Synonymá slova "preruå" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísť • ponechať: ponechal dom v dobrom stave • dať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechať • ponechať • zried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal doma • opustiť • odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detí • expr. zochabiť: manželka ho zochabila • trocha hrub.: okašľať • okašlať: okašlal všetkých a odišiel • slang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiť • odložiť • uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitie • prerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdium • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa • odriecť sa • odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčenia • odoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavu • kniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe siroty • poručiť • odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať

prerušiť 1. dočasne nepokračovať v istej činnosti; zastaviť priebeh niečoho al. porušiť istý celok • pretrhnúť: prerušiť, pretrhnúť čítanie, dodávku vody; prerušenie spánku • expr.: preseknúť • preťať (náhle prerušiť): smiech detí presekol, preťal výstrel; prerušiť, preseknúť, preťať kábel, telefonický hovor • hovor. expr. vypriahnuť (prerušiť robotu): načas musíte vypriahnuť • expr. rozťať (rázne, prudko prerušiť): rozťať reč, mlčanie • pretrhať (trhaním prerušiť): pretrhané sny • poprerušovať • spretŕhať • spretrhať • spopretŕhať • spopretrhávať • popretrhávať • popretŕhať • popretrhovať • popresekávať • popretínať (viac ráz, na viacerých miestach a pod.): poprerušované, spretŕhané spojenie; popretŕhať styky; popretínať káble • kniž. zastar. prervať (Vajanský, Jesenský) • skočiť do reči (prerušiť reč): rečníkovi viac ráz skočili do reči, viac ráz ho prerušili

2. urobiť koniec niečomu • skončiť • ukončiť: prerušiť, skončiť mlčanie; prerušenie, skončenie, ukončenie ťarchavosti • skoncovať (s niečím, niekým nepríjemným, neželateľným a pod.): skoncovať so stykmi, spormi • zastaviť: treba ho v reči zastaviť; zastaviť, prerušiť prúd nenávisti • prestať (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím): prestať robiť, prestať s robotou

skončiť 1. uskutočniť poslednú fázu, koniec niečoho, doviesť do konca (op. začať) • dokončiť • ukončiť • zakončiť: robotu sme skončili, ukončili o hodinu skôr; prednášku dokončil, zakončil citátom • kniž.: dokonať • zakľúčiť: začaté dielo autor už nestihne dokonať, zakľúčiť • nár. pokončiť: pokončiť vec razom (Kukučín) • dovŕšiť • zavŕšiť • zvŕšiť (na najvyššiu mieru, úplne): víťazstvo dovŕšime, z(a)vŕšime oslavou • korunovať (s úspechom): korunovať dielo oslavou • uzavrieť • uzatvoriť (urobiť definitívny koniec, záver niečoho): uzavrieť, uzatvoriť besedu, sympózium • absolvovať (vychodiť školu, štúdium, kurz a pod.): gymnázium úspešne absolvoval • skoncovať (niečo nepríjemné, neželateľné, zdĺhavé a pod.): skoncujeme naše hádky; skoncovať s neporiadkami • prerušiť (predčasne): prerušiť ťarchavosť • prestať: prestať, skončiť s robotou

2. mať zlý koniec • hovor. expr. dobačovať • dogazdovať • doskákať: skončiť na šibenici, v nemocnici; už sme dobačovali, doskákali; takýmto spôsobom rýchlo dogazduješ

3. p. umrieť

zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádo • pristaviť: vonku ma pristavil cudzinec • staviť: plynutie času sa nedá staviť • zastar. predstať: predstali ho zbojníci • zaskočiť: zaskočiť niekoho na ceste • hovor. zahamovať • zabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies stroja • zried. zhatiť: zhatiť nepriateľa • subšt. zhaltovať (Beňo) • prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robote • likvidovať • zlikvidovať • zrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobu • práv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť plat • pozastavovať • popristavovať (postupne, viacerých jedincov)

2. prestať postupovať • zastaviť sa • zastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastal • uviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!

3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahatať • zahatiť • zahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východ • pozastavovať • pozahatávať • pozahrádzať (postupne)

p. aj zatarasiť

nesúvislý 1. ktorý netvorí jednoliaty celok, neprerušenú postupnosť (op. súvislý, nepretržitý) • prerušovaný: nesúvislá, prerušovaná čiara • prerývaný • trhaný • trhavý (op. plynulý): prerývaný plač; trhané, trhavé pohyby • úryvkovitý • útržkovitý • zlomkovitý (s častými prerušeniami): úryvkovitý, útržkovitý, zlomkovitý magnetofónový záznam diskusie • kusý • fragmentárny • kniž. rapsodický (op. ucelený, jednoliaty): kusý, fragmentárny zápis besedy; rapsodický dej filmu • zadŕhavý • zádrhlivý • zádrhľavý (o reči, rečovom prejave) • rozkúskovaný • kniž. diskontinuitný (op. kontinuitný): diskontinuitný proces

2. ktorý nemá vnútornú súvislosť, myšlienkovú nadväznosť (op. súvislý): vyjachtať pár nesúvislých slov • nesústredený (op. sústredený): nesúvislý, nesústredený výklad • roztrieštený (myšlienkovo): nesúvislý, roztrieštený prejav • pren.: zadŕhavý • zádrhový • zádrhlivý • zádrhľavý

prerušovaný p. nesúvislý 1, trhaný

trhaný ktorý nie je plynulý, súvislý; ktorého ucelenosť je na mnohých miestach porušená; oddeľovaný • prerušovaný • prerývaný: trhaný, prerušovaný, prerývaný kašeľ • nesúvislý • úryvkovitý: magnetofónový pás s nesúvislým, úryvkovitým zvukovým záznamom • sekaný • trhavý • expr. šklbavý: sekané, trhavé, šklbavé pohyby