Synonymá slova "poci" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 52 výsledkov (1 strana)

  • počiatkom p. začiatkom


    začiatkom (čoho) vyjadruje čas v prvej fáze istého časového úseku (op. koncom) • na začiatku (čoho; op. na konci): začiatkom, na začiatku leta bývajú veľké horúčavykniž.: počiatkomna počiatku: vráti sa až počiatkom zimy


    počiatočný p. začiatočný


    prvotný 1. ktorý bol (je) najskôr, na začiatku • pôvodný: prvotná, pôvodná podoba našej planétyprvýoriginálny: prvý, originálny významzačiatočnýpočiatočný: začiatočný, počiatočný impulz; počiatočná fázaprvotnopospolnýpredtriednybeztriedny (o ľudskej spoločnosti) • kniž. prvobytnýprimitívny: prvobytné, primitívne usporiadanie rodiny

    2. p. základný, hlavný 1


    prvý 1. ktorý je na začiatku určitého poradia • víťazný: prvé, víťazné družstvo; prvý, víťazný festivalový film; prvorodený (o prvom dieťati)

    2. ktorý bol v časovom slede najskôr (op. posledný) • začiatočnýpočiatočnýprvotný: prvé, začiatočné štádium choroby; prvý, začiatočný, počiatočný neúspech; prvotný dojem; prvotná radosť pominulapôvodnýnajstaršíoriginálny: pôvodní obyvatelia; najstarší kresťania; prvá, pôvodná, originálna tlačkniž. pionierskypriekopnícky: pioniersky, priekopnícky čindebutantský (ktorý je debutom al. ktorý súvisí s debutantom): debutantské predstaveniepremiérový (majúci premiéru): premiérové premietanie filmu

    3. p. popredný, významný 1 4. p. hlavný 1, prvoradý 5. p. prvotriedny


    úvodný ktorý býva v úvode, ktorým sa niečo začína, otvára (op. záverečný) • vstupný: úvodná, vstupná ária operyotvárací: otvárací ceremoniál olympijských hier; otvárací prejavzačiatočnýpočiatočný (op. konečný): ľahko zdolať začiatočnú, počiatočnú etapu pretekov


    začiatočný ktorý je na začiatku al. ktorý je začiatkom niečoho (op. konečný, posledný) • zriedkavejšie počiatočný: začiatočné, počiatočné ťažkostiprvopočiatočný: prvopočiatočné štádium, vlastnostirozbehový: rozbehové štádiumskorýraný: skoré, rané obdobie tvorby, štádium chorobyzákladnýkniž. iniciálny: základný výskum; iniciálne príznaky chorobyúvodnývstupný: úvodná, vstupná prednáškavýchodiskový: východiskové postavenieprvotnýprvý: prvotný dojem, impulz, nával emóciízárodkovýzárodočnýpren. embryonálny: zárodočný stavpubl. pilotný


    počiatok p. začiatok


    začiatok prvá priestorová al. časová fáza niečoho (op. koniec): začiatok obce, začiatok vyučovaniazriedkavejšie počiatok: na počiatku 20. storočiakniž. prvopočiatok (úplný začiatok): prvopočiatky nového hnutiavznik (začiatok jestvovania): vyšetrovať vznik požiaruprameň: prameň zlapríchod: príchod zimypôvod (začiatok existencie): pôvod svetagenéza: genéza ľudových zvykovnástup: nástup novej éryštart (začiatok pretekov): chybný štart bežcaúvod: úvod listupredohra: pijanstvo býva predohrou rodinných sporovkniž.: zrodzrodenie: zrod, zrodenie štátukniž. úsvit: na úsvite dejínkniž. zárodok: zárodok láskyobyč. pejor. semenopoet. semä: semeno zloby


    ozdobiť dať na niečo ozdobu, urobiť krajším, pekným • vyzdobiť (dôkladne, bohato): šaty ozdobiť zlatými gombíkmiokrášliťskrášliťpoet. okrásiť: vlasy si okrášlila, skrášlila mašľouhovor. expr. vycifrovaťexpr. vyčačkať: vycifrovať, vyčačkať kone do záprahuvyšperkovať (ozdobiť šperkmi) • dekorovať: slávnostne dekorovaná sálaovenčiťpoet. zvenčiťnár. podvenčiť (ozdobiť vencom) • poet. okvietiť (ozdobiť kvetmi) • podperiťoperiť (ozdobiť perom): podperený klobúkkniž. opentliť (ozdobiť stužkami) • obiť (ozdobiť kovom): valaška obitá striebromornamentovaťkniž. ornamentalizovať (ozdobiť ornamentmi): truhlica ornamentovaná rezbamiobyč. pejor.: ovešaťobvešať (bohato, často nevkusne ozdobiť): o(b)vešať sa bižutériouobložiťhovor. garnírovať (pridať k hlavnému jedlu doplnky lahodiace chuti a očiam): misu obložiť, garnírovať zeleninoupocifrovať (ozdobiť navrchu): pocifrovať medovníkyprizdobiťprikrášliť (trocha): čepiec prizdobili, prikrášlili výšivkami


    pocifrovať p. ozdobiť


    mokrý 1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou (op. suchý): sme celí mokrí od dažďa; z mokrých vlasov kvapká vodavlhký (trocha, čiastočne mokrý): tričko je mokré, vlhké od potu; bývať vo vlhkom bytevlažný (pokrytý vlahou): vlažné peryzmoknutý (mokrý od dažďa): mokrý, zmoknutý kabátspotenýupotený (mokrý od potu): spotené, upotené telozarosenýorosenýzrosenýzried.: rosavýrosnatýrosný (mokrý od rosy; pokrytý drobnými kvapkami vody): zarosená, orosená tráva; orosený, zrosený pohárnamoknutýzamokrenýmokrastýmokravývlhkastý (trocha mokrý): namoknutý, zamokrený, mokrastý uterák; mokrastý, mokravý, vlhkastý obväzpremočenýpremoknutýrozmočenýprepotený (úplne mokrý, obyč. od dažďa al. potu): byť premočený, premoknutý do nitky; premočené, rozmočené čižmy; prepotené teplákypocikanýocikanýpopišanýopišanýexpr. došvordaný (Šikula)hrub.: pošťanýošťaný (mokrý od moču): pocikané, popišané dieťa; pocikaná, ocikaná, opišaná plienkaexpr.: mokručkýmokrunkýmokrulinký: mokručké, mokrunké, mokrulinké vláskyexpr. primokrý (príliš mokrý)

    2. bohatý na vodné zrážky (op. suchý) • daždivývlhký: mokrá, daždivá, vlhká jeseňsychravý (mokrý a chladný): sychravá zimavlahý (mierne, príjemne mokrý): vlahý vzduch prichádza od morasparný (mokrý a horúci): sparné letné nociexpr.: uplakanýusmoklenýzried. učľapkaný: uplakané, usmoklené dni; učľapkaný pondelok


    pocikať sa porov. močiť


    kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokýmdokýmkým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidínež: kým, než to spravíme, bude tma: počkám, kým, až zaspídokedydokiaľpokiaľzakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačiliza ten čas čozatiaľ čomedzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístiezastar.: kýmkoľvekdokiaľkoľvek (Vansová)pokýmkoľvek (Hviezdoslav)čím (S. Chalupka)nár.: ležpočím (F. Hečko, Šoltésová)

    2. p. ale 1


    počím p. kým 1


    čin niečo vykonané, uskutočnené • skutok: nerozvážny čin, hrdinský skutokakt: akt pomstykrok: nerozmyslený krokkniž. počin: významný počinakcia (zámerná činnosť): bojová akciaoperácia (čin pozostávajúci zo zložitejších úkonov): obranná operáciaúkon (časť súvislej činnosti): právny úkondielo: dielo odvahy


    počin p. čin


    od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové al. časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po) • začnúczačínajúcpočnúcpočínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomnézačnúc odzačínajúc odpočnúc odpočínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavretézzo (koho, čoho): prišli z východu, od východusmerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrelspoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy

    2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu • po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil domza (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhraduz/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiťpod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem

    3. vyjadruje účel, cieľ • proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálkana (koho, čo): prášok na bolenie hlavy

    4. p. cez 5


    počínajúc, počínajúc od p. od 1


    konanie spôsob vykonávania niečoho a vystupovania pri tom • počínanie: múdre, rozvážne konanie, počínaniesprávanie: jeho správanie nebolo práve najvhodnejšiehovor. podnik: je to nebezpečný podnik


    počínanie p. konanie


    konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávaťrobiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumuuskutočňovaťrealizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovaťarch. činiť: činí dobré skutkypostupovaťpokračovaťpočínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

    2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať sivykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si paszariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne


    narábať odborne robiť isté úkony s niečím • manipulovať: vie narábať, manipulovať so sekerouzaobchádzaťzaobchodiťzachádzaťnakladať (obyč. istým spôsobom): zaobchádza, nakladá s peniazmi bez rozmyslupočínať sisprávať sa (o postoji k ľuďom): vie narábať s ľuďmi; zle si počína so žiakmi; zle sa správa k žiakomdisponovať (zároveň mať k dispozícii)


    počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konaťarch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiťsprávať sa: v každej situácii sa správal ako pravý mužpostupovaťpokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil


    správať sa1 1. v styku s niekým, niečím istým spôsobom konať, istým spôsobom sa prejavovať: voči podriadeným sa vždy správa láskavo; pri stole sa správali neslušnemenej vhodné chovať sakniž. počínať si (najmä vo vzťahu k ľuďom): v každej situácii si počína čestnevystupovať (obyč. na verejnosti): vystupuje, správa sa ako sebavedomý muždržať sa (obstáť v istej konkrétnej situácii, primerane reagovať): držal sa ako najlepšie vedel; nedržal si sa na návšteve dobre, ako trebazaobchodiťzaobchádzaťzachádzať (vo vzťahu k niekomu, niečomu): zle zaobchodí, zaobchádza s deťmi, zle sa správa k deťom; macošsky, láskavo, jemne s niekým, niečím zaobchádzať, zaobchodiť

    2. (o veciach, javoch) ukázať ohlas, reakciu na istý popud, na istú zmenu a pod. • reagovaťprejavovať sa: zistiť, ako sa správajú, ako reagujú rastliny v novom prostredí; jeho povaha sa v danej situácii prejavuje veľmi nepriaznivo

    3. p. spravovať sa


    očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zubyoriadiťobriadiťvyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotolsubšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované autoumyťpoumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážkuomyťobmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúťodrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riadhovor. vyrajbaťsubšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiťvysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučkyexpr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiťporiadiť (postupne, viac vecí)

    2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiťvyčeriťvyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavuprečistiť: prečistiť zrnorafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor

    3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpaťolúpaťobieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpeohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hruškyoškriabaťoškrabaťzoškriabaťzoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krvpočistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievkypooškrabovaťpozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu


    počistiť p. očistiť 1, 3


    počítač 1. kto niečo počíta, ráta • rátač: počítač, rátač výrobkov

    2. stroj na spracovanie informácií • komputer: analógový počítač, komputer

    3. prístroj na zaznamenávanie počtu niečoho • počítadlo: počítač, počítadlo spotreby plynu


    počítadlo p. počítač 3


    domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sanazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienkubyť v domnienkežiť v domnienkemať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieťmyslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovaťuzatváraťuzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítaťrátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladaťtušiťdomýšľať sidomýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať sišípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    fakturovať faktúrou žiadať zaplatenie niečoho • účtovať: fakturovali, účtovali nám za tovar tisíc Skzastaráv.: počítaťrátať (požadovať istú sumu)


    kalkulovať uvažovať podľa okolností (obyč. vypočítavo) • rátaťpočítať: kalkuloval, rátal, počítal, či sa mu to vyplatívypočítavať: v duchu vypočítava, aké sú výhodypejor. špekulovať: kalkulovať, špekulovať s dôverou ľudí


    myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

    2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

    3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

    4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sadomnievať samať domnienkubyť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítaťrátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si)predpokladaťusudzovaťpredvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiťdomýšľať sidomýšľať saexpr.: hútať sišípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


    pamätať 1. uchovávať v pamäti • pamätať sapamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho menohovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje

    2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho • mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdraviestarať sa: starať sa o blaho rodinymyslieť (na koho, na čo) • mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vásrátaťpočítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi


    počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamätikalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavburiešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicuzastar. počtovať: kto počtuje, ten gazdujehovor. zastar. rechnovať

    2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršaťmať na zretelibrať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravienezabúdať (na niečo)

    3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získamyslieť (si)mieniťveriťdúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmúnazdávať sadomnievať sapredpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobrekalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde

    4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľovzaraďovaťzahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychuzastar. počitovať: počituje i seba k rodinepokladaťpovažovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosťmať za: vždy ho mala za slabochahodnotiť: hodnotia ho ako čestného človekahovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého?posudzovaťklasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok

    5. požadovať istú sumu • rátaťúčtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Skfakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali


    pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníkamať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte?hodnotiťposudzovaťoceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysokorátaťpočítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelýchhľadieťpozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziudržať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal


    riešiť hľadať uspokojujúce vysvetlenie • lúštiťlúskať: riešil, lúštil ťažký problém; rád lúskal nejasné otázkypočítaťrátať (riešiť matematické úlohy): počítať, rátať rovnicu s dvoma neznámymi


    hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sazahlasovať saoznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzuohlasovať saozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

    2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sapovažovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slovákamať sa: má sa za rozvážnehorátať sapočítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcovpriznávať sa: už sa k svojim ani nepriznávapoznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

    3. stávať sa viditeľným • prejavovať sazjavovať saobjavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípkyohlasovať saohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmiukazovať saprichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

    4. p. domáhať sa


    počítať sa p. hlásiť sa 2


    pocítiť 1. p. zacítiť, uvedomiť si 2. p. skúsiť 2


    poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadaťzistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovaťpostrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiťuvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

    2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť saspoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

    p. aj zoznámiť sa 1

    3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiťskúsiťzakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiťprežiťužiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiťzacítiťucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáťvystáťprekonaťpretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


    skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť saurobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmiereniehovor.: oprobovaťsprobovaťpoprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastiehovor. opáčiť: opáčim to ešte razhovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať savynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť

    2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiťzakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsilposkusovaťnaskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješprežiťzažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedyužiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radostiprekonaťpretrpieťprestáťvytrpieťvystáťpocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechuprejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťamipren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote

    3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšaťpreskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor fungujehovor.: oprobovaťsprobovaťvyprobovaťopáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené

    p. aj vyskúšať


    uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia • zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilozastaráv. spovedomiť si (Šoltésová)pochopiťpoznaťspoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlilpocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detízbadaťspozorovaťzvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôrpostrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislostiprísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrízried.: zobadať saobadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zlepredstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť


    zacítiť zachytiť zmyslami; začať vnímať • ucítiťpocítiť: pes zacítil, ucítil prítomnosť niekoho cudzieho; zacítil som, pocítil som veľký strach, veľkú radosťzavoňať (i pren.): zavoňal čerstvé koláče; zavoňal, kde sú výhodyzavetriťzvetriťzaňuchať (o zvieratách, expr. aj o človeku): zviera z(a)vetrilo, zaňuchalo nebezpečenstvo; líška zaňuchala korisťzried. začuť: z úst mu začula pálenkuvycítiťvytušiťhovor. zastaráv. občuť (citom postrehnúť): vycítiť, vytušiť blízkosť jari; občula dieťa pod srdcom (Dobšinský)pobadaťzbadaťvybadaťvypozorovať (pozorovaním zistiť): v správaní muža pobadala, zbadala zmenu; v jej reči bolo možno vybadať, vypozorovať iróniu


    cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

    2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiťpredvídaťpredpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobreexpr. šípiť: šípil nešťastieexpr.: ňuchaťvetriť: ňuchal, vetril zradupoľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvozastar.: predvidieťpredcítiť: predcítiť niečo zléčakaťočakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

    3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť


    pociťovať p. cítiť 1


    počitovať p. počítať 4


    pocitový vychádzajúci z pocitu, intuície a pod. (op. racionálny, premyslený) • intuitívny: pocitové, intuitívne umenie


Pozri výraz POCI v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: rgm, atä, lrf, chk, ree, pes, šúr, pw, vzt, luh, fyn, sek, tlu, dli, ppm
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV