Synonymá slova "ple" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 167 výsledkov (2 strán)

  • chudobný 1. ktorý nemá majetok; svedčiaci o tom (op. bohatý) • biednynúdzny: chudobný, biedny, núdzny človeknemajetnýbezmajetnýnebohatý (op. majetný) • iron. sedmoslivkársky: nemajetná, sedmoslivkárska rodinabedárskyplebejskýexpr. žobrácky: bedársky, plebejský, žobrácky pôvoddomkársky (týkajúci sa chudobných majiteľov dedinských domov v minulosti) • prichudobný (príliš chudobný; dosť chudobný) • expr. zried. živorivý (Tatarka)

    2. ktorý trpí všeobecným nedostatkom niečoho (op. bohatý) • neúrodný (ktorý nie je schopný priniesť úrodu; op. úrodný): chudobný, neúrodný krajchatrnýchabý: chatrné, chabé bývanie; chatrný, chabý odevslabýnedostatočný: slabé, nedostatočné poznatky, vedomostibiednymizernýzlýnehodnotný; nekalorický (nevyhovujúci z hľadiska správnej výživy): biedna, mizerná, zlá strava, nehodnotný, nekalorický obedexpr. úbohýnekvalitný: úbohý, nekvalitný kultúrny programexpr.: psípsotnýpsovský: psie, psotné pomeryprichudobný (príliš chudobný, dosť chudobný)


    plebejský p. chudobný 1, prostý 1


    prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchýobyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojakkniž. pospolitýzastar. obecný: pospolitý, obecný ľudchudobnýplebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvodnekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanietriezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéruskromnýnenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná stravaprimitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivnýprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názoryexpr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký

    2. p. holý 4


    chudoba 1. stav bez majetku (op. bohatstvo) • biedanúdzanedostatok: trpieť chudobou, biedou, núdzou, nedostatkomhovor. mizéria: vojnová mizériaexpr.: psota: žiť v psotežobrotažobráctvo (úplná chudoba) • úbohosťzastar. mizeráctvo (Sládkovič)

    2. nemajetná vrstva obyvateľstva: dedinská chudobaobyč. expr.: plebsproletariát: mestský proletariátexpr. bedačpejor.: žobračžobrotaholotavšivač: poddanská žobrač

    3. p. prázdnota 2


    žobrač úplne chudobná, celkom bezmajetná vrstva obyvateľstva živiaca sa obyč. žobraním; pejor. nadávka nemajetným ľuďom • žobrotažobráci: na okraji mesta sa usídlila žobrač, žobrotapejor.: holotavšivačexpr. bedačobyč. expr. plebschudobaproletariát (nemajetní ľudia)

    p. aj banda 1


    plecnatý majúci široké, mocné plecia • plecitýširokoplecí: plecnatý, plecitý, širokoplecí chlap; plecitá postavarozložitýzried. plecatý (Kukučín)robustnýmocnýsilnýmohutný (majúci veľké telesné rozmery vôbec): robustný, mocný, silný, mohutný mládenec

    p. aj urastený


    plecatý, plecitý p. plecnatý


    plech široká a plytká plechová nádoba na pečenie • pekáč: dať mäso na plech, na pekáčhovor. ťapša


    plecháň expr. človek, ktorému vypadali vlasy • pejor. plešivec


    klampiar odborník na výrobu al. opravu rozličných predmetov z plechu • hovor. plechár (Vajanský)


    plechár p. klampiar


    klampiarstvo klampiarsky odbor; klampiarska dielňa • hovor. plechárstvo


    plechárstvo p. klampiarstvo


    holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahýobnaženýodkrytýrozhalenývyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečenýnepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavouexpr.: holučkýholučičkýholunkýholulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké detiexpr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

    2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skalylysýexpr. lysatýplešivýplešatýplechatýplechavýbezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcovneoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatášutýpustýpren.: nahýobnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromovopŕchnutýopršanýošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepkabezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

    3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

    4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číryčistý: holé, číre, čisté faktynahýskutočnýreálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravdaprostý: bojovať o prosté prežitiestrohý: strohé údaje

    5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2


    plešivý ktorému nenarástli al. vypadali vlasy (čiastočne al. úplne) • plešatýplechavývyplešivený: už v tridsiatke bol plešivý, plešatý, plechavýholohlavý (úplne plešivý): holohlavý ako kolenolysýlysatýholýbezvlasý: lysá, holá, bezvlasá hlavaoplešivenýoplechavenýexpr. plechatýnár. plchatý (Gráf)plešivastýplešivkastý (začínajúci plešivieť)


    plechatý, plechavý p. plešivý, holý 2


    plechavieť p. plešivieť


    plešivieť strácať vlasy, stávať sa plešivým • plechavieť: hlava mu na temene plešivie, plechavie


    plechovica plechová nádoba, obyč. valcovitého tvaru • plechovka: plechovica, plechovka mäsa, masti; pri plote je plno prázdnych plechoviekkonzerva (prázdna plechovica) • niž. hovor.: piksľapiksňa


    plechovka p. plechovica


    drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

    2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

    3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

    4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


    plečkovať p. plieť


    plieť zbavovať buriny • odburiňovať: plieť, odburiňovať záhonplečkovať (plieť plečkou)


    ramenatý správ. plecnatý


    urastený ktorý dobre vyrástol; ktorý má peknú, dobre vyvinutú postavu • driečnystrojný: mládenci urastení, driečni, strojní ako jedlestatný (urastený a silný): statný chlapkniž. hodný: vyrástlo z nej hodné dievčarúčisúci (vyhovujúci z hľadiska rastu, postavy) • vytiahnutý (do výšky) • vysoký: vytiahnutý, vysoký chlapecrozloženýrozložitý (v pleciach) • plecnatý; zried. sošný (postavou krásny a dokonalý ako socha)


    plecniak väčší, obyč. plátenný vrecovitý obal s popruhmi, ktorý sa nosí na chrbte • hovor. ruksak: išli na výlet s plnými ruksakmivakkapsa (nosené na chrbte)


    oplecko pruh látky slúžiaci na zavesenie odevu na plecia • plecnicaramienko: úzke oplecká, ramienka na kombiné


    plecnice p. traky


    traky pružné pásiky nejakej látky upevňujúce na telo dolnú časť oblečenia • plecnice: nosiť nohavice na trakoch, sukňa s plecnicami


    pléd p. šatka 1


    šatka 1. kus látky slúžiaci ako prikrývka hlavy, krku al. pliec: hodvábna, kašmírová šatkaručník: uviazať si ručníkpléd (na plecia): prehodiť si cez plecia čipkový plédštóla (súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec) • zried. šata (Vansová)vlniak (väčšia vlnená šatka): zakrútiť sa do vlniakaodievkaodievačka (väčšia šatka na plecia) • nespis. prehoz

    2. p. vreckovka


    štóla súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec • plédodiedzkasubšt. prehoz

    p. aj pás 1


    prehoz správ. pléd, štóla


    plejáda p. skupina 2


    skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromovhovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcovkolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilovhúfexpr.: hromadakopakŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákovodb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

    2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétovrad: patriť do radov bojovníkov za demokraciutím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcovdružina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družinatriedavrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvyzdruženie: združenie priateľov umeniastrana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve stranycelok: reprezentačný celokmužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvodružstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistovkruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poéziekrúžok (záujmová skupina): divadelný krúžokstav: učiteľský stavfrakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakciahŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕbyklan (pevne uzavretá skupina): vojenský klanmafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štábpeletónpelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónuhovor. partia: partia murárov, kartárovsubšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská gardakapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkovexpr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detípejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarovpejor.: bandagrupaperepúť: politické grupypejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcovsubšt. mančaft

    p. aj spoločnosť 2


    plejboj p. švihák, záletník


    záletník pejor. záletný muž: hýrivý starý záletníkexpr. donchuanhovor. expr. frajerhovor. pejor.: sukničkárfrajerkárexpr. (starý) kocúrexpr. zried. zásterkár (Vajanský)iron.: playboy, pís. i plejboj (záletný mladík výstredného života)


    švihák hovor. nápadne sa obliekajúci al. správajúci muž • hovor. elegán: robil zo seba šviháka, elegánahovor.: fešákštramák (pekný, urastený muž) • hovor. expr. sekáčexpr. frčkárpejor.: fičúrseladóntrocha pejor. frajerhovor. pejor. hochštapler (dobrodruh s uhladeným vystupovaním) • kniž.: dandyplejboj, pís. i playboy (milovník výstredného života) • pejor.: panákpánikpánko (vyobliekaný, povýšenecký, ale rozumovo obmedzený muž)


    dojčiť živiť dieťa vlastným materským mliekom • pridájaťnadájať: dojčila šesť mesiacov; pridájala syna do rokazastaráv. plekať (aj zvieracie mláďa): kobyla plekala žriebätkosubšt. kojiť


    chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkompestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včelyexpr. piplať sanár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatkaexpr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

    2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťaživiť: živiť mláďa mliekomdojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rokplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľahovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchaťnapchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiťnasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

    3. p. živiť 1


    kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašouhovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmikniž. sýtiťnasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkamiexpr.: pchaťnapchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkminár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať husživiť: Čím živíte rybky v akváriu?obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť konedojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiacplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava


    plekať p. dojčiť, chovať 2


    choromyseľný ktorý je duševne chorý • pomätenýbláznivýšialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človekanenormálnyfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavuhovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osobaexpr.: pojašenýzjašenýzošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašenáhovor. pochabýexpr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabenáhovor. expr.: šibnutýšľahnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozguneskl. hovor. pejor.: šišiplem-plemsubšt. cvoknutý

    porov. aj slabomyseľný


    plemä 1. p. rasa 1, 2 2. p. rod 1


    rasa 1. skupina ľudí s typickými telesnými znakmi • plemenokniž. al. zastar. plemä: biela, čierna rasa; biele, čierne plemeno

    2. súhrn jedincov s tou istou stálou odchýlkou od druhu • plemenokniž. al. zastar. plemä: rasa, plemeno psovodroda (súhrn pestovaných jednotlivcov, ktoré v rámci druhu majú spoločné vlastnosti): odroda oviec

    p. aj druh1 1


    rod 1. spoločenstvo potomkov jedných prarodičov • pokolenie: panovnícky, šľachtický rod; panovnícke, šľachtické pokolenie; ľudský rod, ľudské pokolenierodina: pochádza zo starej zemianskej rodinykniž. plemenokniž. al. zastar. plemä: zradiť svoje plemenokrv: potomok z jeho krvidynastia (panovnícky rod): dynastia Habsburgovcovzried. rodostrom (F. Hečko)

    2. p. pôvod 2 3. p. národ 1 4. p. pohlavie 1


    plemenisko miesto, prostredie vhodné na rozmnožovanie rozličných organizmov; miesto nákazy • semeniskosemenište: plemenisko, semenisko, myší; semenisko, semenište chorôb

    p. aj stredisko 1


    stredisko 1. miesto, v ktorom sa sústreďuje al. vykonáva istá činnosť • centrum: rekreačné stredisko; Bratislava je kultúrne centrumhniezdo (stredisko, odkiaľ sa niečo šíri): hniezdo nákazyohnisko (miesto, z ktorého sa niečo šíri): ohnisko odporusemeniskosemeništeplemenisko (miesto, z ktorého sa šíri nákaza): semenisko, semenište, plemenisko chorôb

    p. aj ústredie

    2. p. stredobod


    množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadiakopiť savŕšiť sa: práca sa kopípribúdaťrásť: otázok pribúda; rastú nové mestáznásobovať sazmnohonásobňovať sazmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovalakniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovalirozmáhať sarozmnožovať sarozhojňovať sazväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšujeexpr.: sypať sarozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú

    2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delenímplodiť sarozplodzovať saplemeniť sarozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujúkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotiaexpr.: plieniť sarozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú


    plemeniť sa p. množiť sa 2


    čistokrvný ktorý pochádza z čistého plemena (obyč. o zvierati) • plnokrvný: čistokrvný, plnokrvný kôň, vlčiakplemennýzried.: rasovýrasovitý (chovaný na rozširovanie čistého rodu, druhu): plemenný, rasový dobytokčistý: čistá rasašľachtený (ktorý má dobré vlastnosti získané vhodným krížením čistej rasy): stajňa so šľachtenými koňmiodb. homozygotný (ktorý vznikol zo spojenia dvoch buniek s rovnakou skupinou dedičných vlôh)


    plemenný ktorý sa pre svoje dobré, žiadané vlastnosti chová na plemeno (o zvieratách) • chovný: plemenný, chovný druh dobytka

    p. aj čistokrvný


    druh1 1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: viaceré druhy pšenicesorta: tri sorty vínaodroda (súhrn pestovaných rastlinných jednotlivcov): ušľachtilé odrody zemiakovrasa (súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od druhu): rasa psovplemeno (skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými vlastnosťami): čistokrvné plemenohovor. fajta: je z dobrej fajtytrieda (skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi): trieda automobilovkategória (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými vlastnosťami): kategória športovcov

    2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku: taký druh ľudí mám rád; nový druh pracieho práškutyp: je typom vedeckého pracovníkakniž. prototyp (prvotný typ) • kniž. zastar. typushovor. fajta


    národ 1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hospodárstvom, históriou, kultúrou, psychikou • odb. etnikum (národné spoločenstvo): európske národy, etnikákniž. plemeno: slovanské plemenápoet. rodzastar. al. expr. nácia

    2. p. ľud 1 3. p. ľudia


    plemeno 1. p. rasa 1, 2 2. p. rod 1 3. p. národ 1


    plenta p. zástena


    zástena ľahká, obyč. prenosná stena poskytujúca úkryt a pod. • španielska stena: umývať sa za zástenouplenta (provizórna stena obyč. z plátna): ísť za plentuparaván


    ples p. zábava 2


    zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíleexpr. zábavkarozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýleniehra: neviazané hry vystriedali povinnostiradovánky: prázdninové radovánky detíhovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabarethovor. expr.: komédiakanada: s priateľmi je kanadahovor. expr. psina: zajtra bude u nás psinahovor. špásy: trávia dni v špásochsubšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

    2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavuveselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselicakarneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzikediskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotékuhovor.: tanectancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačkuhovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúrvečierokvečerzastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierokpleshovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majálesjuniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniálesradovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánkyhýrenieorgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgiebakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliáchhovor.: flámlumpovačkalumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flámkniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľankagaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veseliezastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akciaslang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydarilsubšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockomsubšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdánsubšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál


    jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšenýkniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavenímtešiť saradovať sazried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechupren. žiariť: celá žiari šťastímexpr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviťoslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo


    plesať p. tešiť sa 1, jasať


    tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosťbyť rádradovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarilabyť natešenýbyť rozradostenýbyť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdninyzried. radostiť sakniž. al. expr.: plesaťjasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasáhovor. expr.: výskaťujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkaťveseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veseliavyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí

    2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sapotešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí

    3. mať niečoho dostatok • požívaťmať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu


    plešatý p. plešivý, holý 2


    plesavý p. radostný 1


    radostný 1. plný radosti, svedčiaci o radosti; prinášajúci, vyvolávajúci radosť (op. smutný) • veselýrozveselený: radostná, veselá pieseň; radostná, veselá, rozveselená tvárrozradovanýrozradostenýrozradostnenýnaradovanýnatešený: vrátila sa celá radostná, rozradovaná, rozradostená, rozradostnená, natešenákniž. radostiplný: radostiplné Vianoce (v želaní) • šťastný: prežíval šťastné obdobie vo svojom životeoptimistický (op. pesimistický): všade panovala optimistická náladadobrýpriaznivý: dobrá, priaznivá správapríjemný (op. nepríjemný) • úsmevný: príjemné, úsmevné ránohrejivý: hrejivý pocitexpr.: jasavýplesavýiskrivý: dieťa sa smialo jasavým, plesavým, iskrivým smiechomrozjasnenýkniž. rozjasanýpoet.: jasuplnýjasotný (Timrava, Kostra)expr. preradostný

    p. aj naradovaný, šťastný

    2. p. drahý 3, milý 1


    šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný) • šťastlivý: šťastný, šťastlivý výhercablažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmevblaživýkniž. blahýpoet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitomradostnýjasavýexpr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiechveselýnatešenýrozjasanýrozjasnenýrozjarenýrozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiachkniž. blahoslavený (Kukučín, Smrek)dobrývydarený: šťastný, dobrý, vydarený rokradostiplný: radostiplné Vianoceúspešnýpožehnanýpriaznivýžičlivýexpr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosťpríjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného životazávideniahodný: závideniahodný osud, životexpr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosťexpr.: prešťastnýprešťastlivý (veľmi šťastný)


    pleseň 1. zamatovomäkký povlak sivej al. zelenkastej farby spôsobený istým druhom húb najmä vo vlhkom prostredí • plesninaplesnivina: pleseň, plesnina na starých múroch, na zaváranine

    2. druh kožnej choroby • mykóza

    3. p. plesnina 1


    plesnina 1. zápach po niečom plesnivom, stuchnutom • stuchlinapotuchlinazatuchlina: v byte bolo cítiť plesninu, stuchlinu; jedlo páchlo potuchlinou, zatuchlinoupleseň: v pivnici páchla pleseňzried. stucheľ (Urban)

    2. p. pleseň 1


    plešina miesto na hlave, z ktorého vypadali vlasy; miesto v hore bez porastu • lysinalyska: mať plešinu, lysinu, lysku na hlave; trávnaté plešiny, lysiny


    plešivastý, plešivkastý p. plešivý


    plešivec p. plecháň


    cap napodobňuje zvuk slabého úderu, zvuk pádu drobného predmetu a pod.; naznačuje slabý úder, pád drobného predmetu a pod. • pacbac: cap, pac, bolo počuť pri každom plesknutí po zadočku; bac dieťa po ručičkeťap: keď tleskla rúčkami, zaznelo slabé ťapcup: cap, cup, zošuchol sa oriešok na zemplesktlesk (pri silnejšom údere): plesk, tlesk mu po líci


    fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder • fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchupleskpľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líciflinkfuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlavepácbác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po rukechľuschľust: chľus, chľust mu po papulišvác: švác ho po chrbteťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku


    lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielnehlukhukot: hukot strojovhrmotbuchot: buchot kladívštrkotšramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazítreskplesktreskotrachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiektrepot: trepot bubnovhrkot: hrkot nenastaveného motoraexpr.: hurhajharavarabengálhuriavklom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuťdupot: dupot konírapothovor. hurt: prísť s hurtomexpr. revhovor. expr.: štabarcrámustartas: deti od rána robia štabarcsubšt.: kravál • randál


    plesk p. fác, cap, švác


    švác naznačuje úder al. hodenie • praskprásk: švác, prásk kameňom do oblokabácfácpácbach: bác, fác, pác mu jednu po chrbtepleskšuch: plesk, šuch chlapcovi po prstochšupšups: šup(s) s ním rovno do vodyšvih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári


    oko 1. (obyč. mn. č. oči) guľovitý orgán, ktorý umožňuje (človeku, živým tvorom) vidieť • zrak (jeden zo zmyslov; i kniž.): mať dobré oči, dobrý zrak; kniž. oči, zraky sa im stretlipohľad (pohyb očí, videnie): uprieť oči, pohľadexpr.: okáňokáľfľocháňpleskáňpleštiakbleskáň (obyč. mn. č.; o veľkých očiach): škuľavé okále, flocháne, pleštiakytrnky (iba mn. č.; o čiernych očiach) • hovor. kukadlá (iba mn. č.) • slang.: cibulebuľvy (iba mn. č.): vypleštiť cibule, buľvypren. expr. zrenica: modré oči, zrenice

    2. povraz, drôt a pod. uviazaný v tvare oka • slučka: stiahnuť oko, slučku

    3. p. pasca 1 4. p. jazero


    buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúťtresnúťtrepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermiprasknúť: čosi vonku praskloplesknúťplesnúťpľasknúťpľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňamiexpr.: capnúťšvacnúťrachnúťbachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachloexpr.: durknúťzdurknúť: výstrel zdurkolzarachotiťzrachotiťudrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hromexpr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

    2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5


    hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariťzašmariťtresnúťtresknúťplesnúťplesknúťšľahnúťtrepnúťcapiťcapnúťčapiťčapnúťšvacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiťpľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúťpraštiťmrštiťbuchnúťdžuchnúťbacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


    potľapkať dlaňou niekoľkokrát zľahka udrieť • expr. poťapkať: potľapkať, poťapkať dieťa po lícipoplieskať (silnejšie, s väčšou intenzitou): radostne si poplieskali do dlaníexpr. popáckať: jemne popáckala psíkaexpr. zried. oťapkaťpoklepaťpoklopaťexpr.: poklepkaťpoklopkať (obyč. prstami): poklep(k)al, poklop(k)al muža po pleci, po chrbtetľapnúťpotľapnúťexpr.: ťapnúťpacnúť (dlaňou raz zľahka udrieť): priateľsky niekoho tľapnúť po rukeplesnúťplesknúť (raz a silnejšie): dlaňou plesnúť, plesknúť koňa po šiji


    prasknúť, prasknúť sa 1. rozrušiť sa puklinami, stratiť súdržnosť • puknúťpuknúť sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, puklarozprasknúť sa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohár sa v horúcej vode rozpukolrozpučiť sa (tlakom sa prasknúť): zemiaky varené v šupke sa na povrchu rozpučiliroztrhnúť sarozštiepiť sa (poškodiť sa puklinou): sud sa roztrholpopraskať (sa)popráskať (sa)popukať (sa)dopraskať (sa)dopukať (sa)rozpukať sa (na viacerých miestach dostať trhliny): vodovodné rúry sa na silnom mraze popraskali, popukali; ľadovcová kryha sa pod náporom ľadoborca popráskala, popukala, dopukalazried. spukať: zem spukala od horúčavy

    2. iba prasknúť vydať al. spôsobiť krátky ostrý zvuk • puknúť: balón dieťaťu hlasno praskol, pukol; stolička zakaždým puklachrupnúťrupnúť (vydať al. spôsobiť zvuk sprevádzajúci lámanie): neos. chruplo, ruplo mu v krížoch; spadnutá škridla chruplatresnúťtresknúťplesnúťplesknúťrachnúť (spôsobiť al. vydať silný, obyč. tupý zvuk): zátka pri otváraní tres(k)la, ples(k)la, rachlaexpr. lupnúť: dal mu zaucho, len tak luplozapraskaťzapráskaťzaprašťaťzapukaťzaplieskať (vydať al. spôsobiť praskavý zvuk): raždie zapraskalo, zaprašťalo; zapukal prstamiexpr. zapraskotať

    3. p. spadnúť 1 4. p. hodiť 5. p. udrieť 1


    spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

    2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

    3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

    4. p. klesnúť 1


    udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

    2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


    vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

    2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava


    pleskot vyvolávanie krátkych prenikavých zvukov prudkým pohybom niečím ohybným al. zrazením plochých predmetov • pľaskot: pleskot, pľaskot bičašvihot: švihot lieskovícexpr. ťapottľapot: ťapot piestov


    plieskať 1. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. prúta, biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov • práskaťtlieskať: plieskať, práskať, tlieskať korbáčomšľahaťlupkať: tesne nad hlavou mu šľahal, lupkal bičíkomexpr. lipkať: vo vetre lipká zástava

    2. udierať dlaňou • fliaskaťflieskať (po tvári): plieskal, fliaskal ho hlava-nehlavafackaťzauškovaťexpr.: čapcovaťoflinkovať (plieskať po tvári): facká, zauškuje ho za odvrávanieexpr.: ťapkaťťapaťtľapkať (jemne, zľahka plieskať): ťapká, tľapká koníka po širokom krkunár. fácať

    3. spôsobovať príznačné zvuky nárazom vody na pevný materiál • pleskotaťšpliechaťšpľachotaťšplechotaťšpľachtaťšplechtať: vlny plieskajú, pleskocú o breh, špliechajú, špľachocú pri člnečliapaťčľapotaťčľapkaťčliapkaťčapkať (pri menšom množstve vody): dážď čliape, čľapká do oblokovtlieskať

    4. p. hádzať 1 5. p. tárať


    plesnieť, plesnivieť stávať sa plesnivým, pokrývať sa plesňou: zaváranina plesnie, plesnivietuchnúť (kaziť sa vlhkosťou): steny od vlhkosti tuchnúprieť (kaziť sa vlhkosťou): zrno pod snehom prie


    plesnivec p. starec


    starec starý muž: vyzerať ako starecdeddedo: starý, sivý ded, dedoexpr. starký: Čo porábate, starký?expr.: dedkodeduško: Ako sa máte, dedko?expr. zried. starúch (Švantner)kniž. kmeť: múdry kmeťpejor. starigáň (obyč. v nadávkach): bruchatý starigáňpejor. plesnivec (v nadávkach)


    plesnivina p. pleseň 1


    plesnivý 1. napadnutý plesňou, pokrytý plesňou • splesnenýsplesnetýsplesnivený: plesnivé, splesnené, splesneté potraviny; plesnivý, splesnivený chlieboplesnenýoplesnetýoplesnivený: oplesnené stenystuchnutýpotuchnutýzatuchnutý (plesnivý a vlhký): stuchnuté, potuchnuté múry pivnice; potuchnutá, zatuchnutá bielizeňnár. spretý

    2. p. sivý 1 3. p. starý1 1 4. p. plesňový


    plesňový obsahujúci ušľachtilú pleseň (o syre) • hovor. plesnivý: plesňové, plesnivé druhy syra


    pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodenýzničenýskazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravínchorý (o zažívaní, žalúdku) • porušenýporúchanýpolámanýnefunkčnýneskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaputnepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý motorhovor. zništovanýhovor. zastaráv. zhindrovanýexpr.: zhumpľovanýskoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračkyexpr.: skántrenýdokántrenýhovor. expr.: pokašlanýpokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružinavulg.: posratýposraný: posratý vodovodný kohútikhnilýzhnitýzapáchajúcismradľavýsmrdľavýplesnivýpotuchnutýznehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny

    2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábavaexpr.: zbabranýdobabranýpobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robotazničenýnevydarenýexpr.: sfušovanýpofušovanýpren. skaličenýexpr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný životpren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesťexpr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý víkendexpr.: zoranýzvŕzanýhrub.: zhovädenýdohovädenýsubšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratýposraný: zoraná, zvŕzaná scéna

    3. p. skazený 1–3


    sivý 1. ktorý má farbu popola, peria holuba, hrdličky a pod. • popolavý: sivá, popolavá srsť zajaca; dievča s popolavými vlasmišedivý: rada mala nenápadnú šedivú farbustriebornopopolavý (popolavý so strieborným, lesklým odtieňom): striebornopopolavý nádych drahokamustriebornýstriebristosivýstriebrosivýstriebristý (farbou pripomínajúci striebro, sivý a lesklý, až dobiela): starenkina strieborná, striebrosivá, striebristá hlavapostriebrenýprešedivený (miestami sivý; o vlasoch) • striebornošedivýstriebrošedivý (šedivý so strieborným odtienkom): striebornošedivý hodvábsivovlasýstriebrovlasý (o človeku): mladý a už sivovlasý, striebrovlasýolovený (pripomínajúci olovo): olovené mraky na oblohe veštia búrkuoceľovosivýoceľový (sivý ako oceľ) • dymový (s jemným sivým nádychom): dymový preliv na vlasochpoet. holubí: holubie nebo, očiexpr. plesnivý (sivý ako pleseň): plesnivé fúzymyšímyšací (sivý ako myš) • nár. šarý (sivý so slabým žltým odtienkom): šarý vlásokbledosivýsvetlosivýsvetlošedivý (sivý s bledým odtienkom) • sivastýsivkastýsivkavý (sfarbený dosiva): bledosivý, svetlosivý podklad; sivasté, sivkasté, sivkavé očibelavý (sivý s bielym nádychom) • zried. belostnosivý; tmavosivý (sivý s tmavým odtienkom) • nár.: burýburavýsubšt. šedý

    p. aj šedivý 1

    2. p. jednotvárny, stereotypný


    skazený 1. ktorý stratil svoju pôvodnú hodnotu, kvalitu; ktorý sa stal nepoužívateľným (o potrave) • pokazenýpoškodenýznehodnotený: sklad plný pokazených, poškodených, znehodnotených potravínzhnitýhnilý (skazený hnitím): vrece zhnitých, hnilých zemiakovzapáchajúcismradľavý: zapáchajúce mäso, smradľavé vajíčkaplesnivý: skazený, plesnivý chlieb, kompótexpr.: zapľuhavený (Bodenek)skoprdačený (Urbánek)

    p. aj pokazený 1, 2, zlý

    2. ktorý prestal (dočasne) plniť funkciu • pokazenýchorý: skazený, pokazený, chorý žalúdokzlýpoškodenýzničený: má zlý, poškodený, zničený chrup; zničené zdraviehovor. expr. zhumpľovaný

    3. ktorý morálne upadol, klesol; svedčiaci o tom • pokazenýnemravnýnemorálny: skazený, pokazený, nemravný, nemorálny človekpejor.: spľuhavenýspľundravenýpejor. zried. spľuhačenýexpr. zapľuhavený: bohatstvom spľuhavený, spľundravený; celá dedina je upadnutá a spľundravená, spľuhačená; zapľuhavené srdceskorumpovaný (skazený korupciou): skorumpovaná spoločnosťdemoralizovanýpoklesnutýzastar. pokleslýspustený (ktorý sa dopustil mravného poklesku): poklesnutá, pokleslá žena; spustený nemravníkspustnutýsubšt. spustlý (mravne zanedbaný): spustnutá, spustlá spoločenská spodinaexpr. prehnitý: svet je skazený, prehnitýzvrhlýzvrátenýpejor. zhýralý (mravne skazený, až úchylný): zvrhlé, zvrátené vzťahy; zhýralý mládenechovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýzhumpľovanýspankhartenýspanghartený: zopsutá, spanghartená, spankhartená morálka; zlumpáčený, zlumpovaný synexpr. zried. skoprdačený (Urbánek)pejor. zbastardenýhrub. skurvený

    4. p. pokazený 2


    starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

    p. aj starecký

    2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

    3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

    4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


    zastaraný1 1. ktorý nevyhovuje súčasným potrebám, požiadavkám (op. súčasný) • staromódny: má zastarané, staromódne názorystarýnemodernýnepokrokový (op. moderný): staré, nemoderné metódy prácenečasovýneaktuálny (op. aktuálny) • anachronickýprežitý: neaktuálna, anachronická téma článku; prežité predstavyexpr. vyvetraný; starodávnystarosvetský (pripomínajúce staré časy): starodávne, starosvetské zvykypejor.: predpotopnýplesnivýfosílnyexpr. dedovskýsubšt. fotrovský: predpotopná, plesnivá konzervatívnosť; fosílna, dedovská technika; fotrovský oblekmuzeálny

    2. p. zdĺhavý


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


Pozri výraz PLE v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV