Význam slova "or" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 133 výsledkov (2 strán)

  • orabovať dok. hovor. expr. obrať, okradnúť, olúpiť: cez vojnu nás o všetko o-li

  • oráč -a m. kto orie (pluhom)

  • orácia -ie ž. (lat.)

    expr. robiť (dlhé, zbytočné, toľké) o-ie sťažovať, komplikovať situáciu; robiť veľa rečí okolo niečoho

  • oráčina -y -čin ž. zoraná pôda, oranisko

  • oračka -y -čiek ž. hovor. oranie, orba: pripraviť sa na o-u

  • orámčekovať dok. dať do rámčeka: o. oznam (v novinách)

  • orámovať dok. dať do rámu, obrúbiť: o-né okuliare;
    tvár o-ná vlasmi

  • orangutan -a mn. N a A -y m. najväčšia ľudoopica tvarom lebky najbližšia človeku, zool. o. sundský Simia satyrus;

  • oranisko -a -nísk s. oráčina

  • oranžáda -y -žád ž. nápoj z pomarančovej šťavy: o. s ľadom

  • oranžovo prísl.

  • oranžovočervený príd. červený do oranžova: o-á žiara

  • oranžový príd. majúci farbu ako pomarančová kôra, pomarančový: o. kvet;

  • orašpľovať dok. opracovať rašpľou, opilovať

  • orať orie orú nedok. obracaním pomocou pluhu kypriť, rozrývať: o. pole, roľu pluhom, traktorom;
    hlboko o.

    expr. o. na niekom zle zaobchádzať s niekým;

  • oratórium -ia s.

    1. rozsiahla vokálno-inštrumentálna skladba s náb., hist. ap. námetom: Haydnove o-iá

    2. cirk. kaplnka;

  • oratórny príd.

  • opak. orávať -a

  • orba -y orieb ž. oranie: jesenná, jarná o., hlboká o.;

  • orbita -y -bít ž. obežná dráha (nebeských telies, elektrónov ap.);

  • orbitálny príd.: o-a stanica obežná

  • orbový príd.

  • orchester -tra L -i mn. -e m. súbor hudobníkov interpretujúcich hud. diela: symfonický, tanečný, dychový o.;
    hrať v o-i;

  • orchestrácia -ie ž. úprava hud. skladby pre orchester

  • orchestrálny príd.: o-e dielo, teleso;

  • orchestrión -a m. hrací automat napodobňujúci zvuk orchestra

  • orchestrový príd.: o. sprievod

  • orchidea -ey D a L -ei mn. -ey ž. tropická rastlina u nás pestovaná v skleníkoch pre pestrosť a krásu tvarov i farieb kvetov, bot. katleja Cattleya, dendróbium Dendrobium ap.;

  • orchideový príd.

  • ordinácia -ie ž.

    1. ordinovanie: mať súkromnú o-iu

    2. miestnosť na ordinovanie;

  • ordinačka -y -čiek ž. hovor. ordinačná miestnosť, ordinácia

  • ordinačný príd.: o-é hodiny

  • ordinárne prísl.;

  • ordinárnosť -i ž.

  • ordinárny príd. obyčajný; hrubý, drsný, vulgárny: o. rum;
    o. vtip, o. spôsob;

  • ordinovať nedok.

    1. lekársky vyšetrovať a ošetrovať pacientov: dnes sa neo-je

    2. určovať liečebný postup, predpisovať ako liek: o. kúpele, zábaly

  • ordovik -u m. geol. druhý útvar star. prvohôr

  • orech -a m.

    1. ovocný strom s veľkými perovito zloženými listami, bot. Juglans: košatý o.

    2. škrupinovitý plod tohto stromu guľovitého al. vajcovitého tvaru s chutným jadrom: otĺkať, lúskať o-y;
    (za) o. masla kúsok

    3. drevo z orecha; výrobok z neho: kaukazský o., parkety z o-a

    4. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: podlahový o.

    5. kokosový o. plod kokosovej palmy

    6. čo (podobou) pripomína orech: čierny o. drobné triedené uhlie;
    rezne z o-a z kvalitnej stehnovej časti

    zdravý, tvrdý ako o. veľmi;

  • orechovník -a m. orechový koláč

  • orechovohnedý príd. hnedý ako orech: o-é oči

  • orechový príd. k 1 – 5: o. sad;
    o-é škrupiny, o. koláč;
    o-á farba svetlohnedá ako orech;
    o. nábytok;

  • oregano -a s. voňavá sušená vňať pamajoránu použ. ako korenie: kurča na o-e;

  • oreganový príd.: o-á vôňa

  • orezať -že -žú dok.

    1. rezaním odstrániť: o. konáre, výhonky

    2. rezaním zbaviť niečoho a tým upraviť, obrezať;
    o. strom, o. knihu;

  • orezávač -a m. nástroj na orezávanie okrajov fotografií

  • nedok. orezávať -a

  • organ -a m. najväčší z hud. nástrojov založený na využití tlaku vzduchu, kt. po stisnutí klávesov rozozvučí píšťaly: chrámový, koncertný o., hrať na o-e;

    orgán -u m.

    1. časť organizmu s osobitnou funkciou, ústroj: sluchový o., rečové o-y;
    rastlinné o-y

    2. zložka ver. správy, polit. organizácie ap. majúca istú funkciu: zákonodarné, politické o-y, o. štátnej správy

    3. osoba poverená výkonnou mocou: kontrolný, bezpečnostný o.

    4. noviny, časopis istej polit. al. hosp. ustanovizne;

  • organickosť -i ž.

  • organický príd.

    1. týkajúci sa organizmu (význ. 1), orgánu (význ. 1), ústrojný, op. anorganický: o-á príroda;
    o-é zlúčeniny látky obsahujúce uhlík;
    o-á chémia zaoberajúca sa zlúčeninami uhlíka;
    o-é poruchy srdca

    2. vzájomne spätý, tvoriaci zložku usporiadaného celku; prirodzene súvisiaci s takým celkom: o-á časť, jednota;
    o. postup;

    organicky prísl.: o. súvisieť;

  • organista -u m. kto hrá na organe: koncert známeho o-u;

  • organistka -y -tiek ž.

  • organizácia -ie ž.

    1. organizovanie; výsledok tejto činnosti: o. štátu, o. práce, výskumu, výroby

    2. združenie osôb al. inštitúcií majúcich spoločný program, cieľ ap.; zložka takéhoto združenia: občianske, kultúrne o-ie, politická o., tajná o.;
    O. Spojených národov združenie majúce za cieľ starať sa o mier a bezpečnosť národov;
    miestna o. strany;

  • organizačne prísl.

  • organizačný príd.: o-á činnosť, o-é schopnosti;
    o. poriadok;

  • organizátor -a m. kto (al. čo) organizuje: byť schopný o., o. výroby;

  • organizátorka -y -riek ž.;

  • organizátorský príd.: o-á činnosť;
    mať o-é schopnosti;

  • organizátorstvo -a s.

  • organizmus -mu m.

    1. živočíšny al. rastlinný jedinec; súhrn teles. orgánov: detský o., jednobunkový o.;
    mať slabý, silný o.

    2. usporiadaný celok s istou funkciou: národný, hospodársky o.

  • organizovane prísl.;

  • organizovanosť -i ž.

  • organizovaný príd.

    1. usporiadaný do sústavy, celku ap.: vyššie o. živočích

    2. účelne, premyslene ap. usporiadaný, vedený: o-á práca, o. útok;
    o. zločin

    3. združený do nejakej organizácie: o. v politickom hnutí, o-í robotníci, o-í novinári;

  • organizovať nedok.

    1. účelne, premyslene, cieľavedome ap. usporadúvať, zriaďovať: o. súťaž, prácu, výlet;
    vedieť si o. čas

    2. združovať na základe spoločného programu: o. mládež, robotníkov

    // organizovať sa stávať sa členom organizácie (význ. 2): robotníci sa o-li prví

  • organovať nedok. hovor. hrať na organe

  • organový príd.: o. koncert

    orgánový príd. k 1

  • organtín [-t-] -u m. riedka tkanina s tvrdou apretúrou: o. na záclony;

  • organtínový príd.: o-á spodnička

  • orgazmus -mu m. odb. vyvrcholenie pohlavného vzrušenia

  • orgie -ií ž. pomn. výstredná zábava, hýrenie (pôv. veselá slávnosť na počesť bohov v starom Grécku a Ríme): robiť, vystrájať o., oddávať sa o-iám

  • orgován -u m. veľký ker s bohatými strapcami fialových al. bielych voňavých kvetov, bot. Syringa;

  • orgovánový príd.: o-á vôňa, farba

  • oriadiť -i dok. hovor. obriadiť: o. deti, dom;
    idem sa o. a obliecť

  • orient -u m.

    1. kniž. východ (význ. 4)

    2. Orient krajiny na východe (v oblasti Blízkeho, Stredného a Ďalekého východu);

  • orientácia -ie ž. orientovanie sa (význ. 1 3): zemepisná o., mať zlú o-iu;
    kultúrna o.;
    uviesť čísla na lepšiu o-iu;

  • orientačne prísl.

  • orientačný príd.: o-á mapa;
    šport. o. beh;
    o. údaj;

  • orientalista -u m. odborník v orientalistike;

  • orientalistický príd.: o. výskum

  • orientalistika -y ž. veda o jazyku a kultúre ázijských a afr. národov;

  • orientalistka -y -tiek ž.;

  • orientálne prísl.

  • orientálny príd.: o-e zvyky, umenie;

  • orientovať nedok. i dok.

    1. polohovo určovať, určiť (vzhľadom na svetové strany): výhľad o. na západ

    2. zamer(iav)ať, usmerňovať, usmerniť: o. mládež na techniku, na duchovné hodnoty

    // orientovať sa

    1. určovať, určiť svoju polohu (zemepisne, v cudzom prostredí ap.): o. sa na mori (podľa kompasu), o. sa v hore, vie sa dobre o.

    2. mať rozhľad, vyznať sa: o. sa v literatúre;
    byť dobre o-ný

    3. zamer(iav)ať sa: o. sa na ťažký priemysel;
    je o-ný filozoficky

  • orieškový príd. k 1, 2: o-á chuť, o-á čokoláda;
    o-á farba svetlohnedá ako lieskové oriešky

  • oriešok -ška m.

    1. i orieštek, oriešik -a m. zdrob. k 1, 2, 5

    2. suchý plod s drevnatým oplodím: lieskové o-y plody liesky;
    búrske o-y arašidy

    3. drobný spevavý vták, zool. Troglodytes

    tvrdý o. ťažko riešiteľná vec;

  • oriezka -y -zok ž. (farebný) náter na ploche orezanej knihy majúci ozdobný al. ochranný účel: zlatá o.

  • originál -u L -i mn. -y m.

    1. pôv. podoba umel. diela, pôvodina: o. obrazu, op. kópia;
    o. sochy;
    čítať básne v o-i, prekladať z o-u

    2. pôv. znenie nejakého textu, spisu, prvopis: o. rodného listu, odpis podľa o-u

  • originalita -y -lít ž. originálnosť

  • originálne prísl.: pôsobiť o.;

  • originálnosť -i ž.: o. znenia;
    o. prejavu

  • originálny príd.

    1. pôvodný (význ. 3): o. text, obraz, o-e znenie, balenie

    2. svojský, svojrázny, osobitný, jedinečný: o. zjav, o. spôsob, postoj, o-a myšlienka;

  • orkán -u m. ničivá víchrica vznikajúca v (sub)tropickom pásme, uragán

  • orlí príd.: o. let;
    o. nos zahnutý;
    o. zrak bystrý;

  • orlíča -aťa mn. -atá/-ence -at/-eniec s. mláďa orla

  • orlica -e -líc ž.;

  • orlík -a mn. N a A -y m. zdrob.

  • orloj -a m. vežové hodiny ukazujúce viaceré astron. údaje

  • ornament -u m. (umel.) ozdoba využívajúca geom., prírodné al. figurálne prvky: ľudové, farebné o-y;

  • ornamentálny príd.: o-e prvky, písmo

  • ornamentika -y ž. ornamentálna výzdoba: bohatá o., o. nádob

  • ornát -u m. liturg. rúcho rozlič. farby použ. pri omši

  • ornica -e -níc ž. orná pôda (do hĺbky 15 – 25 cm)

  • ornitológia -ie ž. vedný odbor zaoberajúci sa vtáctvom;

  • ornitologický príd.

  • orný príd. kt. sa dá orať: o-á pôda ornica

  • orodovať nedok.

    1. náb. prosiť za niekoho u Boha: svätý Gorazd, o-uj za nás

    2. expr. prihovárať sa, prosiť: o. u niekoho za dieťa, za spravodlivú vec;
    neprišli sme o.

  • orodovníčka -y -čok, orodovnica -e -níc ž.

  • orodovník -a mn. -ci m. expr. kto oroduje: strýčko bol môj o.;

  • orol orla mn. N a A -y m. veľký dravý vták so zahnutým zobákom a bystrým zrakom, zool. Aquila: o. skalný, riečny;
    pečiatka s o-m so znakom orla;

  • orosiť dok. pokryť rosou: tráva o-la lýtka, dážď o-l zem

    // orosiť sa: pohár sa o-l;
    o-ené listy;

  • ortieľ -a m. kniž. odsudzujúci rozsudok: vysloviť, vykonať o. smrti

  • ortodoncia -ie ž. odbor medicíny zaoberajúci sa nepravidelnosťami chrupu a ich liečením;

  • ortodontický príd.: o-é vyšetrenie

  • ortodoxne prísl.;

  • ortodoxnosť -i ž.

  • ortodoxný príd. pravoverný: o. žid;

  • ortoepia [-o-e-] -ie ž. lingv. odbor zaoberajúci sa spisovnou výslovnosťou;

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: lad, sec, maq, aur, mnz, asoliva, mro, tar, rer, rivm, hã ã, ztr, spm, seã â, reg
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV