Synonymá slova "podiv" v Synonymickom slovníku slovenčiny

podiv p. údiv

údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na more • počudovanie • začudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovanie • div: od divu nevedel nič povedať • podiv: vzbudiť veľký podiv • prekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadol • podivenie: pozerať sa na niekoho s podivením • úžas • ohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromením • poet. žas (Hviezdoslav) • zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie

nazrieť 1. krátko uprieť zrak na niečo, do niečoho • pozrieť (sa) • podívať sa: nazrel do novín, podíval sa do obloka • expr.: nakuknúť • naziznúť • kniž. nahliadnuť: nakukol do spisov, nahliadol cez škáru • ponazerať (postupne) • zalistovať (v knihe) • hovor. expr. ňuchnúť: do izby ani neňuchol

2. prísť na krátku návštevu • zastaviť sa • staviť sa • pristaviť sa: cestou domov nazrel k rodičom; (za)stavil sa, pristavil sa u susedov • hovor. ohlásiť sa • expr. nakuknúť: dávno sa neohlásil; zajtra k vám nakuknem

podívať sa p. pozrieť (sa) 1–3, nazrieť 1

posúdiť urobiť si al. prejaviť úsudok o niečom, dospieť k istému názoru o niečom; urobiť odborný posudok • zhodnotiť • ohodnotiť: posúdiť, zhodnotiť situáciu ako dobrú; chlapcov výkon posúdili, ohodnotili vysoko • oceniť (kladne posúdiť): ocenil našu spoluprácu ako vzornú • kvalifikovať (obyč. odborne posúdiť spôsobilosť, hodnotu a pod.): kvalifikovať prácu stavbárov • recenzovať (posúdiť umelecké, vedecké al. iné dielo) • klasifikovať • oklasifikovať (obyč. známkou vyjadriť posúdenie výkonu, najmä v škole): diplomovú prácu (o)klasifikovali veľmi dobre • odhadnúť (približne posúdiť hodnotu, veľkosť a pod. niečoho): odhadnúť hĺbku jazera; zle odhadnúť situáciu • zvážiť • uvážiť (porovnávaním posúdiť): zvážiť, uvážiť všetky možnosti, okolnosti • pozrieť (sa) • podívať sa: treba sa pozrieť, podívať na vec aj z inej strany • usúdiť (urobiť si úsudok): z danej situácie usúdil, že nemá zmysel ďalej čakať

pozrieť (sa) 1. zacieliť zrak niekam, na niečo • podívať sa • uprieť zrak: pozrieť (sa), podívať sa, uprieť zrak na dievča sediace oproti; pozrite (sa), kto prichádza • hovor. kuknúť (sa): nechce sa na mňa ani kuknúť • kniž.: zhliadnuť • pohliadnuť: Boh zhliadol na svoj ľud • kniž.: vzhliadnuť • vzozrieť (Rázus); (pozrieť smerom hore) • vyzrieť • expr.: vykuknúť • vyziznúť (pozrieť smerom von) • porozhliadnuť sa (pozrieť sa okolo seba): porozhliadol sa na všetky strany • zazrieť • expr.: fľochnúť • zíznuť • zagániť (neprívetivo, zlostne al. zboku pozrieť): škaredo na mňa zazrela, zagánila; zúrivo naňho fľochol • expr.: bľusknúť (so záľubou pozrieť) • expr. mrknúť (sa) (letmo pozrieť) • nazrieť • nakuknúť (zvedavo, ukradomky pozrieť) • fraz. zablýskať/zaiskriť očami (prenikavo, al. zlostne pozrieť) • fraz. expr. šibnúť/hodiť očkom (letmo pozrieť): šibol, hodil očkom za odchádzajúcimi • expr. šmihnúť (Hviezdoslav) • všimnúť si (venovať pozornosť): ani si ma nevšimli, ani na mňa nepozreli • fraz. expr.: vyvaliť/vytreštiť/vypleštiť/vypúliť/vygúliť oči (prekvapene al. vyľakane pozrieť)

2. zrakom dôkladne preskúmať, zistiť niečo • podívať sa • obzrieť (si) • prezrieť (si): dobre sa pozrel, podíval, kto nesúhlasil; obzrieť si, prezrieť si ponúkaný tovar • popozerať (sa) • poobzerať (si) • poprezerať (dôkladne pozrieť): popozeral sa, poobzeral sa po izbe; knihu najskôr starostlivo poprezeral • expr. premerať (pátravo pozrieť na niekoho, niečo): premeral dievča očami • hovor. expr.: obmrknúť si • obkuknúť (si): obmrknúť si terén • kniž.: obhliadnuť (si) • poobhliadnuť (si) • porozhliadnuť sa (okolo seba) • prizrieť sa • zaprizerať sa (dobre, pozorne sa pozrieť): prizrieť sa niečomu zblízka

3. vyvinúť úsilie na nájdenie niečoho • podívať sa • pohľadať: pozrieť sa, podívať sa za stratenou vecou, pohľadať stratenú vec • popozerať sa: popozerám sa ešte vo vreckách

4. p. navštíviť 5. p. posúdiť, porov. preskúmať

podivenie p. údiv

podivený p. prekvapený

prekvapený zasiahnutý niečím neočakávaným (o človeku); svedčiaci o prekvapení, údive • začudovaný • udivený: prekvapené, začudované, udivené dieťa; prekvapený, začudovaný, udivený pohľad • zarazený • zaskočený • expr.: vyjavený • omráčený (nepríjemne prekvapený): ostal zarazený, zaskočený, vyjavený; zarazená, zaskočená, vyjavená tvár • neskl. hovor. expr. paf: byť paf z úspechu • užasnutý • ohromený (veľmi prekvapený): dívala sa nemá a užasnutá • zried.: učudovaný • podivený • expr. al. slang.: vyvalený • vygúlený • vyhúkaný • vyoraný • expr.: ovalený • ohúrený

čudák človek, ktorého správanie, prejavy sa vymykajú norme: v mladosti bol čudák • hovor. expr. patrón: je to čudný patrón, nechodí do spoločnosti • expr.: odľud • čudo (J. Horák) • zastar. podivín

podivín p. čudák

podiviť sa p. začudovať sa

začudovať sa prejaviť (obyč. na chvíľu, náhle) prekvapenie, údiv • zadiviť sa • počudovať sa • podiviť sa: deti sa začudovali, zadivili novej hračke; počudoval sa, podivil sa, že čas tak rýchlo ubehol • prekvapiť sa: prekvapil som sa, že sme súťaž vyhrali • zaraziť sa (ostať veľmi a obyč. nie príjemne prekvapený): zarazili sme sa nad takým činom • užasnúť (pocítiť veľké prekvapenie, ohromenie): užasnúť nad toľkou krásou

čudný ktorý sa vyznačuje mimoriadnosťou, zriedkavosťou; ktorý je málo známy, ktorý sa nedá presne pomenovať, určiť • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • zvláštny (op. obyčajný, bežný, všedný): čudný, neobyčajný príbeh; čudné, nezvyčajné správanie; nezvyčajný, nevšedný, zvláštny strom • divný • podivný • podivuhodný • podozrivý • znepokojujúci (vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie): začuť divné, podivné, podivuhodné zvuky; podozrivé, znepokojujúce ticho • čudácky (typický pre čudáka): vedie čudácky život • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • expr.: čudesný • prečudesný • prečudný • predivný • prepodivný • prapodivný • prazvláštny • expr. zried. pračudný (veľmi čudný): čudesná, prečudesná, prečudná krajina; prepodivný, pračudný pocit • nepochopiteľný • záhadný • tajomný (plný tajomstva, nepoznaný, nepreskúmaný): nepochopiteľná, záhadná osoba; tajomné symboly • nevysvetliteľný: nevysvetliteľná záhada, nevysvetliteľný úkaz

podivný p. čudný, zvláštny 1

tajomný ktorý je zahalený tajomstvom, skrývajúci tajomstvo, plný záhad; nepreskúmaný • tajuplný • záhadný: tajomný, tajuplný ostrov; stretnúť tajuplnú, záhadnú bytosť • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý dráždi, neschádza z mysle, vzbudzuje počudovanie, podozrenie): čudné, divné, podivné úkazy na nočnej oblohe; dorozumievali sa podivnou, zvláštnou rečou pohľadov a mlčania • zastaráv. šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nepreniknuteľná ľudská psychika, nevysvetliteľné javy, nevyspytateľný osud • nepoznaný • neznámy (doteraz nie dostačujúco známy): neznámy podmorský svet, neznáma vesmírna sila • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov, príhod a pod.): zázračná, čarovná rozprávková ríša; zázračné, čarovné pôsobenie talizmanu • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský) • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (nepochopiteľný ako mystika, nepreniknuteľný ako mystérium): má v sebe niečo mystické, mysteriózne; v kaplnke vznikla zvláštna, mystériová atmosféra • okultný • okultistický • nadprirodzený (vzdialený racionalite, nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • expr.: temný • tmavý

záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomný • tajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hrad • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľad • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný jav • šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • temný • tmavý: mať temnú, tmavú minulosť • nepoznaný • neznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľky • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávok • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféra • okultný • nadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)

2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápis • nejasný • nezreteľný • dvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metafory • nepresný • neurčitý • hmlistý • matný: neurčité, hmlisté spomienky • nepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolov • čudný • divný: je to čudný, divný prípad • kniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumie • kniž.: rébusový • rébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatický • kniž. spletitý • hovor. expr.: zapletený • spletený • zamotaný • pomotaný • zmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh

3. p. zvláštny 1

zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajný • nezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnosti • kniž. nezvyklý: nezvyklý úkaz • nevšedný • netradičný • netypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situácia • jedinečný • unikátny • výnimočný • originálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečením • cudzí: odpovedal cudzím hlasom • mimoriadny • nevídaný • nápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné meno • exotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krása • kuriózny: kuriózny prípad • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • čudný • divný • podivný • záhadný • podivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný život • neopísateľný • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • nevysloviteľný • nedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stave • nejasný • nezrozumiteľný • nepochopiteľný • nevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný jav • čudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný

obdivuhodný ktorý si zasluhuje obdiv, uznanie • pozoruhodný • podivuhodný: obdivuhodný, pozoruhodný výkon; pozoruhodný, podivuhodný umelec • závideniahodný (ktorý vzbudzuje obdivnú závisť): mať závideniahodné zdravie • nevšedný • mimoriadny • zriedkavý (ktorý sa vyskytuje zriedka): pustiť sa do niečoho s obdivuhodným, nevšedným zápalom; mať mimoriadne, zriedkavé šťastie; vedec obdivuhodných, mimoriadnych kvalít

p. aj zaujímavý; výborný

podivuhodný p. čudný, zvláštny 1; obdivuhodný