Synonymá slova "po ova" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 14 výsledkov (1 strana)
-
bľuskať expr. prerušovane a obyč. so záľubou al. nesmelo sa pozerať na niekoho, na niečo • hovor.: pokukávať • pokukovať • poškuľovať • škúliť: bľuskať, pokukávať, poškuľovať na dievčence • mrkať • žmurkať (dávať pritom znamenie) • mihať: mrkať, žmurkať, mihať očami na niekoho • fľochať (bokom) • blýskať (ostro, pátravo a pod.): fľochať, blýskať očami • iskriť (prenikavo): zúrivo iskrí očami
poškuľovať 1. p. škúliť 1 2. p. zaujímať sa
pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)
2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci
3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)
4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky
5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach
6. p. hodnotiť
škúliť 1. mať očnú chybu, pri ktorej osi očí nie sú rovnobežné: škúli na obidve oči • zabiehať (o očiach): oko mu zabieha doľava • expr. šmŕľať: jedným okom šmŕľa • poškuľovať (trocha škúliť) • fraz.: pozerať úkosom • pozerať na kríž
2. p. pozerať (sa) 1, 3 3. p. gániť
zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujem • hovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodárenia • stáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujíma • expr.: trhať sa • ruť sa • ruvať sa • biť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvú • expr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom aute • byť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil
číhať 1. pozorne čakať na vhodnú príležitosť (na zaútočenie a pod.) • striehnuť • kniž. striezť: šelma číha, striehne, strežie na korisť • vyčkávať • sledovať: s napätím vyčkávajú, sledujú, ako sa vec vyvinie • hovor. pásť: pasie za každým jeho slovom, číha na každé jeho slovo • expr.: snoriť • poľovať: snorí za korisťou, poľuje na zver
2. p. pozorovať 1
loviť 1. stíhaním, strieľaním, osídlami a pod. získavať zver • poľovať: loviť ryby, kačice; poľovať na zver, na vtáky; pren. expr. loviť ženícha, poľovať na ženícha • chytať (obyč. do osídel, do sietí): chytať zajace, pstruhy • trocha expr. lapať (naháňaním): mačka lapá myši
2. p. hľadať 3. p. ťahať 3
poľovať 1. usilovať sa zmocniť lovnej zveri (obyč. strelnou zbraňou): poľovať na kačice • loviť: vybrali sa loviť divú zver • strieľať: v tomto období je zakázané strieľať bažanty • chytať • lapať: chlapci lapali zajace do ôk
2. p. sliediť
sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukryl • expr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpou • striehnuť • číhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostal • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovanie • zastar. šľakovať (Kalinčiak) • stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďa • expr.: ňuchať • ňuchtiť • ňúrať • núrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzal • expr. poľovať: poľovali na vzbúrencov • hovor. pásť: pasie za dievčatami • hovor. expr.: štárať • lašovať: štára po kútoch, po záhrade • vetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky strany • jastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť
lov 1. chytanie, strieľanie, lapanie zveri a vtáctva • poľovačka • hon • honba • hovor. poľovka: lov, poľovačka na medvede; pren. expr. lov, poľovačka na ženy
2. p. korisť
poľovačka p. lov 1
počešťovať sa dostávať český ráz, stávať sa českým • češtiť sa • bohemizovať sa • čechizovať sa: obyvatelia nemeckej národnosti sa postupne počešťovali, čechizovali; slovenčina sa na vojenčine mnohým chlapcom češtila, bohemizovala
poúčať, poučovať p. napomínať
špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinu • znečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkami • poškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínom • hovor. expr.: babrať • zahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltou • expr.: sviniť • špintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincú • expr.: gebriť • kyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľu • expr.: fafrať • fúľať • mazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánky • pejor. cundrať: cundrať si šaty • expr.: čubrať • šubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vode • expr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky
2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásť • špintať • hrub. sviniť • vulg. srať: psy špinia v parku • det. kakať • expr.: fákať • hnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvore • trúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na obloky • lajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevá • vyprázdňovať sa
3. p. haniť