Synonymá slova "polo" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 124 výsledkov (2 strán)
-
napoly 1. (takmer) na polovicu, v polovici, do polovice • dopoly • dopola: palicu rozlomila napoly, dopoly; pohár vína bol dopola vypitý • spolovice • spola • spoly: oči mal napoly, spolovice privreté; už to má spola, spoly hotové • vpoly, pís. i v poly • cez poly • na dve poly • vo dve poly: vpoly, cez poly prehnutý papier položila pred nás • polo: na otázky odpovedal napoly, polo žartom, napoly, polo vážne • odpoly • odpola • zastar. odpol • nár. naspoly: záhradu kúpil odpoly, odpola zadarmo • rovnako • hovor. fifty-fifty, pís. i fifti-fifti (rovnakým dielom): rozdelíme sa napoly, rovnako, fifty-fifty
2. do istej miery, nie celkom, nie úplne • napolo • dopoly: starý otec je už napoly, napolo slepý; stôl má dopoly založený novinami • spolovice • spola • spoly: domce boli spolovice, spola, spoly zapadnuté snehom • odpoly • odpola • zastar. odpol: zemiaky boli odpoly, odpola zhnité • polo: blížili sa k napoly, polo rozbitému autu • čiastočne • sčasti: sud bol od slnka čiastočne, sčasti rozsušený • neúplne: bez začervenania odovzdal napoly, neúplne dokončenú prácu
polo p. napoly 1, 2
polkruhovitý ktorý má tvar polkruhu al. oblúka • polkruhový • poloblúkový: polkruhovité, polkruhové javisko; polkruhový pôdorys • oblúkový • oblúkovitý: oblúková, oblúkovitá klenba
nadčlovek nadradený človek (podľa Nietzscheho) • publ., obyč. pejor.: superman • übermenš • pejor. poloboh (kto si veľa namýšľa o svojej moci, schopnosti)
poloboh p. nadčlovek
nasprostastý ktorý má trochu obmedzené rozumové schopnosti, ktorý má nedostatok inteligencie; svedčiaci o tomto nedostatku • prisprostý • prihlúply • nahlúply: tváriť sa ako nasprostastý, nahlúply; v tvári mal prisprostý, nahlúply výraz • zried.: sprostastý • nasprostý: zmohol sa na sprostastú, nasprostú odpoveď • polodebilný: pripadá mi ako polodebilný • hovor. expr. drgnutý • subšt.: prihoretý • prihorený • pripečený • nablblý • priblblý: na tvári mu ostal nablblý, priblblý úsmev
p. aj sprostý 1
nedospelý ktorý ešte nemá skončený (fyzický) vývin; svedčiaci o tom (op. dospelý) • nevyspelý • nezrelý: nedospelý, nezrelý mladík; pohlavne nevyspelá, nezrelá mládež • detský • detinský • polodetský; chlapčenský • mladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia) • dievčenský (o príslušníčke ženského pohlavia): ešte stále má detskú, chlapčenskú, dievčenskú postavu; detské chápanie sveta • nedorastený • nevyvinutý (čo sa týka veľkosti, tvarov a pod.): presádzať nedorastené, nevyvinuté rastlinky; nedorastené, nevyvinuté časti tela • nevyzretý • infantilný (obyč. o mentálnej nedospelosti): nedospelé, nevyzreté, infantilné názory • pubertálny • slang. puberťácky (charakteristický pre pubertu): pubertálne správanie • práv. neplnoletý • zastaráv. maloletý (o neplnoprávnom človeku vo veku do 18 rokov; op. plnoletý): trestná činnosť neplnoletých, maloletých občanov • malý • mladý • kniž.: útly • raný (nachádzajúci sa v časovom období detstva; týkajúci sa tohto obdobia): starať sa o malých súrodencov; zomrel v mladom, útlom, ranom veku • neoperený (o vtáčati, pren. expr. aj o človeku): neoperený vrabec • pejor.: sopľavý • usoplený • usmrkaný: si ešte sopľavé, usoplené, usmrkané decko • vulg.: zasraný • zasratý
p. aj mladý, malý
polodetský p. nedospelý
polofinále p. semifinále
semifinále predposledná časť vylučovacej športovej súťaže • polofinále: vypadnúť v semifinále, v polofinále
polofinalista p. semifinalista
semifinalista účastník semifinále • polofinalista
pologuľa polovica gule • odb. hemisféra: severná pologuľa, hemisféra
pologuľovitý majúci tvar pologule, polgule • polguľovitý: pologuľovitý, polguľovitý útvar • kopulovitý • kupolovitý: pologuľovitá, kopulovitá, kupolovitá klenba
poloha spôsob umiestnenia v priestore, v prostredí • položenie • postavenie: vodorovná poloha, vodorovné položenie, postavenie • pozícia: zaujať pohodlnú pozíciu; výhodná pozícia na pozorovanie • situácia: vertikálna poloha, situácia • miesto (umiestnenie v priestore): je to pekné slnečné miesto • póza: póza tela • postoj: zaujať bojový postoj
postoj 1. držanie tela • póza: zaujať pohodlný postoj, pohodlnú pózu • pozícia: základná tanečná pozícia • poloha: zmeniť polohu
2. p. pomer 2
polohlasno tlmeným hlasom, čiastočne počuteľne, nie celkom nahlas • polohlasne • polohlasom: polohlasno, polohlasne, polohlasom sa rozprávali do noci • polohlasito • polohlasite: čosi polohlasito, polohlasno zahundral • tlmene • pritlmene: tlmene, pritlmene zavolala na muža • pološeptom • pološepkom • pološepky • pološepmo (takmer šeptom): pološeptom, pološepky oslovil okoloidúceho muža • ticho • potichu • expr.: potichučky • potichunky: ticho, potichu spievala
polohlasito, polohlasite p. polohlasno
polohlasitý p. tichý 1, tlmený
tichý 1. ktorý slabo znie, ktorý slabo počuť • bezhlasný • nehlasný (op. hlasný): tiché, bezhlasné, nehlasné otváranie brány • nečujný • nepočuteľný • nezvučný • zried.: bezzvučný • bezzvuký: nečujné, nepočuteľné kroky; nezvučná, bezzvučná, bezzvuká vrava • nehlučný (ktorý nerobí hluk): nehlučný chod motora • polohlasný • polohlasitý • tlmený • pritlmený • pridusený (ktorý nemá svoju prirodzenú zvukovú intenzitu; zoslabený): bol opatrný, preto hovoril polohlasnou rečou, tlmeným, priduseným hlasom • bezhlasý • bezhrmotný • expr.: tichučký • tichulinký • tichunký (veľmi tichý)
2. ktorý práve al. už istý čas nehovorí, nevydáva nijaké zvuky; ktorý sa vyznačuje tým, že málo hovorí; ktorý má miernu povahu • mlčanlivý • mĺkvy • zamĺknutý • zastar. zamĺkly • bez slov: Čo si dnes taký tichý, mlčanlivý?; otec je tichý, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý človek; po smutnej správe zostali všetci zamĺknutí, zamĺkli, bez slov • málovravný • nevravný • nezhovorčivý (ktorý málo al. nerád hovorí, ktorý býva zvyčajne ticho): málovravný, nevravný, nezhovorčivý chlapec • krotký • mierny • nevýbojný (ktorý sa vyznačuje miernosťou, pokojom): krotká, mierna, nevýbojná povaha • plachý • utiahnutý (tichý a nesmelý): plachá, utiahnutá dievčina
3. ktorý je ponorený do ticha; ktorý je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tichá ulica (op. rušná) • pokojný • nerušený: tichý, pokojný, nerušený večer; mal čas i vhodné prostredie na tiché, pokojné, nerušené rozjímanie • mierny: voda v jazere je tichá, mierna (op. búrlivá); mierne plynutie života • pren. mĺkvy • mlčanlivý • zamĺknutý • zamĺkly: mĺkvy dom; mlčanlivý, zamĺknutý les
4. p. skrytý, nemý 5. p. slabý 3
tlmený menej intenzívny ako obyčajne býva, menej výrazný • zmiernený • zoslabený • slabší: pociťoval tlmenú, zmiernenú bolesť; svetlo je tlmené, zoslabené, slabšie; počuť zoslabený, slabší zvuk rádia • pridusený • pritlmený • polohlasný • polohlasitý • nehlasný • tichý • dusený • stíšený (obyč. o zmiernenom zvuku): pridusený plač; polohlasný, nehlasný, tichý, stíšený hovor vo vedľajšej izbe • stlmený • utlmený: stlmené, utlmené stony • jemný • nekrikľavý (op. krikľavý): jemné, nekrikľavé farby • temný: temné dunenie prichádzajúce zďaleka • udusený (Urban, Alexy) • zdusený • expr.: pridrhnutý • priškrtený
polohlasný p. tichý 1, tlmený
stíšený ktorý sa stal tichším, ktorý stratil na intenzite • stlmený • zoslabený • zmiernený: stíšený, stlmený zvuk večernej harmoniky; zoslabený, zmiernený vietor • tlmený • tichý • polohlasný: tlmený, tichý, polohlasný nočný hovor
polohlasom p. polohlasno
hluchý 1. ktorý nepočuje; ktorý má poškodený al. oslabený sluch • nepočujúci: byť hluchý, nepočujúci • ohlušený (hlukom, silným zvukom a pod.): z rockového koncertu sa vracal úplne hluchý, ohlušený • nahluchlý (majúci slabý sluch) • slabo počujúci: nahluchlý, slabo počujúci starec • prihluchlý • polohluchý • zastaráv. nedoslýchavý • menej časté nahluchastý • zastar. nedočujný
2. p. prázdny 1, pustý 1, 2; jalový 1 3. p. nepočujúci2
nahluchlý ktorý trpí poruchami sluchu, ktorý má oslabený sluch • prihluchlý • menej časté nahluchastý: nahluchlý, prihluchlý, nahluchastý starec • slabo počujúci: po úraze zostal slabo počujúci • polohluchý • nedočujný • zastaráv. nedoslýchavý
polohluchý p. nahluchlý
polojas p. šero
šero prechod medzi svetlom a tmou: večerné šero, šero izby • šerosť: šerosť chrámu • pološero: ranné pološero • polotma: v polotme sa črtali vrchy • prítmie: v hľadisku je prítmie • expr. temrava: nočná temrava • kniž.: šerosvit • temnosvit: šerosvit žalárovej izby • poet.: šer (Hviezdoslav) • polojas (Gráf) • polosvit (Vajanský) • zášerie (Hviezdoslav) • zried. polosvetlo (Timrava) • zastar. prítma (Šoltésová)
polom lesný porast polámaný prírodnými živlami • vetrolom (porast zničený povíchricou)
polomer geom. vzdialenosť bodu kružnice al. guľovej plochy od stredu • geom. rádius
nevládny1 ktorého opustila sila, ktorý nie je schopný pohybu • bezvládny • kniž. nemohúci: nevládny, bezvládny pacient; nevládne, nemohúce údy • bezmocný (bez sebestačnosti v pohyboch): bezmocné dieťa • slabý (op. silný, mocný): bez jedla začal byť nevládny, slabý • expr.: mŕtvy • polomŕtvy • zamretý • hovor. groggy (obyč. od únavy, vyčerpania): od strachu ostať (polo)mŕtvy; z práce sa vrátil úplne groggy
p. aj vyčerpaný
unavený pociťujúci únavu; prezrádzajúci únavu, vyčerpanie • ustatý • ukonaný: unavené, ustaté, ukonané dieťa hneď zaspalo; unavené, ustaté, ukonané telo • malátny • mdlý (slabo al. pomaly reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; malátne, mdlé pohyby; mdlý pohľad • vyčerpaný • vysilený (ktorý nemá silu, energiu): vyčerpaný, vysilený organizmus • zmorený • umorený • znavený: vrátil sa z cesty zmorený, umorený, znavený • expr.: utrmácaný • strmácaný (unavený obyč. z nepohodlného cestovania): utrmácaní cestujúci vystúpili z autobusu • expr.: schodený • uchodený (unavený chôdzou): schodení, uchodení turisti • umordovaný • zmordovaný: umordovaná, zmordovaná žena • expr. dobitý • hovor. expr.: uťahaný • sťahaný • dokatovaný • umolestovaný • nár. ukničovaný: byť načisto dobitý, uťahaný, sťahaný, umolestovaný; dobité, uťahané, sťahané, umolestované zviera ledva stálo na nohách • hovor. expr. zunovaný • nár. znuvaný: zunovaný dlhým rozhovorom • zrobený • expr. uštvaný (unavený obyč. veľkým množstvom a intenzitou práce): zrobení, uštvaní ľudia • strhaný (veľmi vyčerpaný, unavený, s viditeľnými známkami vyčerpania): strhaná tvár; strhaným výzorom vzbudzoval súcit • expr. ukonaný na smrť • kniž. zomdlený • poet. zmdlený • pren. expr. polomŕtvy • pren. hovor. expr. groggy (krajne unavený): na smrť ukonaný hráč; nič nevládze, je ukonaný na smrť, polomŕtvy, úplne groggy • expr. vyšťavený • hovor. zastar. unovaný (Tajovský)
vyčerpaný zbavený síl, pociťujúci únavu • vysilený • presilený • unavený • ustatý • ukonaný: z práce sa vrátil vyčerpaný, vysilený, unavený; ustatý, ukonaný z namáhavej cesty • strhaný • zmorený • umorený • nár. ukničovaný: je celý strhaný, zmorený, umorený • zrobený • upracovaný • prepracovaný • expr. uštvaný (vyčerpaný veľkým množstvom al. veľkou intenzitou práce): zrobení, upracovaní, uštvaní ľudia; prepracovaný vedúci • expr.: dobitý • hotový • vyžmýkaný • umordovaný • zmordovaný • hovor. expr.: uťahaný • sťahaný • umolestovaný • vyšťavený: uťahaný, sťahaný, umolestovaný kôň; zo skúšky je vyšťavený • malátny • mdlý (slabo reagujúci v dôsledku únavy): byť malátny; mdlé pohyby • expr. utrmácaný (vyčerpaný, obyč. z nepohodlného cestovania): celí utrmácaní vystúpili z vlaku • hovor. expr. groggy (celkom vyčerpaný): po zápase bol úplne groggy • expr. nevládny • pren. expr. polomŕtvy • kniž.: zomdlený • zomdletý • hovor. zastar.: unuvaný • unovaný (Tajovský) • poet.: zmdlený • zmdletý (Hviezdoslav, Plávka)
p. aj unavený
obnažený 1. zbavený odevu, časti odevu, pokrývky, porastu a pod. (op. zahalený) • nahý • holý • odhalený: obnažené, holé telo; odhalené, nahé plecia; odhalené, holé korene stromu • vyzlečený (zbavený odevu; op. oblečený): obnažené, vyzlečené dieťa • polonahý: polonahé modelky • nepokrytý (zbavený pokrývky, obyč. hlavy): stáť s nepokrytou hlavou (na znak úcty) • nezarastený • lysý (zbavený porastu; op. zarastený, obrastený): nezarastený, lysý kopec
2. zbavený všetkého, čo zahaľuje podstatu, skutočnú podobu niekoho, niečoho • neskrývaný • netajený: obnažený, neskrývaný ľudský žiaľ; neskrývané, netajené vášne • skutočný • pravý • holý • naozajstný: obnažená, skutočná, holá, naozajstná pravda; obnažená, pravá príčina vojny
polonaozaj p. polovážne
polovážne čiastočne, trocha, napoly vážne • polonaozaj: myslel to polovážne, polonaozaj • položartom • položartovne (nie celkom vážne): položartom, položartovne rozprával o svojich skúsenostiach
poloprodukt p. polovýrobok
polovýrobok výrobok určený na ďalšie spracovanie • poloprodukt • polotovar (čiastočne spracovaný výrobok): mrazené polotovary • prefabrikát (továrensky vyrábaný dielec, obyč. stavebný): výrobňa prefabrikátov
polosen p. spánok1
spánok1 hlboký útlm ústredného nervstva, pri ktorom sa udržujú na nízkej úrovni len základné funkcie potrebné na život • spanie: vyburcovať niekoho zo spánku, spania; mať pravidelný spánok • sen: budiť sa zo sna; spí tuhým snom • polospánok • polosen (stav medzi spánkom a bdením): ležať v polospánku • driemoty (čiastočné spanie): prebrať sa z driemot
pološepkom, pološepky, pološepmo, pološeptom p. polohlasno
pološero p. šero
polospánok p. spánok1
podsvetie 1. prostredie styku deklasovaných veľkomestských živlov • polosvet: dámy z podsvetia, z polosveta • zried. podzemie (Jesenský)
2. p. záhrobie
polosvet p. podsvetie 1
polosvetlo p. šero
polosvit p. šero
polotma p. šero
polotovar p. polovýrobok
lov 1. chytanie, strieľanie, lapanie zveri a vtáctva • poľovačka • hon • honba • hovor. poľovka: lov, poľovačka na medvede; pren. expr. lov, poľovačka na ženy
2. p. korisť
poľovačka p. lov 1
číhať 1. pozorne čakať na vhodnú príležitosť (na zaútočenie a pod.) • striehnuť • kniž. striezť: šelma číha, striehne, strežie na korisť • vyčkávať • sledovať: s napätím vyčkávajú, sledujú, ako sa vec vyvinie • hovor. pásť: pasie za každým jeho slovom, číha na každé jeho slovo • expr.: snoriť • poľovať: snorí za korisťou, poľuje na zver
2. p. pozorovať 1
loviť 1. stíhaním, strieľaním, osídlami a pod. získavať zver • poľovať: loviť ryby, kačice; poľovať na zver, na vtáky; pren. expr. loviť ženícha, poľovať na ženícha • chytať (obyč. do osídel, do sietí): chytať zajace, pstruhy • trocha expr. lapať (naháňaním): mačka lapá myši
2. p. hľadať 3. p. ťahať 3
poľovať 1. usilovať sa zmocniť lovnej zveri (obyč. strelnou zbraňou): poľovať na kačice • loviť: vybrali sa loviť divú zver • strieľať: v tomto období je zakázané strieľať bažanty • chytať • lapať: chlapci lapali zajace do ôk
2. p. sliediť
sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukryl • expr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpou • striehnuť • číhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostal • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovanie • zastar. šľakovať (Kalinčiak) • stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďa • expr.: ňuchať • ňuchtiť • ňúrať • núrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzal • expr. poľovať: poľovali na vzbúrencov • hovor. pásť: pasie za dievčatami • hovor. expr.: štárať • lašovať: štára po kútoch, po záhrade • vetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky strany • jastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť
pol jedna z dvoch rovnakých častí celku • polovica • polovička: stačí nám pol, polovica, polovička chleba • hovor. polka • zastaráv. pola: kúpiť polku masla • mat. zastaráv. polovina
polovica 1. jedna z dvoch rovnakých častí celku • polovička: polovica, polovička domu, mesta, cesty; pravá, ľavá polovica, polovička • pola: pola brava • hovor. polka: polka chleba • mat. zastaráv. polovina
porov. aj pol
2. p. stred 2, prostriedok 2
prostriedok 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho • stred: prostriedok, stred ihriska • centrum: centrum mesta • odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka • kniž. srdce: srdce Európy • stržeň: stržeň vredu • zastar. stredok
2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • stred: v prostriedku, v strede mesiaca • polovica • polovička: polovica, polovička týždňa
3. p. nástroj 1
stred 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov • prostriedok: stred, prostriedok izby • centrum: centrum mesta • odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka • odb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod miestom atómového výbuchu): pren. epicentrum nákazy • kniž. srdce: srdce Európy • stržeň: stržeň vredu • zastar. stredok
2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • prostriedok: v strede, v prostriedku týždňa • polovica • polovička: polovica, polovička storočia
3. p. stredobod
polovičato p. povrchne 1
povrchne 1. nejdúc do hĺbky, k podstate; svedčiac o tom (op. dôkladne) • zbežne • letmo: iba tak povrchne, zbežne, letmo si prezrel výstavu • plytko: plytko rozmýšľať • neúplne • nedokonale • nedokonalo: neúplne, nedokonale spracovaný materiál • polovičato • nedôsledne • kniž. nekonzekventne: spory riešil polovičato, nedôsledne, nekonzekventne • neodborne • diletantsky (nezakladajúc sa na odborných vedomostiach): k problému pristupoval neodborne, diletantsky
porov. aj povrchný
2. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom (op. poriadne) • nedbanlivo • nedbalo: povrchne, nedbanlivo, nedbalo utretý prach • neporiadne • hovor. fušersky: fušersky opravené auto • expr. nedbajsky • pejor. lajdácky: na návštevu prišiel neporiadne, nedbajsky, lajdácky oblečený • ledabolo • ledajako • ledajak: ledabolo, ledajako upratala izbu a odišla • expr. spakruky • hovor. expr. halabala: všetko robí len tak spakruky, halabala • fraz. len aby sa nepovedalo
čiastočný urobený, vykonaný len sčasti, nie celkom; týkajúci sa iba časti, nie celku (op. celkový, úplný) • neúplný • nekompletný: čiastočné, neúplné splnenie úlohy; čiastočná, nekompletná automatizácia • kniž. parciálny • čiastkový: parciálne, čiastkové výsledky • polovičný • polovičatý (len spolovice urobený, vykonaný, naplnený a pod.): úspech je len polovičný, polovičatý; polovičné, polovičaté plnenie sľubov
p. aj čiastkový
neúplný ktorému niečo chýba, ktorý nie je úplný; uskutočnený iba sčasti (op. úplný) • neucelený • nekompletný: neúplné, nekompletné umelecké zbierky; neucelený, nekompletný súbor čísel časopisu • čiastočný (sčasti skončený): nastalo čiastočné zlepšenie (zdravotného stavu) • nedokončený • kniž. torzovitý (op. dokončený): nedokončené, torzovité literárne dielo • kusý • zlomkovitý • úryvkovitý • útržkovitý • kniž. fragmentárny (pozostávajúci z neúplného množstva častí istého celku): kusé, fragmentárne, útržkovité poznámky; zlomkovitá, úryvkovitá správa • medzerovitý (s medzerami): medzerovité vedomosti • eliptický (s vypustením nejakej časti, jednotlivosti): eliptické vety • necelý (op. celý, celkový): zozbierať necelé množstvo exemplárov • polovičatý • polovičný (spolovice uskutočnený): to je iba polovičná pravda; dostal som polovičatú odpoveď • náznakový: náznaková kresba • nedokonalý • nedôkladný • nedôsledný (nie dokonale, do konca uskutočnený; op. dokonalý): nedokonalé spaľovanie plynu; nedôkladný, nedôsledný výskum • obmedzený • oslabený • kniž. oklieštený • pren. okyptený (ktorého počet, šírka a pod. je pre isté obmedzenia menšia ako celkovo možná): mať iba obmedzené, oklieštené práva; družstvo nastúpilo v oklieštenom, okyptenom množstve; hokejové mužstvo hralo neúplné, oslabené
p. aj náznakový
polovičatý p. neúplný, čiastočný; povrchný
povrchný ktorý nejde do hĺbky; ktorý nemá zmysel pre dôslednosť, dokonalosť (o človeku); svedčiaci o tom • plytký • prízemný • bezobsažný • pren. prázdny (obyč. v zmysle duševnej, myšlienkovej hĺbky): povrchný, plytký, prízemný človek; povrchné, plytké vedomosti (op. hlboké); bezobsažné, prázdne myšlienky • neporiadny (nemajúci zmysel pre poriadok, usporiadanosť): neporiadna gazdinka • nehlboký (o cite, vzťahu; op. hlboký) • neúplný • nedokonalý • nedôsledný • nedôkladný • nekonzekventný (vyznačujúci sa neúplnosťou, nedôslednosťou, nedôkladnosťou; op. úplný, dokonalý, dôsledný): neúplný pohľad na vec; neúplné údaje; nedokonalá, nedôsledná práca; byť v práci povrchný, nedôsledný • neseriózny: neseriózny prístup • neprepracovaný: neprepracovaná analýza, štúdia • nedbajský • nedbalý • nedbanlivý • hovor. ledabolý (ktorému nezáleží na tom, aby išiel do hĺbky, aby bol dôsledný): mať ku všetkému nedbajský, nedbalý, nedbanlivý, ledabolý prístup; nedbanlivé, ledabolé upratovanie • polovičatý (nedokončený, urobený len spolovice): odovzdával vždy polovičatú robotu • diletantský • amatérsky • lajdácky • expr. ľahtikársky (typický pre diletanta, lajdáka, ľahtikára): diletantská znalosť vecí, lajdácke učenie, ľahtikárske pristupovanie k povinnostiam • hovor. expr. zbúchaný • hovor. pejor.: fušerský • šlendriánsky (narýchlo, povrchne urobený; obyč. o práci) • zbežný • letmý • úchytkový (robený, vykonaný krátko a povrchne, bez nároku na dôkladnosť): zbežná prehliadka; zbežný, letmý odhad • paušálny (povrchne zovšeobecňujúci): paušálna charakteristika, paušálne tvrdenie
polovička 1. p. polovica 1, pol 2. p. stred 2
polovičný p. neúplný, čiastočný
polovina p. polovica 1, pol
poľovka p. lov 1
poľovnícky súvisiaci s poľovníctvom, lovom zveri • lovecký: poľovnícky, lovecký pes, preukaz • lovný: lovný revír • subšt. jágerský
lovec kto loví • poľovník (lovec zveri): povolanie lovca, poľovníka • hovor. nimród • hovor. zastaráv. jáger
poľovník p. lovec
položartom, položartovne p. polovážne
položenie 1. p. poloha 2. p. situácia 1
situácia 1. súhrn istých príznačných javov, charakteristických vlastností v istom časovom období • stav: zlá, kritická situácia; zlý, kritický stav • pomery • okolnosti • časy (celková situácia): zlé pomery na pracovisku; mimoriadne okolnosti; časy sú dobré • podmienky: vyhovujúce pracovné podmienky • prostredie (situácia, v ktorej niekto žije, niečo sa deje): vyhovujúce rodinné prostredie • pozícia (situácia so zreteľom na okolie): dostať sa do zlej pozície • postavenie: postavenie žien v spoločnosti • položenie: zemepisné položenie • rozpoloženie: byť v nepríjemnom rozpoložení pred otcom • atmosféra • ovzdušie (celkový ráz situácie): vládla tam nepriateľská atmosféra; cítiť nepriateľské ovzdušie • kniž. status • odb. štatus (situácia niečoho v istom období): status vedy v modernej spoločnosti
2. p. poloha
stav1 1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, pre niekoho • situácia: finančný stav, finančná situácia podniku • okolnosti • pomery (celkový stav): zlý stav, zlé pomery v spoločnosti; okolnosti mu nedovoľujú konať inak • postavenie • položenie • rozpoloženie: ocitnúť sa v nevýhodnom postavení, položení; duševné rozpoloženie • pozícia (stav so zreteľom na okolie): jeho pozícia v rodine nebola dobrá • kondícia • hovor. forma (fyzický al. duševný stav): byť v dobrej kondícii; slabá forma futbalistu
p. aj situácia 1
2. p. povolanie 1 3. p. skupina 2
položiť 1. udeliť ležatú polohu osobe al. predmetu (na povrchu al. vnútri niečoho) • dať: položiť, dať nákup na stôl; položila, dala dieťa do kolísky • uložiť: piesok uložte na vyhradené miesto • priložiť (k niečomu): dieťa priložilo ďalšiu kocku domina • vložiť (dovnútra): vložiť pekáč do rúry • zložiť • odložiť (prestať držať, položiť nabok): naraz lyžicu zložil, odložil; unavený pero zložil • pohodiť (obyč. nedbanlivo položiť): kabát pohodil na posteľ • postaviť (dať do stojacej polohy): postaviť kufor, batožinu na zem • umiestiť • umiestniť (položiť na určené, náležité miesto): rozmýšľa, kde má umiestniť vázu
2. p. premôcť 1, zabiť 1
posadiť 1. spôsobiť, aby si niekto sadol, aby sedel, vyzvať niekoho, aby si sadol, aby sedel • usadiť: posadiť, usadiť hosťa vedľa seba • pousadzovať • pousádzať • porozsádzať • porozsadzovať (postupne, viacerých, na viaceré miesta): pohodlne pousádzali všetky deti
2. umiestniť niečo niekam (obyč. na hlavu) • položiť: posadiť si, položiť si klobúk na hlavu • vsadiť: vsadil princovi korunu na hlavu • nasadiť: nasadil si klobúk, čiapku nakrivo • posádzať: posadiť, posádzať, vsadiť chlieb do pece
3. dať do zeme isté množstvo semena, priesad a pod. • zasadiť • nasadiť: zemiaky sme už posadili, zasadili; husto nasadené stromčeky • posiať • zasiať (zrno, semeno): posiate, zasiate hriadky, záhony • povysádzať (postupne)
4. p. uviesť 7
premôcť 1. fyzickou al. duševnou silou nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím • prekonať: je taký silák, že každého premôže, prekoná; svojou rozhodnosťou a odvahou prekonal protivníka • poraziť • prevládať • prevládnuť • uvládať: poraziť súpera; prevládal, prevládol staršieho brata; porazil, prevládol v matematike všetkých • hovor. položiť: jeho odvaha ma položila • zvíťaziť (nad niekým): mužstvo zvíťazilo nad silným súperom • nabiť (v športovom zápolení): nabiť súpera v hokeji • šport. slang. prevalcovať: mužstvo nás prevalcovalo • zdolať • zničiť • zmôcť: vojsko zdolalo, zničilo mesto; všetky prekážky sme postupne zdolali, zmohli • popremáhať (postupne, viac osôb, prekážok a pod.) • zvládnuť • kniž. preklenúť: zvládnuť, preklenúť hospodárske ťažkosti • podrobiť si • zdrviť • rozdrviť: podrobiť si národ, zdrviť súpera • zlomiť • prelomiť • oblomiť: zlomiť, prelomiť synov odpor • zaprieť: musí zaprieť svoje vladárske chúťky
2. vôľou stlmiť city a ich prejavy, telesné stavy a pod. • prekonať • potlačiť: premôcť, potlačiť smútok, zvedavosť, predsudky, plač • nedať najavo • udusiť • zadusiť: nedala najavo svoju radosť; udusiť, zadusiť slzy, hnev • zadržať: zadržať zlosť • ovládnuť • opanovať • skrotiť: nemohol ovládnuť, opanovať svoj odpor k povýšenému správaniu sa; skrotiť zlosť • expr. ututlať: ututlať v sebe túžbu pomstiť sa • utajiť: utajiť radosť • umlčať • prehlušiť (zabrániť prejaveniu sa): umlčať, prehlušiť výčitky svedomia
3. (o citoch a ich prejavoch, o telesných stavoch) nadobudnúť u niekoho prevahu • opanovať • ovládnuť: po namáhavej ceste nás premohla, opanovala, ovládla únava • preniknúť: prenikol ma pri tej predstave strach • zmôcť: zmohol ho hlad • prevládnuť: prevládla v ňom túžba po pomste • hovor.: vziať • zobrať: choroba ho vzala, zobrala
priložiť 1. umiestiť (obyč. nejakú vec) tesne vedľa niečoho • položiť • dať: priložiť, položiť si obklad na čelo; priložil, dal zbraň k lícu • pritknúť: pritknúť si čelo k obloku
2. dať k niečomu niečo (ako ďalšiu súčasť, ako niečo navyše a pod.) • pridať: priložiť, pridať k výrobku letáčik s návodom na použitie; synovi ešte pridala, priložila na tanier • pripojiť: pripojiť k textu mapku • primiešať (priložiť miešaním): primiešať cement do malty • expr. šprtnúť (troška pridať) • prihodiť • dohodiť (hodením priložiť al. priložiť v cene): prihodiť do pece; prihodiť ešte pár korún • doložiť • dodať (obyč. v reči): napokon ešte doložil, dodal, že si vec rozmyslí • popridávať • popripájať • poprikladať • podokladať (postupne, viac vecí)
3. p. udrieť 1 4. p. podložiť 4
uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnice • položiť (na krátky čas): vrece položili na zem • odložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto! • schovať • uschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezore • upratať • odpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?
2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohu • usporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stole • urovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrini • poukladať • poklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny
3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižku • schovať • uschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľni • deponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke
4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výlet • poveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohou • naložiť • prikázať • nariadiť • naručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosť • prideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcu • expr. naklásť • hovor. expr.: navaliť • naváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniť • odb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady
5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trest • admin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemku • hovor. expr.: napariť • nasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupok • položiť: položiť si podmienku platiť vopred
vyložiť1 1. dať znútra von • vyniesť (nesením): vyložiť, vyniesť šatstvo zo skrine • vypratať: vyprace z pivnice nepotrebné veci • vyhodiť (niečo nepotrebné): vyhodí staré topánky ku kontajneru • vystaviť (na viditeľné miesto) • expr. vykrámiť (obyč. tovar): vystaví, vykrámi tovar pred oči chodcov • vyvesiť (dať na viditeľné miesto): vyvesiť vyhlášku na tabuľu • povykladať • povynášať (postupne, viac vecí) • vysadiť (obyč. niekoho z uzavretého priestoru): vysadiť cestujúcich z auta, lode
2. dať, umiestniť niekam hore • položiť: vyloží, položí si nohy na stôl • vysadiť • posadiť: vysadiť, posadiť chlapca na koňa • naložiť (obyč. s cieľom prepraviť niečo): naložiť drevo na voz • vyniesť: vyniesť debnu na pôjd • povykladať • ponakladať (postupne, viac vecí)
3. úplne poklásť povrch niečím • pokryť: vyložiť, pokryť stenu kachličkami • obložiť • obklásť: chodník obložiť, obklásť drobnými kameňmi • povykladať • poobkladať (postupne, viac plôch)
zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)
2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)
3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2
zavesiť 1. upevniť niečo do visiacej polohy al. do závesu (op. zvesiť): zavesiť obraz na stenu, zavesiť dvere do pántov • expr.: zakvačiť • zakvačkať: zakvačiť, zakvačkať uterák na vešiak • hovor.: zaháknuť • zahákovať (zavesiť na hák): zaháknuť dvierka • hovor. zaháčiť (zavesiť na háčik): zaháčil sako za uško • vyvesiť (roztiahnuť a zavesiť): vyvesiť bielizeň • hovor.: obesiť • zried. ovesiť: v rýchlosti si šaty obesila, ovesila na stoličku • pozavesovať • povešať • vyvešať • porozvesovať • porozviešať • porozvešiavať (postupne, viac vecí): fotografie povešala, porozvesovala po celej izbe • expr. pozakvačovať (postupne zakvačiť) • prevesiť (zavesiť cez niečo al. na iné miesto): prevesila si kabelku cez plece
2. hovor. dať telefónne slúchadlo do pôvodnej polohy (a tým prestať telefonovať) • zložiť • položiť: volaný zdvihol telefón, ale hneď zavesil, zložil, položil
3. p. zauškovať
spýtať sa dať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa niečo • opýtať sa • položiť otázku: spýtaj sa, opýtaj sa, kedy odchádza vlak; spýtať sa, opýtať sa na známych; položím vám otázku, s koľkými štátmi susedí naša republika • hovor. opáčiť (rozpačito sa spýtať): Opáčil: neprišli by ste k nám? • popýtať sa • prepýtať sa • pospytovať sa • povypytovať sa • povyspytovať sa • poopytovať sa (dôkladne, postupne, obyč. na viacero ľudí al. vecí, príp. viacerých): popýtaj sa na tú vec; pospytovali sa, povypytovali sa, kade vedie cesta • zastar.: vyspytovať sa • vyspýtať sa: vyspytovať sa na všetko možné • poinformovať sa (vyžiadať si informácie) • prezvedieť sa • vyzvedieť sa: poslali ma prezvedieť sa, vyzvedieť sa, či večer prídu • poprezvedať sa • povyzvedať sa (spýtať sa viacerých osôb, na viacerých miestach): poprezvedali sa o nás u známych • expr. vyspovedať (prísne, podrobne sa pospytovať na niečo): mať ju vyspovedala, ako to všetko bolo
ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť sa • ľahnúť • zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasu • položiť sa: ustatý sa položil do postele • hovor. natiahnuť sa • expr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gauč • priľahnúť • priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovi • poet. poľahnúť (Sládkovič) • hovor.: prehodiť sa • prevaliť sa • zvaliť sa • hovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovku • expr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicu • fam.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť si: ľažinkaj si, synáčik • expr.: usalašiť sa • uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteli • expr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matke • expr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahla • políhať (si) • expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu
2. iba ľahnúť p. poľahnúť
položiť sa p. ľahnúť si 1
prehrať 1. byť postihnutý porážkou, prehrou • utrpieť prehru • utrpieť porážku: prehrať boj, športové stretnutie; utrpieť prehru, porážku v boji, v športovom stretnutí • hovor. položiť sa (prehrať vzdaním sa, rezignáciou): napokon sa mužstvo predsa položilo • niž. hovor.: preondieť • preondiať • prekašlať • prekašľať • hrub. presrať (stratiť prehrou): šancu preondiali, prekašlali • fraz. pustiť perie (prehrať peniaze)
2. p. zahrať 1
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)