Synonymá slova "or" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 221 výsledkov (2 strán)

  • okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradliolúpiť (násilím): prepadli ho a olúpiliozbíjaťhovor. expr.: orabovaťzrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovalihovor. expr. ogabaťhovor.: okmíniťobraťoholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česťnár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetkopripraviťhovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetokhovor. expr.: odraťobdraťošklbaťoplieťexpr.: obtiahnuťotiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleliošmeknúťošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudilipookrádaťpooberať (postupne, viacerých)


    orabovať p. okradnúť


    orácia 1. p. prieťah, okolky 2. p. prejav 1


    prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, rečhovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciuprívetpríhovorpredslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslovlingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevokpozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravomzdravicaprípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázokprednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáškareferát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvodvyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenietiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády

    2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak


    okolky vyhýbavé, váhavé konanie, obchádzanie podstaty veci • okolkovanie: hovorí o tom bez okolkov, bez okolkovaniaváhanieotáľanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestaňte s váhaním, otáľaním!výhovorkyexpr.: vykrúcačkyvytáčkyvyhováračky (vymyslené skutočnosti na obídenie niečoho): dievčence boli samé výhovorky, vykrúcačkyprieťahyexpr. otáľačky (úmyselné zdržiavanie nejakej činnosti): po dlhých prieťahoch na dohovor pristaliodklad (odloženie na neskorší čas): splniť povinnosť bez odkladuexpr.: drahotyoráciekomédiehovor. expr.: ceremóniefóry (afektované prejavovanie nerozhodnosti): robí drahoty, orácie, komédiezried. obalky: povedať niečo bez obalkov (priamo)

    p. aj rozpaky


    prieťah zdĺhavé vybavovanie, ustavičné odkladanie, zdĺhavý spor a pod.: vybavil to až po dlhých prieťahochhovor. expr.: preťahovačkanaťahovačkaťahanicaťahačkaopletačka: administratívne prieťahy, preťahovačky, naťahovačky, ťahanice, ťahačky, opletačkyhovor. expr.: ceremónieorácie: robiť zbytočné ceremónie, orácie s niečím

    p. aj odklad


    oráčina zoraná pôda • oraniskozried. oranica: čerstvá oráčina, oranica; čierne oráčiny, oraniská s kŕdľami vrán


    oračka p. orba


    orba kyprenie pôdy obracaním pomocou pluhu • oraniehovor. oračka: pôda zrelá na orbu, oranie, oračkupodmietka (plytká orba po žatve)


    orafať p. otrhať


    otrepať 1. trepaním z povrchu odstrániť; trepaním zbaviť nepotrebných častí • striasťotriasť (trasením): otrepať sneh z kabáta; striasť, otriasť popol z cigarety; otrepať, otriasť si topánky od blataoklepať: oklepať prach z klobúkapootrepávaťpootriasaťpostriasať (postupne): pootrepávať, pootriasať čižmy; postriasať sneh z klobúkaorafať (zbaviť ľan al. konope hlávok a pazderia, uvoľniť vlákna z ľanu al. konopí)

    2. prudkými pohybmi viac ráz naraziť niečím o niečo • otĺcťomlátiťobúchaťexpr. otrieskať: otrepal kastról o stôl, omlátil hrable o plot, otrieskal zošit o lavicupootrepávaťpootĺkať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach): pootrepávať, pootĺkať knihu o hlavu


    otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrachexpr.: okmásaťskmásaťošklbaťodriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristiošarpaťpošarpaťexpr. orafaťnár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvetyzrafať: zrafať, orafať čučoriedkyobtrhaťpoobtŕhaťpoobtrhávaťexpr.: obkmásaťobšklbaťobdriapať (z viacerých strán, dookola)


    orákulum 1. p. proroctvo 1 2. p. veštiareň


    proroctvo 1. veštenie budúcnosti • kniž. veštba: vyrieknuť proroctvo, veštbukniž. orákulum

    2. p. predpoveď


    veštiareň mytol. miesto, kde sa vyslovovali veštby • orákulum: staroveká veštiareň, staroveké orákulum


    orálny p. ústny


    ústny vyjadrený ústne (op. písomný) • hovorený: ústny, hovorený prejavnepísaný (op. písaný) • odb. orálnyrečovýslovný: rečový, slovný dohovor


    ohraničiť 1. oddeliť hranicami • vymedziť: ohraničiť, vymedziť parcelu, územie národného parkudelimitovať: delimitovanie územia

    2. rozložiť sa okolo niečoho • obklopiťobkľúčiťobkolesiť: kraj ohraničený, obklopený, obkľúčený horami; záhrada ohraničená, obkolesená ovocnými stromamiorámcovať

    3. p. obmedziť 1


    obrúbiť 1. dať na niečo obrubu, lem • olemovaťoblemovať: obrúbiť, o(b)lemovať golier stuhouobšiťzaobšiť: okraj sukne (za)obšiť inou látkouzried. zaobrúbiťobendlovaťzaendlovať (obrúbiť šitím): obendlovaná záclonaobháčkovať (obrúbiť háčkovaním): obháčkovať rukávoprámikovať (obrúbiť prámikom) • prámovať (obrúbiť prámom): golier prámovaný kožušinou

    2. utvoriť prirodzenú al. umelú obrubu okolo niečoho • ovrúbiťorámovaťovenčiť: tvár obrúbená, orámovaná, ovenčená tmavými vlasmiobohnaťobklopiťobkolesiť: dom rokmi obohnala, obklopila, obkolesila hustá zeleňobopäťobopnúť: mesto obopäté, obopnuté horami


    orámovať p. obrúbiť 2


    oráňať p. otĺcť 2


    otĺcť 1. tlčením, údermi poškodiť (obyč. na povrchu) • obiť: otĺcť, obiť riadpootĺkaťpoobtĺkaťpoudieraťdoudieraťdootĺkať (viac vecí, na viacerých miestach): pootĺkané, poudierané ovocie; doudierané kolenáobtĺcť (dookola): obtĺcť farbu, lak z niečohoexpr.: oplieskaťotrepať: oplieskané, otrepané hrnce

    2. údermi, palicou odraziť; ráňaním zhodiť • obiťobtĺcť: o(b)tĺcť, obiť murivo; otĺcť, obiť orechyoráňaťobráňaťodroniťzroniťzráňaťzbiť (plody zo stromu): oráňať, odroniť jablká, zráňať gaštanypootĺkaťpoobtĺkaťpoobíjaťpoodbíjaťporáňaťpozrážaťpozhadzovaťpostŕhať (postupne, viac vecí)

    3. porov. zbiť 3


    zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

    2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

    3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať


    oranica p. oráčina


    oranie p. orba


    oranisko p. oráčina


    malinovka sladký nápoj z ovocnej šťavy a vody al. sódy • limonáda: napiť sa malinovky, limonádycitronáda (nápoj z citrónovej šťavy) • oranžáda (nápoj z pomarančovej šťavy)


    oranžáda p. malinovka


    oranžovo majúc farbu pomarančovej kôry • pomarančovo: oranžovo, pomarančovo sfarbené závesydooranžovadopomarančova, pís. i do oranžova, do pomarančova: dooranžova, dopomarančova natreté stenynaoranžovonapomarančovo, pís. i na oranžovo, na pomarančovo: nastriekať nábytok na oranžovo, na pomarančovo

    porov. aj oranžový


    červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené perykrvavočervenýkrvavýjasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňabledočervenýsvetločervenýslabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúžohnivočervenýohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasyžltočervený (červený do žlta): žltočervené jablkázlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiarapomarančovočervenýoranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlátehlovočervenýtehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenieparadajkovýrajčinovýrajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvovýmrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervenýrumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farbykoralovočervenýkoralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklokarmínovočervenýkarmínový (červený ako karmín) • malinovočervenýmalinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové peryjahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervenýčerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervenýhnedočervenýgaštanovočervenýhrdzavýryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkočemäsovočervenýmäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasysýtočervenýživočervenýtuhočervenýtmavočervenýkniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervenýcviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatkagranátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátovýpurpurovýpurpurovočervenýkniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farbyvínovočervenývínovýhovor. bordovýneskl. bordó (červený až do čierna) • červenastýčervenkastýčervenavýčervenkavý (trocha červený) • načervenastýnačervenkastýnačervenavýnačervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístiekniž. al. poet.: zabronenýzapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner)kniž.: brunátnyrumennýexpr.: červenučkýčervenuškýčervenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

    p. aj sčervenený


    oranžovočervený p. červený


    oranžovožltý p. žltý


    žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltýostrožltýsýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnkosvetložltýslabožltýžltobledýžltobielybledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farbyžltastýžltkastýžltavýžltkavýnažltastýnažltkastýnažltkavýžltavobielyžltkavobielyžltkavobledýžltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografieexpr.: žltučkýžltulinkýžltunkýžltušký: žltučké kuriatkažltozelenýzelenožltýkaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúzamosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltýžltozlatýzlatistýzlatýzlatkavýzlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasyslamenožltýslamenýslamovožltýslamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučkýzlatuškýzlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zorežltohnedýokrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožkažltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlinapomarančovožltýoranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltýtmavožltýtemnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medovýmedovožltýcitrónovýcitrónovožltýkanárikovýpieskovýpúpavovýžĺtkovýžĺtkovožltýmaslovýkrémovýšafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farbyplavýhovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasyzožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list


    oranžový ktorý má farbu ako pomarančová kôra • pomarančový: nechtík má kvet oranžovej, pomarančovej farbyčervenooranžový (oranžový do červena): červenooranžová gerberažltooranžový (oranžový do žlta): žltooranžové tričkosvetlooranžový (so svetlým odtieňom) • tmavooranžový (s tmavým odtieňom)


    orašmať p. otrhať


    obrúsiť opracovať brúsením • zbrúsiťopilovaťspilovať (pilníkom): obrúsiť, opilovať, spilovať hrany; obrúsiť súčiastky stroja, opilovať si nechtyvypilovať (pilníkom): vypilovať drôtorašpľovať (opracovať rašpľou): orašpľovať drevo, kožuzabrúsiť (brúsením upraviť, obyč. v menšej miere): zabrúsiť ostrie nožaprebrúsiťobtiahnuť (zjemniť ostrie brúsením): prebrúsiť, obtiahnuť britvu na remeni


    orašpľovať p. obrúsiť


    dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


    domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


    orať obrábať pluhom • poet. plúžiť: v pote tvári oral, plúžil nevlastné pole


    podpichávať, podpichovať expr. znepokojovať zlomyseľnými, nepríjemnými rečami • expr. pichať: podpichával, pichal ho ironickými narážkamiexpr.: podkušiavaťpodkušovaťpodkúšať: cez hodinu podkušiava spolužiakadráždiťpopudzovať (vyvolávať nepríjemné pocity, reakcie): jej pohľad ho dráždi, popudzujeexpr. bodať: otázky ho nepríjemne bodajúexpr.: zapáraťzadieraťzadrapkávať: mládenci zapárajú, zadierajú do dievčatprekárať (žartovne podpichávať): v škole ho prekárali, že je zo všetkých najmenšíexpr.: zabŕdaťdobiedzať: nechajte deti na pokoji, nezabŕdajte, nedobiedzajte do nichdoberaťdoberať sinaberaťexpr.: dopaľovaťdotieraťdodievať: doberať (si), naberať kamaráta pre jeho pracovitosť; dotierať, dodievať do niekoho posmešnými rečamiexpr. začínať: Nezačínaj stále!expr.: štúraťštipkaťhovor. expr. štuchať: jedovato do seba štúrali, štuchali; štipkal ženu svojou iróniouhovor. expr. vyrývať: stále vyrývajú, nedajú pokojahovor. orať (do niekoho) • subšt.: štengrovať • hecovať: štengrujú, hecujú kamaráta, aby platilprovokovať (k zlej činnosti): provokuje dieťa k zlostiexpr.: badúriťbadurkať: badúrila, badurkala zaťa proti rodineštvaťhuckaťnár. huškať (nahovárať na zlé) • navádzať (nahovárať na niečo nenáležité)


    orátor p. rečník


    rečník kto prednáša reč, reční, najmä pri významných príležitostiach; kto vie dobre rečniť • kniž.: rétororátor: parlamentný rečník, rétor, orátor; pohrebný rétor, orátor; nie som rečník, rétor, ale rád by som povedal niekoľko slov


    ochrániť poskytnúť ochranu pred neželateľnými javmi, vplyvmi, pred nebezpečenstvom a pod. • uchrániť: ochrániť, uchrániť deti pred zlou spoločnosťouvziať do ochrany: vzali nás do ochrany pred nepriateľmizavarovaťuvarovaťzachovaťuchovať: neobávajte sa, ja rodinu zavarujem, uvarujem, uchovám pred nešťastím, pred neprajníkmiušetriťubrániťobrániť: nik ho neušetrí, neubráni, neobráni pred pomstou, pred vplyvom drogkniž. zaštítiť: zaštítiť svoju vlasťhovor. expr. oratovaťnár. ošanovaťustriehnuť: nevládala si ustriehnuť deti pred zlobou sveta


    oratovať p. ochrániť, zachrániť


    zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániťhovor.: ratovaťzaratovaťzratovaťoratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhoršímkniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasíuchrániťochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmipomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachránivyslobodiťhovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia


    kapela menší hudobný súbor • hudba: dychová kapela, hudbahovor. muzika: muzika spustila pochodhovor. banda (ľudová kapela): cigánska bandaskupina: folková skupinaorchester (početnejší hudobný súbor): dychová kapela, dychový orchester


    orchester hudobné teleso, súbor hudobníkov interpretujúcich hudobné dielo: filharmonický orchesterhudba: koncert vojenského orchestra, vojenskej hudbykapela (obyč. menší orchester): kráľovská, dvorná kapela; džezová kapelazastaráv. muzika: vyhráva kúpeľná kolonádová muzikahovor. banda (menšie ľudové hudobné teleso): vyhráva cigánska banda


    orchestrálny týkajúci sa orchestra • orchestrový: orchestrálna, orchestrová hudba (op. vokálna); orchestrový sprievodnástrojovýinštrumentálny (týkajúci sa hudobných nástrojov)


    orchestrový p. orchestrálny


    ambulancia 1. miestnosť na lekárske ošetrenie v zdravotníckom zariadení, u lekára • ordinácia: zubná ambulancia, ordináciaambulatóriumošetrovňa: vojenská ošetrovňahovor. ordinačka

    2. p. sanitka


    ordinácia, ordinačka p. ambulancia 1


    obscénnosť vlastnosť niečoho, čo veľmi uráža mravy, čo porušuje pravidlá slušného správania; čin majúci také vlastnosti • obscenitalascívnosťlascivitanecudnosť: obscénnosť, lascívnosť výjavu; večierok sa skončil obscénnosťami, necudnosťami, lascivitamipejor. oplzlosť: rozprávať oplzlostichlipnosť (chorobná zmyselnosť) • nemravnosť (čo sa prieči dobrým mravom): nemravnosť filmových scénvulgárnosťordinárnosťhrubosť: vulgárnosť, ordinárnosť, hrubosť vtipov


    drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

    2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

    3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

    4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


    hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

    2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

    3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


    neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanienevychovanýkniž. nespôsobnýnetaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanienezdvorilýneúctivýnegalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveďhovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsobynemravnýneporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievčaneprístojnýnemiestnykniž. impertinentnýzastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žartyuličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúskynecudnýlascívnypejor.: obscénnyoplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavydvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážkyhrubýdrsnývulgárnyordinárnyexpr.: klzkýšmykľavýmastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slováhovor.: mrzkýškaredýošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy!surovýexpr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávkypren. pejor.: svinskýsviniarsky


    obyčajný 1. ktorý sa bežne, často vyskytuje; ktorý nie je ničím príznakový (op. zvláštny, výnimočný, nezvyčajný) • obvyklýbežnývšednýčastý: obyčajný, obvyklý spôsob obživy; obyčajný, všedný príbeh; všedné šaty (op. sviatočné); je to obvyklý, bežný, častý javzvyčajnýpravidelnýnepríznakový: zvyčajný, nepríznakový priebeh choroby; prísť vo zvyčajnom, pravidelnom časenormálnyprirodzený (v medziach normy): všetko je v normálnom, prirodzenom stavekaždodennýdenný (vyskytujúci, opakujúci sa každý deň): každodenné starosti; každodenná, denná dávka potravyprozaický (naplnený všednosťou): žiť obyčajný, prozaický život; mať prozaické túžbyrutinnýrutinový (spojený s rutinou): prekonávať prekážky sa stalo pre neho rutinnou, rutinovou záležitosťoupejor. ordinárny: podávať ordinárny rumtriviálnybanálny (svojou všednosťou vzbudzujúci až nevôľu): zaťažoval všetkých svojimi triviálnymi, banálnymi historkami; začínať vždy od triviálnych poučiekexpr. tuctový (bez akejkoľvek výnimočnosti): tuctová tvár, akých sú tisícezaužívanýtradičný (spojený so zvykom, s tradíciou): obyčajný, zaužívaný postup; zaužívaný, tradičný poriadokjednoduchýprostýradovýnevýznačnýnevýznamnýdrobný (o človeku bez vyššieho postavenia, bez funkcie a pod.; o veciach, ktoré nie sú exkluzívne, vyberané): obyčajný, jednoduchý, prostý, drobný človek; prostý, radový vojakpospolitýzastar. obecný: pospolitý ľudhocijakýbársakýledajaký (v zápore): to nie je len taký hocijaký, bársaký umelecbezvýznamnýbezcennýexpr. mizernýhovor. expr.: sprostýhlúpy (op. významný, cenný, hodnotný): bezvýznamná udalosť; trápiť sa pre bezcenné, mizerné peniaze; hnevať sa pre sprosté, hlúpe peroexpr. praobyčajný

    2. p. jasný 2


    ordinárny 1. p. obyčajný 1 2. p. hrubý 2, drsný 2, vulgárny 1


    vulgárny 1. nevhodný z hľadiska morálky al. spoločenskej konvencie • hrubýneslušnýneprístojný: vulgárny, hrubý vtip; neslušné, neprístojné správanieordinárny: mať ordinárne spôsobydvojzmyselný (obsahujúci narážku na spoločensky nevhodný význam): dvojzmyselné rečisurovýgrobiansky: surové, grobianske žartymrzkýškaredý: mrzké, škaredé slováobscénnyoplzlýnecudný (vulgárny v oblasti sexuality): obscénny, oplzlý výjav, necudný chlapdrsný: drsný človekexpr.: šmykľavýklzký: šmykľavé, klzké výrazyostrýpikantnýhovor. šťavnatýhovor. expr. mastný: rozprávať ostré, pikantné, šťavnaté, mastné historkypejor. svinský: svinské vtipysubšt.: hovadský • hovädský

    2. ktorý nezahŕňa všetky aspekty • vulgarizujúci: vulgárny, vulgarizujúci prístup k dejinámpovrchnýplytký (ktorý nejde k podstate): povrchný, plytký pohľad na veczjednodušený: zjednodušené zobrazenie životaskreslenýsploštený (zachytený odlišne od skutočnosti): vyvodiť skreslené, sploštené závery

    3. p. primitívny 2


    ordonancia p. rozkaz


    rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiťpríkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaznariadenieustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vládypredpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisyhovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komandopovel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útokkniž. imperatívkniž. zastar. ordonancia


    orech drevo z orecha • hovor. zastar. orechovina (Kukučín)


    orechovina p. orech


    hnedý ktorý má farbu zeme, farbu zrelých gaštanov, kávy, čokolády • hovor.: barnavýbrnavý: hnedé vlasy; pekné hnedé, barnavé očizlatohnedýbronzový (hnedý do zlata): zlatohnedá, bronzová farbabledohnedýsvetlohnedýplavýsvetlogaštanový (hnedý so svetlým odtienkom) • orechovýorechovohnedýorieškovýorieškovohnedý (bledohnedý ako orech): nábytok orechovej, orechovohnedej, orieškovej farbybéžovýhovor. drapový (hnedožltý) • okrový (žltohnedý): béžový, drapový záves; okrový náterneskl. kaki (zelenohnedý): kaki košeľagaštanovýgaštanovohnedý (hnedý ako gaštany) • kakaovýkakaovohnedý (hnedý ako kakao) • tabakovýtabakovohnedý (hnedý ako tabak) • olivovohnedý (hnedý do zelena) • čokoládovýčokoládovohnedýkávovýkávovohnedý (tmavohnedý ako čokoláda, káva) • škoricovýškoricovohnedý (ako škorica) • hrdzavýhrdzavohnedýčervenohnedýtizianový (vysl. ticiánový; hnedý do červena) • kreolský: kreolská farba pletisivohnedýšedivohnedý (hnedý so sivým odtienkom): sivohnedá, šedivohnedá pôdatmavohnedý (hnedý s tmavým odtienkom) • zhnednutý (ktorý zhnedol) • nár.: brunastýbrnastýexpr. hnedučkýhnedastýhnedavýhnedkavýhnedkastýnahnedastý (trocha hnedý)


    orechovohnedý p. hnedý


    orechový p. hnedý


    orezať rezaním odstrániť; rezaním zvrchu dať niečomu želateľnú formu • obrezaťzrezať: orezať konáre stromu; obrezať, zrezať korunu, živý plotosekaťobsekať (sekaním): osekať dosku nahladkoexpr.: ošmýkaťošvácaťofikaťnár. ošniapať: ošmýkať, ošvácať výrastkypoorezávaťpoobrezávaťpoobriezaťpozrezávaťpoosekávaťpoobsekávať (postupne, na viacerých miestach)


    orgán 1. časť organizmu s osobitnou funkciou • ústroj: tráviace orgány, ústroje

    2. zložka spoločenského života plniaca isté funkcie • inštitúciaustanovizeň: hospodárske, kultúrne orgány, inštitúcie, ustanovizneinštancia: postúpiť sťažnosť najvyššej inštanciiaparát (výkonný administratívny orgán): štátny aparátstolica (v minulosti vysoký úradný orgán) • hovor. miesto

    3. osoba poverená výkonnou mocou • činiteľ: zaútočiť na verejný orgán, na verejného činiteľa


    organicky p. vhodne 1


    organický 1. týkajúci sa živočíšneho al. rastlinného organizmu (op. anorganický): organická hmota, prírodaústrojný (op. neústrojný): ústrojné látkyprírodný (op. priemyselný, umelý): organické hnojivoživý (op. neživý): živé tvorstvo

    2. vzájomne spätý, tvoriaci zložku usporiadaného celku; súvisiaci s usporiadaným celkom • ústrojný: organický, ústrojný celok; ústrojný prvok štruktúryprirodzený: organický, prirodzený dôsledok niečoho

    3. týkajúci sa orgánu ako časti živého organizmu • biologický: organická, biologická porucha srdca


    vhodne 1. vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým spôsobom • primerane: vždy sa vie vhodne, primerane vyjadriťnáležitekniž. adekvátne: náležite, adekvátne postupuje pri riešení problémuústrojneorganicky: stavba ústrojne, organicky zapadá do prostredianár. poručne (Timrava)

    porov. aj vhodný

    2. vo vhodnom čase, v pravý čas • vhod: prišiel si práve vhodne, vhod


    vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súcipríhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanieprimeraný: nájsť primerané slováadekvátny: adekvátny výrazústrojnýorganický: organický postupkniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedkyvyhovujúcizodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkamvýstižný: výstižné prirovnaniepriliehavý: priliehavý argumentnáležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri prácikniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosťsvedčný (ktorý svedčí): svedčný účeskniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácuvítaný: vítaná zmenapríležitý: príležitá chvíľa (Urban)zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský)zastar. radný: takýto postup nie je radný

    p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný


    zákonitý 1. vyplývajúci z nevyhnutných súvislostí javov • logický: zákonitý, logický procesorganický: organický postuppravidelný: pravidelné striedanie dňa a noci

    2. p. zákonný


    organista kto hrá na organe • zastar. regenschori (v kostole) • zastaráv. kantor (organista a spevák v kostole)


    organizácia 1. premyslené usporiadanie zložiek určitého celku podľa nejakej zásady • štruktúra: organizácia, štruktúra podniku, priemyslu; organizácia, štruktúra veršausporiadanierozloženie: usporiadanie, rozloženie práce, času

    2. činnosť spočívajúca v usporadúvaní, pripravovaní, zriaďovaní niečoho vyžadujúca si dobré riadiace schopnosti • organizovanie: organizácia, organizovanie dobročinných akcií, koncertovpríprava: organizácia, príprava osláv, svadbyvedenieriadenie: dobré vedenie, riadenie práce, podniku

    3. skupina ľudí al. inštitúcií združených spoločným cieľom, spoločnými záujmami • združeniezoskupeniespolok: bol dlhoročným členom tejto organizácie, tohto združenia, zoskupenia, spolku; tajná organizácia, tajné zoskupenie

    p. aj spoločnosť 2


    spoločnosť 1. súhrn spoločne žijúcich ľudí: antická spoločnosť, vývin ľudskej spoločnostispoločenstvo: mestské, vidiecke spoločenstvokniž. societa: slovenská societaverejnosťpospolitosť: pracovať v prospech verejnosti, pospolitosti

    2. záujmové, obyč. organizované zoskupenie ľudí al. inštitúcií: akciová spoločnosť, spoločnosť s obmedzeným ručenímspolok: záhradkársky, včelársky spolok; schváliť stanovy spolkuzdruženie: združenie rodičov a priateľov školyorganizácia: tajná organizáciaklub (obyč. menšia spoločnosť na pestovanie záujmovej činnosti): klub dôchodcov, športový klubjednota: telovýchovná jednotakniž. korporácia: verejná korporácialiga (spolková organizácia): Slovenská liga v Amerikezväz (spoločnosť vzniknutá na základe spoločných záujmov): zväz architektovkongregácia (združenie laikov v katolíckej cirkvi): Mariánska kongregáciakonferencia: Slovenská biskupská konferenciakongres: Svetový kongres Slovákovúnia (spojenie organizácií al. štátov): Európska úniaasociácia (spojenie organizácií rovnakého druhu): umelecká asociáciasyndikát (stavovská spoločnosť): syndikát novinárovobec (spoločnosť ľudí so spoločnými záujmami): obec spisovateľovzastar. beseda: umelecká besedadružstvo (organizácia na spoločnú činnosť): roľnícke, výrobné družstvoaliancia: aliancia podnikateľovfederáciakonfederácia (združenie organizácií): federácia rušňovodičov, konfederácia odborových zväzovklan (pevne uzavretá spoločnosť): rodinný klancech (spoločnosť ľudí rovnakých záujmov): cech taxikárovrad (skupina ľudí spojených spoločnými záujmami, vlastnosťami): patriť do radov bojovníkov za ľudské právahovor. akciovka (akciová spoločnosť): založiť akciovkucirk. konvent (združenie mníchov v kláštore): františkánsky konventhist. tovarišstvo: Slovenské učené tovarišstvohist. zádruha (staroslovanská spoločnosť spočívajúca na kolektívnej držbe pôdy niekoľkých rodín) • mafia (tajná teroristická spoločnosť): sicílska mafia zasa vyčíňala

    p. aj spoločenstvo 1


    organizačný týkajúci sa organizovania • organizátorský: organizačná, organizátorská činnosť; mať organizátorské schopnosti


    organizátor p. usporiadateľ, pôvodca 1


    pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátorkniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahaniapripravovateľpodnecovateľorganizátorvyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojovkniž. osnovateľ: osnovateľ vraždyzastar. zapríčiniteľ (Dobšinský)kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú detilingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens

    2. p. autor


    usporiadateľ kto niečo usporadúva, organizuje: usporiadateľ plesu, zápasuorganizátor: organizátor prednáškyuskutočňovateľrealizátor: uskutočňovateľ, realizátor výstavy


    organizátorský p. organizačný


    organizmus každý živočích al. rastlina; súhrn buniek al. všetkých telesných orgánov zabezpečujúcich životné funkcie • biol. jedinec (jednotlivý organizmus): vlastnosti, ktorými sa vyznačuje každý živočíšny i rastlinný organizmus, jedinectvor: jednobunkový organizmus, tvortelo: môj organizmus, moje telo neznesie veľkú záťažkniž. ústrojenstvo: telesné ústrojenstvo


    organizovanie p. organizácia 2


    organizovaný ktorý je účelne, premyslene utvorený al. vedený (op. chaotický) • usporiadaný: tvoriť organizovaný, usporiadaný celok (op. neusporiadaný) • cieľavedomý (sledujúci istý cieľ; takto vedený): organizovaný, cieľavedomý výskumpripravenýpremyslený (vopred premyslene utvorený): pripravená, premyslená akcia


    plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovanýchystanýpripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutiezamýšľanýperspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohypredpokladanýočakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíneplánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosťúmyselnýzámernýschválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválnepremyslenývedomýcieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu


    aranžovať 1. pripravovať, chystať nejakú spoločenskú udalosť • organizovaťusporadovaťusporadúvať: aranžovať, organizovať na konci roka ples; aranžuje, usporaduje výstavu psov

    2. dávať niečomu pekný, príjemný vzhľad • upravovaťozdobovaťzdobiť: treba novo aranžovať, upravovať výklad; vtipne aranžuje, upravuje pesničky; aranžovať, zdobiť kyticu stuhou


    budovať 1. vytvárať rozsiahlejšie stavby, tvoriť stavby vo väčšom rozsahu • stavať: budovať, stavať metro, sídlisko

    2. utvárať niečo nové, zúčastňovať sa pri tvorbe niečoho nového • tvoriťorganizovať: budujeme, tvoríme, organizujeme modernú spoločnosť, rozvinutý priemyselzakladaťzriaďovať: zakladajú, zriaďujú u nás cirkevné školykonštituovať (právnym postupom): konštituujú sa nové spolky

    3. vychádzať z istého predpokladu a tvoriť na jeho základe • stavať: budujeme, staviame na pracovitosti našich ľudízakladať (brať niečo za základ): svoj vzťah k rodine zakladá na dôverevychádzať (z niečoho): jeho svetonázor vychádza z lásky k blížnemu


    chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


    inscenovať 1. realizovať na scéne • uviesťpredviesť (na scéne): inscenovať, uviesť, predviesť pôvodnú slovenskú operuzahraťpredstaviť: ochotníci zahrali, predstavili dramatizovanú poviedku

    2. usporiadať niečo s úmyslom predstierať niečo • zinscenovaťnastrojiťorganizovaťzorganizovaťkniž. zosnovať: inscenovať proces, zosnovať sprisahaniepripraviťexpr. spískať: Čo ste to na nás spískali?


    organizovať 1. premyslene, cieľavedome postupovať pri príprave istej akcie • pripravovaťchystaťusporadúvaťusporadovať: organizovať, pripravovať športové preteky; chystať, usporadúvať večierokstrojiť: strojiť štrajkaranžovať (organizovať nejakú spoločenskú udalosť): aranžovať večierok

    2. premyslene, účelne postupovať pri realizácii niečoho • viesťriadiť: dobre organizovať, viesť, riadiť štát, podnik, hospodárstvo; úspešne vedená práca

    3. spájať na základe spoločného programu • združovaťzoskupovať: organizovať, združovať robotníkov; zoskupovať mladých (do organizácie)


    plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plánmať v plánechystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatreniazamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľompripravovaťstrojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopreduprojektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mestahovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januárikniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkovorganizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazdsnovaťsnuťosnúvať (tajne plánovať)


    organizovať sa p. spájať sa 2


    spájať sa 1. dávať sa dovedna, dokopy, do celku • spojovať sa: chodníky sa na konci hory spájajú, spojujúzlučovať sa: dva kolektívy sa zlúčilischádzať saschodiť sazbiehať sa (utvárať jeden celok, jeden prúd): ulice sa schádzajú, zbiehajú v ostrom uhlestretať sa: chodníky sa ďalej stretajústýkať sadotýkať sa (dostávať sa tesne k sebe): rieka sa stýka s cestou, dotýka sa cestysplývaťzlievať sa (o zvukoch, farbách, citových prejavoch a pod.): hlasy splývali s hukotom lietadla; strach splýval, zlieval sa s radosťouodb. fuzionovaťkniž.: snúbiť sadružiť sa: krása sa v nej snúbi, druží s dobrotoukniž. zastar.: pojiť sareťaziť sa (spájať sa za sebou, do reťazca): atómy sa reťaziakniž. páriť sa: tma sa so svetlom páribiol. kopulovať (o bunkách)

    2. uzatvárať spojenectvo • združovať sahovor. grupovať sa: spájajú sa, združujú sa, grupujú sa v krúžku ochrancov prírodyzoskupovať saorganizovať sa: mladí sa zoskupujú, organizujú v spolkochpráv. spolčovať sapejor. spantávať saexpr. spriahať sa (spájať sa so zlým úmyslom): zistil, že viacerí sa spriahajú proti nemuhovor. kontaktovať sa (nadväzovať vzájomné styky): kontaktuje sa s mnohými ľuďmi

    p. aj spolčovať sa

    3. dostávať sa do súvislosti, spojitosti • súvisieťmať súvis: výlet sa mi spája s príjemnými zážitkami; všetko súvisí, má súvis so všetkýmvzťahovať sa (byť vo vzťahu k niekomu, niečomu): na počasie sa vzťahujú rozličné pranostiky


    organovať p. plakať


    plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzyprelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukaťfikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliťsmokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučaťmravčaťkňučaťskučaťgajdovaťdrumbľovaťgaudžaťgavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovaťkoncertovaťorganovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revaťrumázgaťrumádzgaťrumácaťručaťrúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskaťvrešťaťziapaťjačaťhúkaťbliakaťzavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvaťvyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvaťvyvreskovaťvybľakúvaťvybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

    p. aj smútiť, bedákať


    orgie p. zábava 2


    zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíleexpr. zábavkarozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýleniehra: neviazané hry vystriedali povinnostiradovánky: prázdninové radovánky detíhovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabarethovor. expr.: komédiakanada: s priateľmi je kanadahovor. expr. psina: zajtra bude u nás psinahovor. špásy: trávia dni v špásochsubšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu

    2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavuveselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselicakarneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzikediskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotékuhovor.: tanectancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačkuhovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúrvečierokvečerzastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierokpleshovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majálesjuniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniálesradovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánkyhýrenieorgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgiebakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliáchhovor.: flámlumpovačkalumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flámkniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľankagaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veseliezastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akciaslang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydarilsubšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockomsubšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdánsubšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál


    fialový majúci farbu fialiek, modročervený • hovor. lilavý: smútočné fialové stuhy; fialové, lilavé hlavy kosatcovsvetlofialovýbledofialovýslabofialovýhovor.: bledolilavýsvetlolilavý (fialový so svetlým odtienkom) • ametystový (bledofialový ako ametyst): ametystová farba sklaorgovánový (fialový ako orgován) • ružovofialový (fialový do ružova) • červenofialovýcyklámenovýcviklovýcviklovočervený (fialový do červena): červenofialový, cyklámenový klobúk; cviklovočervený nostmavofialový (fialový s tmavým odtienkom) • zlatofialový (so zlatým odtienkom) • fialkastýfialkovastýhovor.: lilavkavýlilavkastý (sfarbený do fialova) • zastar. violetový


    orgovánový p. fialový


    očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zubyoriadiťobriadiťvyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotolsubšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované autoumyťpoumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážkuomyťobmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúťodrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riadhovor. vyrajbaťsubšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiťvysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučkyexpr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiťporiadiť (postupne, viac vecí)

    2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiťvyčeriťvyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavuprečistiť: prečistiť zrnorafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor

    3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpaťolúpaťobieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpeohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hruškyoškriabaťoškrabaťzoškriabaťzoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krvpočistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievkypooškrabovaťpozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu


    opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriťdať na poriadokpostarať sahovor.: obriadiťoriadiťvyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinuošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasyhovor. expr. ogabať: ogabať domácnosťnár.: obšatriťokiepiťohriešiťokľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťanachovaťnakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statokdozrieťdať pozorzavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťaposprávať (Dobšinský)

    2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1


    oriadiť p. opatriť 1


    orient p. východ 2


    východ 1. miesto, kade sa vychádza (op. vchod): tajný, núdzový východ, východ z budovyvýjazd (miesto, kade sa vychádza vozidlom): výjazd z garáževýstup (miesto, kade sa vystupuje, napr. z dopravného prostriedku; op. nástup): výstup je vzadu

    2. svetová strana ležiaca v smere vychádzajúceho slnka (op. západ): od východu sa rozvidnieva; pozerať sa na východkniž. orient


    orientácia 1. p. smer 1 2. p. rozhľad 1


    prehľad 1. celkové dobré poznanie niečoho • orientácia: mať v niečom prehľad, orientáciurozhľad (dobré vedomosti o veci): umelecký rozhľadobzorhorizont: mať široký obzor, horizont

    2. zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu: prehľad dejín literatúrykonspekt (krátky, obsažný prehľad): konspekt prednáškysylabus (stručný prehľad): vypracovať sylabusvýpisvýpisokvýťah (zhustený prehľad): výpis, výpisok, výťah z článkurešerš (prehľad údajov na istú tému) • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia


    rozhľad 1. dobrá znalosť vecí a schopnosť hodnotiť ich • obzorhorizont: mať široký, úzky rozhľad, obzor, horizontorientácia: bol známy svojou dobrou orientáciouprehľad: mať o niečom prehľad

    2. p. výhľad 1


    smer 1. zameranie, zacielenie niečoho, čo sa vyvíja: jeho život dostal nový smerrázcharakterpovaha (súhrn príznačných vlastností): školy technického rázu, charakterutrend (celkový smer vývinu): svetový trendkurz (vopred určený smer): politický kurzorientácia: kultúrna orientáciaprúd: nové myšlienkové prúdy

    2. myslená čiara k istému objektu: postupovať stále tým istým smeromstrana (priestor ležiaci v istom smere): rozpŕchli sa na všetky stranyexpr. ďah: Ktorým ďahom pôjdeme?kurz: kurz lietadla

    3. p. sloh 1


    informačný ktorý informuje, prináša informácie, správy • informatívny: informačný, informatívny kalendár; informačná službaspravodajský: spravodajské stredisko, spravodajská reláciaoboznamovacístručnýkrátkyzbežnýprehľadnýorientačný (prinášajúci iba základné informácie, určený iba na orientáciu): oboznamovacia, stručná, krátka, zbežná, orientačná, prehľadná prednáška, schôdzka


Pozri výraz OR v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV