, podhodil, podstrčil anonymný listpodvrhnúť: podvrhnutý spis

    4. pridať palivo, aby sa udržal oheň; rozložiť oheň • priložiť: podložiť, priložiť do pece drevopopodkladaťpoprikladať (postupne) • zakúriťpodkúriť: treba podložiť, zakúriť do sporáka


    položiť 1. udeliť ležatú polohu osobe al. predmetu (na povrchu al. vnútri niečoho) • dať: položiť, dať nákup na stôl; položila, dala dieťa do kolískyuložiť: piesok uložte na vyhradené miestopriložiť (k niečomu): dieťa priložilo ďalšiu kocku dominavložiť (dovnútra): vložiť pekáč do rúryzložiťodložiť (prestať držať, položiť nabok): naraz lyžicu zložil, odložil; unavený pero zložilpohodiť (obyč. nedbanlivo položiť): kabát pohodil na posteľpostaviť (dať do stojacej polohy): postaviť kufor, batožinu na zemumiestiťumiestniť (položiť na určené, náležité miesto): rozmýšľa, kde má umiestniť vázu

    2. p. premôcť 1, zabiť 1


    priložiť 1. umiestiť (obyč. nejakú vec) tesne vedľa niečoho • položiťdať: priložiť, položiť si obklad na čelo; priložil, dal zbraň k lícupritknúť: pritknúť si čelo k obloku

    2. dať k niečomu niečo (ako ďalšiu súčasť, ako niečo navyše a pod.) • pridať: priložiť, pridať k výrobku letáčik s návodom na použitie; synovi ešte pridala, priložila na tanierpripojiť: pripojiť k textu mapkuprimiešať (priložiť miešaním): primiešať cement do maltyexpr. šprtnúť (troška pridať) • prihodiťdohodiť (hodením priložiť al. priložiť v cene): prihodiť do pece; prihodiť ešte pár korúndoložiťdodať (obyč. v reči): napokon ešte doložil, dodal, že si vec rozmyslípopridávaťpopripájaťpoprikladaťpodokladať (postupne, viac vecí)

    3. p. udrieť 1 4. p. podložiť 4


    pripojiť 1. dať k niečomu ako ďalšiu súčasť • pridaťdodaťpriložiť: k žiadosti pripojiť, pridať životopis; k strojčeku priložiť návodpričleniťpridružiť: osadu administratívne pričlenili k obci; chlapcov napokon pričlenili, pridružili k skupine športovcovpriradiť (radením pripojiť): publikáciu priradili k odbornej literatúrehovor. prifariť: je mi celkom jedno, kde ma prifariakniž. privteliť (pevne pripojiť): pozemok privtelený k domukniž. inkorporovať: svoje vyznanie inkorporoval básnik do textuanektovať (násilne pripojiť cudzie územie) • napojiťzapojiť (pripojiť do prúdového obvodu, do väčšieho celku): napojiť prijímač na elektrickú sieť; zapojenie telefónneho obvodu na centrálupripnúťpripäťupnúťupäť: pripäť, upäť reťaz k niečomupopripájaťpoprikladaťpopridávať (postupne, viac vecí)

    2. p. povedať1, poznamenať 1


    prisunúť 1. posúvaním dostať do blízkosti niečoho • pritiahnuť: prisunúť si, pritiahnuť si stolček pod nohypristrčiť: pristrčila mačke misku s mliekompristaviť (dať do tesnej blízkosti niečoho): pristaviť vozík ku vchodupriraziť (prudko prisunúť): nahnevane prirazil stoličku k stolupriblížiť (dať trocha bližšie k niečomu): priblížiť lyžicu k ústampritisnúťpritlačiť (tisnutím, tlačením): pritisli, pritlačili skrine do kúta izbyprimknúť (tesne k niečomu): primkla si hlavu k dieťaťupriložiť (položiť k niečomu): priložiť pušku k lícuexpr.: prišuchnúťprišmyknúť (prisunúť šúchavým, šmýkavým pohybom): prišmykla pohárik na kraj stola

    2. p. doviezť 1


    prisypať 1. sypaním k niečomu dodatočne dať • pridať: prisypať, pridať do jedla trocha solipriložiť: priložila, prisypala hydine z vreca ešte za dve hrste jačmeňazried. pritrúsiť (trúsením prisypať, trocha prisypať): pritrúsiť ešte trocha sečky

    2. p. zasypať 1


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: esv, gbr, onic, jfk, pyg, oty, pdi, sef, scimac, tepå, cei, tzh, bzz, úkol, ipgri
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV