Synonymá slova "opľ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 181 výsledkov (2 strán)

  • oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

    2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

    3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


    umyť zbaviť nečistoty vodou al. iným tekutým prostriedkom; takýmto spôsobom odstrániť z povrchu: umyť taniere, obloky, zeleninu; umyť špinu, blato z topánokzmyť (prúdom vody odstrániť; prúdom vody zbaviť nečistoty): zmyť krv z tváre; zmyť si vlasyomyťobmyť (na povrchu): omyť si ruky; hrnček zľahka obmylapoumývať: ráno sa celý umyje, poumýva v studenej vode; (postupne al. viacero vecí) poumývala všetky dvere v domevyumývať (dôkladne) • vymydliť (umyť mydlom): večer vyumýva, vymydlí detipozmývaťpoobmývať (postupne, viac vecí na povrchu): pozmýva prach, poobmýva hrnceopláknuťopláchnuť (krátko, zbežne umyť): nakoniec oplákne, opláchne riad čistou vodoupremyť (viackrát umyť) • prepláknuťprepláchnuť (viackrát opláknuť): ryžu dôkladne premyje; halušky napokon prepláchne studenou vodouvymyť (znútra) • povymývať (postupne znútra): horúcou vodou vymyje, poumýva sudy; vymyje nečistotu z ranyexpr.: vyčľapkaťvyčliapkaťvyčľapotať (obyč. čľapkaním): vyčľapkať sa v potokuvydrhnúťvyšuchaťodrhnúťhovor. vyrajbaťsubšt. vyšurovať (umyť drhnutím): kefou vydrhla, vyrajbala, vyšurovala celú chodbu


    zmyť 1. prúdom vody al. inej tekutiny odstrániť nečistotu, špinu; zbaviť nečistoty, špiny • umyť: zmyť, umyť mastnotu z tanierov; zmyť, umyť si vlasyspláknuťspláchnuťopláchnuťopláknuť: hadicou spláknuť piesok z chodníka; opláknuť tvár od sadzí; spláchnuť, opláchnuť dlážkuomyťobmyť (na povrchu) • pozmývaťpoobmývať (postupne, viac vecí): pozmývať krv z rúk; voda poobmýva skaliská

    2. p. napraviť 4


    pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtochchybiťpochybiťschybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybilexpr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietolexpr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutiahovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekolfraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľafraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krokexpr.: prerátať saprepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátalkniž.: poblúdiťzablúdiťzblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omylhovor. expr.: opáliť saopláchnuť saopláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákolexpr.: popliesť sazapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietolexpr.: pomotať sazmiasť sapomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilosubšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla


    opláchnuť sa, opláknuť sa p. pomýliť sa


    opláchnuť, opláknuť krátko ponoriť do vody al. inej tekutiny, príp. obliať, preliať vodou al. inou tekutinou s cieľom očistiť, ochladiť a pod. • prepláchnuťprepláknuť: opláchnuť, prepláchnuť zeleninu; prepláknuť rezance vodouspláchnuťspláknuť: spláchne si vlasy harmančekovým odvaromvypláchnuťvypláknuť (znútra): vypláchnuť si ústaobmyťomyť (na povrchu očistiť): o(b)myť si tvárumyť (krátko) • premyť: premyť ryžuzmyť: zmyje si narýchlo vlasypooplachovaťpooplakovať (postupne, viac vecí): poháre treba ešte pooplakovať


    oplachy p. pomyje


    pomyje voda, v ktorej sa umýval kuchynský riad a v ktorej sú zvyšky jedál • oplachyoplaky: vyliať niečo do pomyjí, kŕmiť svine oplachmi, oplakmizlievky


    oľutovať 1. prejaviť ľútosť (nad svojím konaním) • hovor. obanovaťoželieť: oľutoval, obanoval svoju chybu; už oželel, že s návrhom súhlasiloplakať: už svoj hriech neraz oplakala

    2. hovor. zmieriť sa so stratou • oželieť: oželel, oľutoval svoju dovolenku a pomohol námzried. ožialiť: ožialila synaoplakať: oplakať stratenú mladosťhovor. obanovať: stratu roka nikdy neobanoval


    oplakať p. oľutovať 1, 2


    oplakávačka p. plačka 1


    plačka 1. žena, ktorá v minulosti plakávala pri mŕtvych a na pohreboch • nariekačkaoplakávačka

    2. plačlivá žena, plačlivé dievča • hovor. expr. plačkuľaexpr.: smokľaňafňukaňa


    opláknuť p. opláchnuť


    oplaky p. pomyje


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    oplan p. naničhodník, podliak


    podliak podlý človek (často v nadávke) • nehanebníkexpr.: darebáklumplumpáklotoršpinavecšpinapejor.: naničhodníkničomníknehanblivecmizeráksmradhnusobahnusotahnusákhnusníkoplanniktošpejor. zried. podlina (Jesenská)hovor. pejor. gaunerexpr. zried.: ohavníkohavecodporníkhrub.: sviňakurva


    oplanský p. zlý 1


    podlý konajúci bez zmyslu pre čestnosť, charakternosť, mravnosť (o človeku); svedčiaci o tom • bezcharakterný (op. charakterný) • nečestný (op. čestný): podlý, bezcharakterný človek; podlé, bezcharakterné, nečestné konaniehanebnýnehanebný (hodný odsúdenia; zneucťujúci) • kniž. profánny: hanebný, nehanebný činnízky (mravne): nízke skutkykniž. perfídny: perfídna zákernosťničomnýničomníckynaničhodnýmrzký: ničomný, naničhodný lotor; mrzké úmyslyexpr. mizerný: mizerná, podlá dušapejor.: podliackyoplanskýpľuhavýhovor. pejor.: gaunerskýlumpáckyexpr. oslab. podlučký


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosťničomníctvoexpr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctvapodlosťhanebnosťnehanebnosťmrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkostizried. nečin (Vajanský)subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvolotrovinadarebáctvopaskudníctvomizeráctvohovor. pejor. gaunerstvopejor.: oplanstvopľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvotrocha pejor.: lapajstvoloptošstvohrub. svinstvo

    2. p. daromnica 1


    oplanstvo p. naničhodnosť 1, podlosť


    podlosť podlý čin, podlé správanie • podliactvo: dopustiť sa podlosti, podliactvabezcharakternosťmrzkosťnečestnosťnehanebnosťnemravnosťničomnosťexpr.: naničhodnosťšpinašpinavosťdarebáctvolotrovstvolotrovinapejor. oplanstvohovor. pejor.: gaunerstvohnushnusobstvohrub. svinstvo


    oplašenec p. pochábeľ


    pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplachzried. pochabecexpr.: pojašeneczjašenecotreštenecojašenecjašošaľošajooplašenecpajác: vystrája ako pojašenec, pochabecexpr.: frčkárlapikurkárapríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázonšibnutýpejor. pobehaj: on je iba taký pobehajhovor. pejor. šišikniž. fanfaróniron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)


    splašený ktorý sa zľakol, vystrašil tak veľmi, že ho nemožno ovládať (o zvierati), upokojiť, utíšiť (o človeku); svedčiaci o tom • zjašenýpojašený: behá po dome ako splašená, zjašená, pojašená; zjašené, pojašené kotkodákanie sliepkypoplašenýobyč. pejor. oplašený: niečo ju vyľakalo – je celá poplašená, oplašenádivýdivokýzdivenýzdivočenýzdurený: rozhadzuje rukami ako divá; chlapec si nevedel rady s divokým, zdiveným koňom; vyliezol na strom pred zdivočeným býkomvystrašenývyľakanývyplašenýexpr. rozdurený: vyskočil z postele celkom vystrašený, vyľakaný, vyplašený; vyplašený kŕdeľ holubovnaľakanýnastrašenýexpr. roztrasený (od strachu): nezrozumiteľne jachtal naľakaným, nastrašeným, roztraseným hlasomhovor. expr.: zmyšenýzmítorenýnár. expr. rozbadzganý: zmyšené, zmítorené dieťa; rozbadzgané divé hovädo (Švantner)


    opľasnúť p. spľasnúť 1


    spľasnúť, spľasknúť 1. naraz zmenšiť svoj objem (o plnom, nafúknutom predmete): lopta spľas(k)lascvrknúť sa (zmenšiť svoj objem vysychaním, ochladzovaním, obyč. postupným; často v pren. použití): brucho mu spľas(k)lo, scvrklo sa; peňaženka sa mi scvrklaopľasnúť: jazero raz opľaslo, raz sa zdvihloopadnúťochabnúťovisnúťsklesnúť (stať sa chabým, stratiť pružnosť): krídla mu ovisli

    2. iba v spoj. spľas(k)núť rukami, dlaňami prudko dať dovedna ruky, dlane (obyč. pri prejave údivu, zúfalstva a pod.) • splesnúťsprasknúťsprasnúť: spľas(k)núť, sprasknúť rukami, dlaňamizalomiť (iba v spoj. zalomiť ruky, rukami): zalomila rukami nad toľkým nešťastímzried. stľapnúť: stľapla od údivu ruky


    oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národupoddať sapodvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkompodľahnúťprepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachuvenovať sa: celý sa venoval športuzveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhodevložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

    porov. aj holdovať

    2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí saoplatí sahodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovaťstojí za to: stojí za to cestovaťnačimtreba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

    3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa


    oplatiť správ. odplatiť sa


    oplatiť sa ukázať sa výhodným, dobrým • vyplatiť sa: kúpa domu sa oplatila, vyplatilabyť hodnostáť za to: oplatilo sa, bolo hodno, stálo za to prísť načasoddať sa: neoddá sa bojovaťhovor. rentovať sahovor. zried. zrentovať sa: nový podnik sa (z)rentoval; vklad sa vám rentujepovyplácať sapooplácať sa (postupne sa vyplatiť): povyplácali sa mu investície


    oplechavený p. plešivý


    plešivý ktorému nenarástli al. vypadali vlasy (čiastočne al. úplne) • plešatýplechavývyplešivený: už v tridsiatke bol plešivý, plešatý, plechavýholohlavý (úplne plešivý): holohlavý ako kolenolysýlysatýholýbezvlasý: lysá, holá, bezvlasá hlavaoplešivenýoplechavenýexpr. plechatýnár. plchatý (Gráf)plešivastýplešivkastý (začínajúci plešivieť)


    oplechavieť p. oplešivieť


    oplešivieť stratiť vlasy, stať sa plešivým • oplešatieťoplechavieť: oplešivel, oplešatel, oplechavel už v štyridsiatkespĺznuťvypĺznuťopĺznuť (stratiť srsť, zried. aj vlasy): spĺzol, opĺzol, vypĺzol až na plešinu


    oplecko pruh látky slúžiaci na zavesenie odevu na plecia • plecnicaramienko: úzke oplecká, ramienka na kombiné


    motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

    2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


    oplentať sa p. motať sa 1


    oplešatieť p. oplešivieť


    oplešivený p. plešivý


    plesnivý 1. napadnutý plesňou, pokrytý plesňou • splesnenýsplesnetýsplesnivený: plesnivé, splesnené, splesneté potraviny; plesnivý, splesnivený chlieboplesnenýoplesnetýoplesnivený: oplesnené stenystuchnutýpotuchnutýzatuchnutý (plesnivý a vlhký): stuchnuté, potuchnuté múry pivnice; potuchnutá, zatuchnutá bielizeňnár. spretý

    2. p. sivý 1 3. p. starý1 1 4. p. plesňový


    oplesnený, oplesnetý p. plesnivý 1


    splesnieť, splesnivieť 1. stať sa plesnivým, chytiť pleseň: syr rýchlo splesn(iv)elzaplesnieťzaplesnivieťoplesnieťoplesnivieť (obyč. navrchu): chlieb vo vrecúšku oplesn(iv)elpoplesnieť (postupne): všetko ovocie poplesnelo

    2. p. zlenivieť


    oplesnieť, oplesnivieť p. splesnieť 1, splesnivieť


    oplesnivený p. plesnivý 1


    nepríjemnosť nepríjemná situácia, udalosť • mrzutosť: mať nepríjemnosti, mrzutostiprotiveň: deti robia protiveňpriekpriekor: znášať prieky, priekorykniž. priekorizeňexpr.: oštaraneplecha: je s tým iba oštara, neplechaexpr.: galibaobida: nebudem vám robiť obiduhovor.: patálialapáliamalér: zažiť patáliu, malérhovor.: trampotyhriech: mať samé trampoty; robiť v dome hriechhovor. pletka: mal pletky pre pytliactvohovor. expr.: opletačkaťahanicapoťahovačkanatriasačkavytriasačkakalamajkašarapatašlamastikakatastrofa (nečakaná nepríjemnosť) • kniž. trasoviskosubšt.: trapas • trable


    opletačka p. nepríjemnosť, prieťah


    prieťah zdĺhavé vybavovanie, ustavičné odkladanie, zdĺhavý spor a pod.: vybavil to až po dlhých prieťahochhovor. expr.: preťahovačkanaťahovačkaťahanicaťahačkaopletačka: administratívne prieťahy, preťahovačky, naťahovačky, ťahanice, ťahačky, opletačkyhovor. expr.: ceremónieorácie: robiť zbytočné ceremónie, orácie s niečím

    p. aj odklad


    trápenie telesné al. duševné bolesti; duševný nepokoj spôsobený nefungovaním niečoho: smrť skončila trápenieútrapy: vojnové útrapyutrpenie: znášať utrpenietrýzeň: duševná trýzeňťažkosť (obyč. mn. č.): zdravotné ťažkostimuka (obyč. mn. č.): muky sklamaniasúženie: znášať súženiestarosť (obyč. mn. č.): zbaviť sa starostímrzutosť (obyč. mn. č.)skúška (veľké trápenie): prejsť ťažkou skúškouexpr. súžobapoet. súžba: ľudská súžbaexpr.: tortúrahryzoviskozhryzovisko: podstúpiť tortúru; jeho život je stále hryzoviskopoet.: hryzoba (Figuli)hryzota (Hviezdoslav)expr. kalvária: prežiť kalváriu vyšetrovaniaexpr. peklo: má doma peklopren. očistechovor.: trampotypatálie: každodenné trampotyhovor. expr.: krížopletačkymordovisko: mať kríž s deťmi; mať pre niekoho opletačkyzastar. obidaarch. trapysubšt. trable: s autom mám ustavičné trable


    opletať sa 1. p. zaoberať sa 2. p. motať sa 1


    zaoberať sa sústavnejšie sa niečomu venovať (napr. svojmu zamestnaniu, záľubám, povinnostiam a pod.) • zapodievať sa: zapodievať sa chovom koní, obchodovanímzamestnávať sa: zamestnáva sa prácou v záhrade, myšlienkami kúpiť si domexpr. zanášať sa: zanášať sa nereálnymi predstavamiexpr.: opletať sababrať sapiplať sapaprať saprplať sa (zaoberať sa obyč. s niečím nepríjemným): nebudem sa s vami viac opletať, babraťnár. expr. škavdať sa (Timrava)expr.: oštarovať saoškliviť sašpiniť sa (robiť si nepríjemnosti s niekým, zaoberať sa s niečím nepríjemným): oštarovať sa s nespratníkmi; oškliviť sa, špiniť sa s kŕmením prasieckniž. zastar. oberať sa (Kukučín, Sládkovič)zahadzovať sa (zaoberať sa niečím nedôstojným): zahadzuje sa čiernym obchodovanímpestovať: pestuje hudbu a šport


    opletý zbavený buriny (op. zarastený) • vypletýčistý: opleté, vypleté, čisté záhony


    minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydaťzaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviťpretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňaťpomíňaťpomárniťpoutrácaťpovydávaťhovor.: potroviťporozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniťpremrhaťvymrhaťzmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskaťotrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovaťprebačovaťprehajdákaťprešustrovaťrozfrnadiťrozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriťodtatáriťzašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovaťpreflámovaťprehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

    2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

    3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiťnezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

    4. p. opustiť 2, minúť sa 2


    oplieskať 1. p. otĺcť 1 2. p. minúť 1


    otĺcť 1. tlčením, údermi poškodiť (obyč. na povrchu) • obiť: otĺcť, obiť riadpootĺkaťpoobtĺkaťpoudieraťdoudieraťdootĺkať (viac vecí, na viacerých miestach): pootĺkané, poudierané ovocie; doudierané kolenáobtĺcť (dookola): obtĺcť farbu, lak z niečohoexpr.: oplieskaťotrepať: oplieskané, otrepané hrnce

    2. údermi, palicou odraziť; ráňaním zhodiť • obiťobtĺcť: o(b)tĺcť, obiť murivo; otĺcť, obiť orechyoráňaťobráňaťodroniťzroniťzráňaťzbiť (plody zo stromu): oráňať, odroniť jablká, zráňať gaštanypootĺkaťpoobtĺkaťpoobíjaťpoodbíjaťporáňaťpozrážaťpozhadzovaťpostŕhať (postupne, viac vecí)

    3. porov. zbiť 3


    omotať umiestniť motaním dookola niečoho; takýmto spôsobom niečo obaliť • obmotaťokrútiťobkrútiťotočiťobtočiť: omotať, obmotať špagát okolo škatule; okrútiť, obkrútiť nohy onucami; otočiť, obtočiť hlavu uterákomovinúťobvinúťoviťobviť (vinutím): ovinúť, oviť šál okolo krku; obvinúť, obviť strom lykomkniž. zviť (Matuška)obviazaťoviazaťpreviazať (viazaním) • ofačovaťpofačovať (ranu) • opriasťobsnovaťosnovať (pradivom, vláknom): pavúk opriadol pavučinou luster; ihla obsnovaná niťouopliesť (pletivom): plot oplietli pichľavým drôtomexpr. opantať: opantal sa reťazamizapriasťzasnovať (omotať vláknom, pradivom): mucha zapradená do pavučinyzabaliť: hlavu si zabalila do teplého šálupookrúcaťpoobkrúcaťpoobtáčaťpoopletaťpooplietať (viackrát, postupne, viac vecí)


    opliesť p. omotať


    okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradliolúpiť (násilím): prepadli ho a olúpiliozbíjaťhovor. expr.: orabovaťzrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovalihovor. expr. ogabaťhovor.: okmíniťobraťoholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česťnár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetkopripraviťhovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetokhovor. expr.: odraťobdraťošklbaťoplieťexpr.: obtiahnuťotiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleliošmeknúťošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudilipookrádaťpooberať (postupne, viacerých)


    oplieť p. oklamať 3


    obťažkať 1. naložiť ťarchou • zastaráv. obťažiť: jablká obťažkali, obťažili strom; konáre obťažkané, obťažené snehomzried. oťažiť: oťažili nás batohmizaťažiť (zapôsobiť na niečo záťažou): pren.: dni zaťažené starosťami; zaťažiť si svedomie krádežouovešať (obťažkať vešaním): stromček ovešaný salónkami

    2. spôsobiť ťarchavosť ženy • expr. obťarchať: obťažkal, obťarchal svoju ženu už tretí razpriviesť do druhého/iného/požehnaného stavubiol. oplodniťhrub. nabúchať

    3. p. poťažkať


    oplodniť spôsobiť vznik plodu: dátum oplodneniaobťažkaťexpr. obťarchať (u ľudí): obťažkať ženuosemeniť (pri zvieratách): osemenenie kobylyfraz. priviesť do druhého/požehnaného stavu (ženu) • hrub. nabúchaťzried. zúrodniť: zúrodniť bliznu


    trieť sa 1. (o rybách) dávať vznik plodu • neresiť saoplodňovať sa: lososy sa trú, neresia

    2. p. šúchať sa, porov. trieť 1


    ohrada 1. ohraničenie istého priestoru niečím • ohradenie: odstrániť ohradu, ohradenieplotoplotenie: drôtená ohrada, drôtený plot, drôtené oplotenielesalesicalesina (prútená pletená ohrada): lieskovcová lesa, lesica, lesinabariéra: preliezť bariéruzábradlie (ohrada zabraňujúca pádu z výšky): zábradlie schodiskabalustráda (stĺpikovité zábradlie) • oplôtokoplôtka (ohrada na pasienkoch oddeľujúca jednotlivé záhony) • zastar. parkan (ohrada, obyč. murovaná al. z dosák) • kniž. zábor (Tajovský)

    2. ohradený priestor • ohradenie: ovce vybehli z ohrady, dostať sa z ohradeniakošiar (ohrada pre ovce): zavrieť ovce do košiara


    oplotenie p. plot, ohrada 1


    plot ohraničenie istého pozemku niečím • oplotenie: do záhrady treba urobiť nový plot, nové oplotenieoplôtokoplôtka (plot na pasienkoch ohraničujúci jednotlivé časti) • ohrada: murovaná ohradalesalesicalesina (prútený pletený plot): lieskovcová lesa, lesica, lesinazastar. parkan (plot, obyč. murovaný al. z dosák)


    ohradiť oddeliť ohradou • zahradiťobhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbamioplotiť (plotom): oplotiť záhraduobohnaťobkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múromzatarasiťzastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu


    oplotiť ohradiť plotom: oplotiť domolatovaťolatkovať (oplotiť latami, latkami): olatovať záhraduzahradiť: celý pozemok si zahradiliprehradiť (oddeliť priehradou): dvor prehradiť plotomnár. opraviť (Timrava)


    oplôtka, oplôtok p. ohrada 1, plot


    zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiťznevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človekakniž. sprzniťzastaráv. znectiťpren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné menoznesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkovdehonestovaťzdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegovdiskreditovaťzdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovalipohaniťpotupiťspotupiťpošpiniťpoškvrniťexpr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo svätékniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovalikniž.: podeptaťzdeptaťpošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosťuraziťpokoriťponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

    2. p. znásilniť


    opľuť, opľuvať vypľuť sliny na niečo, pofŕkať slinami niečo; pren. pejor. vyjadriť pohŕdanie • popľuťpopľuvať: opľuť, popľuť dlážku; opľuť celú rodinuexpr. ochriakať: ochriakané, popľuvané stenyzried. spľuvaťpoopľúvať (viackrát, na viacerých miestach)

    p. aj zneuctiť


    hýriť 1. tráviť čas zábavou a obyč. pritom míňať peniaze: hýri po nociachhovor.: flámovaťlumpovaťhovor. expr. lumpáčiť (nestriedmo, pri pijatike): flámovali, lumpovali do ránahovor. zastaráv. al. expr. mulatovaťexpr.: bújaťbujdošiť (samopašne): pili, bujdošili, hrali kartynár. huľať (Kálal; piť a veseliť sa)

    2. mať niečo vo veľkej miere • mať hojnosťoplývať: jeseň hýri, oplýva farbami, má hojnosť fariebprekypovaťkypieť (nejakou vlastnosťou): prekypuje, kypí zdravím, radosťouiskriťexpr. sršať: iskrí, srší humorom


    iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom)prskať: prskavky prskajú

    2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sajagať sajagotať satrblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiechstriebriť sablyšťať sablýskať saexpr. blyskotať saligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosamihotať samihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdyprebleskovaťprebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje

    3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideamihýriťexpr. sršaťprekypovaťkypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou


    kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypíprekypovaťpretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára)

    2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať • expr. vrieťprekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vriekvasiť sabúriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búriburácať (o mori)

    3. mať hojnosť • prekypovaťoplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravímexpr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťouhýriťiskriť: hýri, iskrí vtipmivyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou


    oplývať mať bohatosť hmotných vecí al. duchovných hodnôt • mať hojnosť (niečoho) • byť bohatý (na niečo): oplývať peniazmi, majetkami, mať hojnosť peňazí, majetkovprekypovaťkypieť (týka sa nehmotných vecí): prekypovať, kypieť veselosťou, zdravím, optimizmomiskriťexpr. sršať (myšlienkami, nápadmi, vtipmi) • hýriť (mať niečoho nadbytok): lúka hýri kvetmi, farbami

    p. aj topiť sa1 2


    topiť sa1 1. klesať pod hladinu, na dno a obyč. hynúť zadusením • kniž. tonúť: Topíme sa, zachráňte nás!; tonúca loďpotápať sa: čln plný vody sa potápaponárať sakniž. noriť sahrúžiť sa (obyč. na istý čas): nevládze plávať, už sa ponára, norí pod vodu, na dno rieky; hrúži sa do vĺn

    2. expr. byť naplnený, zaplavený niečím, mať niečoho veľa • byť zahrnutýoplývať: topí sa v bohatstve, je zahrnutý prepychom, oplýva peniazmibyť bohatý (na niečo) • mať hojnosť (niečoho) • kniž. tonúťutápať saplávať (v niečom): utápa sa v biede, v žiali, v radosti; pláva v dlhoch, slzách


    vyznačovať sa mať ako charakteristický znak • zastar. vyznamenávať sa: náš rod sa vyznačuje, vyznamenáva vysokým vzrastomoplývaťprekypovaťkypieť (mať niečoho v hojnej miere): povahovo oplýva, prekypuje veselosťou; starec kypí múdrosťoukniž. honosiť sa: kaštieľ sa honosí vzácnymi pamiatkami


    nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosťkniž.: amorálnosťamoralizmusimorálnosťimoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálnostíkniž. nemrav (Dobšinský)neslušnosťhanebnosťnehanebnosťneprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správaniahriešnosťpejor.: bezbožnosťbohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečískazenosťspustnutosťpren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnostizvrátenosťperverznosťperverzitapejor.: zvrhlosťzhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťouchlipnosťkniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadupejor.: oplzlosťobscénnosťobscenita: obscénnosť filmového záberunecudnosťkniž. neresťpredajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špinašpinavosťprasacinahrub.: sviňacinasvinstvo


    obscénnosť vlastnosť niečoho, čo veľmi uráža mravy, čo porušuje pravidlá slušného správania; čin majúci také vlastnosti • obscenitalascívnosťlascivitanecudnosť: obscénnosť, lascívnosť výjavu; večierok sa skončil obscénnosťami, necudnosťami, lascivitamipejor. oplzlosť: rozprávať oplzlostichlipnosť (chorobná zmyselnosť) • nemravnosť (čo sa prieči dobrým mravom): nemravnosť filmových scénvulgárnosťordinárnosťhrubosť: vulgárnosť, ordinárnosť, hrubosť vtipov


    oplzlosť p. obscénnosť


    necudný bez primeranej mravnej zdržanlivosti, čistoty; zmyselne vyzývavý; svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti (op. cudný, zdržanlivý) • nemravný: necudná, nemravná ženanemorálnyamorálny: nemorálne, amorálne činynehanebnýneprístojný (spoločensky neprimeraný z hľadiska mravnosti): nehanebné, neprístojné obnažovanie ženského telanehanblivýneslušnýfrivolnýkniž. bezostyšný (bez hanby, bez mravných zábran): necudný, neslušný, frivolný tanec; nehanblivá, neslušná, bezostyšná dievkazvrhlýzvrátenýchlipnýpejor. zhýralýkniž. smilný (bez akejkoľvek mravnosti, mravnej zdržanlivosti): zvrhlý, zvrátený, chlipný človek; zvrhlé, zhýralé správanie; necudné, smilné pohľadylascívnypejor.: bezbožnýbohapustýoplzlýobscénny (svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti; op. slušný): lascívne filmové scény; oplzlá, bezbožná nahota; oplzlé, obscénne, bohapusté žarty, reči


    nemravný porušujúci mravné zásady, odporujúci mravným zásadám (op. mravný) • nemorálnyamorálnyneetický (nedodržujúci základy morálky, etiky): nemravný, nemorálny človek; je to nemorálny, neetický, amorálny skutoknecudnýkniž. nerestnýcudzoložnýpredajný (oddávajúci sa nízkym vášňam, pudom, obyč. v sexuálnej oblasti): necudné, nerestné, predajné ženy; necudné správanieľahký (o žene) • neslušnýnehanebnýneprístojný (bez mravnej bezúhonnosti): robiť dievčaťu neslušné návrhy; viesť nehanebný, neprístojný živothriešnypejor.: bezbožnýbohapustý (porušujúci kresťanskú morálku) • expr. zried. zosodomčenýzastar. sodomitský: hriešny, bezbožný čin; viesť nemravné, bohapusté rečipokazenýskazenýspustnutýkniž. padlýpren. prehnitý (mravne upadnutý): syn je pokazený, skazený vplyvom zlého prostredia; nechcem žiť v takejto (mravne) skazenej, prehnitej spoločnosti; padlé dievča; skazený, spustnutý opileczvrátenýperverznýpejor.: zvrhlýzhýralý (chorobne nemravný): zvrátené, perverzné chúťky; zvrhlý, zhýralý mladíkchlipnýkniž. smilný (nemravný čo sa týka pohlavného života): nemravné, chlipné pohľady; chlipné, smilné túžbypejor.: oplzlýobscénny (obyč. o rečiach): rozprávať oplzlé, obscénne žarty; nemravné, oplzlé, obscénne zábery vo filme

    p. aj skazený 3


    neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanienevychovanýkniž. nespôsobnýnetaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanienezdvorilýneúctivýnegalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveďhovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsobynemravnýneporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievčaneprístojnýnemiestnykniž. impertinentnýzastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žartyuličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúskynecudnýlascívnypejor.: obscénnyoplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavydvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážkyhrubýdrsnývulgárnyordinárnyexpr.: klzkýšmykľavýmastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slováhovor.: mrzkýškaredýošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy!surovýexpr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávkypren. pejor.: svinskýsviniarsky


    oplzlý p. necudný, nemravný, neslušný


    vulgárny 1. nevhodný z hľadiska morálky al. spoločenskej konvencie • hrubýneslušnýneprístojný: vulgárny, hrubý vtip; neslušné, neprístojné správanieordinárny: mať ordinárne spôsobydvojzmyselný (obsahujúci narážku na spoločensky nevhodný význam): dvojzmyselné rečisurovýgrobiansky: surové, grobianske žartymrzkýškaredý: mrzké, škaredé slováobscénnyoplzlýnecudný (vulgárny v oblasti sexuality): obscénny, oplzlý výjav, necudný chlapdrsný: drsný človekexpr.: šmykľavýklzký: šmykľavé, klzké výrazyostrýpikantnýhovor. šťavnatýhovor. expr. mastný: rozprávať ostré, pikantné, šťavnaté, mastné historkypejor. svinský: svinské vtipysubšt.: hovadský • hovädský

    2. ktorý nezahŕňa všetky aspekty • vulgarizujúci: vulgárny, vulgarizujúci prístup k dejinámpovrchnýplytký (ktorý nejde k podstate): povrchný, plytký pohľad na veczjednodušený: zjednodušené zobrazenie životaskreslenýsploštený (zachytený odlišne od skutočnosti): vyvodiť skreslené, sploštené závery

    3. p. primitívny 2


    opĺznuť stratiť srsť, chlpy, zried. perie • vypĺznuťspĺznuť: líška, mačka opĺzla, vypĺzla; sliepka, kožušina vypĺzlavypadaťpovypadávaťpovypadúvať (uvoľniť sa a oddeliť sa; o srsti, chlpoch): srsť psovi opĺzla, vypadala, povypadávala


    doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť • priplatiť: doplatili, priplatili synovi na autovyrovnať: ja to za teba vyrovnám

    2. mať z niečoho škodu, stratu a pod. • zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životomodniesťodniesť siodpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkouškodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korúnprerátať saexpr.: popáliť saopáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode


    opáliť sa 1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu poraniť • popáliť saspáliť sa: opálila sa, popálila sa, spálila sa na ruke žehličkouoškvariť saoškvŕknuťoškvrknúť: tvár mu nad plameňom oškvŕkla, oškvarila sapoopaľovať sa (postupne, na viacerých miestach)

    2. pôsobením slnka zhnednúť • ohorieť: tvár sa jej pekne opálila, tvár jej pekne ohorelanár. uhorieťexpr. oškvariť sa (príliš sa opáliť) • očernieťstmavnúť (na slnku)

    3. p. doplatiť 2 4. p. pomýliť sa


    holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahýobnaženýodkrytýrozhalenývyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečenýnepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavouexpr.: holučkýholučičkýholunkýholulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké detiexpr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

    2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skalylysýexpr. lysatýplešivýplešatýplechatýplechavýbezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcovneoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatášutýpustýpren.: nahýobnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromovopŕchnutýopršanýošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepkabezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

    3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

    4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číryčistý: holé, číre, čisté faktynahýskutočnýreálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravdaprostý: bojovať o prosté prežitiestrohý: strohé údaje

    5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2


    opŕchnutý p. holý 2


    chradnúť strácať dobrý zdravotný stav: starec chradnechorľavieťchorieť: od jari chorľavie, choriechudnúťslabnúťexpr. tratiť sa (stávať sa chudý, slabý): v ostatnom čase chudne, slabneupadať (strácať dobrý stav vôbec; aj o veciach): po synovej smrti začala upadať; domácnosť upadácivieť: chudla a civelahynúť (o živých organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hynúvädnúťuvädaťschnúťusychaťvyschýnať (najmä o rastlinách): listy na slnku rýchlo vädli, usychali; starenka navidomoči schnepoet. marieť (Hviezdoslav)opúšťať sa (prestávať sa starať o dobrý fyzický a duševný stav): na starosť sa opúšťa


    opúšťať sa prestávať sa o seba starať (telesne i duševne) • zanedbávať sa: po manželkinej smrti sa opúšťa, zanedbávaupadaťchradnúť (najmä telesne) • fraz. expr. vešať hlavurezignovať (trpne prijímať daný stav, strácať odvahu bojovať o niečo): po neúspechu nevešali hlavu, nerezignovali


    pustnúť strácať prosperitu, materiálnu úroveň al. mravnú hodnotu • upadať: o vinicu sa nik nestará, začala pustnúť, upadať; mládež morálne pustla, upadalarozpadávať sa: gazdovstvo sa rozpadávahynúť: historické pamiatky pomaly pustnú, hynúkniž. chátrať: stavba už niekoľko rokov chátrazanedbávať saopúšťať saspúšťať sa (prestávať sa o seba starať telesne i duševne)


    zúfať (si) strácať akúkoľvek nádej • byť zúfalý: nevidí východisko zo svojej ťažkej situácie, zúfa (si), je zúfalýopúšťať sa (Štúr)fraz. expr. vešať/strácať hlavu (ostávať bez rozvahy a nádeje): Musíš sa vzchopiť, nesmieš vešať, strácať hlavu!zastar. dešperovať (Kukučín)


    knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sakývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve člnexpr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konárehojdať saexpr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokochexpr.: kyvkať sapokyvovať sapokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sapokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkaťexpr.: hontŕľať sahučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajúopálať saexpr.: hompáľať sacombáľať sacombŕľať sa (Šikula)holengať salengať sabolengaťbolengať sacelembať sacelengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleciklátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátilinár. kynášať sa (Timrava)pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž telaprehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýnazried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na boknespráv. kymácať sa


    opálať sa pohybovať sa z boka na bok (o niečom voľne upevnenom, visiacom) • knísať sakolísať sakývať sa: vo vetre sa opálajú, kníšu, kývajú tenké haluzeexpr.: kyvotať sahompáľať sacombáľať saholengať salengať sabolengať sacelembať sacelengať sa: ruky sa mu hompáľali pri tele; zástavy sa kyvotali na stožiarochexpr.: plantať sapľantať sa (o veľmi voľnom oblečení): nohavice sa pľancú okolo kolienexpr. ometať sa: sukňa sa jej ometá okolo nôh


    kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačkeexpr. kolembaťnár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručíuspávaťexpr.: čičíkaťbeľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľaťhučkaťhunčkať (na hojdačke) • kývaťknísať: vietor kýva, kníše konármi stromovpohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťaopálaťexpr.: hompáľaťholengaťbolengaťcombáľaťcelembaťcelengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

    2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhaťtápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskoukniž. vajatať

    3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujúpohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly


    kývať 1. uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho; opakovane vykonávať pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou tela): kývať zvonknísaťkolísať: vietor kníše, kolíše vetvami stromu; knísať, kolísať nohamiexpr. kyvkaťnár. kynkať: kyvkať hlavouklátiť (o ťarbavom pohybe): klátiť rukamivykyvovať (kývaním uvoľňovať): vykyvovať si zubmykaťtrepaťtrepotať (prudko potrhávať): mykať hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepať, trepotať krídlamitrocha expr. kyvotať: kyvoce kľúčomexpr.: mingaťopálaťhompáľaťkolembaťholengaťcombáľaťcelengaťcelembaťbolengaťnár. halengať (kývať nohami, rukami) • zried. ovievaťvrtieťšmrdkaťpošmrdkávať (o drobných pohyboch): pes ovieva, šmrdká, pošmrdkáva chvostompokyvovaťexpr. pokyvkávať (chvíľami kývať)

    2. pohybom ruky, hlavy a pod. dávať znamenie • mávať: kývajú, mávajú nám na pozdrav; kýva klobúkom na rozlúčkuexpr. kyvkaťkniž. kynúť: kynúť hlavou na súhlastrepotať (prudkým pohybom): trepoce šatkou na brehu


    opálať p. kývať 1


    kôš nádoba upletená z prútia al. iného materiálu • košík: nákupný kôš, košíkopálka (prútený, obyč. oválny kôš na nosenie krmu a pod.): opálka zemiakovkrošňa (kôš, ktorý na chrbte nosili vandrovní remeselníci a podomoví obchodníci): sklenárska krošňa


    opálka p. slamenica, kôš


    slamenica pletená nádoba zo slamy • slamienka: dať chlieb kysnúť do slamenice, do slamienkyopálka (košík na nosenie krmu a pod.): za opálku zemiakovošítka (okrúhla al. podlhovastá slamenica): ošítka s vajcami


    lumpovať hovor. nestriedmo sa zabávať, obyč. pri pijatike • hovor. expr. lumpáčiť: lumpujú, lumpáčia každú sobotuhovor. flámovať: flámujú po nociachhýriťopíjať saexpr. spíjať sa (tráviť veľa času pri alkohole): hýria, spíjajú sa už roky


Pozri výraz OPĽ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV